Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30C-11-2025.pdf
PDF · 105.85 KB
Case nature
Area
Subarea
30C/11/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
30C/11/2025
Okresný súd Žiar nad Hronom sudkyňou JUDr. Nikolou Pitoňákovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX C. D. E., v zast.: Legal s.r.o., so sídlom Vajanského 384/12, 966 22 Lutila, IČO: 47 248 726 proti žalovanému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. B. XXX/XX, XXX XX C. D. E., o zaplatenie 10.000,- eur s príslušenstvom, t a k t o
r o z h o d o l :
30C/11/2025
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 10.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,65 % ročne zo sumy 10.000,- eur od 12.03.2025 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
30C/11/2025
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 14.03.2025 cestou svojho právneho zástupcu domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 10.000,- eur titulom bezdôvodného obohatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,65 % ročne zo sumy 10.000,- eur od 12.03.2025 do zaplatenia a zaplatenie náhrady trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.
2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 24.11.2024 bez dohody so žalovaným, mylne previedla žalovanému sumu vo výške 10.000,- eur na účet č.: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý patrí žalovanému. Nakoľko sa jednalo o mylnú platbu, medzi ňou a žalovaným neexistuje dohoda o pôžičke a ani iná forma dohody, je žalobkyňa toho názoru, táto platba má povahu plnenia bez právneho dôvodu v zmysle ust. § 451 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa uviedla, že výzvou zo dňa 02.03.2025 vyzvala žalovaného na vrátenie dlhu vo výške 10.000,- eur, pričom táto výzva bola žalovanému doručená dňa 11.03.2025. Žalovaný však doposiaľ žalobkyni dlžnú sumu nevrátil, a to ani čiastočne, čím sa nasledujúcim dňom po doručení výzvy, t. j. dňom 12.03.2025 dostal do omeškania. Žalobkyňa si zároveň uplatnila aj úrok z omeškania vo výške 7,65 % ročne zo sumy 10.000,- eur od 12.03.2025 do zaplatenia.
3. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobkyňa súdu predložila výzvu na zaplatenie dlhu zo dňa 02.03.2025 vrátane podacieho hárku a výpis z bankového účtu žalobkyne za obdobie od 01.11.2024 do 30.11.2024.
4. Žaloba, vrátane príloh k žalobe, poučenie o procesných právach a povinnostiach strán sporu, a uznesenie, č. k.: 30C/11/2025 - 21 zo dňa 26.03.2025 boli žalovanému doručené do vlastných rúk dňa 01.04.2025, o čom svedčí doručenka založená v súdnom spise za č. l. 20.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 08.04.2025 uviedol, že považuje za nesporné, že mu žalobkyňa poskytla finančné prostriedky v sume 10.000,- eur dňa 24.11.2024 na jeho bankový účet. Rozporoval, že by tieto finančné prostriedky predstavovali plnenie bez právneho dôvodu, tak ako to predpokladá ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dodal, že žalobkyňa pri zadaní platby v internet bankingu uviedla pri platbe meno „Robko Berila“, teda meno žalovaného, je teda vylúčené, aby takýmto spôsobom zadala mylnú platbu, žalobkyňa ani nepreukázala komu inému mala byť platba vo výške 10.000,- eur poskytnutá. Podľa názoru žalovaného je nelogické, aby žalobkyňa nežiadala o vydanie bezdôvodného obohatenia skôr. Taktiež uviedol, že suma 10.000,- eur mu bola poskytnutá ako bezúročná pôžička z dôvodu, že sa ocitol v zlej finančnej situácii spolu so svojou partnerkou a maloletým dieťaťom, žalobkyňa mu navrhla, že mu na pokrytie jeho finančnej situácie poskytne peňažnú pôžičku vo výške 10.000,- eur, pričom rokovanie o uzatvorení ústnej zmluvy o pôžičke medzi nimi prebehlo niekedy v mesiaci november 2024, pričom predmetom tejto dohody bolo, že sa dlžnú sumu vo výške 10.000,- eur zaväzuje vrátiť vo forme mesačných splátok počnúc decembrom 2025, nakoľko mal žalovaný v úmysle nájsť si lepšie platenú prácu v zahraničí, ktorá by trvalo vyriešila jeho problémy. Termín začatia splácania – december 2025, bol dohodnutý z dôvodu, že so žalobkyňou predpokladali, že by už mohol mať zabezpečené stabilné zázemie. Žalovaný taktiež dodal, že dňa 24.02.2025 mu žalobkyňa doručila SMS správu s textom „Vráť mi peniaze, ktoré som ti požičala.“. Nakoľko je žalobkyňa jeho susedou, tak sa snažil osobne objasniť situáciu, kvôli ktorej požaduje predčasne splatiť dlh. Žalovaný je toho názoru, že žalobkyňa sa svojvoľne, a to aj napriek ich vzájomnej dohode, rozhodla súdnou cestou domáhať ešte nesplateného dlhu, čo považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súdu preto navrhol, aby z dôvodu, že splatnosť dlhu ešte nenastala, žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Ako listinný dôkaz žalovaný predložil súdu SMS správu od žalobkyne zo dňa 24.02.2025.
6. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 07.05.2025 uviedla, že žalovaný potvrdil, že od žalobkyne prijal peňažné prostriedky v sume 10.000,- eur. Poprela však, že by medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o pôžičke s tým, že žalovaný má splácať dlh v splátkach počnúc mesiacom december 2025. Podľa vyjadrenia žalobkyne hoci to žalovaný tvrdí, sám nešpecifikuje výšku a počet splátok ako ani konkrétne dni splatnosti jednotlivých splátok a rovnako tak nepredložil ani dôkaz na preukázanie týchto svojich tvrdení. Z uvedeného dôvodu preto žalobkyňa popiera skutkové tvrdenia žalovaného o existencii zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu. Vzhľadom na tú skutočnosť, že obsah tvrdenej zmluvy medzi stranami sporu žalovaný ani sám nevie jasne a určito špecifikovať, žalobkyňa tvrdí, že ak by aj zmluva o pôžičke bola uzatvorená, čo ale žalobkyňa popiera, tak by bola absolútne neplatná pre neurčitosť obsahu (neurčitosť lehoty splatnosti, neurčitosť, či sa má plniť v splátkach). Žalobkyňa sa preto pridržiava svojho pôvodného návrhu, a žiada, aby súd platbu vo výške 10.000,- eur posúdil ako platbu bez právneho dôvodu. Žalobkyňa taktiež poprela, že by z jej strany došlo k porušeniu dobrých mravov, tvrdenia žalovaného v tomto smere považuje za účelové, ničím nepreukázané a úmyselne zavádzajúce.
7. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 02.07.2025 uviedol, že hoci žalobkyňa neuznáva právny dôvod poskytnutia finančných prostriedkov pôžičku, on súdu predložil dôkaz vo forme SMS správy medzi žalobkyňou a žalovaným, v ktorej sa jasne uvádza, že žalobkyňa žiada vrátiť požičanú finančnú sumu. Žalovaný taktiež uviedol, že po tom čo mu bola táto správa doručená sa so žalobkyňou rozprával, a tá mu uviedla, že si to jednostranne rozmyslela a rozhodla sa nerešpektovať ich ústnu zmluvu o pôžičke. Dodal, že považuje právne posúdenie bezdôvodného obohatenia ako špekulatívne zo strany žalobkyne, nakoľko ide o pôžičku tak ako je upravená v ust. § 657 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného, podľa názoru žalovaného vyplýva, že zmluva o pôžičke je zmluvou neformálneho charakteru, reálnou zmluvou, čo znamená, že zmluvné strany môžu zmluvu uzavrieť akýmkoľvek spôsobom, pričom k založeniu zmluvného vzťahu dochádza reálnym odovzdaním veci. Žalovaný sa domnieva, že reálna podstata zmluvy o pôžičke je naplnená aj vtedy, keď veriteľ poukáže zo zmluvy o pôžičke podľa zmluvného dojednania s dlžníkom peňažnú čiastku na účet dlžníkovho veriteľa,
pričom dlžník sa zaviaže mu takto poskytnutú čiastku v dojednanej dobe vrátiť. Taktiež poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.: 20Cdo/3334/2012, v zmysle ktorého ak veriteľ prenecháva dlžníkovi peniaze, k jej uzavretiu dochádza až odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi a na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.: 29Cdo/3977/2011, v zmysle ktorého nie je vylúčené, aby v prípade, že predmet pôžičky nebol dlžníkovi odovzdaný a zmluva o pôžičke nevznikla, a hoci bola označená ako zmluva o pôžičke pri splnení podmienok podľa § 51 Občianskeho zákonníka posúdená ako zmluva nepomenovaná alebo aj ústna. Žalovaný dodal, že bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu, v priebehu sporu sa môže meniť, môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Podľa názoru žalovaného v tomto prípade je možné aplikovať negatívnu dôkaznú teóriu, žalobkyňa by mala hodnoverne preukázať ako je možné zaslať na bankový účet žalovaného sumu 10.000,- eur s uvedením mena žalovaného ako príjemcu a tvrdiť, že išlo o omyl, plnenie bez právneho dôvodu, pričom žalobkyňa následne kontaktovala žalovaného výzvou na vrátenie pôžičky. K tvrdeniu žalobkyne o tom, že sa nevyjadril k výške splátky a splátkových dňoch, žalovaný uviedol, že výška splátky ako aj jednotlivé splátkové dni a aj samotná splatnosť boli ponechané na jeho vôli, pričom poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 5Cdo/254/2009 zo dňa 28.09.2010. Podľa názoru žalovaného sa žalobkyňa domáha plnenia nesprávnym typom žaloby, najskôr mala totiž podať žalobu na určenie splatnosti dlhu súdom a až následne pristúpiť k vymáhaniu pohľadávky. Zároveň poukázal aj na zavádzajúce tvrdenia žalobkyne o bezdôvodnom obohatení a vymáhaní ešte nesplateného dlhu. Súdu navrhol, aby žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 01.09.2025 o 09.00 hod., na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobkyne, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas, bez predvolania sa dostavila žalobkyňa. Nedostavil sa žalovaný, ktorý mal predvolanie na pojednávanie vykázané riadne a včas, svoju neúčasť neospravedlnil. Nakoľko podmienky pre odročenie pojednávania v zmysle ust. § 183 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) splnené neboli, súd s poukazom na ust. § 180 CSP prejednal žalobu v neprítomnosti žalovaného.
9. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vyjadrením právneho zástupcu žalobkyne a vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom výzvu na zaplatenie dlhu zo dňa 02.03.2025 vrátane podacieho hárku a výpis z bankového účtu žalobkyne za obdobie od 01.11.2024 do 30.11.2024, SMS správy zo dňa 24.02., a zistil tento skutkový stav:
10. Z predloženej výzvy na zaplatenie dlhu zo dňa 02.03.2025 súd zistil, že žalobkyňa cestou svojho právneho zástupcu vyzvala žalovaného na vrátenie sumy 10.000,- eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia v súvislosti s prevodom peňažných prostriedkom na účet žalovaného, a to ihneď. Táto výzva bola žalovanému doručená do vlastných rúk dňa 11.03.2025.
11. Z predloženého výpisu z účtu žalovaného za obdobie od 01.11.2024 do 30.11.2024 súd zistil, že dňa 24.11.2024 bola z účtu žalobkyne realizovaná úhrada sumy vo výške 10.000,- eur na účet, IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s názvom protiúčtu: F. G..
12. Z predloženej SMS správy zo dňa 24.02. súd zistil, že odosielateľom tejto SMS správy v znení „Ahoj, potrebujem aby si mi vrátil tých 10000 čo som ti požičala mám nejaké problémy a potrebujem peniaze.“ je A. J. (pozn. súdu J. je priezvisko žalobkyne za slobodna).
13. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 01.09.2025 uviedol, že sa pridržiava obsahu podanej žaloby. Upravil však svoje vyjadrenie ohľadom skutkových okolností vzniku uplatneného nároku, a to s ohľadom na vyjadrenie žalovaného, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzatvorená zmluva o pôžičke, pričom toto vyjadrenie žalovaného považuje za pravdivé. Poprel však tvrdenie žalovaného o tom, že poskytnutá pôžička je splatná až počnúc mesiacom december 2025 v istých splátkach, nakoľko žalovaný nešpecifikoval ani konkrétny moment splatnosti prvej splátky, ani rozsah splátok a ich počet. Súdu navrhol, aby žalobe vyhovel v celom rozsahu.
14. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
15. Nebolo sporným, že žalobkyňa dňa 24.11.2024 previedla zo svojho bankového účtu na bankový účet žalovaného sumu 10.000,- eur a že žalovaný túto sumu doposiaľ žalobkyni nevrátil.
16. Sporným bolo, či v danom prípade išlo o mylnú platbu žalobkyne prevedenú na účet žalovaného, čo tvrdila žalobkyňa alebo išlo o poskytnutie finančných prostriedkov žalobkyňou žalovanému na základe ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke, čo tvrdil žalovaný. Vzhľadom na vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 01.09.2025 o tom, že je pravdou, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, tak sporným zostala už len splatnosť pôžičky.
17. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
18. Podľa čl. 15 CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy a v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
19. Podľa § 191 CSP dôkazy hodnotí súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo.
20. Podľa § 215 ods. 1 a 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
21. Podľa § 657 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
22. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
23. Podľa § 658 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.
24. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
25. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, ktorej podstatnými náležitosťami sú dohoda o prenechávaní veci, t. j. jej reálne odovzdanie, druhové určenie veci, povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a dohoda o určení času vrátenia. Predmetom zmluvy o pôžičke môže byť akákoľvek druhovo určená vec, ktorá je spôsobilá byť predmetom občianskoprávneho vzťahu. Nakoľko je zmluva o pôžičke reálnou zmluvou, vyžaduje sa pre jej platnosť v čase jej uzatvorenia aj reálne odovzdanie predmetu pôžičky. Je však pravdou, že zákon nevyžaduje, aby zmluva bola uzatvorená písomne, tzn. že stačí aj uzatvorenie v ústnej forme, avšak pre jej platnosť sa vyžaduje reálne odovzdanie predmetu pôžičky. Základnou povinnosťou dlžníka je potom vrátiť vec rovnakého druhu, rovnakého množstva a rovnakej kvality.
26. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať strany sporu na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne potvrdia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s čl. 8 CSP ale aj so zásadou rovnosti strán sporu.
27. V zmysle ust. § 251 ods. 1 a 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
28. Skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania, pričom k skutkovým zisteniam súd dospeje vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získal predovšetkým dokazovaním.
29. Ust. § 185 CSP zavádza tzv. princíp formálnej pravdy, v zmysle ktorého súd vychádza pri svojom rozhodovaní výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa teda nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom k tomu, že si o spore môže urobiť obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi skutkovými tvrdeniami a predloženými dôkazmi. Dôraz je kladený na procesnú
diligenciu strán sporu dôsledkom čoho je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun na strany sporu. Pre úspech v konaní je preto nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, teda aby pred súdom dokázala pravdivosť svojich tvrdení v relevantných skutočnostiach.
30. Vychádzajúc z ust. Občianskeho zákonníka o kontraktačnom mechanizme (§ 43a a nasl. Občianskeho zákonníka), z ust. § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka a z ust. § 657 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých zmluva o pôžičke nemusí mať písomnú formu, a vychádzajúc z povahy zmluvy o pôžičke ako reálneho kontraktu (k uzatvoreniu zmluvy dochádza až odovzdaním finančných prostriedkov), dospel súd k záveru, že na základe zaslania finančných prostriedkov žalobkyňou dňa 24.11.2024 vo výške 10.000,- eur na bankový účet žalovaného došlo medzi nimi k uzavretiu zmluvy o pôžičke, pričom jej uzatvorenie nespochybňovala ani jedna zo sporových strán.
31. Súd tak dospel k záveru, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke, na úhradu ktorej bol žalovaný vyzvaný výzvou zo dňa 02.03.2025, ktorá bola žalovanému preukázateľne doručená dňa 11.03.2025 a ktorú žalovaný doposiaľ neuhradil. Vzhľadom na uvedené preto súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 10.000,- eur.
32. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
33. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
35. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Naradenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobcom požadovaná sadzba úroku z omeškania 7,65 % ročne takto určenú sadzbu nepresahuje.
36. Z ust. § 563 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že splatnosť pohľadávky môže byť dohodnutá v zmluve, určená v právnom predpise alebo rozhodnutím súdu. Ak však čas plnenia nebol určený žiadnym z týchto spôsobov, má právo určiť čas plnenia veriteľ. Vo všeobecnosti teda platí, že splatnosť dlhu nadväzuje na veriteľovo požiadanie, aby dlžník plnil. Iná splatnosť dlhu musí byť medzi stranami dohodnutá, určená právnym predpisom alebo súdnym rozhodnutím.
37. Vyššie citované zákonné ustanovenie ukladá dlžníkovi povinnosť plniť v deň nasledujúci po tom, ako ho o plnenie veriteľ požiadal. Ak veriteľ vo výzve určí čas plnenia, pohľadávka sa stane splatnou uplynutím tejto lehoty. Za výzvu sa považuje aj návrh na začatie súdneho konania podaný veriteľom. V takomto prípade dlh sa stane splatným v deň po doručení návrhu dlžníkovi. Ak dlžník nesplní svoj dlh nasledujúci deň po dni, kedy bol na plnenie vyzvaný, resp. do konca lehoty poskytnutej veriteľom vo výzve na plnenie, bude v omeškaní s plnením a veriteľovi vzniká právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nie je dlžník podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
38. Hoci žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 08.04.2025 tvrdil, že medzi stranami bolo dojednané, že žalovaný pôžičku vráti v mesačných splátkach počnúc mesiacom december 2025 a následne vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 02.07.2025 uviedol, že výška splátky, jednotlivé splátkové dni a splatnosť boli ponechané na vôli dlžníka, žalovaný žiadne z týchto svojich tvrdení nepreukázal a na ich preukázanie ani nenavrhol vykonať žiaden dôkaz.
39. Súd zdôrazňuje, že hoci pojmovým znakom zmluvy o pôžičke je jej dočasnosť, nie je nevyhnutné, aby bol v zmluve dohodnutý konkrétny čas, dokedy je dlžník povinný pôžičku vrátiť. V prípade, ak čas, dokedy je dlžník povinný pôžičku vrátiť nebol dojednaný, je potrebné na povinnosť dlžníka vrátiť vec aplikovať ust. § 563 Občianskeho zákonníka.
40. Nakoľko súd vzťah medzi stranami sporu posúdil ako zmluvu o pôžičke, ktorá nebola dojednaná v písomnej forme, jej splatnosť nebola preukázateľne dohodnutá, sa splatnosť tejto pôžičky riadi ust. § 563 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalovaný účinne nepoprel skutkové tvrdenia žalobkyne, že výzvou zo dňa 02.03.2025, ktorá mu bola doručená dňa 11.03.2025 bol žalobkyňou vyzvaný na splatenie pôžičky, a to ihneď, a preto mal súd za to, že ide o nesporné skutkové tvrdenie žalobkyne. Nebolo sporným, že dňa 11.03.2025 (ani neskôr) žalovaný finančné prostriedky žalobkyni nevrátil, a preto sa dňom 12.03.2025 sa dostal do omeškania, v dôsledku čoho vzniklo žalobkyni právo na zaplatenie úrokov z omeškania.
41. Súd tak vzhľadom na vyššie uvedené zaviazal žalovaného okrem povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 10.000,- eur aj povinnosťou zaplatiť jej úrokom z omeškania vo výške 7,65 % ročne zo sumy 10.000,- eur od 12.03.2025 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
42. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
44. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, nakoľko bola v konaní plne úspešná. O výške týchto trov rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník v lehote 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
30C/11/2025
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou Okresného súdu Žiar nad Hronom.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.