Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/88/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu Mgr. Petra Straku a JUDr. Lucie Prčovej, v právnej veci manželky (matky): A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/X, D., zastúpenej zástupcom advokátska kancelária AKSK, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 15, Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, proti manželovi (otcovi): E. B., nar. XX.XX.XXXX, F. G. XXXX/X, D., zastúpenému právnou zástupkyňou: JUDr. Katarína Kuricová, advokátka, so sídlom Dolný val 213/11, Žilina, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom: H. B., nar. XX.XX.XXXX a I. B., nar. XX.XX.XXXX, obidve zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, o odvolaní manžela (otca) proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 15P/5/2025-110 zo dňa 25. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku IV. a v závislom výroku VI. o trovách prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresným súd výrokom I. manželstvo A. B., J. K., nar. XX.XX.XXXX a E. B., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v D., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu D., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane X, pod poradovým číslom XXX, rozviedol. Podľa výroku II. maloletý H. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletá I. B., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zverujú do osobnej starostlivosti matky a podľa výroku III. obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Výrokom IV. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého H. sumou vo výške 310,- Eur mesačne a na výživu maloletej I. sumou vo výške 270,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Výrokom V. styk otca s maloletými deťmi neupravil. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol výrokom VI. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na dňa 13.01.2025 doručený návrh A. B. (ďalej aj „manželka“ alebo „matka“), ktorým sa domáhala rozvodu manželstva s E. B. (ďalej aj „manžel“ alebo „otec“) a úpravy ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode a jeho odôvodnenie, na stanovisko manžela, ktorý s návrhom na rozvod manželstva, so zverením maloletých do osobnej starostlivosti matky súhlasil, upravovať styk s maloletými nepovažoval za potrebné a nesúhlasil s výškou požadovaného výživného, na vykonané dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s potvrdeniami o ich príjmoch, rozpismi mesačných výdavkov, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a z neho zistený skutkový stav, ktorý právne posúdil za aplikácie § 22, § 23 ods. 1,

2, 3, § 24 ods. 1, 5, 6, § 25 ods. 2, § 43, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine v spojení s Čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa a rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia.

3. Okresný súd mal v konaní preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo je len formálnym zväzkom, neplní žiadnu zo svojich funkcií, svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti, pričom sú citovo odcudzení už dlhší čas. Počas konania sa okresný súd pokúsil o zmierenie manželov, ale bezúspešne. Príčinu rozpadu manželstva videl v odlišnosti predstáv o vzájomnom spolužití, názorových rozdielnostiach, vzájomnom nepochopení sa, a tým spôsobeného vzájomného dlhodobého odcudzenia sa manželov. Okresný súd skúmal vážnosť tohto rozvratu, berúc do úvahy najmä ich vzájomný vzťah, doterajšie spolužitie, ako aj dĺžku trvania a intenzitu, pričom mal za preukázané, že manželia od februára 2025 nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú 8 rokov a vzťahy medzi nimi sa za tento čas nepodarilo napraviť, a to aj podľa ich reakcií na pojednávaní dňa 25.04.2025. Z uvedeného, zohľadňujúc súhlas manžela s návrhom na rozvod manželstva, okresný súd dospel k záveru, že sú splnené hmotnoprávne podmienky na rozvod manželstva, a preto návrhu v tejto časti vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.

4. Okresný súd poukázal na to, že s konaním o rozvod je zo zákona spojené aj konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.

5. Pokiaľ išlo o osobnú starostlivosť o maloletých, okresný súd ich, aj vzhľadom na súhlas oboch manželov a kolízneho opatrovníka, zveril do osobnej starostlivosti manželky - matky. Poukázal na správu zo šetrenia pomerov, na to, že neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti na strane matky, pričom prihliadol aj na participačné práva maloletých, a síce, že obidve deti prejavili želanie bývať s ich matkou.

6. Styk s maloletými deťmi nebol upravený, nakoľko ho rodičia podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine nežiadali upraviť.

7. Okresný súd konštatoval, že jedinou spornou otázkou bola výška výživného.

8. Mesačný čistý príjem matky okresný súd ustálil na cca 1.300,- Eur, ktorá okrem toho poberá aj daňový bonus a rodinné prídavky.

9. Okresný súd poukázal na matkou vymedzené mesačné výdavky v sume 2.761,- Eur, ktoré majú byť tvorené výdavkom na maloletého H. vo výške 660,- Eur, výdavkom na maloletú I. vo výške 580,- Eur, výdavkom na plnoletého K. vo výške 565,- Eur a navrhovateľkiným výdavkom vo výške 956,- Eur, ktorá výsledná suma bola na informatívnom stretnutí rodičov skorigovaná na 2.187,- Eur mesačne. Tieto výdavky okresný súd považoval za nadhodnotené. Objektívnym šetrením sa javil ako preukázaný výdavok na maloletého H. okolo 500,- Eur, na maloletú I. okolo 440,- Eur mesačne. Mesačný výdavok na 12 a 14 ročné dieťa vo výške 200,- Eur a 250,- Eur, pri výdavku navrhovateľky 250,- Eur a plnoletého syna K. 250,- Eur, teda celkovo 950,- Eur iba na stravu za 1 domácnosť a navyše pri dotovanej strave v školskom zariadení nepovažoval okresný súd za opodstatnený (na pojednávaní uviedla, že ...„čo sa týka dotovanej stravy v školskom zariadení pre H. a I., tam platím v priemere asi 20,- Eur do školskej jedálne, závisí to od toho, či sa aj stihnú skôr odhlásiť alebo nie“). Výdavok vreckové a sporenie taktiež podľa okresného súdu nemal svoje miesto, nakoľko výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča. Tvrdený mesačný výdavok na cestovné vo výške 160,- Eur, pri vzdialenosti na osi G. - I. L. M., teda necelých 10 km tam a 10 km späť, nepovažoval ani pri každodennom maximálnom užívaní motorového vozidla (rozvoz detí a podobne) odôvodnený. K týmto výdavkom na cestovné považoval za potrebné dať do kontrastu výpoveď matky, ktorá uviedla, že ...„deti sa na tréningy dopravujú pešo, MHD alebo ich dovážam ja. Z tréningu ich dovážam ja. Deti majú tréningy hádzanej na G., v športovej hale na F. alebo na J. N., je to v rámci mesta.“ Takto vymedzený cestovný harmonogram v zásade podľa okresného súdu nemôže spotrebovať 160,- Eur mesačne; o to viac, ak „mimoriadne výdavky (zápasy, sústredenia a turnaje)“ pokrýva ďalší výdavok - mimoriadne výdavky vo výške 110,- Eur ako športová činnosť. Výdavok 25,- Eur ako sporenie okresný súd považoval za výdavok, ktorý nie je nevyhnutné vynaložiť. Výdavok matky na oblečenie, obuv a hygienu vo výške 200,- Eur taktiež podľa okresného súdu možno skorigovať (s prihliadnutím na priemerné ceny drogérie, odevov a pod.). Výdavok matky poistenie/sporenie vo výške 10,- Eur zhodnotil ako výdavok, ktorý nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Za odôvodnený výdavok na maloletého H. považoval: strava do 250,- Eur, hygiena + oblečenie + obuv 50,- Eur, škola (pomôcky, strava) 30,- Eur, zdravotná starostlivosť - zubár 15,- Eur, záujmové krúžky 70,- Eur + cca 110,- Eur (zápasy, sústredenia, turnaje), celkovo cca 500 až 525,- Eur. Na maloletú I. okresný súd považoval za odôvodnený výdavok hygiena + oblečenie + obuv 70,- Eur, škola (pomôcky, strava) 30,- Eur, zdravotná starostlivosť - zubár 15,- Eur, záujmové krúžky 30,- Eur + cca 110,- Eur (zápasy, sústredenia, turnaje), celkovo cca 440 až 450,- Eur.

11. Okresný súd ustálil mesačný čistý príjem otca na cca 2.120,- Eur, ktorý je tvorený platom vo výške cca 2.080,- Eur (č.l. 73) a odevným vo výške 40,- Eur mesačne (za rok 480,- Eur, čas zvukovej nahrávky z pojednávania 1:13:19).

12. Mesačné výdavky otca vo výške 2.448,- Eur (1.848 + tvrdených 600 výživné) pri jeho mesačnom čistom príjme cca 2.120,- Eur okresný súd považoval taktiež za nadhodnotené. Okresný súd uviedol, že otec vymedzil svoje výdavky na stravu 300,- Eur; ošatenie + obuv + hygiena 200,- Eur; bývanie v D. 502,- Eur; bývanie v C. 50,- Eur; internet + TV 30,- Eur; mobil 60,- Eur; cestovné 180,- Eur; poistenie + sporenie 20,- Eur; splátka spotrebného úveru 441,- Eur a lieky 65,- Eur, teda dokopy 1.848,- Eur a výživné 600,- Eur pre všetky 3 jeho deti. Výdavok otca na stravu vo výške 300,- Eur okresný súd považoval za odôvodnený a nepochybný. Výdavok 200,- Eur na ošatenie, obuv a hygienu posúdil ako nadhodnotený, s veľkým priestorom na úsporu. Výdavok za bývanie v D. mestskom nájomnom byte vo výške 502,- Eur považoval za nadhodnotený, ak z predpisu mesačnej zálohovej úhrady od 01.01.2025 vyplýva mesačná zálohová úhrada vo výške 442,11 Eur (č.l. 72) a ani so započítaním tvrdených 30,- Eur za spotrebu elektrickej energie táto suma nepredstavovala uvádzaných 502,- Eur, v ktorom výdavku videl určitý priestor na úsporu (minimálne 30,- Eur, po tvrdenom znížení sumy za bývanie v D. a viac). Výdavok 50,- Eur za bývanie v C., ako aj výdavok 30,- Eur za TV + internet považoval okresný súd za odôvodnený. Výdavok 60,- Eur za mobil, po upresnení na pojednávaní vo výške 100,- Eur za mobilný telefón + TV + internet, považoval za jemne nadhodnotený, v ktorom smere sa javila možná úspora rádovo pár Eur, nakoľko otec platí „obom deťom mobil - H., I. po 10,- Eur“. Otec počas výsluchu upresnil výdavok na cestovné (pôvode 180,- Eur), ktorý znížil na 120,- Eur, ktorý okresný súd považoval za opodstatnený a pri pravidelnom cestovaní medzi C. a D. za adekvátny (či už vlakom alebo motorovým vozidlom s kolegami) s tým, že oproti pôvodne tvrdeným výdavkom vo výške 180,- Eur je tu daná úspora 60,- Eur mesačne. Okresný súd poukázal na to, že výdavok na lieky otec vyjadril v rozmedzí 40 až 60,- Eur, predložil početné lekárske správy, jeho zdravotný stav ani nebol rozporovaný, pričom nemal dôvod pochybovať o určitých zdravotných komplikáciách otca, a preto tento výdavok považoval za odôvodnený. Taktiež výdavok na plnoletého K. (síce nijakým spôsobom nešpecifikovaný, resp. iba všeobecným spôsobom ako 600,- Eur na 3 deti pomerne, teda asi 200,- Eur) považoval za opodstatnený. Skonštatoval okresný súd, že pri určovaní výživného musí zobrať do úvahy aj vyživovaciu povinnosť rodiča na ďalšie dieťa, a to aj v prípade, ak sa ho súdne konanie priamo netýka. Naopak konštatoval, že výdavok „splátka spotrebného úveru vo výške 441,- Eur“ nebol relevantným spôsobom zdôvodnený, podľa vyjadrení otca sa má jednať o splátku na vyrovnanie dlhu počas manželstva. Úver mal byť pôvodne vo výške 14.000,- Eur, po čiastočnom splatení má byť vo výške 13.100,- Eur. Otec zdôvodňoval potrebu tohto úveru tým, že „je to úver, aby vyplatil dlhy, ktoré mali. 3 000,- Eur bol debet z manželkinho účtu. Stalo sa to z toho dôvodu, že mali náklady aké mali. Ďalších 3.500,- Eur si požičal od rodiny na opravu 4 ročného auta - Škoda Octavia, odišiel tam motor. 180,- Eur bolo O. G.. 210,- Eur som vyrovnal odpad mestskému úradu za všetky osoby. 1.110,- Eur, čo bolo v P. som prelongoval do I., toto všetko je dokopy 8.000,- Eur. Ostalo mi 6.000,- Eur. Ako manželka odišla, kúpil si spálňu, chladničku, umývačku, poličky do obývačky a zariadenie bytu, televízor. Mesačná splátka tohto úveru je 441,- Eur. Tú pôžičku som zobral, aby som uhradil dlh, aby manželka zostala na nule, aby nepovedala, že jej zostalo niečo na krku. Je pravda, že som vyberal peniaze, avšak za účelom, aby som deťom zabezpečil technické zariadenia, napr. každému notebook.“ S prihliadnutím aj na vyjadrenie matky, ktorá tento úver potvrdila a taktiež potvrdila, že minimálne 3.500,- Eur z tohto úveru použila aj ona (...„áno, potrebovali sme aj opravu auta“...) bol okresný súd názoru, že sa jedná o čiastočne odôvodnený výdavok na strane otca. V konaní nebolo sporné, že väčšiu časť tohto úveru otec spotreboval sám. Podľa vyjadrení účastníkov mala časť ich dlhu vzniknúť pravidelnými výbermi otca, pričom ten túto skutočnosť potvrdil a zdôvodnil potrebou zabezpečenia technických zariadení pre deti (každému notebook). Otec na otázku súdu ako spoločne hospodárili odvetil, že jeho „príjem chodil na jej účet (pozn. manželkin). K tomu, že som vyberal peniaze z účtu chcem uviesť, napr. keď bolo potrebné na Škode Octavii xenónové svetlo išiel som do servisu za známymi, tam mi to dali za 30,- eur, v oficiálnom servise by to bolo za

130,- eur. Preto som to robil, aby sme ušetrili na oficiálnom značkovom servise (napr. pneumatiky, olej). Všetky naše náklady, nákupy, poplatky spojené s užívaním bytu išli z toho nášho spoločného účtu.“ Takto vymedzenú argumentáciu okresný súd zhodnotil ako nepresvedčivú. Ak mal spoločný dlh narásť do takej výšky, že na jeho splatenie bol potrebný úver vo výške 14.000,- Eur, zdôvodnenie o potrebe platby za 2 notebooky a oprave motorového vozidla v neznačkovom autoservise, bolo nepostačujúce. To isté platilo aj o úhrade poplatku za odpad vo výške 210,- Eur (č.l. 74), s ktorým argumentom bolo v ostrom kontraste tvrdenie otca, že „všetky ich náklady, nákupy, poplatky spojené s užívaním bytu išli z toho spoločného účtu“ , pretože poplatky za odpad predsa možno považovať za poplatky spojené s užívaním bytu. Okresný súd mal za zrejmé, že skutočný pomer na jednej strane odôvodnených a na strane druhej neodôvodnených potrieb, vedúcich k dlhu účastníkov, ktorý mal byť vyriešený týmto úverom nie je možné nijakým spôsobom presne zistiť. Argument otca, že pravidelným výberom hotovosti mal zabezpečiť obidvom deťom notebook, resp. výpočtovú techniku neobstojí. Argument otca, že týmto úverom boli uhradené aj poplatky za komunálny odpad neobstojí. V tomto smere okresný súd poznamenal, že výživné je prednostná pohľadávka, nie splátky spotrebného úveru. Z príjmu sa nemôžu najprv odpočítať záväzky a zo zostatku určiť výživné, práve naopak.

13. Okresný súd uzavrel, že z ustáleného preukázaného mesačného výdavku na maloletého H. vo výške 500,- Eur, predstavuje súdom určené výživné vo výške 310,- Eur položku vo výške 62 %. Keďže bol maloletý H. zverený do osobnej starostlivosti matky a nakoľko osobná starostlivosť predstavuje určitý ekvivalent peňažnému plneniu, bol názoru, že pomer znášania nákladov maloletého na úrovni cca 62 % otec a 38 % matka je spravodlivý a rešpektujúci majetkové pomery oboch rodičov.

14. Z ustáleného preukázaného mesačného výdavku na maloletú I. vo výške 440,- Eur, predstavuje súdom určené výživné vo výške 270,- Eur položku vo výške cca 62 %. Keďže bola maloletá I. zverená do osobnej starostlivosti matky a nakoľko osobná starostlivosť predstavuje určitý ekvivalent peňažnému plneniu, bol názoru, že pomer znášania nákladov maloletej na úrovni cca 62 % otec a 38 % matka je spravodlivý a rešpektujúci majetkové pomery oboch rodičov.

15. Okresný súd poukázal aj na to, že účastní predbežnom právnom posúdení súdu na pojednávaní zhodli na výške výživného pre maloletú I. vo výške 270,- Eur. Právny zástupca otca navyše aj počas záverečnej reči navrhol určiť výživné pre každé z detí zvlášť vo výške 270,- Eur (čas zvukovej nahrávky z pojednávania 1:39:00). Výška výživného pre maloletú I. tak predstavuje prienik medzi predstavami účastníkov, ale najmä s odkazom na jej odôvodnené mesačné výdavky s prihliadnutím na majetkové pomery otca.

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol okresný súd tak, ako uviedol vo výrokovej časti rozhodnutia.

17. Keďže v konaní neboli zistené dôvody pre aplikáciu , okresný súd o náhrade trov konania rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

18. Proti tomuto rozsudku, a to výroku IV., v zákonnej lehote podal odvolanie manžel (otec) prostredníctvom právnej zástupkyne. Poukázal na odseky 33., 34. odôvodnenia rozsudku s tým, že záujmové krúžky, vrátane zápasov, sústredení a turnajov nemožno automaticky kategorizovať medzi povinné náklady, ktoré by mali byť zohľadnené v základnom výživnom, ak nie sú nevyhnutné pre vývoj dieťaťa. Výživné sa má primárne starať o základné potreby dieťaťa, ako sú bývanie, strava, oblečenie, školské potreby atď.. Pokiaľ okresný súd v odseku 35. odôvodnenia rozsudku ustálil mesačný príjem otca na sumu cca 2.120,- Eur, ktorý je tvorený platom a odevným vo výške 40,- Eur mesačne, tak príspevok na odevné pre pracovníkov Policajného zboru je finančný príspevok, ktorý poskytuje štát alebo zamestnávateľ na pokrytie nákladov spojených s nákupom pracovných odevov a výstroja potrebného na výkon služby. Vzhľadom k tomu, že ide o príspevok, ktorého využitie je účelovo vymedzené, je nepravidelný a jeho výška nie je jasne stanovená, nemôže tvoriť príjem manžela (otca). Odvolateľ nesúhlasil s argumentáciou okresného súdu v odsekoch 38. a 39. odôvodnenia a považoval ju za nepresvedčivú. Ku konštatácii, že dlh vznikol pravidelnými výbermi otca, tak manžel/otec už vo vyjadrení uviedol, že celú mzdu zasielal na spoločný účet, ktorý mal s manželkou, pričom obaja manželia mali k tomuto účtu dispozičné právo. Nie je zrejmé, z akého iného účtu by mal vyberať finančné prostriedky na bežné výdavky. Poprel, že by vznik dlhu spôsobil, pričom úver bol vzatý z dôvodu

potreby vyrovnania spoločných záväzkov, ktoré vznikli počas trvania manželstva pri zabezpečovaní potrieb celej rodiny a jeho účelom bolo, aby manželku po odchode zo spoločnej domácnosti oddlžil. Navrhovateľka nerozporovala skutočnosť, že nemali dostatok finančných prostriedkov a peniaze si požičiavali aj od rodinných príslušníkov. Z okolností súvisiacich s úverom a následným vrátením finančných prostriedkov tak vyplýva, že odvolateľ v minulosti ani v súčasnosti nemá dostatočné finančné zdroje. Pokiaľ okresný súd v odseku 9. napadnutého rozsudku uvádza, že podľa potvrdenia o príjme zo dňa 27.01.2025 je za obdobie posledných 12 mesiacov priemerný mesačný príjem manžela 2.478,40 Eur, tak v konaní preukázal priemerný mesačný príjem vo výške 2.080,- Eur, čo okresný súd konštatoval v odseku 35. odôvodnenia, ktoré vyjadrenie okresného súdu preto považoval za zmätočné, v zrejmom nesúlade s listinnými dôkazmi. Zároveň poukázal na Metodiku MS SR, ktorá odporúča výšku výživného zohľadňujúcu vek dieťaťa a finančné možnosti rodiča, vychádza výlučne z príjmov povinného, nezohľadňuje jeho majetkové pomery ani okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na jeho životnú úroveň. Pri príjme povinného rodiča 2.080,-Eur pri troch deťoch sa odporúča na dieťa vo veku 10 a 14 výživné vo výške 15% z príjmu – 270,- Eur a na plnoleté dieťa vo veku 19 a viac výživné vo výške 353,- Eur. Napriek tomu, že v rámci konania nebolo predmetom rozhodovania určenie výživného na plnoleté dieťa manžela (otca), považoval za potrebné túto skutočnosť brať na zreteľ. Súčet vyživovacích povinností podľa metodiky predstavuje na všetky deti sumu vo výške 893,- Eur a vzhľadom na mesačný príjem otca, ako aj odôvodnené výdavky, výživné na maloletého K. (zrejme správne malo byť H., pozn. krajského súdu) vo výške 310,- Eur, je neprimerane vysoké. Ďalej uviedol, že sa vo voľnom čase o deti stará, dáva im vreckové, platí mobilné telefóny, zabezpečuje im veci potrebné na štúdium, nakupuje oblečenie, potraviny, berie ich na výlety, sústredenia a matke prispieva na mimoriadne výdavky, ktoré je potrebné uhradiť. Výživné tak nepredstavuje jediný finančný príspevok v rámci starostlivosti o deti. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého H. sumou vo výške 270,- Eur mesačne a na výživu maloletej I. sumou 270,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.

19. K doručenému odvolaniu otsomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý odporučil rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdiť a súhlasil s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

20. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka prostredníctvom zástupcu. Napadnutý rozsudok považovala za správny, náležite odôvodnený a navrhla ho potvrdiť. Zdôraznila, že otec nesprávne výživné na maloleté deti považuje za prostriedok, ktorým si matka zabezpečuje ,,luxusný život“. Za oprávnené považovala všetky výdavky tak, ako boli popísané v návrhu, ktoré nie sú nadhodnotené ani vymyslené a ide o výdavky, ktoré reálne na deti vynakladá. K týmto výdavkom nepochybne patria aj výdavky na hádzanú, ktorej sa deti venujú na klubovej úrovni, šport ich baví, dosahujú úspechy, majú vytvorené väzby a zmysluplne trávia čas. Je nevyhnutné, aby sa zúčastňovali tréningov a zápasov, čo vyžadujú tréneri. H. plánuje absolvovať prijímacie konanie na športové gymnázium do hádzanárskej triedy a patrí k výberu hráčov, ktorí sa zúčastňujú reprezentačných tréningov a zápasov. Pôžičku si otec zobral bez vedomia matky, rovnako bez jej vedomia oddelil účty. Debet na účte, ktorým argumentuje, že vyrovnal, nebol debet spôsobený matkou. Tento výdavok vznikol, pretože sa nebolo možné s otcom dohodnúť na finančnom hospodárení. Počas celého manželstva vyberal každý deň peňažnú hotovosť, ktorá nebola použitá na výdavky domácnosti. Ak otec argumentuje, že nakupoval notebooky a počítače, tieto deti využívajú na hranie, keďže na prácu do školy používajú notebook matky. Nákup počítačov bol jednorazový, išlo o staré vyradené počítače, neexistujú od nich žiadne bločky. Čo sa týka auta, otec komunikoval matke, že jej ho po rozvode nechá, z ktorého dôvodu sa oň prestal úplne zaujímať a starať. Matka zaviezla auto do servisu, kde jej oznámili, že je vo veľmi zlom technickom stave, neudržiavané, s potrebou výmeny viacerých časti podvozku a opravy motora. Matka súhlasila s pôžičkou od jej rodičov na základe dohody s odvolateľom, pričom sa dohodli na tom, kedy sa peniaze rodičom matky vrátia. Neskôr otec odmietol dohodu splniť a potvrdil matke, že tak ani nemal v úmysle urobiť. Nesúhlasila s tvrdením, že otec prispieva na školské potreby a oblečenie detí a od pojednávania konaného dňa 25.4.2025 posiela len určené výživné. Deti sa u otca stravujú minimálne, pravidelné vreckové im nedáva, nijakým spôsobom nekomunikuje potrebu výdavkov na deti. Najstaršiemu synovi na výživu rovnako neprispieva, napriek nákladom na doučovanie, stužkovú, prijímacie skúšky na vysokú školu.

21. K doručenému vyjadreniu matky sa písomne vyjadril otec. Namietal, že okresný súd nebral do úvahy nevyhnutné náklady otca, a to, že spláca spoločný dlh, že musí hradiť nájom mestského bytu vo výške

442,11 Eur, náklady na telefón 71,77 Eur a úhradu za spotrebu elektrickej energie 47,- Eur. Po odrátaní uvedených položiek z jeho príjmu 2.070,- Eur, z tejto sumy mal určiť výšku výživného pre maloleté deti. Ak odpočíta sumu 270 + 310 = 580,- Eur mesačne na obe deti, zostáva mu suma 489,12 Eur, pričom syn K. si podal návrh na výživné na sumu 350,- Eur, spolu 930,- Eur a zostane mu suma 139,12 Eur, čo nie je na prežitie. Nejde o luxus, ale matka detí sa snaží zabezpečiť rovnaký finančný štandard, ako počas manželstva, čo nejde. Matka má k dispozícii štvorizbový byt s nájmom 200,- Eur (čo jej kúpila matka, na ktorú je napísaný), má auto Hondu, ktorú zakúpila jej matka, a predsa nemôže požadovať sumu na výživnom, ako sama zarába. Ak tvrdí, že všetky výdavky sú oprávnené, tak nemôže pýtať spolu na 3 deti 980,- Eur mesačne, čo sú 2/3- iny jej výplaty. Matka má príjem 1.300,- Eur + daňový bonus, prídavky a výživné, čo je spolu 2.260,- Eur, čo, keď sa vydelí štyrmi osobami je to 565,- Eur. Je pravdou, že deti navštevujú hádzanú a zúčastňujú sa aj kvalifikačných a reprezentačných zápasov. Pôžičku, ktorú zobral, aby vyrovnal staré dlhy, čo okresný súd nebral do úvahy, spláca sám bez finančného prispenia matky, hoci vznikla za trvania manželstva. Úverom, ktorý spláca, vyrovnal debet na účte manželky, aby nemala dlh. To, že zriadil účet, na ktorý presmeroval výplatu a nedal o tom vedieť manželke, nie je pravdou. Čo sa týka úveru 14.000,- Eur, tak istina 3.000,- Eur bol debet z manželkinho účtu, ďalších 3.500,- Eur si požičal na opravu štvorročného auta, vyrovnal odpad mestskému úradu za všetky osoby, istinu 1.110,- Eur prolongoval do I., čo je dokopy 8.000,-Eur, ostalo mu 6.000,- Eur. Ako manželka odišla, kúpil si spálňu, chladničku, umývačku, poličky do obývačky, zariadenie bytu, televízor. Mesačná splátka úveru je 441,- Eur. Matka úver potvrdila, rovnako potvrdila, že minimálne 3.500,-Eur z tohto úveru použila ona. O tom, že prispieva na školské potreby, stravu, oblečenie detí predložil pokladničné doklady za mesiac máj, jún 2025, a preto nie je pravdou, že týmto spôsobom na deti neprispieva. Čo sa týka syna K., prispieva na jeho účet, o čom svedčí výpis z účtu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku IV. zrušil, alt. zmenil a výšku výživného znížil na sumu na každé dieťa po 200,- Eur. Ak to nebude akceptované, musí z bytu odísť, pretože nebude môcť uhrádzať nájom a bude sa s deťmi stretávať len sporadicky.

22. K doručenému vyjadreniu otsomne vyjadrila matka prostredníctvom zástupcu. K tvrdeniam otca uviedla, že telefonický paušál maloletých detí je nákladom spolu vo výške 12,- Eur. V mesiaci júl 2025 otec zaslal výživné od 30,- Eur nižšie, pretože telefón má platiť matka. Na syna K. otec neposiela žiadne výživné k rukám matky, napriek výzvam, čo je zásah do jej finančných možností. Pokiaľ otec konštatuje, že matka žije v byte svojej mamy a má k dispozícii automobil Honda, tak uvedené je pravdivé, čo aj vo vyhlásení o majetkových pomeroch uviedla. Vzhľadom na svoj príjem a absentujúce úspory, si žiaden svoj vlastný byt nemohla dovoliť. Za byt, v ktorom žije s deťmi, platí všetky energie, dátové služby, daň z nehnuteľností a poistenie, pričom otcom uvádzaná výška 200,- Eur, je podhodnotená. Automobil Honda HR bol zakúpený matkou matky, ktorý si matka pravidelne spláca, ide o nevyhnutný výdavok, keďže vozí deti na krúžky a dochádza do práce. Čo sa týka auta využívaného počas manželstva, a to Škoda Octavia, toto bolo pri dopravnej nehode zapríčinenej treťou osobou dňa 22.12.2024 zničené tak, že bolo poisťovňou zlikvidované a odhlásené. Z poistnej udalosti otec matke nevyplatil zostatok, tento si ponechal. Poukázala na to, že otec vlastní alebo si prenajal automobil Škoda Superb Combi, ktorý neuviedol v majetkových pomeroch. Sám však po odvolaní uviedol, že vozí deti na krúžky a poukázal na cenu na tankovanie. Cena automobilu obstaraného otcom sa pohybuje podľa najazdených kilometrov okolo 15 až 20.000,- Eur. Čo sa týka príjmu matky, tak ide o dezinformáciu, pretože jej príjem je 1.300,- Eur vrátane daňového bonusu a rodinných prídavkov. Ak otec zarátava do príjmu rodinný prídavok 180,- Eur, tak na K. nárok na rodinné prídavky končí v auguste 2025. Daňový bonus na H. sa v roku 2026 zníži na polovicu sumy. Pokiaľ otec uvádzal, že ,,vozí“ H., stalo sa tak v ostatnom čase dvakrát. Otec sa s deťmi stretáva pravidelne len niekoľko hodín cez víkend, dcéra sa stravuje výhradne doma, syn občas u otca prespáva, avšak na obed príde v nedeľu domov. Položky za nákup potravín pre otcove potreby v C. nepovažovala za relevantné. Čo sa týka presmerovania výplaty otca, išlo o presmerovanie bez vedomia matky. Nie je pravdou, že otec nevedel o rozvode, keďže o vážnej vzťahovej kríze vedel niekoľko rokov a matka jasne a niekoľkokrát rozvod komunikovala. Čo sa týka debetu, tento vznikol dlhodobým výberom hotovostí otcom, nebolo možné sa dohodnúť na spoločnom hospodárení. Rodičia matky požičali počas manželstva na opravu auta Škoda Octavia 4.000,- Eur, pričom otec nebol schopný tieto peniaze vrátiť, rovnako mu požičali sumu 1.200,- Eur na úhradu trov právneho zastúpenia v spore, ktorého bol účastníkom. Tento debet nevznikol jednorazovým nákupom PC alebo notebooku, pričom ťarchu požičania peňazí nechal otec na matke. Čo sa týka PC a notebooku, tieto boli kúpené napriek nesúhlasu matky, a preto ich musela odložiť. Zopakovala, že otec nepravdivo uvádza, že deťom kupuje školské potreby alebo oblečenie, k čomu dôkazy nedoložil. Otec kúpil synovi v súčasnosti ďalší počítač za 250,- Eur, ktorý však absolútne nepotrebuje, keďže má pôvodný. Žiadne pravidelné vreckové deťom

nedáva, na mimoriadnych výdavkoch sa nepodieľa. Podľa matky otec opakovane nesprávne rekapituluje jej príjem a nepravdivo uvádza, že deťom hradí športovú činnosť alebo mimoriadne prispieva, že deti sú každý víkend u neho s čím má spojené výdavky, naopak odmieta prispieť na čokoľvek mimo toho, čo určil súd.

23. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 17.07.2025, bolo vyjadrenie matky doručené otcovi prostredníctvom právnej zástupkyne na vedomie.

24. Ďalšie podania do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nenasledovali.

25. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( v spojení s ust. ), na základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to otcom maloletých detí, prejednal vec postupom bez nariadenia pojednávania za aplikácie ust. a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem a za aplikácie ust. , CMP rozsudok okresného súdu v napdnutom výroku IV. o určenom výživnom a v závislom výroku VI. o trovách prvoinštančného konania potvrdil ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. a 2 . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

26. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané otcom maloletých detí bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 15CoP/88/2025-215 zo dňa 18.08.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 18.08.2025 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

27. Za rešpektovania ust. , krajský súd uvádza, že základom pre jeho konanie bolo odvolanie podané druhým manželom (otcom) proti výroku IV. rozsudku okresného súdu o určení výživného.

28. Vzhľadom k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. III., V., a to o rozvode manželstva, o zverení maloletých detí H. a I. do osobnej starostlivosti matky, o oprávnení oboch rodičov maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a o neupravení styku nebol napadnutý opravným prostriedkom, nestal sa predmetom odvolacieho prieskumu a odvolací súd ani nezistil vecnú nesprávnosť týchto odvolaním nenapadnutých výrokov.

29. Z dôvodu, že predmetom konania pred odvolacím súdom zostal len výrok IV. rozsudku okresného súdu týkajúci sa úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom na čas po rozvode, krajský súd účastníkov konania označoval prioritne termínmi otec a matka; a nie aj termínmi manželka, resp. druhý manžel.

30. Pokiaľ išlo o odvolanie otca a v ňom tvrdené skutočnosti, následné vyjadrenie kolízneho opatrovníka a matky, tak je potrebné uviesť, že na rozhodnutie krajského súdu, ako súdu odvolacieho, v zmysle podaného odvolania nebolo potrené k uvádzaným skutočnostiam nariadiť pojednávanie, pretože bolo postačujúce, aby bolo odvolacím súdom rozhodnuté na základe celého obsahu spisového materiálu a v ňom doložených listín. Odvolateľ nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz, potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania, nasledujúca po výmene písomných podaní po rozhodnutí okresným súdom, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci LINO CARLOS VARELA ASSALINO proti Portugalsku; rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/218/2009, 3Cdo/51/2011, 3Cdo/186/2012, 7Cdo/56/2011). Krajský súd zvýrazňuje, že okresný súd z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav v akceptovateľnom rozsahu potrebnom pre rozhodnutie. Skutočný stav veci zistený okresným súdom bol dostačujúcim pre jeho rozhodnutie, následne aj pre posúdenie odvolania otca, a ak odvolací súd nepristúpil k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania, nedošlo týmto jeho postupom k porušeniu práva odvolateľa na spravodlivý súdny proces.

31. Keďže odvolací súd v plnom rozsahu preberá skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, na základe ktorého okresný súd dospel k správnym skutkovým záverom ohľadom právne rozhodných skutočností a zároveň sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu

k napadnutému výroku IV., základom jeho rozhodnutia je aplikácia ustanovenia . Preto v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu viažucemu sa k výroku IV..

32. Súčasne za dodržania ust. odvolací súd k podstatnej argumentácii otca, ktorý v odvolaní nesúhlasil s výškou určeného výživného na maloletého H., následne vo vyjadrení s určenou výškou výživného aj na maloletú I., dodáva nasledovné.

33. Maloletý H. a maloletá I. sú osobami oprávnenými z výživného a sú odkázaní na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany rodičov. Vyživovacia povinnosť rodiča k neplnoletým deťom je daná ex lege a obvyklým spôsobom plnenia je stav, kedy deti žijú v spoločnej domácnosti rodičov a výživné je plnené v naturálnej forme. Súd k stanoveniu konkrétnej výšky výživného pristupuje v prípadoch potencionálneho ohrozenia oprávnených detí - ak rodičia spolu nežijú, ak došlo k rozvodu manželstva. Zmyslom vyživovacej povinnosti je zabezpečiť deťom porovnateľné podmienky s tými, aké by mali, keby rodičia žili spolu a riadne sa o deti starali. Pre prípad, že výživné musí byť stanovené súdom, zákonodarca v Zákone o rodine stanovil kritériá, ktoré sú rozhodné pre ich výšku. Zákonodarca nestanovil striktný spôsob výživného, a preto musia súdy v jednotlivých prípadoch uvážiť všetky zákonom uvedené kritéria a výživné určiť vo výške zodpovedajúcej týmto kritériám, ako aj zmyslu a účelu výživného. Na strane oprávneného sú to relevantne odôvodnené potreby a na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery.

34. Z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré citoval v odôvodnení rozhodnutia aj okresný súd, vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného dieťaťa a jednak na strane povinného, v tomto prípade otca. Na strane oprávneného dieťaťa/oprávnených detí je potrebné skúmať jeho/ich odôvodnené potreby, ktoré pritom nezahŕňajú iba najzákladnejšie potreby, za ktoré sa považuje stravovanie, bývanie, obliekanie sa, ale aj širšie potreby, zdravotné, kultúrne, súvisiace s dochádzkou do školy, prípravou na budúce povolanie, s trávením voľného času, t.j. športové a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné nepravidelné výdavky, napríklad rôzne školské výlety, školské akcie, návštevy lekára a pod. a súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Podstatou vyživovacej povinnosti je uspokojenie všetkých nákladov dieťaťa, ktoré možno očakávať, nielen výživu v užšom slova zmysle.

35. Tak ako v reálnom živote nie je možné exaktne matematicky vyčísliť všetky náklady na výživu dieťaťa v širšom zmysle slova, tak nie je možné, pri zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov, vyčísliť hodnotu osobnej starostlivosti (napr. zabezpečenie a prípravu jedla, zabezpečenie a údržbu bývania, pranie a žehlenie ošatenia, aj zabezpečenie lekárskej starostlivosti a liečebného režimu dieťaťa v prípade ochorenia, nemožnosť rodiča pracovať v prípade ošetrovania člena rodiny). Rovnako netreba prehliadnuť dve skutočnosti: 1/ maloleté výživou oprávnené dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a 2/ vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov.

36. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o určení výživného dostatočne zistil skutočný stav a na základe neho rozhodol vecne správne, pričom zohľadnil všetky zákonné aspekty vyplývajúce z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

37. Tým, že súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého H. sumou 310,- Eur mesačne a maloletú I. sumou 270,- Eur mesačne, realizoval splnenie primárnej zákonnej podmienky pre určenie výživného, ktorou je zabezpečenie oprávnených potrieb maloletých detí. Súd prvej inštancie vyhodnotil majetkové, osobné pomery matky, osobné pomery otca, zohľadnil výdavky súvisiace s výživou maloletých detí.

38. Súd prvej inštancie v súvislosti s výživou a potrebami maloletých detí vo veku 12 a 14 rokov, t.j. sú žiakmi druhého stupňa základnej školy, v odsekoch 33. a 34. odôvodnenia napadnutého rozsudku ustálil výšku odôvodnených mesačných výdavkov na stravu, školu (pomôcky, strava), hygienu, oblečenie a obuv, primerané výdavky za zdravotnú starostlivosť, záujmové krúžky, a to na mal. H. v sume cca 500

- 525,- Eur a na mal. I. v sume cca 440 - 450,- Eur. Pokiaľ otec v odvolaní namietal, že záujmové krúžky, vrátane zápasov, sústredení a turnajov, nemožno automaticky kategorizovať medzi povinné náklady, ktoré by mali byť zohľadnené v základnom výživnom, tak krajský súd zvýrazňuje, že práve záujmová činnosť, v tomto prípade šport, ktorému sa obe deti venujú, a to hádzaná v klube O. – K. Q., patrí medzi

oprávnené širšie potreby detí, a preto výdavky s touto činnosťou spojené správne okresný súd posúdil ako oprávnené a zohľadnil pri určovaní výšky výživného.

39. Druhý aspekt pre určenie výživného tak, ako naň poukazoval otec v podanom odvolaní, a to schopnosti, možnosti, príjmové a majetkové pomery otca ako povinného rodiča okresný súd zobral do úvahy, ak poukázal na ustálený čistý príjem matky v sume cca 1.300,- Eur a príjem otca v sume 2.120,- Eur a ich výdavky, ktoré popísal v odsekoch 32., 36. - 40. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Pokiaľ otec v odvolaní poukazoval na nezrovnalosť odsekov 9. a 35. odôvodnenia rozsudku vo vzťahu k výške jeho príjmu a nestotožnil sa s ustálenou výškou jeho príjmu okresným súdom s argumentáciou, že časť jeho platu, a to 40,- Eur tvorí odevné (nepravidelný príspevok štátu), tak odvolací súd poukazuje na to, že v odseku 9. odôvodnenia rozsudku okresný súd konštatoval zistenia z Potvrdenia o príjme otca zo dňa 27.01.2025 na č.l. 60 spisu, podľa ktorého čistý mesačný príjem otca za obdobie posledných 12 mesiacov, t.j. do 1/2025 predstavoval sumu 2.478,40 Eur mesačne (do ktorého času bol aj poberateľom rodinných prídavkov a daňového bonusu podľa potvrdení na č.l. 43, 44 spisu, Zápisnica z informatívneho stretnutia na č.l. 76 - 78 spisu). V odseku 11. odôvodnenia rozsudku okresný súd skonštatoval zistenie z výplatnej pásky otca za mesiac január 2025, podľa ktorého dosiahol v mesiaci január 2025 čistý príjem 2.150,10 Eur, teda pokiaľ bola okresným súdom ustálená výška jeho čistého príjmu na sumu 2.120,-Eur, potom aj položka ,,odevné“ bola okresným súdom čiastočne zohľadnená. K tomu sa žiada dodať, že príspevok na ,,odevné“, ktoré otec poberá mu predsa, na rozdiel od matky, čiastočne znižuje výdavok spojený s výkonom zamestnania. K námietke, že okresný súd ustálil nesprávne výšku príjmu matky, pretože poberá rodinné prídavky a daňový bonus, odvolací súd poukazuje na odsek 31. odôvodnenia rozsudku. Pre úplnosť však dodáva, že rodinné prídavky sú určené na dieťa a nezohľadňujú sa v príjme rodiča. Daňový bonus nie je priamo vyplácanou dávkou, ale je to položka, ktorá sa môže za splnenia zákonných podmienok započítať do čistej mesačnej mzdy zamestnanca, a preto uvedený argument otca odvolací súd nevzhliadol ako dôvodný. Pokiaľ otec v odvolaní namietal, že určená výška výživného nie je správna s ohľadom na jeho príjem a výdavky, a to splácanie úveru, z ktorého časť bola použitá aj pre účely matky, vyživovaciu povinnosť k synovi K., tak krajský súd primárne poukazuje na to, že tak ako otec, aj matka má vyživovaciu povinnosť k synovi K. (plnoletému). Ak otec v odvolaní popieral, že vznik dlhu spôsobil on sám, pretože spotrebný úver v sume 14.000,- Eur, ktorého mesačná splátka predstavuje sumu 441,- Eur, bol vzatý na vyrovnanie spoločných záväzkov, tak odvolací súd súhlasí so záverom okresného súdu v odseku 39. odôvodnenia rozsudku, ktorý po vykonanom dokazovaní tento výdavok zhodnotil ako (len) čiastočne dôvodný, a to za stavu potvrdenia matky, že z poskytnutého úveru časť minimálne 3.500,- Eur bola použitá na opravu auta a nesporného tvrdenia účastníkov, že väčšiu časť úveru spotreboval otec sám, ktorý záver otec žiadnym spôsobom, a to ani v odvolacom konaní nevyvrátil. V tejto súvislosti však odvolací súd dáva do pozornosti predmet konania, ktorým nie je riešenie sporných majetkových otázok manželov, resp. ich vzájomného majetkového vysporiadania, ale výživné na maloleté deti. K otcom tvrdeným výdavkom zdôrazňuje, že je na mieste aj ich optimalizovanie, pretože každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. I v prípade, ak možnosti rodičov ako povinných by boli približne rovnaké (čo však v tomto prípade nenastalo), musí súd zaviazať toho z nich, ktorý sa o dieťa/deti osobne nestará na plnenie v miere vyššej, než zodpovedá polovici preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, a preto za aplikácie ust. § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine bol okresný súd povinný zohľadniť aj výkon osobnej starostlivosti matky, ktorý sa aj v zmysle súdnej praxe chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy.

40. Odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd kvalifikovane zistil osobné, majetkové a zárobkové pomery rodičov maloletého H. a maloletej I., odôvodnené výdavky oboch detí, tieto preskúmal zo všetkých zákonných hľadísk, skutkovo a právne sa s nimi vysporiadal, preto došlo k vecne správnemu určeniu výšky vyživovacej povinnosti otca, a to k maloletému H. vo výške 310,- Eur mesačne a k maloletej I. vo výške 270,- Eur mesačne výrokom IV. napadnutého rozsudku a jej stanoveniu v súlade s kritériami zakotvenými v § 62 a § 75 Zákona o rodine. Odôvodnenosť výšky výživného okresný súd dostatočne vysvetlil. Pokiaľ aj otec v odvolaní poukazoval na výpočet výšky výživného podľa Metodiky zverejnenej Ministerstvom spravodlivosti SR, tak odvolací súd uvádza, že ide o materiál, ktorého zámerom je zjednocovanie procesných postupov a rozhodovacej praxe súdov, avšak odporúčacieho charakteru, pričom určenie výživného je v zmysle zákona nutné posudzovať individuálne s ohľadom na všetky okolnosti prípadu.

41. K úplnosti odvolací súd len opätovne dáva do pozornosti to, že zmyslom právnej úpravy výživného je zaistiť dieťaťu/deťom porovnateľné podmienky s takými podmienkami, aké by mali, keby rodičia žili spolu a riadne sa o deti starali. V takýchto prípadoch potom súd nezasahuje do starostlivosti o deti tým, že by rodičom určoval výšku výživného.

42. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa krajský súd nepovažoval pre rozhodnutie za podstatné. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorú nastolil. Je nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania. Rovnako odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní, t.j. v odvolacom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, k čomu zo strany krajského súdu došlo aj s poukazom na odôvodnenie jeho rozhodnutia.

43. Krajský súd nezistil dôvody pre vyhovenie odvolaniu otca maloletých detí, preto bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku IV. v spojení aj so závislým výrokom VI. o trovách prvoinštančného konania potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. , 2 .

44. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, ak neboli zistené dôvody postupu pre iné rozhodnutie o týchto trovách v zmysle ust. , .

Poučenie:

Proti tomu rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.