Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoCsp/24/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Jany Dudíkovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcov 1. A. A. B., bytom v B., C. D. E. XX, 2. A. C. B., bytom v B., F. E. X, 3. mal. G. B., bytom v B., F. E. X, zastúpeného zákonným zástupcom A. A. B., 4. mal. H. B., bytom v B., F. E. X, zastúpenej zákonným zástupcom A. A. B., všetci právne zastúpení HUSAR AND PARTNERS S.R.O., so sídlom v Košiciach, Vojenská č. 14 proti žalovanej Koala Tours, a.s., so sídlom v Bratislave, Dunajská č. 8, zastúpenej Petruška & partners s.r.o., so sídlom v Nitre, Kupecká č. 18, o zaplatenie 1.178,70 eura s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 22.1.2024 č.k. 35Csp/78/2020-265

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcom trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 1.178,70 eura s príslušenstvom s 5% úrokom od 7.4.2020 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň priznal žalobcom náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcov titulom bezdôvodného obohatenia.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobcovia dňa 20.12.2019 uzavreli so žalovanou zmluvu o zájazde, ktorej obsahom bol záväzok žalovanej obstarať pre žalobcov zájazd do destinácie Taliansko, Kalábria v termíne zájazdu od 5.7.2020 do 19.7.2020 v celkovej sume 3.411,00 eur. Žalobcovia zaplatili cenu zájazdu v sume 3.411,00 eur.

4. Ďalej vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobcovia mailom zo dňa 18.3.2020 odstúpili od zmluvy o zájazde podľa z dôvodu, že v cieľovom mieste a jeho bezprostrednej blízkosti nastali neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, ktoré ovplyvňujú poskytovanie zájazdu a prepravu cestujúcich do cieľového miesta a požiadali o vrátenie zaplatenej sumy. Žalovaná na základe odstúpenia od zmluvy vrátila žalobcom finančné prostriedky v sume 2.232,30 eura zodpovedajúce 70% zaplatenej ceny zájazdu, ktorá im bola pripísaná na účte 25.3.2020. Žalovaná považovala odstúpenie žalobcov od zmluvy za predčasné ako bezdôvodné, preto v súlade s zákona o zájazdonechala 30% sumy zájazdu ako storno poplatok.

5. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobcov je dôvodný.

6. Podľa názoru súdu žalovaná nespochybnila, že dôvodom odstúpenia zmluvy zo strany žalobcov v danom čase bola obava z dôvodu šírenia sa ochorenia COVID-19 vo svete a teda jej dovolenka v destinácii v Taliansku. Súd posudzoval vec podľa ods. 11 dôvodovej správy k , ktorý rieši situáciu, keď v čase mimoriadnej udalosti do účinnosti zákona cestujúci odstúpil od zmluvy s povinnosťou zaplatiť odstupné a do účinnosti zákona odstupné nezaplatil, kedy povinnosť žalovaného navrhnúť zmenu zmluvy o zájazde alebo zaslať oznámenie o náhradnom zájazde nastáva v prípade, ak nedošlo k vysporiadaniu odstupného.

7. Po odstúpení od zmluvy žalobcami dňa 18.3.2020 bola prijatá novela práve za účelom vyriešenia takýchto situácií, ktorej znenie vrátane prechodného ust. žalovaná nesporne poznala. Nič jej nebránilo vzhľadom aj k značnému času do termínu dojednaného zájazdu, aby po zaslaní výzvy na vydania zadržiavaného odstupného zo dňa 20.3.2020 navrhla žalobcom podľa neskoršieho prijatého ust. zmenu zmluvy o zájazde alebo urobila oznámenie o náhradnom zájazde. Žalovaná uvedené nevykonala.

8. Ak by tak postupovala, nedošlo by k dohode, aj tak by bola povinná v zmysle § 33a ods. 9 vrátiť všetky platby a to najneskôr do 14.9.2021. Mala by však aj dosť času na to, aby ponúkla tento zájazd iným záujemcom. Súd poukazoval na znenie § 33a bod 12, ktorý nepôsobí spätne na prípady odstúpenia pred 29.5.2020.

9. Súd preto uzavrel, že žalovaná bola povinná vrátiť všetky prijaté finančné prostriedky uhradené titulom zmluvy o zájazde. Dňom účinného odstúpenia od zmluvy dňa 23.3.2020 všetky platby žalobcov prijaté žalovanou titulom zmluvy o zájazde predstavujú bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej z právneho dôvodu, ktorý odpadol v zmysle § 21 ods. 4 zákona. Žalovaná bola povinná vrátiť tieto finančné prostriedky bezodkladne najneskôr do 14 dní od doručenia odstúpenia, teda do 6.4.2020. Dňom 7.4.2020 je žalovaná v omeškaní s plnením svojho dlhu.

10. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalobcom priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

11. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol.

12. V odvolaní uviedla, že je nesporná skutočnosť, že žalobcovia odstúpili od zmluvy bez uvedenia dôvodu. Žalobcovia odstúpili od zmluvy v zmysle ust. a neuvádzali žiadny dôvod. Následne začali argumentačne uplatňovať odstúpenie od zmluvy v zmysle ust. zákona. Konštatovanie súdu, že nespochybnila, že dôvodom odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcov bola obava z dôvodu šíriaceho sa ochorenia, považuje za zjavne mätúce a nepravdivé. Bolo nepochybné, akým spôsobom žalobcovia odstúpili od zmluvy, a to bez uvedenia dôvodu, čo sám súd konštatoval. Ak žalobcovia mali pocit, že odstúpili od zmluvy nesprávnym spôsobom, dôkazné bremeno neplatnosti, resp. o akomkoľvek spochybnení vo forme odstúpenia je na žalobcoch, nie na nej. Je zrejmé, že od začiatku argumentovala jasne a jednoznačne, t.j. v prípade, ak žalobcovia odstúpili bez udania dôvodu, mali žalobcovia na základe platného a účinného zákona v tom čase právo zadržať sumu vo výške odstupného. Žalobcovia odstúpili od zmluvy bez splnenia podmienok uvedených v zákona a preto mala právo zadržať sumu z titulu odstupného.

13. Vyslovila nesúhlas s názorom súdu prvej inštancie uvedeným v ods. 50., 54. a 55. rozsudku v tom smere, že je nadbytočné, aby zákonodarca uvádzal, čo si myslí pod pojmom „vysporiadané“, pretože uvedené slovo je jasné a zrozumiteľné. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobcovia boli oboznámení so všeobecnými zmluvnými podmienkami a súhlasili s nimi, na základe čoho ich podpísali. Žalobcovia preto presne vedeli, aký postup nastane a aký bude spôsob výpočtu, ktorým sa bude výška odstupného riadiť. Boli oboznámení so všeobecnými zmluvnými podmienkami a na znak súhlasu ich aj podpísali, preto nie je možné tvrdiť, že z jej strany neprišlo k vysporiadaniu odstupného. Výška odstupného bola medzi stranami dohodnutá vopred. Preto ak na základe vlastného rozhodnutia odstúpili od zmluvy v zmysle § 21 ods. 2 zákona a ona na uvedené reagovala v súlade so zmluvnou dohodou, nie je možné konštatovať, že neprišlo zo strany žalovanej k vysporiadaniu odstupného tak, ako to tvrdí súd prvej inštancie. Na spôsobe vyporiadania sa vopred vzájomne dohodli. Súd prvej inštancie sám

uviedol, že neboli na uvedené naplnené zákonné podmienky pred odstúpenie podľa § 21 ods. 2 zákona, preto postupoval v súlade s § 33a ods. 11 a nie ods. 10. K odstúpeniu od zmluvy zo strany žalobcov došlo dňa 18.3.2020 a následne aj k vysporiadaniu odstupného. Právna úprava nadobudla účinnosť dňa 29.5.2020, pričom mal retroaktívne účinky, avšak nie je ich možné vzťahovať na už ukončené právne vzťahy. Napriek tomu, že uvedený zákon je značne retroaktívny, nie je možné rozhodovacou činnosťou súdu túto retroaktivitu rozšíriť aj na už ukončené právne vzťahy. V tomto smere sa použitie výrazu „vysporiadané odstupné“ zo strany zákonodarcu javí ako úplné, jasné a zreteľné. Spôsobom, akým súd spochybnil význam slova „vysporiadané“ sa vlastne stalo, že podľa názoru súdu ostali všetky odstupné nevysporiadané, keďže súd považoval za nevysporiadaný aj daný prípad, hoc je zrejmé, že odstupné bolo vysporiadané podľa vzájomnej dohody. Na druhej strane je zjavné, ak by neurobila žiadne vysporiadanie, t.j. zadrží celú sumu a vyčkáva, tak by súd takisto mal za to, že uvedené je logické medzi stranami vysporiadané. V tomto kontexte je zjavné, že súd vlastne svojim rozhodnutím vytvoril stav, že vysporiadať odstupné nebolo možné, keďže ani takéto vysporiadanie, aké prišlo zo strany žalovanej, nepovažoval za vysporiadané odstupné.

14. Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

15. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

16. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že aj keď je rozhodnutie súdu prvej inštancie založené na nesprávnom právnom posúdení veci, ak súd pri rozhodovaní vychádzal z názoru, že dôvod odstúpenia žalobcov od zmluvy nemožno podradiť pod ust. , vecne správne rozhodol, ak žalobe vyhovel.

17. Odvolací súd vychádza zo skutkového zistenia súdom prvej inštancie, preto nebolo potrebné vo veci nariadiť dokazovanie za účelom doplnenia, resp. zopakovania dokazovania a nebolo potrebné ani vyzvať strany sporu k možnému použitiu iného všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní vo veci nebolo použité, nakoľko odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z ustanovení

18. Podľa zmluvou o zájazde sa cestovná kancelária zaväzuje, že za dohodnutú cenu cestujúcemu obstará zájazd, a cestujúci sa zaväzuje, že zaplatí dohodnutú cenu zájazdu.

19. Podľa / na účely tohto zákona sa rozumie neodvrátiteľnou a mimoriadnou okolnosťou okolnosť, ktorú zmluvná strana, ktorá sa na ňu odvoláva, nemôže ovplyvniť a ktorej následky nemôže odvrátiť, ani keby prijala všetky primerané opatrenia.

20. Podľa cestujúci je oprávnený odstúpiť od zmluvy o zájazde pred začatím zájazdu bez zaplatenia odstupného, ak v cieľovom mieste alebo v jeho bezprostrednej blízkosti nastanú neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, ktoré významne ovplyvnia poskytovanie zájazdu alebo prepravu cestujúcich do cieľového miesta; pri odstúpení od zmluvy o zájazde má cestujúci nárok na vrátenie všetkých platieb, ktoré za zájazd zaplatil.

21. Podľa pri odstúpení od zmluvy o zájazde podľa ods. 1 až 3 je cestovná kancelária povinná vrátiť cestujúcemu všetky platby, ktoré od neho alebo v jeho mene prijala na základe zmluvy o zájazde alebo v súvislosti s ňou bezodkladne, najneskôr však do 14 dní odo dňa doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy o zájazde alebo odstúpenia cestovnej kancelárie od zmluvy o zájazde. Ust. ods. 1 tým nie je dotknuté.

22. Predmetom zmluvy, ktorú dňa 20.12.2019 uzatvorili žalobcovia so žalovanou, bolo zabezpečenie cestovných služieb leteckého zájazdu do Talianska v čase od 5.7.2020 do 19.7.2020. Strany zmluvy o zájazde dohodli celkovú cenu vo výške 3.411,00 eur, ktorú žalobcovia zaplatili v dvoch splátkach a to v sume 1.000,00 eur v pobočke žalovanej dňa 20.12.2019 a sumu vo výške 2.411,00 eur bankovým prevodom dňa 20.12.2019 na účet žalovanej. Žalobcovia následne písomným podaním doručeným

žalovanej dňa 23.3.2020 odstúpili od zmluvy a požiadali o vrátenie zaplatenej ceny zájazdu s tým, že Talianska republika je v stave pandémie COVID-19. Žalovaná uplatnila nárok na odstupné vo výške 30% z ceny zájazdu a žalobcom vrátila sumu 2.232,30 eura, keď od celkovej sumy odstupného odpočítala zaplatenú zálohu.

23. Ako vyplýva z citovaného ust. § 21 ods. 2 zákona o zájazdoch, cestujúci je oprávnený odstúpiť od zmluvy o zájazde pred začatím zájazdu bez zaplatenia odstupného iba za predpokladu, ak v cieľovom mieste alebo v jeho bezprostrednej blízkosti nastanú neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, ktoré významne ovplyvnia poskytovanie zájazdu alebo prepravu cestujúcich do cieľového miesta.

24. Je nesporné, že za mimoriadne okolnosti treba považovať napr. „vojnový konflikt, iné závažné bezpečnostné problémy ako terorizmus, významné riziká pre ľudské zdravie, napr. výskyt ohniska závažného onemocnenia v cestovnej destinácii alebo prírodné katastrofy ako napr. záplavy, zemetrasenie, či poveternostné podmienky, ktoré znemožňujú poskytovanie zájazdu alebo prepravu cestujúcich do cieľového miesta, ako bolo dohodnuté v zmluve o zájazde“.

25. Celosvetové rozšírenie nemoci známej pod označením COVID-19 je nesporne prípadom mimoriadnej okolnosti, na ktorú ust. § 21 ods. 2 – mimo iné – cieli, čo je nakoniec medzi stranami nesporné. Spornou otázkou zostáva, k akému okamžiku musia byť tieto mimoriadne okolnosti dané, aby zákazníkovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy o zájazde bez povinnosti platiť odstupné.

26. Gramatický a logický výklad ust. § 21 ods. 2 zákona o zájazdoch, najmä textácia „okolnosti, ktoré významne ovplyvnia poskytovanie zájazdu alebo prepravu cestujúcich do cieľového miesta“ vedie k záveru, že neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti sa viažu na čas, kedy sa má zájazd podľa zmluvy uskutočniť. Právo odstúpiť od zmluvy o zájazde tak vznikne zákazníkovi okamihom, keď možno so značnou mierou pravdepodobnosti uzatvoriť, že mimoriadne okolnosti budú trvať a významnou mierou ovplyvnia poskytovanie zájazdu alebo prepravu cestujúcich do cieľového miesta.

27. Vzhľadom k rôznorodosti možných mimoriadnych okolností, nemožno bez zohľadnenia každého jednotlivého prípadu určiť, kedy nastal pred začatím zájazdu taký okamih, t.j. či sa jedná o lehotu týždennú, kratšiu alebo dlhšiu; túto dobu je nutné posudzovať ad hoc. Nemožno však pripustiť, aby zákazník mohol od zmluvy o zájazde odstúpiť bez odstupného vo chvíli, keď doposiaľ nie je zrejmé, či aktuálne nastalé mimoriadne okolnosti sú reálne a to zájazd v dohodnutom termíne ohroziť. Bolo preto potrebné sa zaoberať tým, či v čase odstúpenia žalobcami od zmluvy o zájazde z 23. marca 2020 bolo možné posúdiť či dôvod mimoriadnej okolnosti je reálny, to znamená zájazd v dohodnutom termíne v dňoch 5.7.2020 – 19.7.2020 ohrozí.

28. V konaní pred súdom prvej inštancie neboli žalovanou spochybnené preukázané tvrdenia žalobcu, ktoré žalobcovia preukazovali verejnými prístupnými zdrojmi a rozhodujúcimi okolnosťami, z ktorých je zrejmé, že Talianska republika vyhlásila koncom januára 2020 6-mesačný núdzový stav, ktorý trval do 31.7.2020 (viď I.), vyhlásenie núdzového stavu Slovenskou republikou 6.3.2020 a odporúčanie predstaviteľov štátu necestovať, celkový počet nakazených koronavírusom v Taliansku ku dňu 19.7.2020 predstavoval 244 216 prípadov a z toho 35 042 úmrtí s počtom aktuálne nakazených osôb 12 368 (I.), ku dňu 14.7.2020 bolo v regióne Kalábria evidovaných 57 prípadov pozitivity na COVID-19 a celkový počet nakazených v tomto regióne bol 1216 prípadov (zdroj: https://gidhub.com).

29. Ďalej v konaní bolo reprodukované vyhlásenie SOI z 10.3.2020, krízový štáb Slovenskej republiky stanovil opatrenia a medzi inými zakázal od pondelka 9.3.2020 všetky prílety a odlety do Talianska zo všetkých slovenských medzinárodných letísk. Slovenská obchodná inšpekcia zastávala názor, že výskyt koronavírusu a jeho šírenie predstavuje významné riziká pre ľudské zdravie, je bez pochýb mimoriadnou a neodvrátiteľnou okolnosťou. Prvý let do Talianskej republiky po uvoľnení opatrení na území SR sa uskutočnil z Bratislavy v sobotu 11.7.2020 (viď www.bts.ero), vyhlásenie predstaviteľov WHO o tom, že pandémia a nemožnosť cestovať bude trvať aspoň rok.

30. Z vyhlásenia núdzového stavu v SR aj v Taliansku na dobu dlhšiu ako do 5.7.2020 (do termínu nástupu na dovolenku) bolo celkom zrejmé už 23.3.2020. Z uvedeného má preto odvolací súd za to, že v čase odstúpenia žalobcov od zmluvy o zájazde 23.3.2020 bolo zrejmé, že aktuálne nastalé mimoriadne okolnosti súvisiace s pandémiou COVID-19 sú reálne zájazd v dohodnutom termíne ohroziť. Nemožno

preto súhlasiť s názorom žalovanej, že v marci bolo priskoro na posúdenie, či bude trvať mimoriadna situácia aj 5.7.2020. Je zrejmé, že v danej veci sa nejednalo o subjektívny pocit strachu žalobcov, ale odstúpenie od zmluvy o zájazde založili na verejne dostupných relevantných informačných zdrojoch. Odvolací súd má preto za to, že žalobcovia dôvodne odstúpili od zmluvy o zájazde v súlade s ust. a to z dôvodu neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností, čím im vznikol nárok na vrátenie všetkých platieb, ktoré za zájazd zaplatili.

31. Podľa , ak cestujúci alebo cestovná kancelária v čase od 12.3.2020 do účinnosti tohto zákona od zmluvy o zájazde odstúpili podľa alebo ods. 3 písm. b/ a cestovná kancelária na základe odstúpenia od zmluvy podľa alebo 3 písm. b/ nevrátila cestujúcemu všetky platby, ktoré na základe zmluvy o zájazde prijala, postupuje sa podľa ods. 1.

32. Podľa od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

33. Podľa odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

34. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom žalovanej, že právna úprava ust. vykonaná , ktorý nadobudol účinnosť dňa 29.5.2020 má retroaktívne účinky a nie je možné ho vzťahovať na už ukončené právne vzťahy. Vyššie uvedený zákon považuje za značne retroaktívny, ktorý nie je možné rozhodovacou činnosťou súdu túto retroaktivitu rozšíriť aj na už ukončené právne vzťahy. Aj odvolací súd je toho názoru, že nemožno na zistený skutkový stav aplikovať ust. zákona o zájazdoch, lebo odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje ( ).

35. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že žalobcom vznikol nárok v súlade s § 21 ods. 2 na vrátenie všetkých platieb, ktoré za zájazd zaplatili a žalovanej v súlade s § 21 ods. 4 zákona o zájazdoch vznikla povinnosť najneskôr do 14 dní od doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy o zájazde vrátiť žalobcom všetky platby, teda aj žalovanej sumy.

36. Súd prvej inštancie správne postupoval, ak uložil žalovanej povinnosť zaplatiť aj príslušný úrok z omeškania vo výške 5% uplynutím 14.dňa potom, čo jej bolo doručené oznámenie o odstúpení od zmluvy o zájazde (23.3.2020).

37. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovanou uvádzané odvolacie, aj keď rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, avšak odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil, vychádzajúc síce z iného právneho názoru, ale z rovnakej právnej normy a 4

38. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 C.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana v spore, v danom prípade žalobcovia, preto im odvolací súd priznal aj náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

39. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).