Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/22/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom J. Bottu 4, 917 01 Trnava, dieťa rodičov: matka: C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XXXX/XX, XXX XX H., zastúpená: JUDr. Marián Geleneky, advokát, so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, a otec: I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, XXX XX B. K. L., zastúpený: Mgr. Ing. Juraj Trokan, advokát, so sídlom Vajanského 10, 917 01 Trnava, o návrhu matky a otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 21.10.2024, č.k. 20P/25/2023-442, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 21.10.2024, č.k. 20P/25/2023-442, oprávnil otca stretávať sa s maloletým v každom párnom kalendárnom týždni v sobotu od 11:00 hod. do 17:00 hod. tak, že miestom odovzdania a prevzatia maloletého pri prvom stretnutí v kalendárnom mesiaci je trvalé bydlisko otca a počas ostatných stretnutí v príslušnom kalendárnom mesiaci trvalé bydlisko matky. Matke uložil povinnosť maloletého na styk s otcom pripraviť, po skončení styku ho prevziať v mieste trvalého bydliska otca v prípade prvého stretnutia v kalendárnom mesiaci, inak v mieste jej trvalého bydliska (výrok I.). Zmenil rozsudok sp.zn. 21CoP/171/2020-515 zo dňa 03.07.2020 v časti II.A upravujúcej prevzatie a odovzdanie maloletého (výrok II.). Otca oprávnil v určený čas začatia styku maloletého prevziať v mieste trvalého bydliska matky a po skončení styku otcovi uložil povinnosť maloletého odovzdať matke v mieste trvalého bydliska matky (výrok III.). Zmenil rozsudok sp. zn. 21CoP/171/2020-515 zo dňa 03.07.2020 v časti II.B upravujúcu prevzatie a odovzdanie maloletého (výrok IV.). Návrh matky na zrušenie rozsudku sp.zn. 21CoP/171/2020-515 zo dňa 03.07.2020 v časti II.B zamietol (výrok V.). Žiadnemu účastníkovi nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok VI.).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, čoho sa matka a otec vo svojich návrhoch domáhajú, ich stanoviská a vyjadrenia ako aj ich právnych zástupcov, označil vykonané dôkazy, vrátane znaleckého dokazovania v konaní sp.zn. 30P/41/2020 (znalecký posudok PhDr. Mgr. Aleny Bednárovej zo dňa 06.06.2022), čo mu vyplynulo z činnosti kolízneho opatrovníka a jeho stanovisko, zisťovanie a hodnotenie názoru maloletého, obsah správ akreditovaných subjektov intervenujúcich v rodine a realizujúcich asistovaný kontakt otca s maloletým, následne uviedol príslušné zákonné ustanovenia z ktorých bol povinný vychádzať a svoje závery. Zhrnul genézu konania a konštatoval, že matka zmenila bydlisko maloletého do H. bez súhlasu otca. Konštatoval, existenciu narušených vzťahov medzi otcom a maloletým už od samého rozchodu rodičov, ktoré mal otec možnosť vylepšiť ešte pred odsťahovaním sa matky do H., čo potvrdil aj znalecký posudok, ako aj to, že matka otcovi výchovný priestor primerane otvárala. Konsolidáciu vzájomne narušených vzťahov súd prvej

inštancie zabezpečoval aj prostredníctvom nariadenia asistovaného styku. Uviedol, že správanie otca (privolávanie polície, nahrávanie a pod.) mohlo spôsobiť maloletému nepríjemný zážitok poznačujúci ich stretnutia, a súčasne konštatoval, že počas konania otec javil záujem o stretnutia s maloletým. Na základe vydaných neodkladných opatrení vyhodnotil, že kontakt maloletého s otcom v CDR sa vyvíjal uspokojivo, až kým sa maloletý akoby voči otcovi zaťal. Z výsluchu maloletého mu vyplynulo, že maloletý styk s otcom odmieta, vysvetľujúc, že otcovi neverí, nemá ho rád, nemá si s ním čo povedať, styk a povinnosť skypovať sú pre neho záťažou. Dôvodil, že maloletý neuviedol tak závažné dôvody, ktoré by spochybňovali otca v starostlivosti počas styku a zo správ CDR vyplýva, že otec sa snažil maloletému priblížiť.

3. Súd prvej inštancie k matkou navrhovanej zmene pôvodného rozhodnutia (rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 21CoP/17/2019-515 zo dňa 03.07.2020) konštatoval, že primárny návrh matky sa týkal len zmeny určenia miesta prevzatia a odovzdania maloletého, ktorý matka neskôr rozšírila. Uviedol, že zmena bydliska maloletého do H., podstatným spôsobom ovplyvnila zmenu pomerov maloletého a potrebu jej premietnutia do spôsobu úpravy styku. Tvrdenie otca, že zhoršenie jeho vzťahov s maloletým je výlučne dôsledkom presťahovania sa matky s maloletým nepovažoval dokazovaním potvrdené v celom rozsahu, nakoľko narušenie ich vzťahov bolo preukázané už v čase pred odchodom matky. V konaní nebolo sporné, že otec za maloletým pravidelne chodieva, zúčastňuje sa aj asistovaného styku nariadeného neodkladným opatrením č.k. 20P/25/2023-191 zo dňa 26.01.2024. Dôvod presťahovania sa matky do H., do bydliska jej súčasného manžela, považoval za pochopiteľný, súčasne konštatoval, že pokiaľ tak urobila bez súhlasu otca, konala v rozpore s § 28 ods. 2, § 35 Zákona o rodine, keď presťahovanie dieťaťa 308 km od bydliska otca je podstatnou vecou, o ktorej mali rozhodovať obaja rodičia. Uviedol, že túto skutočnosť pri svojom rozhodnutí zohľadňoval, vychádzajúc zo zmenených pomerov od posledného rozhodnutia súdu o úprave styku, berúc do úvahy frekvenciu stretávania otca s maloletým v poslednom období a nezáujem maloletého o otca. Na základe uvedeného skrátil sobotňajší styk o 2 hodiny, s čím obaja rodičia súhlasili, pričom určené hodiny sú primerané aj z hľadiska dochádzania maloletého do miesta bydliska otca, alebo dochádzania otca do miesta bydliska matky. Uviedol, že v zásade ponechal úpravu styku podľa pôvodného rozsudku, reflektujúc len zmenu bydliska a rešpektujúc časový priestor na dochádzanie. Miesto prevzatia a odovzdania maloletého určil aj v mieste trvalého bydliska otca (každé prvé stretnutie v kalendárnom mesiaci) a neakceptoval požiadavku matky na realizáciu styku výhradne v mieste jej bydliska, dôvodiac, že by tak odobril jej protiprávne správanie a poprel rodičovské práva otca, ktorému by bolo znemožnené stretávať sa s maloletým v jeho domácom prostredí. Mal za to, že nemožno od otca spravodlivo požadovať, aby dôsledky rozhodnutia matky znášal sám. Okolnosti súvisiace s takouto zmenou úpravy styku (ďalšie dieťa matky, cestovanie, maloletým odmietaný styk a pod.) nepovažoval za rozhodujúce. Vo výroku III. rozhodol, že v prípade uskutočnenia styku v zmysle bodu II.B rozsudku, bude miestom odovzdania a prevzatia maloletého miesto bydliska matky, čiastočne zohľadniac jej situáciu. Uviedol, že nebolo možné rozhodnúť inak, nakoľko sa styk podľa II.B. rozsudku ešte neuskutočnil. Zistiac zásadnú zmenu pomerov výrokmi II. a IV. zmenil rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 21CoP/171/2020-515 zo dňa 03.07.2020 v časti II.A a v časti II.B v časti upravujúcej miesto prevzatia a odovzdania maloletého. Výrokom V. návrh matky na zrušenie bodu II.B rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 21CoP/171/2020-515 zo dňa 03.07.2020 zamietol, keď zrušenie celého bodu II.B nepovažoval za dôvodné pre nerealizovanie tejto úpravy doposiaľ. Na vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania nevidel dôvod ( ), keď sa vzťahy stále nachádzajú v bode II.A tohto rozsudku a zmena rozsahu styku ku ktorému pristúpil nevyžadovala odborné posúdenie. Mal za to, že zmena alebo zrušenie bodu II.B rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 21CoP/171/2020-515 zo dňa 03.07.2020 prichádza do úvahy až po uskutoční 6 riadnych stykov otca s maloletým, a po zistení dôvodov na zmenu bodu II.B. Rozhodnutie právne zdôvodnil , , 2, Zákon o rodine (ďalej aj len „Zákon o rodine“), Dohovoru o právach dieťaťa. O trovách konania rozhodol podľa (ďalej len „“).

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu podľa a f) (ďalej len „“) a podľa , navrhujúc ho zmeniť a miestom odovzdávania/ prevzatia maloletého určiť miesto jej trvalého bydliska. Napadnutý rozsudok považovala za nezákonný a nesprávny. Bola názoru, že súd vzhľadom na skutočnosti zistené v priebehu konania mal vykonať nové znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, klinická psychológia dospelých a detí aj za spolupráce so znalcom z odboru psychiatria, resp. doplniť pôvodné. Súd k takému dôkazu nepristúpil ani

po zistení vývoja vzťahov medzi otcom a maloletým, najmä s poukazom na správanie otca počas konania a realizácie stykov, priebehu a výsledkov nariadených výchovných opatrení (v CDR, TENENET o.z., CPPR Trnava). Tiež zamietol vykonať výsluch znalkyne PhDr. Mgr. Aleny Bednárovej, ktorá vypracovala znalecký posudok a pozná vývoj situácie. Bola názoru, že otec neberie do úvahy názor maloletého, a nejde mu o jeho skutočný záujem. Nútené uskutočňovanie styku za prítomností orgánov štátnej správy nie je správnou cestou ako obnoviť ich vzťah, naopak, maloletý sa voči otcovi zatvrdzuje. Otec mal viac možnosti na obnovenie styku a to už v roku 2021, ktoré mu poskytovala, nariadené výchovné opatrenia nemal otec záujem rešpektovať, maril ich účel a cieľ. Napriek jej snahe, alebo snahe súdu nedošlo k jeho zblíženiu s maloletým, poukazujúc na opakované a nemenné vyjadrenia maloletého v jeho veku 12 rokov. Poukázala na závery znaleckého posudku, že maloletý má k otcovi negatívny vzťah, neverí mu, cíti voči nemu hnev a strach, pričom maloletý nie je z jej strany voči otcovi negatívne ovplyvňovaný. Namietala nesprávne závery súdu, ktorý odôvodnil odovzdávanie maloletého v mieste bydliska otca, lebo tam ako rodina v minulosti spoločne žili. Zdôraznila, že po uzatvorení manželstva v B. K. L. nikdy nebývali, ale bývali v jej rodičovskom dome v I., odkiaľ sa otec do B. K. L. presťahoval. Poprela, že by sa s maloletým do H. odsťahovala aby mu znemožnila styk s maloletým. Otca emailom o tomto kroku informovala, k čomu sa otec doposiaľ nevyjadril, nevyjadril ani nesúhlas, neinicioval právne kroky k rehabilitácií jeho vzťahu s maloletým. Nesúhlasila preto s konštatovaním súdu, že by sa dopustila protiprávneho konania. Súd určil miesto odovzdávania/preberania na adrese J. XX, B. K. L., pričom z dokazovania vyplýva, že otec na uvedenej adrese už nebýva (býva v okolí G.). Súd sám uvádza negatívny postoj maloletého k otcovi, ktorého núti cestovať do B. K. L., čo môže daný stav iba prehĺbiť. Zdôraznila, že je na rodičovskej dovolenke s dvojročným dieťaťom, poukazujúc na neprimeranú záťaž u oboch detí spôsobenú celodenným cestovaním v určený deň už od 06:00 hod. rána.

5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie otec, navrhujúc rozhodnutie zmeniť tak, že v prípade uskutočnenia styku v zmysle bodu II.B rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 21CoP/171/2019–515 zo dňa 25.06.2020, bude miestom odovzdania a prevzatia maloletého miesto jeho trvalého bydliska. Neupraviť výrok II.B rozsudku z dôvodu, že sa styk podľa neho ešte neuskutočnil, nezaložilo súdu právo zmariť aj ďalšie možné stretnutia, ku ktorým by na podklade ustálených zmien vo výroku II.A mohlo dôjsť. Napadnutým rozsudkom nedošlo k zmene pôvodnej úpravy styku počas školských prázdnin. Vzhľadom na uvedené žiadal o zosúladenie právneho stavu podľa výroku II.A aj vo výroku II.B, tak, že miestom odovzdania a prevzatia maloletého je miesto jeho trvalého bydliska. Zdôraznil, že pretrhnutie jeho väzby s maloletým zapríčinila matka presťahovaním sa s maloletým do H. bez jeho súhlasu. Záverom uviedol, že adresa jeho trvalého pobytu je J. XX, B. K. L..

6. Kolízny opatrovník navrhol odvolaniu matky vyhovieť. Za nevyhnutné považoval vykonať doplňujúce znalecké dokazovanie, keďže znalecký posudok bol vypracovaný v roku 2022, maloletý je starší a nadobudol nové skúsenosti s priebehom kontaktu s otcom. Poukázal na vyjadrenia maloletého (s otcom sa stretávať nechce kvôli jeho správaniu, komunikácii, nemá k nemu vzťah, prekáža mu neustále vypočúvanie, musí s ním nasilu telefonovať, otec stále tvrdí, že všetko dá na súd, podá trestné oznámenie a pod., nevie kde otec býva, B. K. L. nepozná, nikoho tam nemá, cesta trvá 5 hodín, keby bol prinútený ísť k otcovi, utiekol by). Mal zato, že otec nedisponuje dostatočnými rodičovskými zručnosťami a v situácii, keď ho maloletý odmieta, je potrebné pracovať na obnovení ich vzťahu nenásilnou formou. Komunikáciu otca s maloletým o súdoch a trestných oznámeniach považoval za nevhodnú a ako dôvodnú videl obavu maloletého z neznámeho prostredia v B. K. L., kde má otec iba formálny trvalý pobyt. Za reálnu považoval hrozbu úteku maloletého od otca (podobná situácia sa už stala v H. a maloletý útek volil ako spôsob ochrany pred psychickým stresom). Bezpečnosť a integrita dieťaťa musia byť posúdené v danom čase, pri vyhodnotení zraniteľnosti maloletého.

7. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky zotrval na právnej a skutkovej argumentácií uvedenej v odvolaní, takisto ako aj v písomnom podaní zo dňa 16.01.2025, 26.01.2024 a 02.01.2025. Nesúhlasil s tvrdením matky, že by maril výchovné opatrenia a poukázal na cestovanie maloletého za starou matkou do I., čím podporil svoju argumentáciu k určeniu miesta odovzdávania maloletého.

8. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca zotrvala na právnej a skutkovej argumentácií uvedenej v odvolaní, takisto ako aj v písomnom podaní zo dňa 08.01.2025 k vyjadreniu otca. Namietala otcove tvrdenie, že ona je príčinou rozvratu jeho vzťahu s maloletým. K tvrdeniu otca, o návštevách maloletého starej mamy v I., poukázala na to, že ide o pôvodné bydlisko maloletého, okrem jeho blízkeho vzťahu k starej mame.

9. Otec podaním zo dňa 09.01.2025 vo vyjadrení k stanovisku kolízneho opatrovníka, zotrval na svojich tvrdeniach a zdôraznil svoj záujem o výkon rodičovských práv a povinností a snahe udržať si kontakt s maloletým, ktorý mu bol zamedzovaný.

10. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (, ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , a dospel k nasledujúcim záverom.

11. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúocesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( , ).

13. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

14. Podľa rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

15. Podľa súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

16. Podľa súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

17. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

18. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

19. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.“

20. Odvolací súd zdôrazňuje, že vlastnosťou meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je imanentnou súčasťou záruk právneho štátu čo znamená, že ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova ( ). Z ust. vyplýva, že rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o zmene úpravy styku rodiča s maloletým dieťaťom je zmena pomerov, ktorá vychádza zo zistenia skutočného stavu aktuálneho v čase rozhodovania. Pri rozhodovaní o zmene úpravy styku preto musí súd vyhodnotiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy, porovnať okolnosti dôležité pre zmenu úpravy styku v čase predchádzajúceho, tak i nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Pri posudzovaní zmenených pomerov je

treba prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu rozsahu a spôsobu realizácie styku, vyhodnotením doposiaľ realizovaného styku, vzájomných vzťahov medzi rodičom a dieťaťom s prihliadnutím na názor dieťaťa v kontexte vyhodnotenia jeho relevancie s poukazom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa. Súčasne dopĺňa, že v konaní o veciach maloletých, sa súd spravuje vyšetrovacou zásadou, ktorej dôsledkom je primárna zodpovednosť súdu za zistenie skutočného stavu, ktorá je jeho povinnosťou, ktorú bude musieť splniť bez ohľadu na dôkazné návrhy a aktivity účastníkov ( a ). V konaniach ktoré možno začať aj bez návrhu, nie je súd návrhom viazaný (čo je tento prípad).

21. V nadväznosti na uvedené ďalej zdôrazňuje, že súčasťou práva na určitú kvalitu súdneho konania, je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi účastníkov konania (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe je jedným z princípov, ktoré predstavujú súčasť práva na riadny a spravodlivý proces, ako aj pojmu právneho štátu, povinnosť súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť, s odkazom na ustanovenie . Z odôvodnenia rozhodnutia súdu musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na druhej strane. Nepreskúmateľné rozhodnutie nedáva dostatočné záruky pre to, že nebolo vydané v dôsledku ľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom súd postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností v prejednávanej veci, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré (s odkazom na ustanovenie ) kladie na obsah odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto rozhodnutie zasahuje do základných práv účastníka súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola jeho vec spravodlivo posúdená. Súd je preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, je povinný tiež zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, ako a prípadne prečo sa určitou podstatnou námietkou, resp. tvrdením účastníka konania nezaoberal. Ak tak súd nepostupuje, porušuje právo účastníka konania na spravodlivý proces garantovaný Listiny základných práv a slobôd a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

22. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že naposledy o styku otca s maloletým bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu stará Ľubovňa č.k. 4P/140/2017-445 zo dňa 15.04.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 21CoP/171/2019–515 zo dňa 25.06.2020, ktorým bolo okrem iného manželstvo rodičov rozvedené, maloletý bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky a styk otca s maloletým bol upravený (II.A) počnúc mesiacom júl 2020 v každom párnom kalendárnom týždni v sobotu od 09.00 hod. do 17.00 hod., s tým, že miestom prevzatia maloletého je miesto bydliska matky a miestom odovzdania maloletého je miesto trvalého bydliska otca, matka je povinná maloletého na styk pripraviť a po skončení styku prevziať v mieste trvalého bydliska otca, (II.B) v prípade splnenia podmienky šiestich reálne uskutočnených stykov podľa výroku II.A každý párny kalendárny týždeň od piatka 16.00 hod. do nedele 17.00 hod., počnúc kalendárnym rokom 2021 počas letných prázdnin od 01.07. 09.00 hod. do 15.07. 19.00 hod. a od 01.08. 09.00 hod. do 15.08. 19.00 hod, počas zimných prázdnin v každom párnom kalendárnom roku od 27.12 09.00 hod. do 02.01. 16.00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom roku od 24.12 09.00 hod. do 26.12. 10.00 hod., počas veľkonočných sviatkov v každom párnom kalendárnom roku od Veľkonočného Piatka 09.00 hod. do Veľkonočnej soboty 19.00 hod, a v každom nepárnom kalendárnom roku od Veľkonočnej nedele 09.00 hod. do Veľkonočného pondelka 17.00 hod. tak, že miesto prevzatia a odovzdania maloletého je miesto bydliska matky, súčasne bol upravený kontakt otca s maloletým prostredníctvom telekomunikačných prostriedkov.

23. V prejednávanej veci súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu matky doručenom súdu dňa 07.08.2022, ktorým sa domáhala zmeny pôvodného rozsudku v časti úpravy styku otca s maloletým čo do miesta odovzdávania a preberania maloletého a tiež jeho rozsahu, ako aj o návrhu otca doručenom súdu 23.07.2024, ktorým sa otec domáhal zmeny pôvodného rozsudku v časti určenia miesta odovzdávania a preberania maloletého. Odvolací súd dospel k záveru, že vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie, nie je možné pre nedostatky riadneho odôvodnenia rozhodnutia v smere posudzovania a vyhodnocovania skutočností právne a skutkovo podstatných pre rozhodnutie podľa § 26 Zákona o rodine, odvolacie námietky rodičov vo vzťahu k prijatým skutkovým záverom a ich právnemu posúdeniu vyhodnotiť.

24. Úlohou súdu prvej inštancie vzhľadom na návrhy rodičov na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému (zmena rozsahu styku a zmena miesta odovzdávania a prevzatia maloletého), bolo vykonaním potrebného dokazovania ustáliť kvalifikovanú existenciu zmeny pomerov pre svoje rozhodnutie a túto vyhodnotiť v kontexte posúdenia záujmu maloletého dieťaťa. To znamená porovnať stav existujúci v čase poslednej úpravy styku v roku 2020, so stavom existujúcim v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie t.j. po uplynutí obdobia 4 rokov. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie porovnanie zmeny pomerov jednoznačne nevyplýva. Odvolací súd prisvedčuje odvolaciemu dôvodu matky podľa / (t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), pričom uvedené pochybenie súdu malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v celosti. Súd prevej inštancie nevzal do úvahy všetky podstatné skutočnosti, dôsledkom čoho je logický rozpor v hodnotení poznatkov, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. V prvom rade nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie je potrebné vidieť v tom, že po vykonanom dokazovaní, nepristúpil k vyhodnoteniu, či skutkové okolnosti zistené vykonaným dokazovaním neodôvodňujú komplexnú zmenu úpravy styku otca s maloletým upraveným rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4P/140/2017-445 zo dňa 15.04.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 21CoP/171/2019–515 zo dňa 25.06.2020. Súd prvej inštancie vykonával dokazovanie vo vzťahu k posudzovanému predmetu konania, výsledky vykonaného dokazovania však premietol iba do zmeny II.A. pôvodného rozsudku, obmedzením styku (zúžením vymedzeného času o dve hodiny), avšak nelogicky závery vykonaného dokazovania nepremietol do celkovej zmeny už upraveného styku. Pokiaľ dospel k záveru, že styk maloletého s otcom vzhľadom na aktuálne zistený skutočný stav vyžaduje časové zúženie styku, počas každého párneho kalendárneho týždňa v sobotu (bez ohľadu či dôvodom je nutnosť cestovania), a súčasne odmietol prehodnotiť ostatný rozsah úpravy styku v bode II.B. pôvodného rozsudku, závery jeho rozhodnutia nie sú udržateľné. Za stavu, kedy súd prvej inštancie zistil závažné skutkové okolnosti vyplývajúce mu z vykonaného dokazovania a týkajúimárne vzťahu otca a maloletého zisteného nielen z vyjadrení rodičov, názoru maloletého, zo znaleckého posudku (odporúčania znalkyne pri realizovaní styku otca s maloletým), a správ poskytnutých z akreditovaných subjektov, bol povinný tieto vyhodnotiť komplexne a to aj vo vzťahu k bodu II.B pôvodného rozsudku, teda vo vzťahu k celovíkendovej úprave styku a styku počas školských prázdnin a sviatkov. Absolútne neobstojí záver súdu prvej inštancie, že k posúdeniu zmeny pomerov vo vzťahu k bodu II.B. pôvodného rozsudku ani nepristúpil, pretože sa nerealizovalo 6 stykov podľa II.A. pôvodného rozsudku. Z rozhodnutia súdu tiež vôbec nevyplýva, že by vykonal porovnanie pomerov na základe zistených skutkových okolností v čase pôvodného rozhodnutia o styku a to z pripojeného príslušného spisového materiálu Okresného súdu Stará Ľubovňa a rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4P/140/2017-445 zo dňa 15.04.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 21CoP/171/2019–515 zo dňa 25.06.2020, (ktorý ani nie je obsahom aktuálneho spisového materiálu, súd ho ani v odôvodnení rozhodnutia nikde neuvádza a jeho dôvody vzťahujúce sa k upravenému styku nekonkretizuje). Z rozhodnutia súdu vôbec nevyplýva hodnotenie vykonaných dôkazov a aký skutkový a skutočný stav bol nimi preukázaný. Nie je zrejmé, ako vyhodnotil závery znaleckého posudku a súčasne, vzhľadom na uplynutie času od jeho vyhotovenia, či súdom nariadený asistovaný styk priniesol výsledky, resp. ako vyhodnotil správy a závery jednotlivých akreditovaných subjektov intervenujúcich v rodine v nadväznosti na prijatie rozhodnutia o zmene úpravy styku v záujme maloletého. Teda či nastal želateľný posun za obdobie od vykonania odborného posúdenia ku dňu rozhodnutia súdu. Nekonzistentné a v celosti rozporné je rozhodnutie súdu prvej inštancie, keď sa v ňom na jednej strane odvoláva na zmenu pomerov (ktorú súčasne vôbec nepomenúva, poukazuje iba na zmenu bydliska matky) avšak v zásade nepristupuje k posúdeniu celej úpravy styku určenej pôvodným rozsudkom, ktorá na seba nadväzuje. Je úplne odporujúci logike záver súdu, pri nerealizovanom styku otca s maloletým, za stavu, kedy vzťah otca a maloletého vykazuje známky vážneho narušenia a maloletý styk s otcom odmieta, a tento ako reálny a možný súd aktuálne vidí iba v rozmedzí 6 hodín každý párny kalendárny týždeň v sobotu, že zmena bodu II.B. pôvodného rozsudku prichádza do úvahy až po realizovaní 6 týchto stykov. Takáto úvaha predpokladá zmenu pomerov v budúcnosti, na základe skutkových okolností, ktoré by iba mohli nastať, avšak nemôžu byť súdu nielen známe ale ani dokazovaním potvrdené.

25. Odvolací súd zastáva názor, že pri úprave styku je potrebné vychádzať zo skutočného stavu zisteného vykonaným dokazovaním v čase rozhodnutia súdu a jeho zmena prípadne rozšírenie (alebo aj zúženie) je možné dosiahnuť až novým rozhodnutím súdu po preukázaní zmeny pomerov. Rozhodnutie o styku v niekoľkých úplne odlišných rozsahoch alebo spôsoboch jeho výkonu je potom založené na inom (iba predpokladanom) skutkovom základe, kedy súd zrejme zohľadňuje domnelé skutkové okolnosti

dôvodné pre rozhodnutie o následnej zmene (rozšírení) styku, ide teda o predpokladanú zmenu pomerov ktorá by mala (mohla) nastať v budúcnosti a na ktorú súd v takomto rozhodnutí viaže ďalšie rozšírenie rozsahu styku. Inak povedané, ak súd o úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom nerozhodne na základe aktuálne zisteného skutočného stavu v čase vyhlásenia rozsudku, ale styk upraví do budúcna v horizonte niekoľkých mesiacov, alebo rokov, prípadne ho viaže na splnenie podmienky (dosiahnutie veku dieťaťa, prítomnosť matky, uskutočnenie styku v inom rozsahu a pod.) jeho postup a rozhodnutie nezodpovedá zákonným podmienkam , .

26. Ďalej z obsahu odôvodnenia rozhodnutia nie je dostatočne zrejmé, ako súd prvej inštancie posúdil zmenu pomerov vo vzťahu k zmene určenia miesta prevzatia a odovzdania maloletého, poukazujúc iba na okolnosť, že matka sa bez súhlasu otca presťahovala s maloletým do H., pričom rozdielne miesto odovzdávania a preberania maloletého bolo upravené už v pôvodnom rozhodnutí o úprave styku rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4P/140/2017-445 zo dňa 15.04.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 21CoP/171/2019–515 zo dňa 25.06.2020, ktorý reflektoval na rozdielne bydliská rodičov. Súd prvej inštancie však dôvody takto určeného miesta prevzatia a odovzdania maloletého podľa pôvodného rozsudku v nadväznosti na zmenu pomerov v čase jeho rozhodnutia nevyhodnocoval, ani sa tým dostatočne nezaoberal (dôvody takejto úpravy v pôvodnom rozsudku, vzdialenosť bydlísk rodičov pred odchodom matky do H. a pod.). Odvolací súd síce rozumie argumentu súdu prvej inštancie, ktorý pri určení miesta prevzatia a odovzdania (pri prvom stretnutí v mesiaci) dôvodí tým, že by otec výlučne nemal znášať finančné a iné dôsledky presťahovania sa matky do H. (v júli 2020) a teda zaväzuje matku zabezpečiť príchod maloletého na styk do B. K. L., avšak z rozhodnutia nie je zrejmé, či súd prvej inštancie dôsledne zvážil všetky aspekty tohto svojho rozhodnutia a vyhodnotil ich v kontexte záujmu maloletého dieťaťa ako prvoradého kritéria. Treba zdôrazniť, že styk súd upravil v rozsahu 6 hodín v príslušnú sobotu (od 11.00 hod. do 17.00 hod.), čo prakticky od maloletého dieťaťa vyžaduje v jeden deň podstúpiť 5 hodinovú cestu (zrejme vlakom) tam aj späť, a jeho návrat domov v neskorých nočných hodinách. Pokiaľ súd prvej inštancie hovorí o tom, že otec má právo tráviť čas s maloletým v domácom prostredí otca, zo záverov súdu nie je zrejmé, kde má otec „domáce prostredie“, t.j. kde je jeho reálne bydlisko. Podľa názoru odvolacieho súdu ani v tomto bode súd prvej inštancie nebol dôsledný pri vyhodnocovaní záujmu maloletého na takto určenom mieste prevzatia a odovzdania, nehovoriac o tom, že názor maloletého a jeho vyjadrenia k miestu trvalého pobytu otca (kde súd výkon styku určil), neposudzoval vôbec. Odvolací súd dáva taktiež súdu prvej inštancie do pozornosti potrebu rozlišovať pojmy „trvalý pobyt“ (administratívna evidencia obyvateľov) a bydlisko, teda skutočné miesto, kde sa osoba zdržuje a kde má svoje „domáce prostredie“. Tento rozpor v tvrdení účastníkov súd prvej inštancie neodstraňoval, a rozhodol bez toho, aby mal preukázané, či má otec v B. K. L. bydlisko, teda vytvorené „domáce prostredie“, v ktorom otcovi umožnil s maloletým tráviť čas a na ktoré súd odkazuje. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie teda vyplýva, že nepriamo uložil maloletému dieťaťu povinnosť v jeden deň cestovať (tam a späť spolu cca 10 hodín) na styk za otcom do B. K. L. (určený v rozsahu 6 hodín), kde má otec zrejme formálne evidovaný trvalý pobyt, bez vyhodnotenia, aký vzťah k určenému miestu realizácie styku má maloletý, či sa v B. K. L. s otcom stretával, trávil tam čas a je v jeho záujme styk s otcom realizovať aj takto určeným spôsobom. Ako prevažuje potreba takto určeného miesta styku nad určitou fyzickou a psychickou záťažou maloletého v dôsledku nutnosti jeho jednodňového cestovania za otcom. Nad rámec dodáva, že zo súdnej praxe vyplýva, že miesto odovzdávania a preberania maloletého dieťaťa sa upravuje zvyčajne v mieste bydliska toho ktorého rodiča, pokiaľ z iných závažných a individuálnych dôvodov nie je potrebné toto určiť v mieste trvalého pobytu toho ktorého rodiča.

27. Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej dostatočne nevyplýva, akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil pri hodnotení relevancie zisťovaného názoru maloletého a ako ustálil vyjadrovaný názor maloletého k realizácii styku s otcom a celkový jeho vzťah k otcovi v čase svojho rozhodnutia a to aj vo vzťahu k iným vykonaným dôkazom. Nie je zrejmé či v celosti na vyjadrený názor maloletého neprihliadal (nemohol prihliadať) a prečo.

28. Pokiaľ ide o matkou a kolíznym opatrovníkom namietané zamietnutie návrhu na vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania vzhľadom na odstup času, odvolací súd vzhľadom na vykonané dôkazy súdom prvej inštancie zastáva názor, že skutočný stav veci v čase rozhodnutia súdu bolo možné ustáliť z už vykonaného dokazovania, pri osobitnom vyhodnotení názoru maloletého a záverov výchovného opatrenia či spôsobu a priebehu styku otca s maloletým, pri vyhodnotení kvality rodičovských kompetencií rodičov a kvality vzájomných vzťahov medzi otcom a maloletým a dôvodov ich narušenia.

Uvedené však nevylučuje možnosť nariadenia znaleckého dokazovania v ďalšom konaní, ak súdu prvej inštancie z vykonaného dokazovania v novom konaní vyplynie dôvodnosť potreby posúdenia odbornej otázky a ak to bude potrebné pre zistenie skutočného stavu veci.

29. Súdu prvej inštancie je potrebné vytknúť aj formálnu nepresnosť výroku, z ktorého nevyplýva presné označenie rozsudku ku ktorého zmene pristúpil (rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4P/140/2017-445 zo dňa 15.04.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 21CoP/171/2019–515 zo dňa 25.06.2020), vo výroku II. zmenil rozsudok v mieste prevzatia a odovzdania ale nie v jeho rozsahu, hoci o ňom rozhodol, rovnaké pochybenie sa týka aj výrokov III. a IV. rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku k výroku III. (ods. 40 odôvodnenia rozsudku) pritom nie je zrejmé o akú zmenu ide, keď pôvodný rozsudok v ods. II.B. upravuje miesto prevzatia a odovzdania maloletého miesto bydliska matky a súd prvej inštancie vo výroku III. napadnutého rozsudku ho určuje v mieste trvalého bydliska matky.

30. V nadväznosti na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa /, c/ zrušil a podľa vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní veci posúdiť a ustáliť otázky na ktoré odvolací súd poukázal v ods. 23. – 29. tohto rozhodnutia, po doplnení dokazovania potrebného na zistenie skutočného stavu ( ). Odstráni vyššie uvedené pochybenia a vyhodnotí aktuálny skutočný stav, teda podstatné skutkové okolnosti pre posúdenie zmeny rozsahu styku a miesta prevzatia a odovzdávania maloletého. Bude vyhodnocovať rodičovské zručnosti otca a matky vo vzťahu k možnostiam úpravy styku, spôsob a dôvody doposiaľ realizovaného styku otca s maloletým, postoj a názor maloletého k otázkam viažucich sa na predmet konania, výsledky súdom nariadeného výchovného opatrenia, resp. aj závery a priebeh z asistovaného styku otca s maloletým v akreditovanom zariadení, zabezpečí opätovné zisťovanie názoru maloletého a tento riadne vo vzťahu k svojmu rozhodnutiu vyhodnotí a to aj vo vzťahu k ostatným vykonaným dôkazom. Potrebu udržiavania a budovania vzájomného vzťahu maloletého aj s rodičom s ktorým nežije v spoločnej domácnosti v kontexte s novou úpravou styku posúdi v nadväznosti na vek maloletého, existenciu jeho vzťahových väzieb k rodičom a dopad na stabilitu jeho výchovného prostredia a jeho celkový psychický stav a prežívanie. Opätovne rozhodne o návrhoch rodičov na zmenu rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4P/140/2017-445 zo dňa 15.04.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 21CoP/171/2019–515 zo dňa 25.06.2020, a zmenu styku skutkovo a právne posúdi (a to aj bez ohľadu na návrh, ktorým v nie je viazaný) vo vzťahu k pôvodnej úprave styku ako celku (t.j. prehodnotí dôvodnosť pôvodne upraveného styku počas bežného pracovného kalendárne týždňa a počas školských prázdnin a sviatkov) tak, aby rozsah styku zodpovedal výsledkom dokazovania v čase nového rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodní v zmysle ust. , tzn. je v ňom povinný uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posudzovaní návrhov rodičov, riadne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov konania týkajúce sa zmeny úpravy styku, existenciu zmeny pomerov pri porovnaní s pomermi existujúcimi v čase posledného rozhodnutia súdu, v nadväznosti na aktuálne zistené skutkové okolnosti dôvodné pre posúdenie novej úpravy styku otca s maloletým, pri zohľadnení prípadných ďalších podstatných zmien, ku ktorým došlo v priebehu odvolacieho konania, v rozhodnutí uvedie, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich právne a skutkovo vyhodnotil a dôvod prípadného nevykonania účastníkmi navrhnutého dokazovania.

31. Súd prvej inštancie je právnym názorom odvolacieho súdu viazaný ( ).

32. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania ( ).

33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( , ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).