Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Sa/14/2023

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Paneurópska vysoká škola n.o., so sídlom Tomášikova 20, 820 09 Bratislava, IČO: 36 077 429, zastúpený: Karkó s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Obchodná 8985/5A, 010 08 Žilina, IČO: 50 158 121, proti žalovanému: Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo, so sídlom Nám. slobody 6943/11, 811 06 Bratislava, IČO: 52 113 680, zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA DVORECKÝ & PARTNERI s. r. o., so sídlom Grősslingova 50, 811 09 Bratislava, IČO: 35 967 421, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnemu súdu v Bratislave (ďalej ako „správny súd“) bola dňa 12.10.2023 doručená žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa a nasl. , ktorou sa žalobca domáha uloženia povinnosti žalovanému zapísať do zoznamu podľa bod druhý všetky právnické osoby, ktoré sú členmi Európskej asociácie pre zabezpečovanie kvality vysokoškolského vzdelávania (European Association for Quality Assurance in Higher Education) alebo sú zapísané v Európskom registri zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania (European Quality Assurance Register for Higher Education).

2. Správny súd po preskúmaní obsahu podania žalobcu zo dňa 12.10.2023, v danej veci zistil rozpor medzi označením druhu žaloby a žalobným návrhom, a preto uznesením č. k. 14Sa/14/2023-97 zo dňa 26.05.2025 vyzval žalobcu na doplnenie a opravu svojej žaloby.

3. Žalobca doručil správnemu súdu dňa 04.07.2025 podanie označené ako „Späťvzatie žaloby“, v ktorom uviedol, že berie v celom rozsahu späť žalobu, na základe ktorej sa začalo predmetné konanie. Žalobca ďalej uviedol, že na základe súčasnej právnej úpravy, ktorá vstúpila do platnosti od 01.02.2025, už nie je potrebné samostatné zapísanie uvedených inštitúcii do zoznamu vedeného žalovaným, ktorého sa žalobca žalobou domáhal, a preto sa rozhodol v súlade so zásadou hospodárnosti konania žalobu vziať späť. Žalobca zároveň dodal, že ku späťvzatiu žaloby nedošlo pre správanie žalobcu, ale pre zmenu právnej úpravy, a preto žiada správny súd, aby podľa konanie uznesením zastavil a nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania.

4. Žalovaný doručil správnemu súdu dňa 14.07.2025 podanie označené ako „Vyjadrenie k späťvzatiu, Vyčíslenie trov konania“, v ktorom uviedol, že v danom prípade aj keby nedošlo ku zmene právnych predpisov, súdu, rovnako aj žalovanému, nebolo zrejmé, čoho sa žalobca chcel žalobou domáhať, a aký druh žaloby mienil podať. Žaloba nespĺňala všetky náležitosti a bola nezrozumiteľná, čoho dôsledkom by bolo odmietnutie žaloby, prípadne zastavenie konania z dôvodu na strane žalobcu. Podľa názoru žalovaného, žalobca svojím konaním sám zavinil neúplnosť a nezrozumiteľnosť žaloby, a preto žalovaný

žiada správny súd, aby konanie zastavil v súlade s a o trovách konania rozhodol v súlade s tak, že žalovanému prizná náhradu trov konania v podiele 100 %. Žalovaný zároveň pripojil vyčíslenie trov právneho zastúpenia, v zmysle ktorého si v danej veci uplatňuje trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 2.099,41 EUR.

5. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

6. Podľa prvá a druhá veta , žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví.

7. Podľa , správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca vzal žalobu späť skôr, ako správny súd vo veci rozhodol.

8. Podľa , žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

9. Podľa , žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.

10. Podľa , ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.

11. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca využil jemu prislúchajúce oprávnenie disponovať s podanou žalobou a túto vzal v celom rozsahu späť pred rozhodnutím vo veci, správny súd konanie podľa vyššie citovaného ustanovenia , v spojení s zastavil.

12. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené.

13. Správny súd v tejto veci nezistil splnenie podmienok na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa , podľa ktorého by mal správny súd priznať trovy konania ostatným účastníkom konania (žalovanému), ak bolo zastavenie konania procesne zavinené iným účastníkom.

14. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či niektorý z účastníkov (a pokiaľ áno, ktorý z nich) z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú bolo konanie zastavené. To znamená, že použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie strany a následkom je zastavenie konania (napríklad nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 454/2010 zo dňa 7.6.2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžo 225/2010 zo dňa 25.10.2010, sp. zn. 2 Sžf 2/2011 zo dňa 16.3.2011).

15. Hoci bolo konanie v tejto veci, ktoré žalobca inicioval podanou správnou žalobou, zastavené na základe späťvzatia tejto žaloby samotným žalobcom, správny súd späťvzatie žaloby nevyhodnotil ako procesné zavinenie zastavenia tohto konania žalobcom.

16. Dôvodom späťvzatia žaloby žalobcom bola totiž v tejto veci zmena s účinnosťou od 01.02.2025, a to konkrétne v časti ust. a , teda ustanovení o ktoré žalobca opieral svoju žalobu, a po zmene ktorých už nie je potrebné samostatné zapísanie uvedených inštitúcii do zoznamu vedeného žalovaným, ktorého sa žalobca žalobou domáhal. Dôvodom

zastavenia konania bolo teda formálne späťvzatie žaloby, ale samotným dôvodom tohto späťvzatia, bola snaha žalobcu o hospodárnosť konania, po objektívnom odpadnutí dôvodu podania samotnej žaloby, ktorý v čase podania žaloby reálne existoval. Zmenu právneho stavu, z ktorého žalobca v čase podania žaloby vychádzal, spôsobila preukázateľne objektívna skutočnosť legislatívnej zmeny, rozdielna od vôle, resp. konania účastníkov konania, a preto nemožno späťvzatie žaloby považovať za procesné zavinenie na strane žalobcu.

17. Správny súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorú uviedol vo svojom vyjadrení k späťvzatiu žaloby zo dňa 14.07.2025, v ktorom požaduje priznanie práva na náhradu trov tohto súdneho konania. Tento svoj nárok žalovaný odôvodnil tým, že žaloba bola nezrozumiteľná a neúplná, na čo upozornil už vo svojom vyjadrení zo dňa 16.07.2024, pričom prezumuje, že v dôsledku týchto nedostatkov by bola žaloba v tejto veci odmietnutá, prípadne by bolo konanie zastavené z dôvodu na strane žalobcu. Správny súd uvádza, že žaloba skutočne obsahovala nedostatky, ktoré sa snažil súd odstrániť Uznesením zo dňa 26.05.2025, v ktorom žalobcu vyzval na odstránenie vád podania, tieto vady však neznamenali absolútnu nezrozumiteľnosť podanej správnej žaloby a jej istý neúspech pre neodstrániteľný procesný nedostatok. Naopak, išlo o odstrániteľné vady, ktoré by po ich riadnom odstránení umožňovali správnemu súdu v tomto konaní ďalej pokračovať a rozhodnúť vo veci samej. Prezumpcia žalovaného o istom odmietnutí žaloby, alebo zastavení tohto konania z dôvodu na strane žalobcu, je teda nesprávna a pre posúdenie procesného zavinenia zastavenia tohto súdneho konania irelevantná. Skutočným dôvodom zastavenia konania bola legislatívna zmena, ktorá mala za následok zmenu právneho stavu v tejto veci v takom rozsahu, že pokračovanie v tomto konaní by nebolo pre žalobcu účelné ani hospodárne, a preto nie je možné zastavenie tohto konania v dôsledku späťvzatia žaloby považovať za procesne zavinené žalobcom, viď argumentáciu vyššie.

18. Na základe uvedených skutočností, správny súd teda opakuje, že v tejto veci neboli splnené podmienky na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa , keďže správny súd nezistil procesné zavinenie zastavenia konania na strane účastníkov, a preto o náhrade trov konania rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť. Kasačnú sťažnosť je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia ( v spojení s ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môže v konaní o kasačnej sťažnosti zvoliť na zastupovanie advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci ( v spojení s ).