Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoP-73-2025.pdf
PDF · 107.86 KB
Case nature
Subarea
15CoP/73/2025
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a členov senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých K. L., nar. X.X.XXXX a U. L., nar. X.X.XXXX, obaja trvale bytom Š. Č.. XXXX/XX, D., zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny D., deti rodičov: matky B.. U. G., A.. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Š. Č.. XXXX/XX, D., adresa na doručovanie písomností E. Č.. X, Ľ., právne zastúpenej JUDr. Františkom Komkom, advokátom Hlavná č. 27, Prešov a otca K. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. Č.. XXX/XX, L., právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Milasom, advokátom, Masarykova č. 13, Prešov, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 24P/73/2025-135 zo dňa 3.7.2025, takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje uznesenie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie v predmetnom konaní o úpravu rodičovských práv a povinností napadnutým uznesením zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu navrhovaného zákazu uloženého otcovi maloletých detí až do právoplatného skončenia konania vo veci samej stretávať sa s maloletými deťmi a vyhľadávať a navštevovať priestory materskej školy maloletých detí. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu uloženia povinnosti otcovi zdržať sa priblíženia k nej (k matke) na vzdialenosť najmenej päťdesiat metrov a zákazu vyhľadávať a navštevovať jej pracovisko, čo sa netýka maloletých detí, bol vylúčený z predmetného konania a zapísaný do registra občianskoprávnej agendy, kde je vedený v konaní pod sp.zn. 10C/37/2025. Matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z hľadiska naliehavosti odôvodnila dlhšiu dobu trvajúcim doplnením dokazovania, vrátane znaleckého dokazovania, pričom doterajšia právna úprava stretávania sa otca s deťmi, podľa matky, nie je vhodná pre bezpečný, zdravý a nerušený vývoj obidvoch maloletých detí.
2. Okresný súd aplikoval príslušné ustanovenia § 2 a § 360 a nasl. zákona č. 151/2016 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) v spojení s § 325 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), tiež § 25 ods. 3 a § 38 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a konštatoval na základe predložených návrhu, vyjadrení účastníkov, záznamov Polície, nedostatočne osvedčené splnenie základných zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia a potrebu bezodkladne zmeniť neodkladným opatrením pomery účastníkov konania s tým, že zákaz styku je veľmi vážny zásah do výkonu rodičovských práv a zároveň aj do práva dieťaťa na styk s druhým rodičom. Poukázal na v danom prípade upravený styk otca s maloletými rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 27P/199/2021-669 zo dňa 28.6.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 21Cop/104/2023-1073 zo dňa 18.6.2024, ktorým bolo rozhodnuté v znení výrokov tak, že : „ I. Zveruje maloleté deti K. L., nar. X.X.XXXX a maloletú U. L., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky. II. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
III. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň od soboty od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod. IV. Matka sa zaväzuje maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a otec sa zaväzuje maloleté deti prevziať v dohodnutý deň a čas v mieste bydliska matky a v dohodnutý deň a čas v mieste bydliska matky ich matke riadne odovzdať. „ Súd konštatoval extrémne napäté vzťahy medzi matkou a otcom maloletých detí a eskalujúci rodičovský konflikt. Otec bol skutočne dňa 31.5.2025 voči matke vulgárny a mal nemiestne poznámky na jej osobu. Na pojednávaní uznal, že musí na tomto popracovať. Tento konflikt sa týka v prvom rade rodičov, čo neznamená, žeby ho deti nevnímajú a nemá to na ne dosah. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu predloženými prílohami napokon nebolo matkou osvedčené, že maloleté deti sú v nebezpečenstve ani to, že otec užíva omamné a psychotropné látky, lieky či alkohol a z toho dôvodu by malo dôjsť k ohrozeniu zdravia či života mal. detí.
3. Matka maloletých detí podala v zákonnej lehote odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Zopakovala svoje tvrdenia, že otec konzumuje alkohol v prítomnosti detí a nie je schopný sa o ne postarať. Opätovne opísala situáciu zo dňa 31.05.2025, situáciu, kedy podľa výpovede detí počas prespávania u otca sa deti v noci zobudili, plakali a nevedeli svojho otca zobudiť, tiež incident z januára tohto roka v materskej škole, situáciu počas aprílového víkendu, tiež situáciu, keď ostala dcéra sama v naštartovanom aute, ktoré sa samovoľne pohlo, z čoho považuje za zrejmé, že súčasný styk otec hrubo zneužíva, porušuje dohodnuté podmienky, koná nepredvídateľne a jeho správanie reálne ohrozuje fyzickú a psychickú bezpečnosť detí. Pri mnohých víkendoch u otca deti boli opakovane doma samé bez dozoru. To svedčí o úplnej neschopnosti otca zabezpečiť bezpečné prostredie pre deti a o jeho hrubej nedbanlivosti. V minulosti došlo dvakrát k situácii, kedy otec stratil vedomie počas starostlivosti o deti. V súvislosti so situáciou s účesom maloletého syna poukázala matka na otcovo hrubé a vulgárne vyjadrenie o vlastnom synovi a k jeho vzhľadu, čo bolo pre neho zraňujúce a ponižujúce. Takéto správanie považuje za psychické násilie, ktoré môže mať vážne dôsledky na psychickú pohodu a vývoj maloletého syna, ktorý je obzvlášť citlivý. Uviedla, že deti sa otca boja. Pred každým výkonom styku s otcom sú obe deti vo výraznom psychickom napätí. Aj niekoľko dní pred plánovaným stykom sú deti nervózne, smutné a opakovane sa ma pýtajú, či musia k otcovi ísť. Je zjavné, že pravidelné stretávanie každý párny víkend a nepárny štvrtok, nie je v záujme detí, a to ani z psychického ani z bezpečnostného hľadiska. Naopak, častý a pravidelný kontakt ich psychickú záťaž zvyšuje a spôsobuje im nepriamu traumu. Ďalej, v rámci relevantných okolností vzhľadom na predmet konania, matka uviedla, že voči otcovi bolo nariadené neodkladné opatrenie rozhodnutím Okresného súdu Prešov, sp. zn. 10C 37/2025-29 zo dňa 26.6.2025, ktorým súd uložil žalovanému, aby sa nepribližoval k osobe žalobkyne (matky) na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou účasti na nevyhnutných procesných úkonoch v konaniach pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní a inými orgánmi verejnej moci, na ktoré bude žalovaný predvolaný s výnimkou účasti na opatreniach nimi odporúčaných, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch, ako aj s výnimkou odovzdania a prevzatia maloletých detí za účelom realizácie styku žalovaného s deťmi podľa predchádzajúcej SMS komunikácie rodičov alebo rozhodnutia súdu. Predmetné uznesenie bolo doručené matke, žalobkyni dňa 3.7.2025. Okrem iného aj táto okolnosť je ďalším právnym dôvodom na zmenu napadnutého uznesenia. Matka ďalej poukázala na závery znaleckého posúdenia vo veci vedenej Okresným súdom Prešov sp. zn. 27P 199/2021 znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality, poradenská psychológia pod čís. 82/2022 zo dňa 22.6.2022, v ktorom znalkyňa konštatuje, že osobnosť otca je hranične nezrelo organizovaná, emočne nevyrovnaná s črtami pasívnej závislosti a emočnej nestability. Vnútorné prežívanie je prevažne tvorené emočnou tiesňou, napätím pri nízkej frustračnej tolerancii, má sklony k prehnaným reakciám, aj na malý stres reaguje neprimerane a na ťažké problémy reaguje únikmi do fantázie, s dopadom na stabilitu myslenia, koncentrácie. Kolíše medzi nadmernou kontrolou, direktivitou a nekontrolovateľnými výbuchmi. Jeho vzťah k normám , pravidlám a dohodám je sporný, často podlieha momentálnej nálade, čím sa pre okolie stáva nespoľahlivým a nečitateľným. Výsledky testu poukazujú aj na suspektný problém s abúzom alkoholu a preukazujú užívanie antidepresív. Znalkyňa bola vypočutá aj osobne na ústnom pojednávaní, kde odporúčala v úprave styku otca s maloletými deťmi uprednostniť kvalitu pre kvantitou. S týmto odporúčaním sa stotožnila aj kolízna opatrovníčka. Tieto závery znalkyne podľa odvolateľky potvrdzujú, že osobnostné nastavenie otca je nestabilné a nevhodné pre zverenú a samostatnú starostlivosť o deti, najmä ak má ísť o starostlivosť bez dozoru. Takéto správanie predstavuje pre vývin detí výrazné riziko, a preto navrhuje prehodnotiť súčasné rozhodnutie a nepristupovať k jeho výkonu bez ďalšieho podrobného preskúmania.
Pri hodnotení dôkazov súd prvej inštancie podľa matky svoje rozhodnutie subsumoval pod nesprávnu normu poukázal na CSP, pričom nebral do úvahy čl. 4 CMP s poukazom na § 25 ods. 3 Zákona o rodine. Súd pri vydaní neodkladného opatrenia pochybil keď z procesného hľadiska nepostupoval v zmysle § 365 CMP. Z predložených písomných dôkazov, vrátane SMS správ, bolo podľa matky dostatočne preukázané, že vzťahové problémy medzi rodičom a dieťaťom, ktoré vznikajú ako dôsledok toho, že dochádza k úmyselnému verbálnemu alebo príznačnému konaniu rodiča aj voči druhému rodičovi je následkom alebo predpokladaným možným následkom je značná psychická ujma u dieťaťa a tomuto konštatovaniu taktiež zodpovedá aj písomná správa ORPZ L.-O., odbor poriadkovej polície, OO PZ H. B. zo dňa 6.6.2025. Považuje za potrebné, aby súd svojím rozhodnutím vyslovil zákaz styku otca s maloletými deťmi, resp. rozhodol o zmene úpravy styku otca s maloletými deťmi spôsobom, ako som uviedla vyššie t. j. aby v rámci novej úpravy styku táto úprava nezahŕňala prespávanie deti v bydlisku otca.
4. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení opakovane poukázal na skutočnosť, že s rodinou spolupracoval akreditovaný subjekt W. O..Q... Rodine bolo uložené dvakrát výchovné opatrenie, ktoré nesplnilo účel. Otec odmietol dobrovoľnú spoluprácu v Centre pre deti a rodiny - F. U..O.. - odbornú pomoc na zníženie rizík užívania psychoaktívnych látok a škodlivých návykových činnosti, taktiež spoluprácu s K..E.. F. v rámci sociálneho poradenstva. Navrhol preto súdu, aby zvážil výchovné opatrenie v oboch subjektoch. Ako problematický sa javí výrazný rodičovský konflikt, komunikácia medzi rodičmi, nedostatočné rodičovské zručnosti na strane otca a podozrenie na závislosť od omamných látok u otca.
5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky, okrem genézy vývoja rodinných vzťahov, apelu na matku, uviedol, že má úprimný vzťah k deťom a venuje sa im ako najlepšie vie. Poukázal na to, že mnohokrát mu bol pod rôznymi zámienkami zmarený styk s deťmi a takmer nikdy mi nebol daný náhradný termín. Informoval som o tom opakovane písomne súd aj kolízneho opatrovníka. Stávalo sa, že svoje deti nevidel aj niekoľko týždňov, lebo deti boli často choré alebo mali iný program. Matka ho v rozpore s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.: 21CoP/104/2023 zo dňa 18.6.2024 neinformuje na mesačnej báze o zdravotnom stave detí a návšteve predškolských zariadení. Sám kontaktoval lekárku alebo škôlku a dožadoval sa informácií o mojich deťoch. Poprel tvrdenia, že bol pri tom hrubý alebo opitý ako nepravdivé. Matka je ochotná pristúpiť na to, aby on počas víkendov, keď má byť s deťmi, 4x za dva dni cestoval autom medzi D. K. L. a vytrhával deti z ich aktivít, ale nie je ochotná pristúpiť na to, že by deti uňho jednoducho prespali. Nikdy sa nestalo, počas toho ako bol s deťmi, aby deti utrpeli akýkoľvek úraz alebo zranenie a to s deťmi trávi čas spoločne, aktívne vonku športovými a pohybovými aktivitami. Deti stráži. Poprel, že konzumuje alkohol v prítomností detí a nie je schopný sa o nich postarať. Opakovane sa stalo, že keď si prišiel po deti autom, matka privolala políciu s podozrením, že je pod vplyvom alkoholu. Vždy bolo toto podozrenie vyvrátené dychovou skúškou, avšak styk s deťmi bol zmarený, pretože čas, ktorý mal stráviť s deťmi, strávil s políciou. Otec vyslovil presvedčenie, že súd prv ako rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vzal do úvahy všetky skutočnosti a dôkazy dôležité pre jeho rozhodnutie. Matka ako preferenčný rodič deti vypočúva zámerne a zjavne stavia deti do pozície, v ktorej sa necítia pohodlne, sú v konflikte lojality a boja sa. Toto nie je správne a nevie si predstaviť, čo by sa udialo, pokiaľ by mi bol styk s deťmi zakázaný úplne. Aktuálne je obmedzený tým, že matka mu deti nedáva na víkendy, hoci tým porušuje platný stav úpravy styku. Ak sa niečoho deti boja, tak to nie jeho, ale predstavy o mne, ktoré v nich matka vytvára. To je vidieť pri preberaní detí, keď deťom trvá určitý čas, kým sa uvoľnia a začnú byť spontánne, potom už je všetko v poriadku a často sa stáva, že ešte nechcú ísť k mame do D.. Matka vkladá do úst deťom slová, ktoré nikdy nepovedali a opisuje udalosti, ktoré sa nikdy nestali alebo s nimi takto komunikuje, aby ho v očiach detí očiernila. Jeho kamarátka taxikárka alkohol nekonzumuje. Jeho kamarát uňho po príchode z U. len prespal, žiaden alkohol sa nekonzumoval, nikto nebol na mol opitý, lebo na druhý deň o 9.00 cestovali do M. G., do nového detského parku. Vozenie taxíkom neznamená, že je pod vplyvom alkoholu, znamená, že má svedka pri preberaní detí, že kamarátka má k dispozícii auto aj mimo pracovnú dobu a jeho deti sa s jej synom kamarátia a takto trávia spolu čas, ako tomu bolo aj dňa 31.5.2025, keď sa boli všetci spolu povoziť sa na vlakoch z L. do L. a späť a kedy si syn želal, aby mu dal opraviť účes, pretože sa mu nepáčil, čo aj urobil. Syna neponižoval. Nič by sa nebolo stalo, pokiaľ by matka neprišla aj s políciou až pred jeho dvere, deti boli šťastné a úplne v poriadku. Pri preberaní detí bol často kamerovaný z balkóna, čo považuje za provokáciu. Preto chodí so svedkom. Pred dverami bytu, kde býva matka detí, nikdy nebol. Komunikácii s matkou pri preberaní deti sa vyhýba. Deti si preberá aj odovzdáva na väčšiu vzdialenosť, matka ich čaká, nie sú v osobnom kontakte. Nikdy nenechal dcéru prejsť samú cez cestu.
Dcéra sa vlakov bála, už sa nebojí. Nikdy nenecháva deti samé, pokiaľ by sa im niečo stalo, navždy by si to vyčítal a matka by to hneď použila ako dôkaz proti nemu a o deti by prišiel definitívne. Rovnako to platí o alkohole, drogách a všetkých nepravdách, ktoré sa tvrdia. Na alkohol a drogy ho policajti testovali, vždy s negatívnym výsledkom. Napriek športovým aktivitám detí vonku sa deťom nikdy nič nestalo. To že sa auto spustilo je pravda, ale nie je pravda, že zišlo z kopca, prešlo asi meter najviac meter a pol a oprelo sa o plot, pred ktorým bolo zaparkované. Nikomu sa nič nestalo. Syn športoval, hral futbal, už nešportuje, pretože sa matka dozvedela, že môže (otec) chodiť na tréningy. Rovnako to platí aj o plávaní. Potvrdil, že je na výživnom dlžný, jeho finančná situácia nie je ľahká. Robí všetko preto, aby dlh uhradil. Jeho zdravotný stav absolútne nie je prekážkou tomu, aby sa s deťmi mohol stretávať. Matka v odvolaní neuviedla nič pozitívne z toho, čo s deťmi robí počas toho mála času čo s nimi trávi. Pritom určite o tom vie. Nie je hrozbou pre deti a robí všetko preto, aby to tak aj zostalo, uvedomujem si, čo by sa stalo, keby svoje povinnosti pri styku s deťmi zanedbal.
6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 2 ods. 1 a § 3 ods. 5 písm. c/ CMP, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) a contrario, pričom za daných okolností dospel k záveru o nedôvodnosti odvolacích námietok. Súd prvej inštancie v konaní o návrhu matky vecne správne rozhodol za aplikácie príslušných zákonných ustanovení a svoje rozhodnutie náležite zrozumiteľne a komplexne odôvodnil.
7. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozhodnutia odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozhodnutím prvoinštančného súdu vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozhodnutia prvej inštancie, s ktorým tvorí jeden celok (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/40/2018 zo dňa 18.7.2018).
8. Podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy SR starostlivosť o deti a ich výchova je nielen právom rodičov, ale aj právom dieťaťa, ktoré má právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
9. Podľa § 28 ods. 2 prvá veta zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia.
10. Odvolací súd, nadväzujúc na odôvodnenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, obdobne zdôrazňuje, že už v prípade neodkladného opatrenia ide o procesný inštitút, ktorý má osobitný charakter vyznačujúci sa najmä nevyhnutnosťou jeho vydania. Povinnosťou navrhovateľa je v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré hodnoverne osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z pojmu ,,osvedčenie dôvodnosti“ vyplýva, že v danom prípade ide o rozhodovanie súdu bez nutnosti vykonať dokazovanie, ako aj bez povinnosti zisťovať všetky konkrétne skutočnosti, ktoré je potrebné verifikovať pri vydávaní rozhodnutia vo veci samej (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 358/2021 zo 6. septembra 2021).
11. Inštitút neodkladného opatrenia vo všeobecnosti je v zásade prípustný iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov a potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, to znamená naliehavá a nevyhnutná. Pokiaľ ide o podmienku ohrozenia exekúcie, toto ohrozenie sa vzťahuje na konkrétne vykonateľné súdne rozhodnutie alebo iný exekučný titul vo veci samej. V mimosporových konaniach je umožnené súdu nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej záujem štátu. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia súd aplikuje všeobecnú úpravu v § 324 a nasl. CSP v spojení so špeciálnou úpravou neodkladných opatrení v § 360 a nasl. CMP.
12. Civilný mimosporový poriadok upravuje osobitne aj inštitút neodkladného opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého. K aplikácii tak závažného inštitútu v zmysle matkou navrhovaného § 365 CMP, obdobne § 367 CMP, z hľadiska zásahu do rodičovských práv a povinností a do práv dieťaťa, môže súd pristúpiť v zmysle zákonných nastavení len v prípade, že sa maloletý ocitne bez akejkoľvek
starostlivosti alebo jeho život, zdravie a priaznivý vývoj je vážne ohrozený alebo narušený. Súčasne musí byť osvedčená existencia nevyhnutnosti okamžitého zákroku súdu, pričom vážnosť situácie, v ktorej sa dieťa ocitne, je potrebné riešiť bezodkladne. Uvedený zákon v kompetencii súdu má na mysli príkladne deti opustené, situácie osamotenia maloletého dieťaťa v dôsledku tragickej udalosti a pod. a za druhej eventuality ráta s akútnym dočasným zásahom súdu v situácii, keď osoby zabezpečujúce starostlivosť o maloleté dieťa, vykonávajú túto starostlivosť nedostatočne, ohrozujúco dieťa, alebo túto nevykonávajú vôbec. K odvolacej námietke v danej veci odvolací súd konštatuje, že v priebehu celého konania takéto ohrozenie maloletých detí nebolo osvedčené a ostáva tak len v rovine tvrdení odvolateľky. Okolnosti možného narušenia zdravého vývoja maloletých detí v prostredí otca, a najmä tiež vplyvom jeho nekontrolovaného hrubého správania, ako aj záujem oboch maloletých detí na úprave práv oboch rodičov, má byť predmetom riadneho dokazovania v konaní vo veci samej. Toto konanie nijako nemôže byť nahrádzané, či „urýchľované“ užívaním inštitútu neodkladného opatrenia. K odvolacej námietke v danej veci odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že v priebehu konania nebolo preukázané ani v rovine osvedčenia nevyhovujúce prostredie pre výchovu maloletých detí v domácnosti otca, či jeho priamou osobnou starostlivosťou v čase styku. Protichodné tvrdenia matky a otca v otázke vplyvu na výchovu a výživu ich spoločných detí majú byť riadne preskúmané v konaní vo veci samej o úpravu rodičovských práv a povinností, pričom aktuálny prístup obidvoch rodičov detí má byť zohľadnený vo výsledku v rozhodnutí súdu po riadnom dokazovaní.
13. Odvolací súd, vychádzajúc z predloženého spisu, aj zistení v rámci predchádzajúcich konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti, vrátane konania vedeného okresným súdom pod sp.zn. 127P/199/2021, konštatuje zhodne so záverom prvoinštančného súdu, neosvedčenie naliehavej potreby zmeny úpravy stretávania sa maloletých detí s nepreferečným rodičom - otcom, resp. až zákazu styku za daných okolností. Preukázaný faktický stav, nerozporovaný ani jedným z rodičov, kolíznym opatrovníkom je, že obe maloleté deti sú reálne v osobnej starostlivosti matky a zo strany druhého rodiča
- otca dochádza k stretávaniu sa s deťmi, riadiac sa, i keď nie žiadúcim spôsobom a riadne, ostatným rozhodnutím súdu o úprave styku. Animozita rodičov navzájom, ani s prejavmi negatívnych emócii, nemôže byť sama osebe dôvodom na obmedzenie rodičovskej spôsobilosti v navrhovanom rozsahu aplikáciou inštitútu neodkladného opatrenia, keď zabezpečenie ochrany záujmov maloletých detí je možné dosiahnuť inak. Jedným so spôsobov ako eliminovať možnosť konfliktných stretov pri zjavne vyššej citlivosti matky a pri nevhodnom správaní sa otca bez sebakontroly a sebaovládania vo vzťahu k matke - bývalej partnerke (najmä právoplatne skončené trestné konanie pod sp.zn. 41T/43/2022, konanie pod sp.zn. 18C/4/2025, sp.zn. 10C/37/2025 atď.) je i sprostredkované odovzdávanie a preberanie detí, za akceptácie osoby, ktorú rodičia poveria, deťmi pravdaže. Komunikácia rodičov navzájom nie je žiadúca, je neprimerane emočne ladená zrejme subjektívnym prežívaním vzťahového zaťaženia a tvrdeniam matky o neprimeranej emočnej záťaži detí, ich psychickej nepohode pri stretávaní sa s otcom podľa ostatnej úpravy autoritatívnym rozhodnutím, je problémom, na ktorý je potrebné zamerať pozornosť a sústrediť sa predovšetkým na prežívanie rodinných vzťahov a rodinných situácií s maloletými deťmi, k čomu je potrebné pristupovať s vysokou citlivosťou za súčasnej podpory jednoznačne prospešného záujmu detí na rovnocennom vzťahu s oboma rodičmi a ich rovnocennom podieľaní sa na výchove a výžive. Pretože je vysoko dôležité zachovať prístup otca k maloletým deťom v možnom rozsahu a hoc za odbornej pomoci je potrebné pokúsiť sa o zastabilizovanie výchovného prostredia, režimu a pocitu bezpečia maloletých detí. Riadna príprava maloletých detí matkou na stretnutie otcom, dobromyseľná, odosobnená od partnerského konfliktu a ich sprostredkované odovzdávanie osobami deťom blízkymi, môže napomôcť k dosiahnutiu sledovaného cieľa, ktorým je poskytnutie priestoru a času na stabilizovanie bezpečného priestoru pre deti v starostlivosti tak matky a ako aj nepreferenčného otca, pričom záleží na jednotlivých rodičoch ako tento čas využijú s dopadom na budúcnosť spoločných maloletých detí, za ktorých primárne nesú zodpovednosť rodičia. Odvolací súd pritom dôrazne apeluje na oboch rodičov, aby sa vyvarovali možného spôsobenia ohrozenia vývinu ich spoločných maloletých detí zásahmi do ich dôstojnosti, do duševnej, telesnej a citovej integrity či už matkou ako alebo otcom, ktorí sú v oboch prípadoch osobou deťom blízkou. Rodičia maloletého sú vzdelanými, plnoletými osobami, nateraz spôsobilými riadne vykonávať svoje rodičovské práva a povinnosti. Úlohou súdu nie je v podrobnostiach direktívne upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností. Je primárne na rodičoch, aby zvládli vzájomnú komunikáciu a vyšli si v ústrety sledujúc najlepší záujem maloletých, a to aj aktívnym prístupom smerujúcim k vyhľadaniu odbornej pomoci (psychológ, mediátor a pod.), ktorá je v danom prípade pretrvávajúco žiadúca. Parafrázujúc britského psychoanalytika Donalda Winnicotta a prisposobiac jeho výrok predmetnej rodinnej situácii, odvolací súd zdôrazňuje, že deti nepotrebujú perfektných rodičov. Dieťa potrebuje dosť
dobrých rodičov, ktorí mu zabezpečia potrebu istoty a lásky, sú nablízku, ale nechávajú mu priestor na vlastný život, oboch rodičov. Napokon, odvolací súd má v tejto súvislosti výhrady aj k vyhotovovaniu videozáznamov z odovzdávania maloletých detí, resp. z ich preberania, keďže je dôležité predchádzať stresovým zážitkom maloletých detí a zdôrazňuje potrebu rešpektovania súkromia dieťaťa. Nutné je predchádzať možným nepriaznivým dopadom na psychiku detí, rešpektujúc ich právo na zachovanie vzťahu a pocitu dôvery k obidvom rodičom (§ 30 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine).
14. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčením zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného návrhu a pretože v rozsahu navrhovaného nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods.2 písm. d/ zdieľa právny záver, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia, potvrdiac toto podľa § 387 CSP.
15. K námietkam odvolateľky odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 32 ods. 2 CMP, podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom v zmysle čl. 10 ods. 1, 2 CMP, dôkazy a tvrdenia účastníkov konania hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon a zároveň žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. K námietke nevykonania, či nedostatku skutkových zistení, odvolací súd zdôrazňuje, že cieľom konania o nariadenie neodkladného opatrenia nie je vyriešenie presadzovaného záujmu rodiča a prípadných animozít rodičov navzájom, ale zabezpečenie možnosti riadnej výchovy maloletého dieťaťa. Matka nijako ani len neosvedčila spochybňovanú schopnosť otca o maloleté deti sa riadne postarať.
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).