Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10Ps-7-2025.pdf
PDF · 75.49 KB
Case nature
Subarea
10Ps/7/2025
Uznesenie
Okresný súd Levice v opatrovníckej veci nesvojprávnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E., t. č. bytom F. X-X/XX/X, XXXX G., Rakúsko, o ustanovenie opatrovníka nesvojprávnej, takto
r o z h o d o l :
I. Súd vo veci n e m á právomoc konať.
II. Konanie sa z a s t a v u j e.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Levice na základe podnetu tunajšieho súdu začal konanie o ustanovenie opatrovníka pre nesvojprávnu A. B., nar. XX.XX.XXXX uznesením č. k. 10Ps/7/2025-8 zo dňa 20.03.2025, právoplatným dňa 22.04.2025, nakoľko na základe oznámenia o úmrtí bolo zistené, že ustanovená opatrovníčka H. B., nar. XX.XX.XXXX dňa XX.XX.XXXX zomrela v Leviciach. 2. V rámci šetrenia pomerov osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony súd zistil, že nesvojprávna A. B., nar. XX.XX.XXXX sa podľa vyjadrenia jej rodiny nachádza v Rakúsku. 3. Dňa 05.08.2025 a 21.08.2025 kontaktovala súd pani F. I. zo združenia GiN (Gemeinwesen | Inklusion | Normalisierung) s tým, že p. B. žije už niekoľko desaťročí v Rakúsku, kde bola aj zamestnaná. V súčasnosti je kvôli psychickému ochoreniu pod opaterou ich združenia GiN a poberá invalidný dôchodok z Rakúska. Kvôli potenciálne nebezpečnej rodinnej situácii neprichádza návrat na Slovensko do úvahy. Na základe uvedeného sa chcela informovať, či by bolo možné pre p. B. zriadiť v Rakúsku inštitút dospelej osoby s právnym zastúpením (Erwachsenenvertretung). Táto osoba by jej mohla efektívnejšie pomáhať, najmä pri riešení finančných záležitostí, ako je napríklad správa jej dôchodku. 4. Predpokladom toho, aby konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie je splnenie všetkých procesných podmienok vyžadovaných zákonom. Medzi základné procesné podmienky, ktoré je súd povinný skúmať ex offo a to v každom štádiu konania, je skutočnosť, či v danej veci, či už vzhľadom na predmet konania, prípadne vo vzťahu k účastníkom konania, je daná jeho právomoc vec prejednať a vo veci rozhodnúť. Prekážka nedostatku právomoci súdu je prekážkou konania, ktorá je neodstrániteľná, čoho procesným
dôsledkom je, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci a konanie o návrhu, ktorý nespadá do jeho rozhodovacej právomoci, podľa ustanovenia § 9 CSP, zastaví. 5. Nakoľko v predmetnom konaní osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony je občiankou Slovenskej republiky, avšak v čase podania návrhu s obvyklým pobytom na území Rakúska, je na mieste skúmať, či slovenské justičné orgány majú právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Právomoc súdu môže byť založená buď mnohostrannou či dvojstrannou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismi Európskych spoločenstiev, ktoré majú prednosť pred zákonom, prípadne právomoc súdu na konanie môže byť založená zákonom v prípade neexistencie uvedených noriem.
6. Keďže oba štáty (Slovenská republika a Rakúsko) sú členskými štátmi Európskej únie, primárne treba skúmať, či sa na konanie vzťahuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Podľa článku I bod 2 písmena a) toto nariadenie sa neuplatňuje na osobný stav a právnu spôsobilosť fyzických osôb, majetkové práva vyplývajúce z manželského zväzku alebo zo vzťahu, ktorý má podľa rozhodného práva porovnateľné účinky ako manželský zväzok. 7. Následne bolo povinnosťou súdu aj skúmanie, či existuje medzinárodná zmluva medzi Slovenskou republikou a Rakúskom, ktorá by obsahovala ustanovenia týkajúce sa právomoci súdov zmluvných strán inak, ako to vyplýva z vnútroštátnej úpravy. Podľa uzatvorenej dvojstrannej medzinárodnej zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o vzájomnom právnom styku v občianskoprávnych veciach, o listinách a o právnych informáciách so Záverečným protokolom (Vyhláška ministra zahraničných vecí z 11. januára 1963 publ. pod č. 9/1963 Zb.), nadobudnutím účinnosti tejto Zmluvy nie je dotknutá úprava občianskoprávnych a trestných vecí, na ktoré sa táto Zmluva nevzťahuje (dedičské veci, veci poručenské a opatrovnícke, ako aj trestné veci; oznámenie č. 12 vo Vestníku československého Ministerstva spravodlivosti z roku 1948 a zhodné oznámenie v Úradnom liste rakúskej justičnej správy z roku 1948 str. 7). 8. Na základe vyššie uvedeného teda vyplýva, že právomoc vo veciach spôsobilosti na právne úkony, poručníctva a opatrovníctva upravuje zákon 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. 9. Podľa § 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „ZMPS“), účelom tohto zákona je ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú občianskoprávne, obchodné, rodinné, pracovné a iné podobné vzťahy s medzinárodným prvkom, upraviť právne postavenie cudzincov, ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov pri úprave týchto vzťahov a rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci. 10. Podľa § 2 ZMPS, ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy. 11. Podľa § 42 ods. 1 ZMPS, vo veciach obmedzenia a pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, ako aj v poručníckych a opatrovníckych veciach je daná právomoc slovenských súdov, ak má osoba obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.
12. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 13. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 14. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 15. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví. 16. Pri skúmaní, či má súd v danej veci právomoc, zisťoval, či má osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Pojem obvyklého pobytu znamená odklon od princípu štátneho občianstva k princípu obvyklého pobytu. Obvyklý pobyt nie je trvalý pobyt či bydlisko. Obvyklý pobyt sa pritom určuje podľa kritérií trvania, pravidelnosti, podmienok a dôvodu fyzickej prítomnosti osoby v danom štáte, pričom sa berie do úvahy miesto, kde má osoba úmysel sa zdržiavať trvale, kde reálne býva, má svoje zázemie, uspokojuje svoje potreby bývania, prespávania, trávi tam určitý čas, má tam osobné veci, kde má centrum, ťažisko svojich životných záujmov s ohľadom na svoj rodinný, pracovný či sociálny život. Úmysel osoby niekde žiť nie je jediným, ani dostatočným či rozhodujúcim prvkom pre posúdenie obvyklého pobytu (na rozdiel od bydliska). Vyžaduje sa určitá doba pobytu na určitom mieste. 17. V danom prípade osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony má síce evidovaný trvalý pobyt v SR, avšak dlhodobo žije v Rakúsku, kde aj v čase začatia konania bol jej obvyklý pobyt, preto súd SR nemá právomoc konať vo veci ustanovenia opatrovníka. Súdu preto neostalo iné ako konštatovať, že nedostatok právomoci slovenských súdov na prejednanie veci predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, preto súd vyhlásil, že v danej právnej veci nemá právomoc konať a konanie zastavil podľa § 161 CSP v spojení s § 9 CSP.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Levice, v dvoch písomných vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.