Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoPs-10-2025.pdf
PDF · 139.82 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoPs/10/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu Mgr. Petra Straku a JUDr. Lucie Prčovej, v právnej veci osoby, o spôsobilosti na právne úkony ktorej sa koná: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, E., zastúpený procesnou opatrovníčkou: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, E., právne zastúpený: Mgr. Peter Sitarčík, advokát, so sídlom Jókaiho 1, 984 01 Lučenec, o návrhu navrhovateľky: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, E., o obmedzenie v spôsobilosti na právne úkony, o odvolaní osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná voči rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 15Ps/14/2023-227 zo dňa 23. apríla 2025, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu vo výroku I., súvisiacich výrokoch II., III. IV. a v závislých výrokoch V. a VI. p o t v r d z u j e s tým, že výrok I. znie : I. O b m e d z u j e spôsobilosť na právne úkony A. B., narodeného XX.XX.XXXX tak, že nie je spôsobilý:
- samostatne rozhodovať o prevode, kúpe alebo predaji hnuteľného, aj nehnuteľného majetku v hodnote prevyšujúcej 150,- Eur,
- samostatne uzatvárať zmluvy a dohody, ktoré by ho zaväzovali k plneniu finančných eventuálne materiálnych povinností v hodnote prevyšujúcej 150,- Eur,
- samostatne spisovať závet,
- samostatne vykonávať administratívne úkony, ktoré si vyžadujú kontakt so Sociálnou poisťovňou a orgánmi činnými v trestnom konaní,
- samostatne konať pri zaistení zdravotnej starostlivosti, liečebnej spolupráce, vrátane rozhodovania o potrebe, spôsobe, čase a mieste liečby, jeho hospitalizácie, rozhodovania o vstupe a výstupe zo zdravotníckeho zariadenia, poskytovania informovaného súhlasu k zdravotnej starostlivosti.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. obmedzil spôsobilosť na právne úkony A. B., narodeného XX.XX.XXXX tak, že nemôže:
- samostatne rozhodovať o prevode, kúpe alebo predaji hnuteľného, aj nehnuteľného majetku v hodnote prevyšujúcej 150,- Eur,
- samostatne uzatvárať zmluvy a dohody, ktoré by ho zaväzovali k plneniu finančných eventuálne materiálnych povinností v hodnote prevyšujúcej 150,- Eur,
- samostatne spisovať závet,
- samostatne vykonávať administratívne úkony, ktoré si vyžadujú kontakt so Sociálnou poisťovňou a orgánmi činnými v trestnom konaní,
- samostatne konať pri zaistení zdravotnej starostlivosti, liečebnej spolupráce, vrátane rozhodovania o potrebe, spôsobe, čase a mieste liečby, jeho hospitalizácie, rozhodovania o vstupe a výstupe zo zdravotníckeho zariadenia, poskytovania informovaného súhlasu k zdravotnej starostlivosti. Výrokom II. ustanovil G. B., narodenú XX.XX.XXXX za opatrovníka spôsobilosti na právne úkony obmedzeného A. B., narodeného XX.XX.XXXX, ktorá je oprávnená a povinná zastupovať spôsobilosti na právne úkony obmedzeného A. B. pri právnych úkonoch, na ktoré bola jeho spôsobilosť obmedzená, a to tak, aby neutrpel žiadnu ujmu na svojich majetkových a iných právach. Podľa výroku III. opatrovník je oprávnený hospodáriť s majetkom opatrovanca v rozsahu bežnej správy majetku. V podstatných veciach potrebuje súhlas súdu. Podľa výroku IV. opatrovník je povinný najmenej dvakrát ročne, vždy k 30.06. a k 31.12. príslušného kalendárneho roka za predchádzajúce polročné obdobie, predkladať súdu správu o opatrovancovi a o nakladaní s jeho majetkom a po skončení funkcie je povinný do dvoch mesiacov predložiť súdu záverečný účet zo správy majetku opatrovanca. Výrokom V. rozhodol, že trovy dôkazu platí štát. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol výrokom VI. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na návrh navrhovateľky v spojení s jeho doplnením, ktorým sa domáhala obmedzenia spôsobilosti na právne úkony A. B. (ďalej aj ,,posudzovaný“, syn navrhovateľky) z dôvodu jeho závažného psychického ochorenia - paranoidná schizofrénia a jeho zdôvodnenie, na predloženú Lekársku správu zo dňa 16.11.2023 z psychiatrickej konzultácie s ošetrujúcou psychiatričkou posudzovaného H. I. D., ďalšie Lekárske správy z vyšetrení A. B. v psychiatrickej ambulancii H. D. zo dňa 05.10.2022 a všeobecného lekára pre dospelých H. A. A. zo dňa 18.08.2022 a 14.07.2023, Prepúšťaciu správu zo Všeobecnej nemocnice C. J. J. K., B. zo dňa 18.07.2022 a 22.08.2022 a Lekárske správy z psychiatrickej ambulancie H. D. zo dňa 11.08.2023, 22.09.2023, 20.10.2023.
3. Okresný súd uviedol, že na základe uznesenia č.k. 15Ps/14/2023-50 zo dňa 23.02.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.03.2024, súdny znalec H. K. J. vypracovala písomný Znalecký posudok č. 53/2024, zo záverov ktorého vyplývalo zistenie, že posudzovaný trpí duševným ochorením
- paranoidná schizofrénia, ktorá aj vzhľadom na absenciu trvalej a pravidelnej medikácie vykazuje nepriaznivý priebeh. Paranoidná schizofrénia je tzv. procesuálne duševné ochorenie, ktoré je v podstate trvalé, s individuálnym priebehom ochorenia a prognózou. Toto ochorenie je vo všeobecnosti aktuálne dostupnými liečebnými metódami úplne nevyliečiteľné, avšak ovplyvniteľné v zmysle dosiahnutia kvalitnej remisie, čo znamená redukciu príznakov ochorenia, prípadne aj ich úplné vymiznutie. Vzhľadom na chýbajúci pocit chorobnosti, doterajšiu nepravidelnú psychiatrickú medikáciu a nedostatočnú spoluprácu s odborným lekárom je prognóza ochorenia u posudzovaného skôr nepriaznivá. Aktuálne však nie je možné s úplnou istotou predikovať ďalší vývin a prognózu ochorenia. Uvedená duševná choroba obmedzuje hodnotnú orientáciu a schopnosť samostatného rozhodovania a fungovania menovaného, ktorý je v bežných samoobslužných činnostiach síce schopný sám zabezpečiť úkony ako je stravovanie, vyprázdňovanie, osobná hygiena a obliekanie, avšak v situácii starostlivosti o domácnosť a sociálnych aktivít je žiaduci dohľad inej zdravej osoby. V aktuálnom štádiu progresie ochorenia, pretrvávajúcom chýbajúcom pocite chorobnosti a produktívnej spolupráce pri liečbe je schopnosť plnohodnotného samostatného sociálneho fungovania a podrobenia sa psychiatrickej liečbe bez dohľadu druhej osoby nepravdepodobná. Z medicínskeho hľadiska, za predpokladu dodržiavania doporučeného denného liečebného režimu je posudzovaný schopný sa orientovať v bežných situáciách, v nich sa správne rozhodnúť a adekvátne jednať. Zložitejšie životné situácie a problémy však môžu byť podnetom na neadekvátne rozhodnutia a riešenia a vyžadujú dohľad a usmernenie inou zdravou osobou. Aktuálny duševný stav indikuje obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v oblasti:
- hospodárenia s finančnými prostriedkami prevyšujúcimi 50,- Eur týždenne (preberanie dôchodku a iných peňažných dávok zo sociálneho poistenia a štátnych sociálnych dávok, prípadne aj iných dávok),
- majetkovoprávnych rozhodnutí (prevod, predaj či kúpa hnuteľného aj nehnuteľného majetku, spisovania závetu),
- uzatvárania zmlúv a dohôd, ktoré by ho zaväzovali k plneniu finančných eventuálne materiálnych povinnosti (uzatvárania zmlúv o pôžičke, úvere a.i),
- vykonávania administratívnych úkonov vyžadujúcich kontakt s úradmi (finančnými a bankovými inštitúciami, súdmi, orgánmi štátnej správy a miestnej samosprávy, sociálnou a zdravotnou poisťovňou a.i.), preberanie poštových zásielok,
- zaistenia sociálnej a zdravotnej starostlivosti a liečebnej spolupráce (rozhodovanie o svojej zdravotnej a sociálnej starostlivosti, vrátane odmietnutia poskytovania zdravotnej starostlivosti, rozhodovania o potrebe zdravotnej starostlivosti a o spôsobe, čase, mieste liečby, hospitalizácii, rozhodovania o vstupe, umiestnení a výstupe zo zdravotníckeho zariadenia, a ako aj rozhodovať o vstupe, umiestnení a výstupe zo sociálneho zariadenia).
4. Okresný súd poukázal na to, že posudzovaný A. B. nesúhlasil s návrhom navrhovateľky a jeho dôvodmi v spojení s jeho doplnením zo dňa 18.12.2023. Mal za to, že na jeho obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v rozsahu, ako to požaduje navrhovateľka (a ako to ustálil znalec), nie je v súčasnej dobe dôvod. Zo záverov znalca síce vyplýva, že ochorenie - Paranoidná schizofrénia, ktorá mu bola diagnostikovaná, je v podstate trvalé a úplne nevyliečiteľné ochorenie, avšak zo znaleckého posudku taktiež vyplýva, že toto ochorenie je ovplyvniteľné v tom zmysle, že pri dodržiavaní liečby dochádza k zmierneniu až vymiznutiu príznakov choroby. Pretože sa od februára 2024 dobrovoľne podrobuje liečbe tak, ako mu bola nastavená jeho ošetrujúcim lekárom, na základe ktorej sa zlepšil jeho zdravotný stav, čo bolo potvrdené aj navrhovateľkou, potom za takýchto okolností nie je dôvod, aby súd pristúpil k obmedzujúcemu zásahu do jeho spôsobilosti na právne úkony, nakoľko by tým porušil jeho práva a nie sú na to splnené ani zákonné podmienky. Nestotožnil sa ani so závermi Znaleckého posudku č. 53/2024 znalca H. K. J., v súvislosti s navrhovaným obmedzením spôsobilosti na právne úkony, a to v oblasti hospodárenia s finančnými prostriedkami prevyšujúcimi 50,- Eur týždenne, majetkovo - právnych rozhodnutí, uzatvárania zmlúv a dohôd, ktoré by ho zaväzovali k plneniu finančných event. materiálnych rozhodnutí, vykonávania administratívnych úkonov vyžadujúcich si kontakt s úradmi a zaistenia sociálnej a zdravotnej starostlivosti a liečebnej spolupráce.
5. K procesnému postupu okresný súd uviedol, že na prejednanie veci nariadil 5 pojednávaní, ktoré sa uskutočnili dňa 13.11.2024, 15.01.2025, 26.02.2025, 21.03.2025 a 23.04.2025. Na prvých štyroch pojednávaniach boli osobne prítomní všetci účastníci konania, na poslednom pojednávaní nebola osobne prítomná procesná opatrovníčka, svoju neprítomnosť na pojednávaní riadne ospravedlnila, súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti, a preto nariadil pojednávanie dňa 23.04.2025 v neprítomnosti procesnej opatrovníčky podľa § 180 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.
6. Okresný súd poukázal na vykonané dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom znalca H. K. J., ošetrujúceho lekára posudzovaného - psychiatra H. I. D., prečítaním návrhu na začatie konania spolu s listinnými dôkazmi, uznesenia o ustanovení procesného opatrovníka, uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, Znaleckého posudku č. 53/2024 vyhotoveného znalcom H. K. J., vyjadrením navrhovateľky a posudzovaného A. B. k znaleckému posudku, prečítaním predložených lekárskych záznamov posudzovaného A. B., listinných dôkazov predložených účastníkmi konania na pojednávaniach, ako aj vyjadrením posudzovaného predloženého dňa 27.03.2025 spolu s doplnením zo dňa 09.04.2025, na poskytnuté predbežné právne posúdenie veci na pojednávaní dňa 21.03.2025, z neho zistený skutkový stav, ktorý právne posúdil za aplikácie § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 231 písm. a), § 236, § 239, § 240, § 243 ods.1, 2 a 3, § 244, § 248 ods.1 a 2, § 275, § 276, § 277 ods. 1 a 2 CMP a rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.
7. Okresný súd dospel k záveru, že v prípade posudzovaného je dôvodné obmedziť jeho spôsobilosť na právne úkony v rozsahu vyplývajúcom z výroku I. tohto rozsudku. Vykonanými dôkazmi, a to závermi znaleckého posudku, ako aj výsluchom svedka - ošetrujúceho psychiatra posudzovaného H. D. bolo zistené, že posudzovaný trpí závažným psychickým ochorením, vo vzťahu ku ktorému posudzovaný uvádzal, že ochorenie momentálne je zvládnuté, lieči sa. Hoci v súčasnosti nie sú u posudzovaného prítomné aktívne prejavy ochorenia ako bludy, halucinácie, stále sú prítomné závažné prejavy ochorenia, a to zmeny v osobnostnej štruktúre, zmeny v schopnosti socializácie, nakoľko sa nedokáže navrátiť zatiaľ do bežného života. Z predložených lekárskych správ, bolo zrejmé, že A. B. väčšinu času trávi doma, chodí len občasne buď sám alebo s matkou nakupovať, je problém pri uhrádzaní základných výdavkov za bývanie, ako aj bežných výdavkov na vedenie domácnosti. Podľa poslednej správy väčšinu dňa dopoludnia prespí, trávi čas buď pozeraním kanálu YOU TUBE, alebo podľa informácií aj od A. B., kontrolovaním možností ponuky práce. Nebolo preukázané to, že by sa dokázal začleniť do riadneho sociálneho života, vrátiť sa k pôvodnej činnosti hry na gitaru, dokonca pri poslednej lekárskej správe bola zistená aj mierna negatívna symptomatika, teda, že opäť prestal hrať na gitare. Jediným pozitívom oproti predchádzajúcemu obdobiu je to, že sa toho času podrobuje liečbe, teda pravidelne chodí na
injekcie a sám sa vyjadruje, že v týchto injekciách bude aj ďalej pokračovať, teda bola zistená väčšia miera kritickosti k vlastnému ochoreniu.
8. Okresný súd poukázal na to, že v rámci predbežného právneho posúdenia bol uvedený širší rozsah dôvodného obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, avšak v ďalšom konaní bola zistená nevykonateľnosť rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony v časti hospodárenia s finančnými prostriedkami v obmedzenom rozsahu (v sume prevyšujúcej 150,- Eur mesačne) pri súčasnom poberaní peňažných dávok zo sociálneho poistenia opatrovníkom (keďže priznaním invalidného dôchodku zanikne nárok posudzovaného na štátne sociálne dávky v podobe dávky v hmotnej núdzi). Keďže posudzovaný hospodári s finančnými prostriedkami a svoje výdavky uhrádza predovšetkým prostredníctvom platieb realizovaných cez internetové bankovníctvo, v prípade obmedzenia spôsobilosti posudzovaného pri kontakte s finančnými a bankovými inštitúciami stratí posudzovaný aj oprávnenie vykonávať finančné operácie prostredníctvom internetbanking, tak podľa názoru okresného súdu nie je v záujme posudzovaného obmedzovať ho v činnostiach, ktoré dokáže vykonávať a ktorých výkonom si zabezpečuje úhradu svojich záväzkov aj v tomto období dobrovoľne a riadne. Okresnému súdu bolo zrejmé, že posudzovaný potrebuje vedenie matky pri ich realizácii (pripomenutie potreby vykonania uvedeného úkonu), ale dokáže tieto úkony vykonávať sám - sám vykonáva úhrady splátok dlhu v Sociálnej poisťovni, splátky dlhu v prospech Advokátskej kancelárie Dlhopolec s.r.o., dlhu na nákladoch na bývanie - u veriteľa Stavebné bytové družstvo. Rovnako mal za zrejmé, že prenechaním úhrad uvedených splátok a platieb na opatrovníka by bola zabezpečená riadna úhrada výdavkov posudzovaného a zaistená ochrana záujmov posudzovaného, avšak odňatím možnosti posudzovaného sám si zabezpečovať výdavky na živobytie, by bola posudzovanému odňatá možnosť ďalšej socializácie, ktorá skutočnosť bola pre okresný súd rozhodujúcou pre zmenu rozsahu obmedzenia oproti predbežnému právnemu posúdeniu, a to aj napriek tomu, že uvedeným spôsobom bude opatrovník zaťažený potrebou väčšej spolupráce s opatrovancom pri úhrade výdavkov na živobytie a na úhradu splátok dlhu (pripomínanie termínov splatnosti a nutnosti vykonania úhrady výdavkov).
9. Okresný súd preto pristúpil k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony len v oblastiach, ktoré sú nevyhnutné pre zabezpečenie ochrany posudzovaného (v oblasti nakladania s hnuteľnými vecami a nehnuteľnosťami alebo vykonávaním právnych úkonov presahujúcich bežnú správu majetku, pri ktorých by posudzovaný nemusel pochopiť následky svojho konania a mohol si privodiť ujmu, pričom ustanovený opatrovník bude pri vykonávaných predmetných úkonoch limitovaný schvaľovacím postupom zo strany súdu a zabezpečenie pravidelného príjmu posudzovaného (získanie invalidného dôchodku, na ktorý má posudzovaný preukázateľne nárok, avšak z dôvodu nestotožnenia sa s diagnostikovaným psychickým ochorením si predmetný príjem odmieta zabezpečiť sám - navrhovateľka na poslednom pojednávaní uviedla, že čaká len na rozhodnutie, aby opatrovník mohol podpísať žiadosť o priznanie invalidného dôchodku). Z uvedeného dôvodu obmedzil spôsobilosť na právne úkony A. B. v tom rozsahu, že nemôže samostatne rozhodovať o prevode, kúpe alebo predaji hnuteľného, aj nehnuteľného majetku v hodnote prevyšujúcej 150,- Eur, samostatne uzatvárať zmluvy a dohody, ktoré by ho zaväzovali k plneniu finančných eventuálne materiálnych povinností v hodnote prevyšujúcej 150,- Eur, samostatne spisovať závet, samostatne vykonávať administratívne úkony, ktoré si vyžadujú kontakt so Sociálnou poisťovňou a orgánmi činnými v trestnom konaní.
10. Z dôvodu stále absentujúcej kritickosti posudzovaného vo vzťahu k svojmu psychickému stavu (posudzovaný odmieta prijať svoju diagnózu, má za to, že lekári sa mýlia, nepozoruje na sebe príznaky paranoidnej schizofrénie, nesúhlasí so stanovenou diagnózou) okresný súd dospel k záveru, že u posudzovaného je prítomné veľké riziko, že opätovne sa odmietne dobrovoľne podrobiť liečbe, preto považoval za potrebné, aby bol vo vzťahu k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti zastúpený opatrovníkom, ktorý bude rozhodovať o zdravotnej starostlivosti, ktorá mu bude poskytovaná. Preto obmedzil spôsobilosť na právne úkony A. B. aj v tom rozsahu, že nemôže samostatne konať pri zaistení zdravotnej starostlivosti, liečebnej spolupráce, vrátane rozhodovania o potrebe, spôsobe, čase a mieste liečby, jeho hospitalizácie, rozhodovania o vstupe a výstupe zo zdravotníckeho zariadenia, poskytovania informovaného súhlasu k zdravotnej starostlivosti.
11. Okresný súd ustanovil obmedzenému v spôsobilosti na právne úkony A. B. opatrovníka v osobe jeho matky G. B. v súlade s § 248 CMP, nakoľko mal za to, že ustanovená opatrovníčka bude vykonávať funkciu opatrovníka v záujme opatrovanca (syna A. B.). Pri tomto závere vychádzal predovšetkým z dosiaľ vykonávanej starostlivosti G. B. o syna A. B., ktorá mu roky zabezpečuje opateru
a starostlivosť. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že A. B. dôveruje svojej matke. Matka opakovane poukazovala na to, že koná v záujme svojho syna, a to predovšetkým zo strachu, že by mu mohlo byť ublížené. Napriek tomu, že v čase psychotických atakov bola synom priamo ohrozovaná na živote a zdraví, syna nikdy neopustila a chce sa oňho aj naďalej starať. S ustanovením za opatrovníka A. B. v osobe jeho matky G. B. súhlasila aj procesná opatrovníčka (sestra posudzovaného), ktorá tiež potvrdila, že matka vždy opatrovala a riadne sa starala sa o A. B..
12. Okresný súd uviedol, že v konaní vznikli trovy s podaním písomného znaleckého posudku o duševnom stave, vypracovaným znalcom z odboru zdravotníctvo - odbor psychiatria H. K. J., ktoré podľa § 251 CMP platí štát.
13. V súlade s ust. § 52 CMP okresný súd účastníkom konania nárok na náhradu trov nepriznal a ani Slovenskej republike v zmysle § 251 ods. 1 CSP.
14. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie posudzovaný A. B. prostredníctvom právneho zástupcu. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci a tento nesprávne vyhodnotil. Podľa posudzovaného rozsah jeho obmedzenia spôsobilosti na právne úkony nemá oporu v dokazovaní, na takéto obmedzenie nie je v súčasnej dobe ani dôvod a nedôvodne zasahuje do jeho základných práv. Jedným z dôkazov, na základe ktorých okresný súd dospel k záveru o rozsahu nevyhnutnosti obmedzenia spôsobilosti na právne úkony posudzovaného bol Znalecký posudok č. 53/2024 a výsluch znalkyne, pričom posudzovaný už počas konania uvádzal, že sa nestotožňuje s niektorými závermi znaleckého posudku a považuje ho za nepreskúmateľný. Znalec v znaleckom posudku dospel k rozdielnym záverom o výške rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony v oblasti nakladania s finančnými prostriedkami, majetkovo-právnymi rozhodnutiami, uzatvárania zmlúv alebo dohôd, ktoré rozdielne závery nevysvetlil ani pri svojom výsluchu. Pri vysvetľovaní rozdielnych záverov znalec pri výsluchu len uviedol, že ...,,doporučuje obmedzenie spôsobilosti na právne úkony posudzovaného v časti hospodárenia s finančnými prostriedkami prevyšujúcimi 50,-€ mesačne“. Z jeho výsluchu tiež vyplýva, že pri tomto závere vychádzal z informácií, ...,,že posudzovaný neprispieva matke na chod domácnosti, pričom podľa znalca by mal prispievať“, čo má byť dôvodom nutnosti obmedzenia spôsobilosti na právne úkony posudzovaného vo finančnej a majetkovej oblasti. Nesprávnosť a nepreskúmateľnosť znaleckého posudku tvoriaceho základ rozhodnutia okresného súdu o nutnosti obmedzenia spôsobilosti na právne úkony posudzovaného dosvedčuje aj to, že v znaleckom posudku absentujú prílohy, z ktorých vychádzal, a ktoré sú potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku. Zo znaleckého posudku vyplýva, že ochorenie - Paranoidná schizofrénia, ktorá bola diagnostikovaná posudzovanému, je v podstate trvalé a úplne nevyliečiteľné ochorenie, avšak z neho vyplýva tiež to, že toto ochorenie je ovplyvniteľné v tom zmysle, že pri dodržiavaní liečby dochádza k zmierneniu až vymiznutiu príznakov choroby. Z vykonaného dokazovania vyplývalo, že posudzovaný od februára 2024 sa dobrovoľne podrobuje liečbe, ako mu je nastavená ošetrujúcim lekárom, na základe ktorej sa zlepšil jeho zdravotný stav, čo vyplýva z predložených lekárskych správ a bolo potvrdené aj navrhovateľkou. Vyplynulo z dokazovania aj to, že posudzovaný, napriek svojej duševnej chorobe, pri dodržiavaní liečby je schopný obstarať si svoje veci a finančné záležitosti samostatne tak, ako to robil doposiaľ, pričom v konaní bolo preukázané, že svojím doterajším samostatným konaním nespôsobil žiadnu ujmu sebe ani inej osobe, a to už či pri rozhodovaní o finančných otázkach, alebo pri uzatváraní akýchkoľvek zmlúv, a ani pri majetkovoprávnych rozhodnutiach. Ani z jedného z vykonaných dôkazov nevyplýva reálna nutnosť obmedzenia spôsobilosti na právne úkony v rozsahu ustálenom okresným súdom, a preto považoval rozhodnutie v časti obmedzenia spôsobilosti na právne úkony tak, že nemôže samostatne rozhodovať o prevode, kúpe alebo predaji hnuteľného aj nehnuteľného majetku v hodnote prevyšujúcej 150,- Eur, samostatne uzatvárať zmluvy a dohody, ktoré by ho zaväzovali k plneniu finančných eventuálne materiálnych povinností v hodnote prevyšujúcej 150,- Eur, samostatne spisovať závet, samostatne vykonávať administratívne úkony, ktoré si vyžadujú kontakt so Sociálnou poisťovňou a orgánmi činnými v trestnom konaní, za rozhodnutie nemajúce oporu v dokazovaní, a ktoré nad rámec nutnosti a nevyhnutnosti zasahuje do jeho základných práv garantovaných Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi. Ďalej poukázal na to, že po vydaní napadnutého rozhodnutia sa zúčastnil vstupného pohovoru u potencionálneho zamestnávateľa Súkromnej základnej školy, so sídlom L. XXXX/X, K. na obsadenie voľného pracovného miesta, ako učiteľ hry na gitaru, ktorý vstupný pohovor absolvoval so svojou matkou, súdom ustanovenou opatrovníčkou, a to na jej naliehanie nutnosti jej účasti
na tomto úkone. Zo vstupného pohovoru vyplynula požiadavka zamestnávateľa, aby mal uchádzač o zamestnanie motorové vozidlo (z dôvodu dochádzky za žiakmi), na čo matka posudzovaného na pohovore bez dôvodu oznámila, že nesúhlasí, aby si posudzovaný kúpil motorové vozidlo (posudzovaný je držiteľom osvedčenia o vedení motorových vozidiel). Aj z uvedeného vyplýva, že posudzovaný je schopný zabezpečovať si svoje veci samostatne bez súdom ustanoveného opatrovníka, nakoľko práve ustanovený opatrovník mu marí možnosť zaradenia sa do prácovného a sociálneho života.
15. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka. Uviedla, že po dohode so synom, že ide na pracovný pohovor a jednou cestou idú kúpiť letnú obuv, cestovali do K. dňa 21.5. 2025 o 9:05 hod.. Pred budovou boli o 9:45, kde ho riaditeľka privítala, či ide na pohovor. Išiel do budovy s pani riaditeľkou a ona zostala pred budovou. Pohovor absolvoval bez jej účasti. Nikomu nič neoznámila a ani sa s nikým nerozprávala. Keď ukončil pohovor, tak jej cestou povedal, že ho príjmu, ale musí si kúpiť auto, aby sa mohol presúvať za žiakmi. Potom išli kupovať obuv do CCC, ktorú kúpili, o čom priložila pokladničný doklad. Žiadala, aby bolo preverené tvrdenie v odvolaní posudzovaného a trvala na rozhodnutí okresného súdu.
16. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadrila procesná opatrovníčka, ktorá uviedla, že dňa 21.5. 2025 matka G. B. s A. B., cestovali do K., kde sa A. B. zúčastnil pohovoru. Matka čakala vonku na lavičke, odkiaľ jej aj volala, že má čas a čaká na jej brata. Po pohovore išli kupovať obuv a potom šli domov. Súhlasila s rozhodnutím okresného súdu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony.
17. Podľa pokynu okresného súdu zo dňa 23.6.2025 bolo vyjadrenie ustanovenej opatrovníčky zaslané procesnej opatrovníčke a posudzovanému prostredníctvom zástupcu a vyjadrenie procesnej opatrovníčky bolo zaslané ustanovenej opatrovníčke a posudzovanému prostredníctvom zástupcu (doručenky na č.l. 264-266 spisu).
18. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom ďalšie podania, vyjadrenia nenasledovali.
19. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP), prejednal vec na základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou a postupom bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, za aplikácie ust. § 65, § 66 CMP napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP s precizovaním výroku I. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3: 0.
20. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie A. B. (ďalej aj „posudzovaná osoba“ alebo ,,odvolateľ“) bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 15CoPs/10/2025-271 zo dňa 18.08.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 18.08.2025 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
21. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bol návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony A. B., nar. XX.XX.XXXX a ustanovenie menovanému opatrovníka so súčasným vymedzením práv a povinností opatrovníka menovaného. Súd prvej inštancie návrhu navrhovateľky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony A. B. vyhovel v rozsahu výroku I. rozsudku a zároveň za opatrovníka menovaného ustanovil navrhovateľku, ktorej súčasne vymedzil rozsah práv a povinností (výroky II., III. IV. rozsudku), ktorý bol napadnutý odvolaním A. B., nar. XX.XX.XXXX.
22. A. B., u ktorého sa konalo o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, v odvolaní nesúhlasil s rozsudkom okresného súdu. Podľa odvolateľa rozsah jeho obmedzenia spôsobilosti na právne úkony nemá oporu v dokazovaní, na takéto obmedzenie nie je v súčasnej dobe ani dôvod a nedôvodne zasahuje do jeho základných práv. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci a tento nesprávne vyhodnotil.
23. Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ išlo o odvolanie odvolateľa a ním tvrdené skutočnosti, tak na rozhodnutie krajského súdu, ako súdu odvolacieho, v zmysle podaného odvolania nebolo potrebné k uvádzaným skutočnostiam nariadiť pojednávanie, pretože bolo postačujúce, aby bolo odvolacím súdom rozhodnuté na základe celého obsahu spisového materiálu a v ňom doložených listín. Odvolateľ ani nevzniesol žiaden presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania, nasledujúca po výmene písomných podaní po rozhodnutí okresným súdom, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002 č. 64336/01 vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 218/2009, sp.zn. 3Cdo 51/2011, sp.zn. 3Cdo 186/2012, sp.zn. 7Cdo 56/2011). Inými slovami vyjadrené, nebolo potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, ak neboli zistené dôvody na doplnenie alebo zopakovanie dokazovania.
24. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie veci, na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, tak odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty odvolateľa nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť.
25. Krajský súd sa oboznámil s priebehom konania pred okresným súdom a konštatuje, že nedošlo k zásahu do práv odvolateľa, t.j. nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolateľ v konaní pred okresným súdom bol poučený o procesných právach a povinnostiach podľa č.l.34, 36 spisu, keď mu bolo doručené toto poučenie, ako aj spolu návrh, uznesenia č.k. 15Ps/14/2023-29 zo dňa 29. decembra 2023 a č.k. 15Ps/14/2023-38 zo dňa 12.01.2024 podľa doručeniek na č.l. 42,47 spisu. Odvolateľovi bol doručený vypracovaný znalecký posudok (doručenka na č.l. 80 spisu), ku ktorému podal vyjadrenie (č.l. 87-88 spisu), právny zástupca odvolateľa sa zúčastnil nariadeného pojednávania dňa 13.11.2024, na ktorom kládol otázky vo veci vypočutej znalkyni, odvolateľ sa osobne zúčastnil nariadeného pojednávania dňa 15.01.2025, na ktorom bol vypočutý, ďalej pojednávaní konaných dňa 26.02.2025, 21.03.2025, 23.04.2025. Na pojednávaní konanom dňa 21.03.2025 v rámci výsluchu ošetrujúcej lekárky právny zástupca odvolateľa kládol otázky, na pojednávaní konanom dňa 23.04.2025 po oboznámení vykonaných dôkazov okresným súdom, návrhy na doplnenie dokazovania nepodal. Krajský súd nezistil porušenie procesných práv odvolateľa.
26. Odvolací súd uvádza, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je nepochybne vážnym zásahom do duševnej integrity fyzickej osoby a jej súkromia, preto je nevyhnutné, aby tento zásah verejnej moci bol výsledkom starostlivého a citlivého posúdenia súdu za súčasnej spolupráce s odborníkom, resp. znalcom. Tak, ako samotné skúmanie prítomnosti duševnej poruchy, ktorá má byť dôvodom na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, rovnako aj rozsah právnych úkonov, ktorých sa obmedzenie týka, je otázkou, vyriešenie ktorej sa nezaobíde bez znaleckého skúmania, resp. bez odborného vyjadrenia lekára, keďže na uvedené nemá súd potrebné odborné znalosti. Preto opierajúc sa predovšetkým o názor odborníka, vo vzťahu k zistenej duševnej poruche a jej prejavom u konkrétnej osoby, súd musí v rozhodnutí nastaviť rozsah obmedzenia tak, aby zabezpečil primerané, čo najmenej represívne a zároveň účinné záruky tak, aby osobe bola poskytnutá ochrana pred neuváženým konaním tejto osoby, poškodzujúcom ju samotnú a pred jej prípadným zneužitím zo strany tretích osôb. Jednou zo zásad uplatňovaných pri rozhodovaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je, aby tento prostriedok ochrany zasahoval do spôsobilosti osoby na právne úkony v čo najmenšom rozsahu, pokiaľ to okolnosti prípadu dovoľujú, ale zároveň tak, aby účel opatrenia bol zachovaný. Aj v danom prípade okresný súd vychádzal predovšetkým zo zistení znalca, ďalej z výsluchu ošetrujúcej lekárky v spojení s ďalšími dôkazmi, t.j. iba súhrnným hodnotením všetkých individuálnych pomerov dotknutej osoby, jej sociálneho prostredia, v ktorom existuje, možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.
27. Vyhodnotenie hmotnoprávnych predpokladov pre zásah do spôsobilosti na právne úkony, resp. jeho modifikácia si vyžaduje „kvalifikovanosť“ subjektov posudzujúcich zdravotný stav, resp. rozsah a intenzitu obmedzení, ktoré sú potrebné. Okresný súd v súlade s ust. § 244 CMP ustanovil znalca, vykonal znalecké dokazovanie a uskutočnil aj výsluch znalkyne na pojednávaní konanom dňa 13.11.2024, po vykonaní ktorého právny zástupca na otázku okresného súdu, či trvá na jej účasti na ďalšom pojednávaní uviedol, že ...,,Nie netrvám na jej osobnej účasti“. Pokiaľ odvolateľ v podanom odvolaní namietal rozdielne závery znalca k výške rozsahu obmedzenia spôsobilosti na
právne úkony v oblasti nakladania s finančnými prostriedkami, majetkovo-právnymi rozhodnutiami, tak krajský súd sa oboznámil nielen so Znaleckým posudkom č. 53/2024 znalca H. K. J. a jej výpoveďou na pojednávaní dňa 13.11.2024, ale aj výpoveďou H. I. D., psychiatra na pojednávaní dňa 25.02.2025, ktorej pacientom je posudzovaný od 05.10.2022, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a nezistil relevantnosť tohto odvolacieho dôvodu, pretože pre vyhodnotenie hmotnoprávnych predpokladov pre zásah do spôsobilosti na právne úkony, resp. jeho modifikáciu sa vyžaduje okrem odborného posúdenia zdravotného stavu dotknutej osoby aj súhrnné zistenie všetkých jej individuálnych pomerov, sociálneho prostredia, rodinných vzťahov a k nim je venovaná aj časť znaleckého posudku.
28. Námietka odvolateľa o nepreskúmateľnosti Znaleckého posudku č. 53/2024 znalca H. K. J. a absencii príloh posudku, nebola zhodnotená ako dôvodná, pretože znalecký posudok obsahoval ust. § 17 zákona č. 382/2004 Z.z. vyžadované náležitosti. K námietke, že v znaleckom posudku absentujú prílohy, z ktorých znalec vychádza, sa poukazuje na bod 1. 3., strana 4 posudku, podľa ktorého podkladom bola ,,dostupná zdravotná dokumentácia posudzovaného z ambulancie zmluvného lekára, vrátane psychiatrických záznamov“, pričom podľa § 17 ods. 5 šiesta veta zákona č. 382/2004 Z.z. podklady, z ktorých znalec pri vykonávaní znaleckého posudku vychádzal, nemusia byť prílohou znaleckého posudku, ak sú verejne prístupné alebo ak sú súčasťou spisového materiálu; v takom prípade znalec odkáže na zdroj spôsobom, aby nebol zameniteľný, k čomu v danom prípade znalkyňou došlo, pričom záznamy zo zdravotnej dokumentácie posudzovaného sú aj súčasťou spisu.
29. Pokiaľ odvolateľ nesúhlasil s jeho obmedzením v spôsobilosti na právne úkony a rozsahom tohto obmedzenia, tak odvolací súd poukazuje na výsledky vykonaného dokazovania, podľa ktorých dôvodom súdneho rozhodnutia o obmedzení spôsobilosti na právne úkony A. B. v rozsahu podľa výroku I. rozsudku okresného súdu je zdravotný stav, ktorý bol odborne posúdený, ak menovaný trpí závažnou duševnou chorobou, a to paranoidná schizofrénia, ktorá vzhľadom na absenciu trvalej a pravidelnej medikácie vykazuje nepriaznivý priebeh. Ide o poruchu trvalého charakteru, s individuálnym priebehom ochorenia a prognózou, Ochorenie dostupnými liečebnými metódami je úplne nevyliečiteľné, je však ovplyvniteľné v zmysle dosiahnutia kvalitnej remisie. Podľa záverov a vyjadrení znalkyne H. K. J. schizofrénia je procesuálne ochorenie, a pokiaľ ihneď po vypuknutí choroby, je nastavená liečba, ktorá sa dodržiava, tak prognóza je lepšia. Ak dlhodobo pretrvávajú ataky, teda prejavy choroby a tieto prejavy nie sú liečené, choroba nie je včas zachytená, prognóza ochorenia je nepriaznivá. Tento stav nastal u posudzovaného, ktorý prvé príznaky choroby uvádzal v roku 2021 a prvá hospitalizácia nastala v roku 2022 (po roku). Hoci sa prejavy choroby určitým spôsobom zredukovali liečbou, ktorej sa podrobuje práve za dohľadu matky, tak zmeny osobnostných, povahových čŕt sú stále prítomné, chorobou sú ovplyvnené zmeny v jeho sociálnej a pracovnej oblasti, preto nedokáže samostatne konať. Znalkyňa zotrvala na indikácii obmedzenia v oblasti hospodárenia s finančnými prostriedkami, v majetkovo-právnych rozhodnutiach, uzatvárania zmlúv a dohôd, ktoré upresnila na výšku prevyšujúcu 50,- Eur mesačne, t.j. vhodnosť opatrovníka v tejto oblasti, vychádzajúc z prezentovaného postoja posudzovaného k spoločnej domácnosti (neprispievaniu), odmietanie invalidného dôchodku a údajov navrhovateľky (matky). H. D., psychiater posudzovaného, vo výpovedi potvrdila, že schizofrénia je procesuálne ochorenie, pričom keby posudzovaný na začiatku lepšie spolupracoval, mohlo dôjsť k lepšiemu vývoju ochorenia, avšak takto relapsovali psychotické ataky a priebeh je komplikovaný. Konštatovala, že základné fungovanie posudzovaného je zlepšené, avšak nie je kritičnosť k povahe ochorenia, k potrebe liečby a ďalšej liečby, bez ktorej dôjde k relapsu. Potreba psychiatrickej liečby trvá. Ochorenie v tomto štádiu javí znaky mínusovej symptomatiky, čo znamená, že sa nevie dobre socializovať, nevie pracovať, nevie sa adekvátne rozhodnúť, nepríde sám na kontrolu, to všetko musí robiť matka.
30. Po vykonaní odvolacieho prieskumu v zhode s okresným súdom aj krajský súd mal za preukázané, že pán A. B. trpí závažným duševným ochorením. Odvolací súd sa stotožnil aj s tým, ako súd prvej inštancie vymedzil rozsah obmedzenia spôsobilosti na právne úkony A. B., ktorý rozsah vyplynul z vykonaného dokazovania a každé jednotlivé obmedzenie súd prvej inštancie aj dostatočným spôsobom odôvodnil. Pokiaľ odvolateľ tvrdil zlepšenie jeho zdravotného stavu odkedy sa podrobuje liečbe, tak je potrebné súhlasiť so záverom okresného súdu o absentujúcej kritickosti posudzovaného k jeho duševnému ochoreniu, ak posudzovaný do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 23.04.2025 uviedol, že ...,,nesúhlasí s určenou diagnózou paranoidná schizofrénia. Podľa neho mu táto bol diagnóza určená nesprávne“..., s ktorým postojom je práve spojená prítomnosť veľkého rizika, že sa odmietne podrobiť liečbe. Uplatňujúc princíp materiálnej pravdy v konaní (Čl. 6 CMP) okresný súd zistil u osoby, o ktorej sa
koná, závažné dušené ochorenie obmedzujúce postoj i konanie A. B. v miere nesledujúcej jeho záujem, preto i podľa odvolacieho súdu bol daný dôvod na zásah do prirodzených práv odvolateľa, Dôsledky ochorenia obmedzujú reálne možnosti posudzovaného plnohodnotne a adekvátne sa rozhodovať v oblasti zdravotnej starostlivosti, ako aj v oblasti nie bežných finančných, majetkovo- právnych záležitosti.
31. Okresný súd výrokom I. napadnutého rozsudku nastavil rozsah obmedzenia spôsobom, ktorý zabezpečí primerané, čo najmenej represívne a zároveň účinné záruky tak, aby A. B. bola poskytnutá náležitá ochrana v rámci zdravotnej starostlivosti, ochrana pred neuváženým konaním v majetkovo- finančnej oblasti, ktoré ho môže poškodiť a pred jeho prípadným zneužitím zo strany tretích osôb. Pri svojom rozhodnutí vecne správne aplikoval jednu zo zásad, t.j. aby obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a rozsah tohto obmedzenia boli prostriedkom ochrany, ktorý zasahuje do spôsobilosti dotknutej osoby v rozsahu a spôsobom, ktorý rešpektuje zásadu primeranosti zásahu do práv dotknutej osoby, ktorý zásah zodpovedá jej zdravotnému stavu a zabezpečuje tejto osobe potrebnú ochranu.
32. I keď osobitnými odvolacími dôvodmi nebol napadnutý výrok II. a naň bezprostredne nadväzujúce výroky III. a IV. rozsudku okresného súdu, a to ohľadom ustanovenia opatrovníka, ktorému bol vymedzený rozsah opatrovníckych práv a povinností v zmysle § 274 ods. 2 CMP, odvolací súd tieto preskúmal pričom konštatuje ich vecnú správnosť.
33. Krajský súd tak nezistil relevantnosť uplatnených odvolacích dôvodov, a preto vo vyvolanom odvolacom konaní rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. s precizovaním jeho znenia tak, aby zodpovedal relevantnej právnej úprave, ako aj výrokoch II., III., IV. a v závislých výrokoch V., VI. o trovách štátu a o trovách prvoinštančného konania potvrdil ako vecne správne rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
34. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa krajský súd nepovažoval pre rozhodnutie za podstatné. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorú nastolil. Je nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania. Rovnako odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní, t.j. v odvolacom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, k čomu zo strany krajského súdu došlo aj s poukazom na odôvodnenie jeho rozhodnutia.
35. Okresný súd za aplikácie § 250 ods. 1 CMP zabezpečí uloženie rozsudku o spôsobilosti na právne úkony v Notárskom centrálnom registri listín.
36. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.