Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_21Ek-2234-2024.pdf
PDF · 84.59 KB
Case nature
Subarea
21Ek/2234/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného: K.R.E. konkurzy a reštrukturalizácie, v.o.s., so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen, IČO: 47 791 551, zastúpeného: JUDr. Róbert Šimko, advokát so sídlom Grösslingová 56, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 37 925 962, proti povinnému: TMS - MONTYS s.r.o., so sídlom A. XXXX, XXX XX B. C. D., IČO: 34 103 287, zastúpenému: RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o., so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 360, o vymoženie 154 716,07 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Vladimír Cipár, so sídlom exekútorského úradu Mýtna 50, 811 07 Bratislava, IČO: 36 060 577, pod sp. zn. 18EX 325/2024, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Ek/2234/2024 zo dňa 14.02.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Ek/2234/2024 zo dňa 14.02.2025 z a m i e t a .
II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Ek/2234/2024 zo dňa 14.02.2025.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 21.10.2024 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 154 716,07 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu – rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 23Cb/57/2019 zo dňa 05.04.2023, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 15.10.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Cob/48/2023 zo dňa 22.08.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.10.2024. 2. Exekučný súd na základe poverenia na vykonanie exekúcie č. 6124401657 zo dňa 30.10.2024, ECLI: E.:F.:G.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Vladimír Cipár, so sídlom exekútorského úradu Mýtna 50, 811 07 Bratislava, IČO: 36 060 577, ktorý ju vedie pod sp. zn. 18EX 325/2024. 3. Dňa 20.12.2024 bol súdu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie majúci odkladný účinok v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, z obsahu ktorého vyplýva, že povinný sa domáha zastavenia exekúcie v jej celom rozsahu z dôvodu, že voči exekučnému titulu podal dovolanie, pričom výška vymáhanej pohľadávky predstavuje aspoň sumu 318 939,38 eur, ktorej prípadné súčasné uspokojenie pre prípad v budúcnosti zrušeného exekučného titulu by malo pre povinného mimoriadne nepriaznivé následky. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že dovolaciemu súdu bol predložený aj návrh na odklad vykonateľnosti exekučného titulu, uvádzajúc, že samotné konanie o návrhu na zastavenie exekúcie by malo byť prerušené až do vydania rozhodnutia dovolacím súdom k povoleniu odkladu vykonateľnosti exekučného titulu. 4. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Ek/2234/2024 zo dňa 14.02.2025, súd konajúc vyšším súdnym úradníkom, v poradí prvou výrokovou vetou návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v jeho celom rozsahu zamietol, keď dospel k záveru, že povinný nepreukázal existenciu dôvodov zakladajúcich zastavenia exekúcie
súdom. O námietke povinného k podaniu dovolania voči rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bol exekučný titul potvrdený ako vecne správny, a v medziach ktorej sa povinný sa domáhal prerušenia exekučného konania aspoň do okamihu právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu k návrhu na odklad vykonateľnosti exekučného titulu, rozhodol vyšší súdny úradník v poradí druhou výrokovou vetou tak, že návrh povinného na prerušenie konania podľa ustanovenia § 162 ods. 3 Civilného sporového poriadku zamietol. V poradí treťou výrokovou vetou priznal v konaní úspešnému oprávnenému nárok na náhradu trov konania spojených s vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie v sume 379,71 eur, ktorých vymáhanie má byť zabezpečené cestou dodatku k povereniu na výkon exekúcie po právoplatnosti ním vydaného rozhodnutia. 5. Proti tomuto uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom podal povinný včas sťažnosť, ktorú odôvodnil predovšetkým tým, že cit.: ,,Súd však nesprávne rozhodol o zamietnutí návrhu Povinného na prerušenie tohto exekučného konania. Totiž, rozhodnutie o návrhu Povinného na zastavenie tohto exekučného konania je nevyhnutne závislé v prvom rade na rozhodnutí Najvyššieho súdu SR o návrhu Povinného (ako dovolateľa) na odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého exekučného titulu. Ako to aj sám súd v Napadnutom uznesení potvrdzuje, vykonateľnosť exekučného titulu je základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce vynútiť splnenie povinnosti, v ňom obsiahnutého, prostriedkami štátnomocenského donútenia aj proti vôli povinného ak povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Sám súd ďalej potvrdzuje, že chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. V nadväznosti na tento záver súdu treba uzavrieť, že rozhodnutie dovolacieho súdu o odklade vykonateľnosti exekučného titulu bude mať podstatné účinky pre toto exekučné konanie, ktoré bude musieť byť zastavené, keďže bude absentovať základná vlastnosť rozhodnutia umožňujúca jeho vymáhanie v exekučnom konaní. Ide pritom o rozhodnutie, ktoré predchádza samotnému rozhodnutiu o dovolaní, ktoré, mimochodom, ak bude dovolaniu vyhovené, bude mať rovnaký účinok. V zmysle § 194 ods. 1 a ods. 2 CSP otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. Ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia. Súd pri svojom rozhodovaní o podanom návrhu Povinného opomenul aplikovať vyššie uvedené pravidlo a preto predčasne rozhodol o zamietnutí návrhu na prerušenie tohto exekučného konania. Prerušenie konania je pritom logickým a opodstatneným procesným prostriedkom práve v tejto situácii, keď rozhodnutie o podstate návrhu je závislé na rozhodnutí iného orgánu verejnej moci. Po zistení súdu, že Povinný skutočne tvrdené dovolanie podal, mal súd správne prerušiť toto exekučné konanie do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o návrhu na odklad vykonateľnosti exekučného titulu v tejto veci. Zamietnuť návrh Povinného na prerušenie konania by bolo opodstatnené až potom, keď by Najvyšší súd SR rozhodol o zamietnutí návrhu Povinného (ako dovolateľa) na odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého exekučného titulu. V tejto súvislosti je dôležité zopakovať, že prerušenie konania nijak negatívne nezasiahne do postavenia Oprávneného, pretože majetok Povinného je blokovaný prostredníctvom zákonných účinkov upovedomenia exekútora o začatí tejto exekúcie a táto blokácia bude trvať naďalej bez ohľadu na tento návrh Povinného. Tak ako súd zisťoval u Mestského súdu Bratislava III podanie tvrdeného dovolania Povinným, tak by mal zisťovať aj rozhodovanie Najvyššieho súdu SR o návrhu Povinného (ako dovolateľa) na odklad vykonateľnosti exekučného titulu v tejto veci. Zamietnuť návrh Povinného na prerušenie tohto exekučného konania by bolo možné až po tom, ak by Najvyšší súd SR potvrdil, že nevyhovel návrhu Povinného (ako dovolateľa) na odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého exekučného titulu. Zamietnutie návrhu Povinného na prerušenie konania je preto neopodstatnené a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil takto Povinnému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti je jednoznačne predčasné rozhodnutie o návrhu Povinného na zastavenie exekúcie. Totiž, o tomto návrhu Povinného je možné rozhodnúť až po tom, ako Najvyšší súd SR rozhodne o návrhu Povinného (ako dovolateľa) na odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého exekučného titulu. Dovtedy exekúcia riadne pokračuje a majetok Povinného bude naďalej blokovaný. Vo veci pritom ide o otázku, ktorá je podstatná pre rozhodnutie o návrhu Povinného a o ktorej je možné rozhodnúť až po vzniku exekučného titulu, kedy v zákonom určenej lehote aj došlo k podnetu na takéto rozhodnutie. Predčasné rozhodnutie je nesprávnym procesným postupom znemožňujúcim strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Treba pripomenúť, že touto exekúciou sa vymáha suma
podstatne prevyšujúca 300.000,- EUR. Vykonanie exekúcie na takúto sumu by malo devastačné účinky na Povinného. Tieto devastačné účinky by nijak už nebolo možné napraviť po vykonaní exekúcie, keďže v tom čase by to už bolo neskoro. Totiž, existuje dôvodná obava, či by Oprávnený ako insolvenčný správca fungujúci so základným imaním 250,- EUR bol po zrealizovaní tejto exekúcie schopný vrátiť povinnému viac ako 300.000,- EUR, resp. či by Povinný takúto sumu reálne vedel od Oprávneného vymôcť, keďže insolvenční správcovia obvykle nedisponujú takýmto majetkom (pre svoje fungovanie potrebujú iba kancelárske priestory a kancelárske vybavenie). Oprávneného sa pritom návrh Povinného nijak nedotkne, pretože ide o registrovaného správcu, ktorého do funkcie ustanovuje insolvenčný súd a jeho odmena je vyplácaná z každého jednotlivého insolvenčného konania v zmysle Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pričom stále ide o prednostnú pohľadávku, ktorá sa uspokojuje pred všetkými ostatnými veriteľmi. Vykonanie exekúcie po takomto predčasnom rozhodnutí o predmetnom návrhu Povinného za tohto stavu by bolo neprimeraným zásahom do ústavného práva povinného vlastniť majetok podľa článku 20 Ústavy SR, keďže by spôsobilo ústavne neaprobované zbavenie majetku povinného.“. Povinný preto ďalej navrhuje, aby tunajší súd konanie o ním podanom návrhu na zastavenie exekúcie prerušil až do okamihu rozhodnutia dovolacieho súdu o návrhu povinného na odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého exekučného titulu. Súčasne navrhol, aby súd po pokračovaní v prerušenom konaní rozhodol o zastavení tejto exekúcie. 6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. 7. Podľa § 250 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. 8. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že skutkový stav veci bol zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v sťažnosťou napadnutom uznesení a podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie správnosti uvádza dôvody, pre ktoré nie je možné exekúciu na základe návrhu povinného zastaviť, reagujúc predovšetkým na dôvody uvedené v sťažnosti, pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie sťažnosťou napadnutého uznesenia. 9. Podstatou povinným podanej sťažnosti proti súdnym úradníkom vydanému uzneseniu je tvrdenie o nesprávnom vyhodnotení ním uvádzaných skutkových okolností v rovine potreby prerušenia konania až do okamihu vydania rozhodnutia dovolacieho súdu o odklade vykonateľnosti exekučného titulu, uvádzajúc najmä poukaz na takto vydané rozhodnutie dovolacieho súdu, a kedy by v prípade nariadenia odkladu vykonateľnosti exekučného titulu nastal skutkový stav zodpovedajúci v podobe absencie základnej zložky rozhodnutia pre jeho ďalšie uplatňovanie vo vykonávacom konaní. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie konanie je rozhodnutím predčasným, keď ku dňu vydania sťažnosťou napadnutého rozhodnutia nebolo rozhodnuté Najvyšším súdom SR o odklade vykonateľnosti exekučného titulu. Povinný naďalej pritom zotrval na dôvodoch smerujúcich k úplnému zastaveniu exekúcie súdom. 10. Sťažnostný súd vo väzbe na jednotlivé námietky vznesené osobou povinnou uvádza, že závery povinného o nutnosti vydania rozhodnutia o prerušení exekučného konania až v období po vydaní rozhodnutia dovolacieho súdu k návrhu povinného na odklad vykonateľnosti exekučného titulu, a rovnako tiež aj skutkové tvrdenia, ktoré majú zakladať potrebu zastavenia exekúcie súdom, sú v celom rozsahu nedôvodné, a rozporné s právnou úpravou obsiahnutou v jednotlivých ustanoveniach Exekučného poriadku či Civilného sporového poriadku. Úvodom súd uvádza, že povinný sa v ním podanom návrhu na zastavenie exekúcie domáhal zastavenia exekúcie z dôvodu podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania), ktorého výstupom má byť neskoršie vydané rozhodnutie dovolacieho súdu k zrušeniu exekučného titulu, a v tejto súvislosti navrhol, aby Najvyšší súd SR v postavení dovolacieho súdu ďalej povolil odklad vykonateľnosti exekučného titulu až do okamihu rozhodnutia vo veci samej. Povinný však so zreteľom na ním použité procesné nástroje opomenul explicitné znenie ustanovení Civilného sporového poriadku v časti týkajúcej sa dovolania, keď jediným zdrojom suspenzívneho účinku v prípade podaného dovolania je v zmysle ustanovenia § 444 ods. 4 CSP spor vyplývajúci zo zmenky. Vo všetky ostatných prípadoch je odklad vykonateľnosti podmienený existenciou kladného rozhodnutia dovolacieho súdu o vyhovení k návrhu dovolateľa na odklad vykonateľnosti exekučného titulu. Z obsahu spisového materiálu je pritom zrejme, že hmotnoprávnym základom pohľadávky vymáhanej v predmetnom exekučnom konaní má byť plnenie vyplývajúce z odmeny priznanej súdom prvej inštancie v konaní úspešnému žalobcovi v postavení správcu konkurznej podstaty
za vyhotovenie reštrukturalizačného posudku (pozn. exekučný súd sa nezaoberal ďalej polemikou o postavení správcu ako komisionára, mandatára či úradne splnomocnenej osoby). Uvedené je však svojím spôsobom naďalej bez relevantného významu k rozhodovaniu súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, keď jedným z účinkov rozhodnutia dovolacieho súdu o odklade vykonateľnosti exekučného titulu je v zmysle ustanovenia § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku odklad samotnej exekúcie, a kedy vyhotovením listiny o odklade exekúcie je poverený samotný súdny exekútor, a to bez toho, aby v prejednávanej veci bola ďalej zaznamenaná ingerencia exekučného súdu. Rovnako je ďalej bez priameho procesného významu, aby tunajší súd rozhodoval o akomsi prerušení konania až v okamihu existencie právoplatného rozhodnutia dovolacieho súdu k návrhu povinného (žalovaného) na odklad vykonateľnosti exekučného titulu, keď predmetné rozhodnutie nemá žiadne vecné účinky vzhľadom na relevantnú právnu úpravu k odkladu výkonu exekúcie. Zjednodušené povedané, súd nemá žiaden dôvod zakladajúci mu potrebu neskoršieho rozhodovania o právne bezvýznamnej požiadavke povinného, keď Exekučný poriadok aj bez ďalšieho reaguje na situácie spojené s nutnosťou pozastavenia výkonu exekučnej činnosti súdnym exekútorom, pokiaľ bola vykonateľnosť exekučného titulu dovolacím súdom odložená. 11. Z uvedených dôvodov sudca podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1 Exekučného poriadku sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Ek/2234/2024 zo dňa 14.02.2025 vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď dospel k záveru, že povinným uvádzané skutkové okolnosti nie sú spôsobilé pre čo i len čiastočne zastavenie exekúcie súdom, keď exekúcia je vedená na podklade právoplatného a vykonateľného rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré nebolo zrušené a pri ktorom nejestvujú žiadne okolnosti majúce za následok obmedzenia jeho vykonateľnosti, a kedy podanie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku nemá vo vzťahu k prebiehajúcemu exekučnému konania žiadne vecné účinky. (výrok I. tohto rozhodnutia) 12. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti povinného rozhodol súd podľa § 262 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o podanej sťažnosti osobou povinnou úspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu. (výrok II. tohto rozhodnutia).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).