Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-70-2024.pdf
PDF · 159.07 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/70/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Renáty Krajčiovej, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a. s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpenej spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 55 732 453, proti žalovanému: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpenému spoločnosťou: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 811 04 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie sumy 448,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 6C/33/2024-110 zo dňa 2. júla 2024, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 6C/33/2024-110 zo dňa 2. júla 2024 potvrdzuje.
Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 448,80 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na ich náhradu v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (výrok II.). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nárok žalobcu uplatňovaný v prejednávanom prípade sa odvíja od ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj „zákon č. 381/2001 Z. z.“), ako aj ust. § 442 Občianskeho zákonníka. Medzi stranami bolo nesporné, že dňa 08.03.2022 došlo ku škodovej udalosti na motorovom vozidle poškodeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., zn. Volkswagen Sharan, EČV: D. XXXXX. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného u obchodnej spoločnosti Česká podnikateľská poišťovna, a.s., Vienna Insurance Group, ktorej likvidačným zástupcom v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. je zástupca žalovaného, ktorého žalovaný poveril výkonom likvidačných úkonov a svojím zastupovaním aj v tomto konaní. Poškodený si počas trvania opravy jeho vlastného vozidla, ktoré poškodil poistenec označenej poisťovne prenajal od žalobcu náhradné motorové vozidlo zn. Nissan Qashqai, EČV: E. XXXXX, v rozsahu 27 dní, a to v období od 18.03.2022 do 13.04.2022. Po skončení doby nájmu prenajímateľ vystavil nájomcovi faktúru č. 220215 zo dňa 12.04.2022, splatnú dňa 26.04.2022, za prenájom náhradného vozidla v trvaní 27 dní s dohodnutým denným nájomným vo výške 56,10 eur s DPH/deň. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 13.04.2022 poškodený ako postupca postúpil na žalobcu ako postupníka za odplatu svoju peňažnú pohľadávku voči žalovanému vo výške 1.514,70 eur s DPH z titulu poistného plnenia, ktorá odplata zodpovedá výška sumy vyfakturovanej faktúrou č. 220215 zo dňa 12.04.2022. V zmysle tejto zmluvy vzájomné nároky, a to úhrada odplaty
za postúpenie pohľadávky a úhrada nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom zmluvy započítali s tým, že žalobca si bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Poškodený oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky listom zo dňa 13.04.2022. Následne si žalobca u žalovaného uplatnil u žalovaného náhradu škody z postúpenej pohľadávky, ktorá škodová udalosť bola evidovaná u žalovaného pod č. 9532266310. Listom zo dňa 30.05.2022 označeným ako „Oznámenie o poistnom plnení“ žalovaný oznámil žalobcovi, že mu poskytne poistné plnenie vo výške 1.065,90 eur za prenájom náhradného vozidla, ktoré predstavuje priznanie poistného plnenia, krátené o sumu 448,80 eur, keďže len v uvedenom rozsahu žalovaný považoval nájom náhradného vozidla za účelný a nevyhnutný. Tvrdil, že nájomné vo výške 1.065,90 eur predstavuje priznanie poistného plnenia len za 19 dní, zahŕňa čas na opravu vozidla zohľadňujúci technické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne. Zároveň žalovaný zdôraznil, že do primeranej doby na opravu poškodeného vozidla zahrnul aj všetky víkendy, ktoré zahŕňa do tejto doby automaticky, pretože je mu jasné, že počas týchto dní sa oprava poškodeného motorového vozidla nevykonáva. Následne žalovaný priznané poistné plnenie vo výške 1.065,90 eur poukázal na bankový účet žalobcu. 3. Pri rozhodovaní tohto sporu okresný súd vychádzal z ust. § 524, § 525, § 526, § 442 ods. 1, § 663 Občianskeho zákonníka ako aj ust. § 4 ods. 1 a 2 , § 11 ods. 6, 7 a 8, § 14 ods. 1, § 20 ods. 1, § 24 ods. 3, 5 a 9 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj „zákon č. 381/2001 Z. z.“ ). 4. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v tomto spore riadne preukázal dôvodnosť a opodstatnenosť svojho nároku a primeranosť dĺžky nájmu od 18.03.2022 do 13.04.2022. Uviedol, že žalovaný čiastočne plnil žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodeného. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany namietal len dĺžku prenájmu náhradného vozidla. Poškodený mal náhradné vozidlo prenajaté od 18.03.2022 do 13.04.2022 (27 dní). Žalobca poškodenému vyfakturoval prenájom náhradného vozidla vo výške 1.514,70 eur s DPH. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 30.05.2022 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 27.05.2022 ukončil šetrenie poistnej udalosti a priznal poistné plnenie vo výške 1.065,90 eur. Vo zvyšnej časti poistné plnenie žalovaný žalobcovi nepriznal pre neprimerané náklady na náhradné vozidlo (8 dní x 56,10 eur, čo predstavuje sumu 448,80 eur, ktoré predstavuje žalobou uplatnený nárok). Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že poškodený bol obmedzený vo svojom práve užívať vlastné vozidlo, a preto bolo jeho právom zabezpečiť si iné (náhradné) vozidlo na nevyhnutnú dobu, t. j. dobu počas vykonávania opravy jeho vozidla. Poškodený si svoju povinnosť promptne splnil a poškodené motorové vozidlo odovzdal do opravy. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Škoda predstavuje požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Žalovaný správne uvádzal, že zodpovedný subjekt je povinný nahradiť túto škodu len v rozsahu, v akom boli náklady nevyhnutne a účelne vynaložené na vypožičanie náhradnej veci. Krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného však súd prvej inštancie považoval za nedôvodné. Za obdobie, keď bolo auto v oprave, je nárok na náhradu škody v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Do stavu, do ktorého sa poškodený dostal a v ktorom bol obmedzený, bol zavinený klientom žalovaného. Bez poškodenia vozidla, ku ktorému došlo pri dopravnej nehode, poškodený by nemusel vyhľadať autoservis a dať si vozidlo opraviť, ale mohol ďalej svoje vlastné vozidlo užívať. Keďže poškodený bol ale nútený vozidlo odovzdať na opravu v autoservise, počas tejto doby si prenajal náhradné vozidlo. Pri určovaní výšky škody sa vždy vychádza z konkrétnej, skutočnej škody a nie z hypotetických výpočtov žalovaného. Vznikom poistnej udalosti sa totiž poškodený náhle ocitol v stave ním nezavineného diskomfortu. 5. Pri posudzovaní účelnosti a dôvodnosti nákladov aj z hľadiska časového rozsahu ich vyjadrenia je namieste zohľadňovať predovšetkým okolnosť skutočného obmedzenia poškodeného v možnosti užívať svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody. Žalovaný argumentoval tým, že ním priznaná doba zapožičania korešponduje s časom potrebným na opravu vozidla zohľadňujúcim technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, a teda nájom náhradného vozidla nie je účelný v trvaní 27 dní. Z čestného prehlásenia poškodeného zo dňa 04.08.2023 vyplýva, že prenájom náhradného vozidla počas doby opravy jeho poškodeného motorového vozidla bol nevyhnutný z dôvodu, že nemal k dispozícii žiadne iné vhodné vozidlo a náhradné vozidlo nevyhnutne potreboval, používal ho dennodenne na dochádzanie do práce, nezaobíde sa bez neho, nakoľko je osobou ZŤP. Dňa 13.04.2022 autoservis poškodenému oznámil, že vozidlo je opravené a v rovnaký deň poškodený aj ukončil prenájom náhradného vozidla. V danej súvislosti konajúci súd akcentoval, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by mal poškodený akúkoľvek možnosť reálne ovplyvniť začiatok a trvanie
vykonávania opravárenských prác na poškodenom vozidle. Konajúci súd prezentoval názor, že nemožno od poškodeného spravodlivo žiadať, aby každodenne dopytoval servis s požiadavkou prevzatia vozidla. Doba nájmu rozhodne nebola ponechaná na ľubovôli poškodeného. Náhrada za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo nebola účtovaná za dobu dlhšiu, ako bol tento náklad účelný a nutný, t. j. vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody, dopravnou nehodou, a teda súd priznal náhradu za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo len za dobu, pokiaľ bolo poškodené motorové vozidlo poškodeného v servise v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Obmedzenie poškodeného pominulo až reálnym odovzdaním opraveného vozidla, teda momentom, kedy poškodený mohol so svojím vlastným vozidlom disponovať. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že doba nájmu rozhodne nebola ponechaná na ľubovôli poškodeného, že zaplatené nájomné za náhradné vozidlo nebolo účtované za dobu dlhšiu, ako bol tento náklad účelný a nutné, t. j. vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody, dopravnou nehodou. Za irelevantné pre závery o primeranosti dĺžky prenájmu považoval okresný súd aj predložené odborné vyjadrenie. Žalovaný má totiž objektívnu zodpovednosť pri refundácii nákladov uhrádzaných z povinného zmluvného poistenia. Inštitút povinného zmluvného poistenia má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k odstráneniu nepriaznivých následkov spôsobených škodovou udalosťou. Aj z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 602/2022 zo dňa 16.02.2023 vyplýva, že nevyhnutnosť využívania náhradného vozidla pominie až momentom, kedy má poškodený reálne k dispozícii prevádzky schopné opravené vozidlo, t. j. kedy je mu vozidlo skutočne odovzdané. V posudzovanom prípade nastal tento moment dňom 13.04.2022 bez toho, aby ho poškodený mohol akýmkoľvek spôsobom skrátiť alebo predĺžiť. Vozidlo si prevzal v deň nasledujúci po vykonaní jeho opravy, pričom od neho nemožno spravodlivo žiadať, aby mal svoje osobné a pracovné povinnosti zosúladené tak, aby si vozidlo prevzal ihneď po telefonáte z autoservisu. Za opodstatnenú dobu prenájmu je podľa ustálenej judikatúry potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto je v zmysle ust. § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia a samotným poskytnutím plnenia. Či bolo v možnostiach autoservisu a pri zachovaní technologických postupov ukončiť opravu poškodeného vozidla skôr, nie je pre toto konanie rozhodujúce, nakoľko uvedené nemožno pričítať na ťarchu poškodeného. Aj keby poškodený disponoval odbornými znalosťami potrebnými na opravu vozidla, je nemysliteľné, aby dohliadal na opravu, resp. jej dĺžku v zmluvnom autoservise. Navyše, žalovaný si bol vedomý dĺžky trvania opravy, keďže faktúru za opravu vozidla mal k dispozícii. Táto mu bola ľahostajná až do doby, keď si poškodený, resp. jeho právny nástupca uplatnil náhradu škody spočívajúcu v prenájme náhradného vozidla. V tomto konaní sa tak žalovaný snaží uvedené bezdôvodne pričítať na ťarchu poškodeného. Ak mal žalovaný námietky proti spôsobu vykonania opravy, mal to riešiť priamo s autoservisom a nie na úkor poškodeného. Prípadne mal poškodeného priamo odkázať na autoservis, ktorý vykonáva opravu v súlade s ním uvádzanými technologickými postupmi. V danom prípade náhrada za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo nebola priznaná za dobu dlhšiu, ako bol tento náklad účelný a nutný, t. j. vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody, dopravnou nehodou, lebo súd priznal náhradu za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo len za dobu, pokiaľ bolo vozidlo poškodeného v autoservise v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. 6. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 a 2 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto spore v celom rozsahu úspešný, priznal nárok na ich náhradu voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, v lehote 60 dní samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne, a súčasne prizná žalovanému nárok na náhradu prvoinštančného i odvolacieho konania; alternatívne navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 8. Podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP]. 9. Zotrval na svojej argumentácii prezentovanej v rámci procesnej obrany v konaní na súde prvej inštancie. Naďalej namietal neprimerane dlhú dobu prenájmu náhradného vozidla, teda dobu, pokým sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v servise. Prenájom náhradného vozidla trval od 18.03.2022 do 13.04.2022 (t. j. 27 dní), denné nájomné bolo dojednané vo výške 56,10 eur s DPH,
faktúra za prenájom bola vo výške 1.514,70 eur s DPH. V procese likvidácie poistnej udalosti žalovaný uznal ako oprávnený prenájom vozidla za 19 dní, za ktoré aj žalobcovi poskytol plnenie vo výške 1.065,90 eur, ktoré zodpovedá výške nájomného v uvedenej sume (56,10 eur x 19 dní). Nepriznaný rozdiel vo výške 448,80 eur, t. j. predstavuje nájomné za 8 dní prenájmu náhradného vozidla, je predmetom tohto súdneho konania. Sumu prenájmu náhradného vozidla žalovaný rozdelil na dobu, pokým podľa jeho názoru mala trvať účelne vykonaná oprava poškodeného vozidla, t. j. od 18.03.2022 do 05.04.2022. Keďže prenájom náhradného motorového vozidla trval až do dňa 13.04.2022, tento počnúc 20. dňom nájmu nezodpovedá účelnej oprave vozidla, pretože nezohľadňuje technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne. Jedná sa teda o obdobie od 05.04.2022 do 13.04.2022, keď oprava bola dokončená dňa 12.04.2022 a keď následne po oznámení autoservisu dňa 13.04.2022 si poškodený svoje opravené motorové vozidlo ešte v ten istý deň prevzal. Žalovaný teda v tomto spore namieta neúčelnosť doby nájmu, keďže podľa jeho názoru oprava poškodeného motorového vozidla aj z pripojeného odborného vyjadrenia Ing. Ľubomíra Jarouša, znalca z odboru cestná doprava, technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej premávke a odhadu cestných vozidiel vyplýva, že vzhľadom k celkovému priebehu procesu opravy predmetného vozidla zn. Volkswagen Sharan v opravovni (k času opravy je nutné pripočítať čas na prijatie vozidlo, obhliadku vozidla, objednanie náhradných dielov a pod.), je možné z technického hľadiska predpokladať maximálnu dĺžku opravy vozidla (zadnej časti) v úrovni približne 14 – 17 pracovných dní. Vzhľadom na reálnu dĺžku samotnej opravy (cca 24 až 25 hodín, 4 – 5 pracovných dní) je v uvedenom čase aj výrazná časová rezerva na ďalšie úkony popisované v texte odborného vyjadrenia. Žalovaný teda čas opravy poškodeného vozidla (ktorému musí zodpovedať aj dĺžka nájmu náhradného vozidla) stanovil s prihliadnutím na technologické postupy uvádzané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun poškodeného vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany žalovaného pri poskytovaní súčinnosti). Odvolateľ zopakoval, že je neprimerané, aby oprava motorového vozidla trvala neúmerne dlhú dobu a tým sa zvyšovali náklady na poskytovanie náhradného vozidla poškodenému. Žalovaný plne akceptuje svoju povinnosť nahradiť poškodenému náhradu za použitie náhradného vozidla, avšak vyžaduje, aby výška tejto náhrady bola určená v súlade so zákonom a ustálenou súdnou praxou. Práve preto žalovaný priznal žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi náhradu len za 19 dní trvania prenájmu náhradného vozidla. Súčasne odvolateľ poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 3/2015 zo dňa 28.06.2016, z ktorého vyplýva, že v danom prípade nevyhnutná potreba žalobcu zadovážiť si náhradné motorové vozidlo po dobu, keď nemohol užívať svoje motorové vozidlo, nebola účastníkmi spochybňovaná. Aj u porovnateľného motorového vozidla však platí, že rozsah náhrady, ku ktorej je škodca povinný, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (v danom prípade dohodnutou) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej. Otázka, či náklady za nájom náhradného vozidla boli nutné a účelné závisí vždy na posúdení konkrétnych okolností prípadu. Dôkazné bremeno vo výnimočných okolnostiach odôvodňujúcich v konkrétnom prípade priznanie náhrady v čiastke vyššej než je obvyklá potrebná k prenájmu porovnateľného vozidla, zaťažuje žalobcu. Rovnako F. E. G. ako orgán kontroly nad výkonom poisťovníctva na území SR zastáva právny názor, že poškodený má nárok na prenájom náhradného vozidla odo dňa vzniku škodovej udalosti na motorovom vozidle do dňa doručenia oznámenia o vzniku totálnej škody, resp. oznámenia o ukončenia opravy vozidla v súlade s dĺžkou opravy podľa technológie vozidla danej výrobcom konkrétnej značky motorového vozidla a primeraným časovým úsekom nevyhnutným na objednanie a dodanie potrebných náhradných dielov. Samotná skutočnosť, že bola potrebné oprava poškodeného motorového vozidla nie je v rozpore s faktom, že táto oprava trvala nepomerne dlho. Žalobca v tomto spore žiadnym spôsobom nepreukázal dôvody, ktoré by opodstatňovali uvedenú dĺžku opravy poškodeného vozidla. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažuje v otázke preukázania nadmernej dĺžky opravy, ktorá sa následne odzrkadlila aj v dĺžke prenájmu náhradného motorového vozidla. Prenos zodpovednosti za takýto postup servisu následne nemôže byť presunutý na žalovaného, ktorý uvedenú skutočnosť nijako nevedel ovplyvniť. Žalovaný mal za to, že vyššie uvedenou argumentáciou dostatočne preukázal, že dĺžka opravy motorového vozidla poškodeného bola neúmerne dlhá, autoservis zadržiaval vozidlo aj po skončení opravy ďalších 8 dní a z toho dôvodu nebol v súlade so stanoviskom F. povinný nahradiť poškodenému neprimerane dlhé obdobie využívania náhradného vozidla. Zároveň odvolateľ prezentoval názor, že nemôže niesť zodpovednosť za predlžovanie vybavenia poistnej udalosti z dôvodov na strane autoservisu, a to neúmerne dlhou dobou vykonávania opravy. S prihliadnutím na závery znalca Ing. Ľubomíra Jarouša uvedené v jeho odbornom vyjadrení žalovaný priznal žalobcovi
nárok na zapožičanie náhradného vozidla na dobu 19 dní, keď znalec uviedol ako maximálnu dĺžku opravy 14 – 17 dní, v ktorých je zahrnutá aj výrazná časová rezerva na ďalšie úkony autoopravovne. Opravné úkony boli autoservisom fakturované v trvaní 25,2 hodín, čo predstavuje cca 4 pracovné dni. Zároveň Ing. Ľubomír Jarouš pri výpočte dĺžky opravy uvedenej vyššie počítal s využitím len jedného pracovníka autoservisu, keď je zrejmé, že s využitím viacerých pracovníkov možno túto dobu výrazne skrátiť. Spolu tak bolo vozidlo v servise 8 dní nad rámec primeranej doby opravy odporúčanej výrobcom. Podľa názoru žalovaného v posudzovanom prípade neboli žiadnym spôsobom preukázané dôvody, ktoré by opodstatňovali žalobcom uvedenú dĺžku opravy poškodeného vozidla. Doba stanovená znalcom (14 – 17 pracovných dní) dostatočne pokrýva všetky situácie, ktoré v autoservise môžu nastať počas vykonávania opravy. Znalec Ing. Jarouš teda prihliadol aj na iné okolnosti, ktoré mohli predĺžiť dobu opravy, teda neposudzoval dĺžku doby opravy iba z technického hľadiska. Doba vykonávania 27 dní však predstavuje výrazné prekročenie primeranej doby na opravu poškodeného motorového vozidla právneho predchodcu žalobcu, čo žalovaný náležite preukázal odborným vyjadrením znalca. Napokon odvolateľ poukázal na to, že aj žalobca v tomto spore predložil odborné vyjadrenie protichodné s odborným vyjadrením Ing. Jarouša, a preto mal súd prvej inštancie povinnosť nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie na odstránenie týchto nezrovnalosti, keďže sám nebol odborne spôsobilý posúdiť sporné otázky technického charakteru.
10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Súčasne si uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 11. Akcentoval, že skutkové a právne okolnosti prezentované žalovaným v jeho opravnom prostriedku neodôvodňujú zmenu napadnutého rozsudku odvolacím súdom. Napadnutý rozsudok je z pohľadu žalobcu plne súladný s charakterom, účelom a povahou povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Žalobca sa plne stotožnil so závermi súdu prvej inštancie prezentovanými v napadnutom rozsudku o tom, že náklady za prenájom náhradného vozidla boli v danom prípade vynaložené nutne a účelne, keďže tieto boli vynaložené počas vykonávania opravy poškodeného vozidla. Prvoinštančný súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne zaoberal spornými skutočnosťami, argumentáciou a dôkazmi strán, pričom jednotlivé dôkazy a námietky strán sporu vyhodnotil podľa svojej úvahy. Zároveň sa vysporiadal so skutkovými a právnymi okolnosťami žalobcom uplatneného nároku. Skutočnosť, že súd nevyhodnotil dôkazy podľa predstáv žalovaného, automaticky nezakladá záver o nesprávnosti týchto skutkových zistení. Konajúci súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správne uzavrel, že pre posúdenie nutnosti a účelnosti nájmu je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného, poškodený nemohol užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu. V dôsledku toho si poškodený musel prenajať vozidlo až do vydania jeho oprávneného vozidla autoservisom. Zároveň z čestného prehlásenia poškodeného zo dňa 04.08.2023 vyplýva, že bez vozidla sa nezaobíde, keďže je osoba ťažko zdravotne postihnutá. Z ustálenej súdnej praxe pritom vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté vozidlo, nie individuálne úvahy a výpočty žalovaného. Poškodený nemal nijakú povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode podrobne skúmať podmienky, či už požičovní alebo autoservisov, u ktorých nechá poškodené motorové vozidlo opraviť. K námietkam žalovaného v jeho opravnom prostriedku k otázke nevyhnutnosti a účelnosti nákladov za prenájom náhradného vozidla žalobca uviedol, že dôvod užívania náhradného vozidla odpadá ku dňu vydania opraveného vozidla poškodenému, pretože k predmetnému dňu sa opravené vozidlo dostáva do jeho dispozície, čo zodpovedá aj právnemu názoru vyslovenému v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III.ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023. Vo vzťahu k dôvodnosti a účelnosti trvania nájmu náhradného vozidla vo vyššie uvedenom náleze Ústavný súd SR vyslovil stotožňujúci názor s názorom odvolacieho súdu, v zmysle ktorého v prípade čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Súčasne Ústavný súd uviedol, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje platné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodlivý následok. 12. Pokiaľ žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 3/2015 zo dňa 28.06.2016, žalobca upriamil pozornosť na to, že predmetné rozhodnutie vychádza z úplne odlišného skutkového stavu a nie je na prejednávanú vec aplikovateľné. V označenom rozhodnutí sa dovolací súd totiž vôbec nezaoberal posudzovaním dĺžky opravy vozidla s ohľadom
na dĺžku nájmu náhradného vozidla. Predmetom jeho posudzovania bolo to, že žalobca si zapožičal náhradné motorové vozidlo od fyzickej osoby, ktorá sa profesionálne nezaoberá požičiavaním náhradných vozidiel, pričom denná sadzba nájmu dojednaná medzi žalobcom a prenajímateľom bola skutočne neprimerane vysoká vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. V aktuálne posudzovanom prípade však denná sadzba nájmu vychádzala z riadne zverejneného cenníka žalobcu, ktorá nebola neprimeraná. Ďalej žalobca zdôraznil, že počas celej dĺžky opravy pretrvávalo rovnaké postavenie poškodeného, ktorý bol obmedzený v možnosti užívať jeho vlastné motorové vozidlo. Jeho postavenie sa zmenilo, až keď mu bolo vozidlo vydané zo servisu, preto počas celej dĺžky opravy mal poškodený nárok na nájom náhradného vozidla. 13. Súčasne je potrebné zobrať do úvahy, že poškodený ako laik nikdy nemôže vopred vedieť, ako dlho by mala byť oprava jeho vozidla vykonávaná podľa „technologických postupov“ a aká je „primeraná dĺžka opravy“. Nemožno od poškodeného požadovať, aby počas vykonávania opravy ukončil nájom náhradného vozidla, aby vyhovel poisťovni škodcu, a to len s ohľadom na to, že zvyšná dĺžka opravy už môže byť neprimerane dlhá. Opravu jednoducho poškodený nedokáže nijakým spôsobom ovplyvniť, a preto nedokáže ovplyvniť ani dĺžku nájmu náhradného vozidla. Nie je správne ani spravodlivé od žalovaného stavať poškodeného do situácie, kedy by nemal istotu v tom, či jeho nájom náhradného vozidla je ešte oprávnený, alebo už nie. 14. Vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS 602/2022-34 je nutné konštatovať, že pokiaľ stále prebieha oprava poškodeného vozidla, nedochádza k zmene postavenia poškodeného a aj naďalej je nútený užívať náhradné motorové vozidlo. Na základe uvedeného tak podľa Ústavného súdu možno považovať dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o povinnom zmluvnom poistení, resp. poukázania finančných prostriedkov] za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady. V danej súvislosti žalobca poukázal na argumentáciu Krajského súdu v Žiline v rozhodnutí sp. zn. 7Co/53/2024 zo dňa 19.06.2024, v ktorom odvolací súd uviedol, že právny predchodca žalobcu – poškodený bol obmedzený z objektívnych dôvodov v užívaní svojho poškodeného vozidla počas vykonávania opravy škôd vzniknutých pri poistnej udalosti, ktorú zapríčinil klient žalovaného a v kontexte aj s poukazom na nález Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023 riešenie mu ponúka nájom náhradného vozidla, ktorého účelom je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, kedy môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo ... Pri posudzovaní účelnosti nájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je potrebné vychádzať predovšetkým z reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Odvolací súd tiež upriamil pozornosť na to, že účelom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. je poskytnutie právnej ochrany poškodenému škodovými následkami zapríčinenými motorovým vozidlom škodcu, a teda zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie príkorí poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou. 15. Pokiaľ žalovaný v rámci svojej procesnej obrany poukázal na odborné vyjadrenie znalca, tak v ňom sa znalec vyjadroval výlučne k dĺžke opravy z technického hľadiska, čo je zaznamenané aj v listinných dokladoch, avšak odborné vyjadrenie už nezohľadňuje objektívne skutočnosti daného prípadu týkajúce sa prevádzkových procesov daného autorizovaného servisu, ktoré poškodený nemôže ovplyvniť. Odborné vyjadrenie predložené žalovaným nezohľadňuje individuálne skutkové okolnosti danej veci, napr. pracovnú vyťaženosť konkrétneho autoservisu v rozhodnom období, dostupnosť pracovných nástrojov potrebných na opravu vozidla a ďalšie skutočnosti majúce vplyv na trvanie opravy v autoservise (obdobne rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 27Co/81/2021). Oprava každého jednotlivého vozidla v servise sa rieši individuálne a je ovplyvnená viacerými faktormi uvádzanými vyššie, ktoré odborné vyjadrenie nezohľadňuje. Prijmúc argumentáciu žalovaného by muselo byť krátené každé poistné plnenie v súvislosti so zapožičaním náhradného vozidla, nakoľko nie je možné v žiadnom servise zabezpečiť opravu vozidiel bez čakania na uvoľnenie servisného miesta po predchádzajúcej oprave a príprave servisného miesta na ďalší servisný zásah ďalšieho vozidla. Navyše, odborné vyjadrenie predložené žalovaným bolo vypracované len na základe podkladov, ktoré znalcovi poskytol žalovaný. Znalec si pri vypracovaní podkladov nevyžiadal od servisu správu o priebehu opravy, informácie ohľadom pracovnej vyťaženosti, ohľadom vyťaženosti pracovných nástrojov, či vyťaženosti pracovníkov autoservisu a pod. Všetky tieto skutočnosti však majú objektívny vplyv na trvanie opravy vozidla v servise a sú nevyhnutné pre posudzovanie toho, či bola dĺžka opravy skutočne neprimeraná tak, ako to tvrdí žalovaný. Až po tom, ako by boli všetky tieto individuálne skutkové okolnosti zohľadnené a obsiahnuté v odbornom vyjadrení, by bolo možné prijať záver, že odborné vyjadrenie je objektívne
a v danej veci relevantné. V danom prípade poškodený nemal nijakú možnosť ovplyvniť konanie značkového autoservisu, v ktorom bola vykonávaná oprava jeho poškodeného vozidla. Potom nemôže ani znášať následky neopravenia vozidla v skoršom čase (technicky eventuálne možnom), keď dokonca v konaní ani nebolo preukázané, že by autoservis Galimex, s.r.o. mal reálne možnosti poškodené vozidlo opraviť v lehote maximálne 17 dní, ako na to poukazoval žalovaný v spojení s predloženým odborným vyjadrením. Na podporu svojej argumentácie žalobca poukázal aj na argumentáciu Okresného súdu Martin v rozhodnutí sp. zn. 11C/17/2024 zo dňa 16.04.2024. Obdobne Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 3Cob/94/2023 zo dňa 15.11.2023 vyslovil záver, že za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla je potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. Vychádzajúc z tejto argumentácie by bola opodstatnená doba prenájmu náhradného vozidla v súdenom spore až do dňa 25.10.2022. Poškodený však ukončil nájom ešte skôr, a preto bol nájom náhradného vozidla nevyhnutný a účelný. Tak ako Krajský súd v Bratislave aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023 dospel k záveru, že „v prípade čiastočnej škody (teda sa nejedná o totálnu škodu na motorovom vozidle, v dôsledku ktorej sa nebude dať motorové vozidlo ďalej vôbec používať) účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Na základe uvedeného tak možno považovať dobu zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o povinnom zmluvnom poistení, resp. poukázania finančných prostriedkov] za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady. 16. Neobstojí ani námietka žalovaného o arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Okresný súd riadne, obsiahlo a vyčerpávajúco odôvodnil, prečo sa nestotožnil s námietkami žalovaného ohľadom neprimeranosti dĺžky opravy, ako aj s tým, prečo ním predložené odborné vyjadrenie považoval za irelevantné, čo uviedol v bode 20. odôvodnenia napadnutého rozsudku. K namietanej arbitrárnosti a svojvôli súdu prvej inštancie žalobca poukázal na princípy Civilného sporového poriadku, predovšetkým čl. 4, čl. 5, čl. 15 a čl. 17, na ktorých stojí tento procesný právny predpis, a ktoré hoci netvoria paragrafové znenie zákona, nemožno ignorovať. Povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie nemožno chápať tak, že sa vyžaduje, aby na každý jeden argument strany sporu bola daná podrobná odpoveď. V danom spore sa totiž kladie dôraz predovšetkým na jednoduchosť a zrozumiteľnosť rozhodnutia (pozri napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 119/03-30). To, že sa žalovaný nestotožňuje s názorom súdu, riadne odôvodneným v napadnutom rozsudku, ešte neznamená, že tým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Strana sporu má totiž právo na nezávislé a nestranné prejednanie veci súdom, avšak nemá nárok na to, aby súdy rozhodovali podľa jeho predstáv. Okresný súd v napadnutom rozsudku riadne uviedol, aké skutočnosti považoval za preukázané, aké považoval za nepreukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil.
17. Ďalšie podania strán sporu neboli v štádiu odvolacieho konania produkované.
18. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP a contrario) toto rozhodnutie vo veci samej, t. j. vo výroku I. a tiež v závislom výroku II. o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
19. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
20. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 252/2004 zo dňa 31.08.2004), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 50/2004 zo dňa 03.03.2004). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (§ 185 ods. 1 CSP) a nie strán sporu. Do obsahu základného práva podľa ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa ust. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 3/1997 zo dňa 19.03.1997 a sp. zn. II.ÚS 251/2003 zo dňa 17.12.2003). Odvolacie námietky žalovaného k spôsobu vyhodnotenia dokazovania súdom prvej inštancie z uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobe vyhovel, pričom ku svojim záverom dospel v kontexte všetkých vykonaných dôkazov s prihliadnutím na individuálne okolnosti prejednávanej veci. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že právu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako súčasti základného práva na súdnu ochranu) zodpovedá povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na relevantné argumenty strán. V súdenej veci však súd prvej inštancie svoje rozhodnutie veľmi podrobne a zákonným spôsobom odôvodnil. Právo na súdnu ochranu však nemožno zamieňať s „právom“ strany sporu byť pred súdom úspešnou; prípadne s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je porušením daného základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu; vrátane predstáv o obsahu odôvodnenia súdneho rozhodnutia. S prihliadnutím na obsah dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, popísaný v odôvodnení jeho rozsudku, odvolací súd len doplnil dôvody napadnutého rozhodnutia. Uvedený postup odvolacieho súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 350/2009 zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého „....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II.ÚS 78/2005, III.ÚS 264/2008, IV.ÚS 372/2008). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“.
21. Žalovaný vo svojom opravnom prostriedku argumentoval, že poistné plnenie znížil o neprimeranú dĺžku nájmu v rozsahu 8 dní, čo zodpovedá žalovanej sume 448,80 eur. Tvrdil, že nájomné vo výške 1.065,90 eur, ktoré žalobcovi poskytol za 19 dní nájmu náhradného vozidla, zahŕňa čas na opravu vozidla zohľadňujúci technické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne. Žalovaný pritom v priebehu konania nespochybnil dennú výšku nájomného. Na podporu svojej argumentácie žalovaný predložil do spisu odborné vyjadrenie – znalecký úkon č. 202401145712 053/2024 vypracovaný Ing. Ľubomírom Jaroušom, znalcom z odboru doprava cestná, v závere ktorého konštatoval, že v danom prípade je možné z technického hľadiska predpokladať maximálnu dĺžku opravy predmetného vozidla (zadnej časti) v úrovni približne 14 – 17 pracovných dní. Keď vzhľadom na reálnu dĺžku samotnej opravy (cca 24 – 25 hodín, čo zodpovedá 4 – 5 pracovným dňom) je v uvedenom čase aj výrazná časová rezerva na ďalšie úkony popisované v texte odborného vyjadrenia. Ak teda poškodený odovzdal svoje poškodené motorové vozidlo autoservisu za účelom opravy dňa 14.03.2022 a jeho oprava bola ukončená dňa 12.04.2022, a žalovaný si prevzal motorové vozidlo dňa 13.04.2022, kedy aj ukončil nájom náhradného vozidla, nemožno súhlasiť s argumentáciou žalovaného, že by takáto dĺžka nájmu bola v rozpore s účelnosťou a primeranosťou požadovanou zákonom. V danej súvislosti je nutné zdôrazniť, že poškodený v čase, keď je jeho motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody v autoservise, nemá možnosť ovplyvniť priebeh ani samotnú dĺžku vykonávania opravy, pričom je celkom obvyklé, že v čase, keď je jeho motorové vozidlo v autoservise, neprebiehajú na ňom opravy nepretržite, či kontinuálne, a to v závislosti od dostupnosti náhradných dielov, množstva zákaziek autoservisu, jeho personálneho obsadenia a ďalších okolností vplývajúcich na celkovú dobu zotrvania jeho motorového vozidla mimo jeho dispozičnej sféry. Umiestnením vozidla do autorizovaného servisu, ktorý je zmluvným partnerom zúčastnenej osoby, uskutočnil poškodený zodpovedný výber subjektu spôsobilého na vykonanie opravy jeho poškodeného motorového vozidla, dôvodne sa spoliehajúc na to,
že mu vozidlo bude opravené v primeranom čase a so zachovaním primeranej kvality. Určenie doby vykonania opravy vozidla ex post je preto vylúčené. Pre spochybnenie doby, počas ktorej vozidlo poškodeného bolo nevyhnutne v autoservise, by muselo byť preukázané, že poškodený mal reálnu možnosť vozidlo užívať a túto zo subjektívnych dôvodov nevyužil. V súdenom prípade však nič také nebolo preukázané.
22. Východiskovo považuje odvolací súd za potrebné vyjadriť sa k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla tak, ako ju prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o povinnom zmluvnom poistení, alebo „zákon o PZP“). Účelom uvedeného zákona je poskytnutie právnej ochrany poškodeného škodovými následkami zapríčinenými motorovým vozidlom škodcu. Právnu ochranu poškodeného zákon zabezpečuje jednak tým, že poškodenému priznáva právo na náhradu škody priamo proti poistiteľovi, s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu a jednak tým, že v rámci združenia zodpovednostných poistiteľov zakladá vznik poistného garančného fondu, z ktorého sa odškodňujú obete dopravných nehôd, ktorým škodu spôsobilo nepoistené alebo neznáme motorové vozidlo. Účelom povinného zmluvného poistenia je teda zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie príkorí poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou prevádzkovateľom motorového vozidla, a to nielen vo sfére materiálnej ujmy vychádzajúc s ust. § 4 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z., ktoré upravuje právo poisteného (škodcu), aby poisťovateľ z poistenia zodpovednosti za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody, ale aj vo sfére rozsahu ingerencie poškodeného, spočívajúcej vo vykonaní úkonov potrebných na to, aby mu bola nahradená škoda, ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti. Inak povedané, práve inštitút povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody a k jeho uspokojeniu. V kontexte uvedeného je potom potrebné vnímať aj samotné zabezpečenie náhradného motorového vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia jeho motorového vozidla nemôže toto vozidlo užívať.
23. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na argumentáciu Ústavného súdu Slovenskej republiky v náleze č. k. I. ÚS 291/2025-56 zo dňa 6. augusta 2025, ktorý v jeho odôvodnení uviedol:
„35. Ústavný súd Slovenskej republiky už v skutkovo a právne obdobných prípadoch konštatoval, koncentrujúc sa na podstatu uplatneného nároku, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba s rozsahom zničeného vozidla, ale aj s primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok (III. ÚS 602/2022, III.ÚS 476/2024). 36. Vo veci sp.zn. III.ÚS 602/2022 sa ústavný súd vyjadril stotožňujúco s názorom konajúceho súdu, podľa ktorého účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. 37. Rovnako v oboch veciach (III.ÚS 602/2022 a III.ÚS 476/2024) ústavný súd akcentoval porovnateľnosť situácie, v rámci ktorej bude poškodenému spôsobená čiastočná škoda, s tou, v rámci ktorej bude spôsobená škoda totálna. V oboch prípadoch ide totiž o skutočnosť objektívnej nemožnosti užívať svoje vlastné motorové vozidlo, ktorá má pre stanovenie relevantnej doby z hľadiska uplatnených nárokov na náhradu za nájom náhradného vozidla bazálny význam. Na podklade uvedeného potom ústavný súd ustálil, že dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov] treba považovať za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba užívania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady (m.m. III.ÚS 602/2022, III.ÚS 476/2024). 38. Dôležitým kritériom na posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizovať využívaním poškodeného vozidla.
K obdobnému záveru dospel aj Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. I.ÚS 2932/20 zo dňa 14. januára 2021 (m.m. III.ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024). 39. Krajský súd v dôvodoch napadnutého rozsudku už vyššie vymedzené závery nerešpektoval a pri rozhodovaní o nároku na náhradu za nájom náhradného vozidla považoval za podstatnú nevyhnutnú dobu opravy poškodeného vozidla (rozhodujúce skutočnosti), a to na podklade žalovanou stanoveného rozsahu poškodenia vozidla a kalkulácie nákladov na opravu, ktoré boli v súlade so žalovanou predloženým odborným vyjadrením. Odôvodnenie krajského súdu je tak v protirečení s ústavným súdom konštatovanou ústavnou udržateľnosťou stanoveného účelu náhradného vozidla (bod 30. tohto nálezu), ako aj účelnosťou nákladov za nájom náhradného vozidla (bod 36. tohto nálezu) a v neposlednom rade aj primeranosť nákladov súvisiacich s prenájmom náhradného vozidla, ktorá je previazaná s kontinuálne pretrvávajúcou potrebou užívania tohto náhradného vozidla (bod 37. tohto nálezu). Odklon krajského súdu už od uvádzanej interpretácie v ústavnoprávnom rozmere pri formovaní odpovedí na právne a skutkovo relevantné (ťažiskové) otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, zasiahol do práva sťažovateľky (Náhradné vozidlo, s.r.o. – poznámka odvolacieho súdu) na súdnu ochranu, ako aj jej práva na spravodlivé súdne konanie, čo viedlo ústavný súd k záveru o porušení citovaných práv zaručených Ústavou a Dohovorom napadnutým rozsudkom krajského súdu. 40. Už len pre úplnosť ústavný súd v reakcii na argumentáciu zúčastnenej osoby, ako aj krajského súdu odkazujúcu na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/3/2015, že jeho nosné dôvody (ratio decidendi) sa týkajú stanovenia skutočnej škody spočívajúcej v nákladoch na vypožičanie alebo prenájom vozidla, a to s ohľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel, keďže spornými sa stali náklady na vypožičanie náhradného vozidla, ktoré prevyšovali náklady na prevádzku vlastného vozidla. Spornou otázkou v tu prejednávanej veci však nebola otázka týkajúca sa nákladov za prenájom v kontexte obvyklých cien prenájmu, a preto sa závery obsiahnuté v označenom rozhodnutí ani nemohli dotýkať predmetu rozhodovania tohto sporu, ktorej podstata rozpornosti spočívala v stanovení opodstatnenosti doby prenájmu (relevantná doba prenájmu).“
24. Neobstojí preto námietka žalovaného o nedôvodnosti doby trvania nájmu náhradného vozidla poškodeným za celé obdobie od 18.03.2022 až 13.04.2022 (27 dní), založená na tom, že oprava motorového vozidla poškodeného trvala neúmerne dlhú dobu, čo zakladá dôvod na krátenie poistného plnenia žalobcovi (predstavujúce nájomné za 8 dní náhradného vozidla). Žalovaný stále opomína fakt, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že autoservis oznámil žalovanému, že jeho osobné motorové vozidlo je opravené dňa 13.04.2022 a v ten istý deň si poškodený svoje opravené vozidlo z autoservisu prevzal, a zároveň ukončil i nájom náhradného vozidla. Ako už bolo uvedené vyššie, primeranosť nákladov súvisiacich s prenájmom náhradného vozidla je previazaná s kontinuálne pretrvávajúcou potrebou užívania tohto náhradného vozidla z dôvodu, že vozidlo poškodeného sa nachádza v autoservise za účelom jeho opravy. Prenájom náhradného vozidla trval od 18.03.2022 do 13.04.2022 (t. j. 27 dní), čo zodpovedá dobe, pokým sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v servise. Poškodený pritom nemá žiadnu možnosť ovplyvniť dĺžku opravy jeho poškodeného vozidla.
25. Za popísanej situácie, rešpektujúc argumentáciu Ústavného súdu Slovenskej republiky ako najvyššej súdnej autority (pozri bod 23. odôvodnenia tohto rozhodnutia) a s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovaného nezistil žiaden dôvod na to, aby žalovaný krátil žalobcovi poistné plnenie – nájomné za 8 dní za prenájom náhradného vozidla. Akékoľvek ďalšie dokazovanie v tomto spore by preto bolo nadbytočné.
26. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov, nakoľko odvolanie žalovaného v danom prípade nemalo opodstatnenie a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP v meritórnom výroku I. ako vecne správny potvrdil.
27. Ako vecne správny odvolací súd potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (výrok II.), vo vzťahu ku ktorému odvolateľ neprodukoval žiadnu relevantnú odvolaciu argumentáciu a ktorý zároveň plne zodpovedá úspechu sporových strán posúdenému v zmysle zákonných ustanovení v ňom citovaným.
28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože žalobca bol v tomto štádiu konania úspešný. 29. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
30. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].