Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Csp/101/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou, v spore žalobkyne O. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX, XXX XX Š., zastúp. Mgr. Ivica Štiglitz, advokátka, so sídlom Šafárikova 8, 048 01 Rožňava, proti žalovanému BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzska republika, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., advokátka kancelária, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o zaplatenie 283,49 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 283,49 eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 283,49 eur od 12.08. 2020 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobkyni náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa návrhom na vydanie platobného rozkazu žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej istinu 283,49 eur, úrok z omeškania 5,00% ročne zo sumy 283,49 eur od 12.08. 2020 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalovaný, ktorého jedným z predmetov činnosti je poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom uzavrel so žalobkyňou ako spotrebiteľom dňa 01.08.2013 Zmluvu o revolvingovom a spotrebiteľskom úvere. Vzťah z predmetnej zmluvy medzi ňou ako spotrebiteľom a odporcom ako žalovaným bol na základe Rozhodnutia Okresného súdu Rožňava zo dňa 14.05.2019 posúdený ako bezúročný a bezpoplatkový. Ešte pred vydaním rozsudku v predmetnej veci v konaní vedenom pod sp.zn.: bolo vydané Uznesenie, ktorým súd nariadil zdržanie sa zrážok zo mzdy zamestnávateľovi v prospech odporcu. Uznesenie bolo vydané dňa 07.01.2019 a potvrdené Uznesením Krajského súdu Košice pod sp.zn.: zo dňa 06.03.2019 pričom zamestnávateľ v prospech žalovaného vykonal ešte v rámci mesiaca január zrážku zo mzdy vo výške 283,49,- eur na ktorú už odporca nemal nárok. Nakoľko súd určil, že vzťah z predmetnej zmluvy je bezúročný a bezpoplatkový, žalovaný nebol oprávnený na výkon zrážky vo výške 283,49,- eur, ktorú zamestnávateľ vykonal v jeho prospech po vydaní Uznesenia zo dňa 07.01.2019 následne v mesiaci január. Na základe uvedeného uvádza, že na strane žalovaného tak došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré je v zmysle ust. 451 a nasl. povinný vydať.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz č.k. dňa 19.08. 2020, ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni istinu 283,49 Eur a úrok z omeškania 5,00% ročne zo sumy 283,49 eur od 12.08. 2020 do zaplatenia.

3. Žalovaný podal odpor, ktorý odôvodnil tým, že dňa 25. 8. 2020 mu bol doručený platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 19. 8. 2020 (ďalej len „Platobný rozkaz“), v zmysle ktorého bol žalovaný súdom vyzvaný, aby v lehote 15 dní od doručenia Platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu vo výške 283,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 p.a. zo sumy 283,49 eur od 28.08.2020 do zaplatenia, a nahradil trovy právneho zastúpenia alebo v rovnakej lehote podal odpor s vecným odôvodnením. Žalovanému bol Platobný rozkaz doručený dňa 25. 8. 2020. Podľa ust. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákon (ďalej len „“): „Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie podľa tohto zákona sa použije okrem .“ Podľa ust. : „Ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "")“. Podľa ust. : „Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.“ Žalovaný si dovoľuje poukázať na žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu, v ktorom žalobkyňa uvádza označenie strany žalovaného ako: „BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713.“ Žalovaný má v nadväznosti na vyššie uvedené zákonné ustanovenia za to, že na vydanie platobného rozkazu neboli splnené . Na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať vo veci a rozhodnúť, prihliada súd kedykoľvek počas konania. V konaní sa môžu vyskytnúť aj také nedostatky podmienok konania, ktoré sú neodstrániteľné. Takýmto neodstrániteľným nedostatkom je aj označenie subjektu bez procesnej subjektivity. Odstránenie nedostatku procesnej subjektivity nie je možné realizovať počas konania. Je vylúčený postup, že by žalobca podaním vykonal opravu označenia protistrany a taktiež je aj vylúčené, aby súd účastníka konania vyzval na realizáciu tejto opravy označenia účastníka. Ustálená rozhodovacia prax súdov, ako aj odborná literatúra uvádza, že nesprávne označenie žalovaného je neodstrániteľným nedostatkom konania. Súd konanie uznesením zastaví, ak ide o nedostatok procesnej subjektivity, v prípade ak táto vada existuje už od momentu začatia konania. Podľa ust. a (ďalej len „“): „Organizačnou zložkou podniku sa rozumie odštepný závod alebo iný organizačný útvar podniku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. Odštepný závod je organizačná zložka podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v obchodnom registri. Pri prevádzkovaní odštepného závodu sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o odštepný závod. Obdobné postavenie ako odštepný závod má aj iná organizačná zložka, ak zákon ustanovuje, že sa zapisuje do obchodného registra.“ Podľa ust. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“): „Pobočka zahraničnej banky je pobočka podľa osobitného predpisu, ktorá je organizačnou zložkou zahraničnej banky umiestnenou na území Slovenskej republiky, ktorá priamo vykonáva najmä prijímanie vkladov a poskytovanie úverov; všetky pobočky zahraničnej banky zriadené v Slovenskej republike touto zahraničnou bankou so sídlom v členskom štáte Európskej únie alebo inom zmluvnom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „členský štát“) sa považujú z hľadiska oprávnenia vykonávať bankové činnosti za jednu jej pobočku“. Podnikanie zahraničných osôb na území Slovenskej republiky, upravuje . Zahraničná osoba, ktorou sa rozumie fyzická osoba s bydliskom, alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, sa čo do možnosti a rozsahu podnikania na území Slovenskej republiky, stavia zásadne na rovinu slovenským osobám. Podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky, sa rozumie podnikanie zahraničnej osoby pomocou, resp. prostredníctvom organizačnej zložky, umiestnenej na území Slovenskej republiky. Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky, vzniká dňom zápisu zahraničnej osoby, prípadne jej organizačnej zložky, do obchodného registra v Slovenskej republike, pričom návrh na zápis podáva zahraničná osoba. Organizačnú zložku zahraničnej právnickej osoby, nie je možné zamieňať s právnickou osobou, zriadenou v Slovenskej republike zahraničnou osobou. Povinnosť zápisu organizačnej zložky zahraničnej právnickej osoby do obchodného registra na tom nič nemení. Vzhľadom k nutnosti jej zápisu do obchodného registra, má organizačná zložka zahraničnej osoby rovnaké postavenie, ako odštepný závod ( Obch. zákonníka). Z toho vyplýva nielen to, že pri prevádzkovaní tejto organizačnej zložky, sa užíva obchodná firma podnikateľa (zahraničná osoba) s dodatkom, že ide o organizačnú zložku ( Obch. zákonníka) a že vedúci organizačnej zložky zahraničnej osoby, zapísaný do obchodného registra, je splnomocnený robiť za zahraničnú osobu všetky právne úkony, týkajúce sa tejto organizačnej zložky, ale i to, že zápisom organizačnej zložky zahraničnej osoby, nevzniká rovnako ako v prípade odštepného závodu, právnická osoba; zahraničnej osobe týmto zápisom vzniká len právo podnikať na území Slovenskej republiky. Skutočnosť, že organizačná zložka zahraničnej, a to či už fyzickej, alebo právnickej osoby umiestnená na území

Slovenskej republiky, je zapísaná do obchodného registra neznamená, že táto organizačná zložka, je nositeľom právnej subjektivity a spôsobilým účastníkom konania. Vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa tejto organizačnej zložky, je vždy nositeľom práv a povinností zahraničná osoba, ktorej je organizačná zložka súčasťou. Právnu subjektivitu, a teda spôsobilosť byť účastníkom konania ( .), má preto vo všetkých prípadoch výlučne zahraničná osoba a nie jej organizačná zložka. Podľa ust. Civilné sporového poriadku: „Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.“ Podľa ust. : „Ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.“ Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „“): „Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.“ Podľa ust. : „Právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.“ Žalobca v žalobnom návrhu označil žalovaného ako: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713. Vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že žalobca označil v žalobnom návrhu za žalovaného subjekt (IČO: 47 258 713), ktorý nemá právnu subjektivitu, a teda ani spôsobilosť byť účastníkom konania. Aj napriek neodstrániteľnému nedostatku procesnej podmienky súd návrh žalovaného neodmietol, ale vydal napadnutý Platobný rozkaz, v ktorom osobu žalovaného sám označil inak a to ako: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, zapísaná v obchodnom registri Paríž pod č. 542 097 902 RCS Paris, Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočky zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, Karadžičova 2/2, 811 09 Bratislava - Ružinov. Tento postup súdu považuje žalovaný za vadný a neakceptovateľný. Žalovaný má za to, že súd svojím arbitrárnym postupom prekročil svoje oprávnenie, keď vykonal korekciu označenia žalovaného de facto na iný subjekt. Žalovaný si dovoľuje uviesť, že nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý vedie k zastaveniu konania a ktorý nemožno zhojiť svojvoľnou zmenou zo strany súdu. Žalovaný má za to, že konajúci súd mal v prejednávanej veci návrh na vydanie platobného rozkazu odmietnuť. Napriek tejto skutočnosti však súd tento návrh neodmietol a vydal právne vadný Platobný rozkaz v ktorom na splnenie judikovanej povinnosti označil subjekt, ktorý nie je totožný s označením subjektu, tak ako ho uviedol sám žalobca vo svojom žalobnom návrhu teda subjekt, ktorý nemá právu subjektivitu. Dovoľuje si poukázať na uznesenie Krajského súdu v Bratislave spis. zn. zo dňa 31.10.2012: „Pokiaľ bol v žalobe úplne, presne, určito a zrozumiteľne označený za účastníka konania ten, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, ide o nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Ten, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, nemôže v občianskom súdnom konaní vstúpiť do procesného vzťahu. V takto vadne začatom konaní nemôže vzniknúť procesnoprávny vzťah, lebo tu chýba jeden z jeho základných prvkov - jedna spôsobilá strana občianskoprávneho sporu. Súd je preto povinný kedykoľvek v konaní prihliadnuť na tento nedostatok podmienky konania a konanie zastaviť ( v spojení s ).“ Rovnako poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. : „Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý vedie k zastaveniu konania. Tento nedostatok nemožno odstrániť podľa ust. , pretože nejde o vadu konania, spočívajúcu v jeho nesprávnosti alebo neúplnosti. Do úvahy neprichádza ani postup podľa ust. .“ Podľa uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 30.04.2012: 4/5 „Navrhovateľom označený odporca je organizačnou zložkou podniku a bez uvedenia obchodného mena, sídla a identifikačného čísla podniku jeho zriaďovateľa pri označení odporcu ako účastníka konania v návrhu, ide len o organizačný útvar podniku, ktorý nemá spôsobilosť byť účastníkom občianskoprávneho konania. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý vedie k zastaveniu konania. Nemožno ho odstrániť ani opravou podľa , pretože nejde o vadu podania spočívajúcu v jeho nesprávnosti alebo neúplnosti. Do úvahy neprichádza ani postup podľa , nakoľko v žalobe označený subjekt nemá právnu subjektivitu a z toho dôvodu nie je možné, aby na jeho miesto vstúpil subjekt s právnou subjektivitou (so spôsobilosťou byť účastníkom konania). Poukázal aj na skutočnosť, že poučenie navrhovateľa o tom, koho by mal podľa hmotného práva žalovať, presahuje poučovaciu povinnosť súdu podľa a bolo by v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania. Dospel k záveru, že neexistencia právnej subjektivity odporcu je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, preto podľa konanie zastavil.“ „Pokiaľ v konaní, v ktorom sa účastníctvo zakladá podľa bol označený za účastníka ten, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, ide o nedostatok podmienky konania, ktorý sa nedá odstrániť. Ten, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, nemôže v občianskom súdnom konaní vstupovať do procesných vzťahov. V takto vadne začatom konaní nemôže vzniknúť procesnoprávny

vzťah, pretože tu chýba jeden z jeho základných prvkov - jeden zo subjektov procesno-právneho vzťahu

- spôsobilá strana sporu. Súd je povinný v ktoromkoľvek štádiu konania k tomuto nedostatku podmienok konania prihliadnuť a konanie zastaviť (, ).“ Procesná subjektivita, ako procesná podmienka predstavuje základnú procesnú danosť, aby súd mohol vo veci konať a rozhodovať. Ide o spôsobilosť byť subjektom procesnoprávnych vzťahov, pričom procesnoprávna subjektivita vyplýva v zásade z hmotného práva. Ten kto nemá právnu subjektivitu podľa hmotného práva, môže byť účastníkom konania len v prípade, ak mu spôsobilosť byť účastníkom konania priznáva zákon. Na nedostatok procesnej subjektivity ako procesnej podmienky pritom musí súd prihliadať počas celého konania. Podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu proti subjektu nespôsobilému byť účastníkom konania nemohol v danom prípade vzniknúť procesnoprávny vzťah medzi účastníkmi, lebo tu od samého začiatku chýba jeden z jeho základných prvkov - spôsobilá strana občianskoprávneho sporu. Žalovaný má za to, že konajúci súd mal návrh na vydanie platobného rozkazu odmietnuť, nemal pokračovať v konaní a už vôbec nemal vydať v tomto konaní Platobný rozkaz s vyššie namietaným vadným rozporom. Vzhľadom na doposiaľ uvedené skutočnosti nemožno akceptovať Platobný rozkaz ani v časti, ktorá sa týka rozhodnutia o trovách konania. Žalovaný poukazuje na ust. : „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“ Podľa ust. : „Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.“ Má za to, že ak žalobca zaviní zastavenie konania, na základe toho s poukazom na ust. by mal konajúci súd priznať protistrane, v tomto prípade žalovanému náhradu trov konania. Dovoľuje si poukázať na rozhodnutie Okresného súdu Čadca, zo dňa 21.10.2016, spis. zn. , bod 15 v zmysle ktorého: „O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s . Žalobca tým, že žaloval nespôsobilý subjekt procesne zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Žalovaným by v zmysle uvedeného prináležala náhrada trov konania podľa pomeru úspechu vo veci v rozsahu 100 %, ale vzhľadom na skutočnosť, že v konaní žalovaným žiadne trovy konania nevznikli (súd zo spisového materiálu nemal preukázaný vznik trov), preto rozhodol tak, že žalovaným náhradu trov konania nepriznal.“ V tejto súvislosti si taktiež dovoľuje poukázať na rozhodnutie Okresného súdu Levice, zo dňa 24.07.2020, spis. zn. , bod 20 v zmysle ktorého: „Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa žalovaného v žalobe nesprávne označila, procesne tým zavinila zastavenie konania a nárok na náhradu trov konania preto prináleží žalovanému, súd mu preto priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“ S poukazom na citované rozhodnutia možno konštatovať, že v prípade, ak strana procesne zaviní zastavenie konania z dôvodu, že žalobca žaloval nespôsobilý subjekt, v tomto prípade pobočku zahraničnej banky, ktorá nemá právnu subjektivitu, má žalovaný nárok na náhradu trov konania. Žalovanému trovy konania preukázateľne vznikli v súvislosti s predmetným súdnym konaním a preto mu majú byť nahradené. Záverom si dovoľuje uviesť, že súd je povinný obligatórne zastaviť konanie, ak na strane žalobcu alebo žalovaného (v našom prípade na strane žalovaného) vystupuje subjekt / osoba, ktorá nemá právnu subjektivitu. Zastavenie súdneho konania v tomto prípade nie je podmienené vznesením námietky a túto vadu nemožno v konaní inak odstrániť. Súd mal podľa názoru žalovaného návrh na vydanie platobného rozkazu odmietnuť.

4. Podľa / kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

5. Podľa / bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

6. Súd vykonal dokazovanie rozsudkom tunajšieho súdu č.k. - 151 zo dňa 14.05. 2019, právoplatného dňa 16.07. 2019, uznesením tunajšieho súdu č.k. - 92 zo dňa 07.01. 2019, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. zo dňa 06.03. 2019, výplatnou páskou žalobkyne za mesiace december 2018 a január 2019.

7. Súd má za to, že žaloba je dôvodná. Z doložených rozhodnutí súdov je jednoznačné, že sumu vo výške 283,49 eur si žalovaný nemal dôvod uplatniť a strhnúť zrážkou zo mzdy žalobkyne v zmysle rozhodnutia, ktorým súd nariadil zdržania sa zrážok zo mzdy zamestnávateľovi v konaní . Na námietku žalovaného, že žalovaný bol nesprávne označený v žalobe žalobkyňa súdu uviedla, že pôvodne bol podaný návrh na upomínacie konanie na OS Banská Bystrica, ktorý žalobkyňa podala na formulári z portálu E-žaloby, kde po vypísaní formuláru v časti IČO žalovaného došlo k vypísaniu ostatných koloniek

a teda je toho názoru, že takto vypísaný žalovaný je označený správne, keďže formulár obsahuje platné údaje z Obchodného registra SR.

8. Podľa / ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

9. Podľa ustanovenia Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia : „Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. “

10. Podľa Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia platného a účinného od 01.02. 2013 „Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2/ platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“

11. Súd v zmysle týchto zákonných ustanovení priznal žalobcovi aj zákonné úroky z omeškania z dlžných súm.

12. Podľa / súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal vo veci plný úspech, súd mu teda priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

13. Podľa / o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd Košice, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. sa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené , b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa (Exekučny poriadok).