Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/57/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudkýň JUDr. Evy Kyselovej a Mgr. Anny Mihálikovej, na verejnom zasadnutí konanom 2. septembra 2025 prejednal odvolanie podané obžalovaným A. B. proti rozsudku Okresného súdu Žilina, sp.zn. 8T/81/2024 z 23.4.2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn. 8T/81/2024 z 23.4.2025 v časti – vo výroku o treste odňatia slobody.

Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por., pri nezmenenom výroku o vine, výroku o treste zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel rozsudku Okresného súdu Žilina, sp. zn. 8T/81/2024 z 23.4.2025,

obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. C. XXX, E. C.,

o d s u d z u j e :

Podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest vo výške 800,- (osemsto) eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ukladá obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) dní.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného Žilina, sp.zn. 8T/81/2024 z 23.4.2025 bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe že:

dňa 8.6.2023 okolo 11.30 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Audi A5 ev. č. D. XXX F. po ceste I/35 v obci C., okres G., Česká republika, v smere jazdy z mesta B. do mesta H. A., kde v blízkosti rodinného domu č. XXX bol kontrolovaný hliadkou Polície Českej republiky, Obvodného oddelenia B., bol podrobený dychovej skúške na zistenie alkoholu s negatívnym výsledkom a orientačnému testu na drogy s pozitívnym výsledkom na prítomnosť metamfetamínu, následne sa v čase o 14.40 hod. podrobil v Nemocnici B., I. odberu krvi a následným toxikologickým rozborom a znaleckým skúmaním bolo zistené, že vozidlo viedol pod vplyvom metamfetamínu v koncentrácii 439,6 ng/ml v krvi a amfetamínu v koncentrácii 77,6 ng/ml v krvi.

Za súdený trestný čin bol obžalovaný odsúdený podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace. Súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák. súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 5 rokov a 7 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku, proti výroku o treste odňatia slobody, podal riadne a včas odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace. Po jeho vykonaní má právo požiadať o podmienečné prepustenie. Po vykonaní predchádzajúceho trestu sa zaradil do života. Našiel si prácu v zahraničí, ktorá ho nielen napĺňa, ale zabezpečuje mu aj dôstojné prostriedky na živobytie. O túto prácu by v prípade uloženia nepodmienečného trestu prišiel. Nestotožňuje sa s názorom okresného súdu, že po výkone trestu si ľahko nájde podobnú prácu. Je vyučený ako automechanik a o túto profesiu nie je v okrese C. záujem, preto si našiel prácu v zahraničí. Taktiež má vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére, ktorú si teraz riadne plní. Tvrdenie okresného súdu, že mu počas výkonu predchádzajúceho trestu nevznikol nedoplatok, je nepresné. Nedoplatok mu nevznikol len vďaka jeho matke, ktorá za neho túto vyživovaciu povinnosť plnila. On jej v súčasnosti vracia zaplatené platby. Počas výkonu trestu by si zo zárobku 93,- eur mesačne plnenie vyživovacej povinnosti nemohol dovoliť a vznikol by mu nedoplatok, ktorý by sa negatívne dotkol aj maloletého dieťaťa. V súčasnosti sa stará o rodičov, ktorí sú odkázaní na jeho pomoc. Rodičia majú zdravotné problémy, navštevujú viacerých lekárov. Rodičia majú pohybové problémy, a preto aj návšteva lekárov vyžaduje pomoc. Vykonáva všetky práce okolo domu, ktoré už jeho rodičia nedokážu vlastnými silami zabezpečiť. Nechce povedať, že si nezaslúži trest, chce len požiadať súd, aby vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti a dĺžku trestu, ktorú mu uložil, zvážil podmienečný odklad výkonu trestu alebo uloženie iného druhu trestu, ktorý mu kvôli 90 dňom výkonu nepodmienečného trestu nerozvráti život naruby. Tento prečin nespáchal po výkone posledného trestu odňatia slobody, ale ešte pred jeho výkonom. Od prepustenia z výkonu testu odňatia slobody vedie riadny život.

Príslušný prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol, aby krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr. por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por. Odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

K výroku o vine

Treba stručne pripomenúť, že obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní pred Okresným súdom Žilina konanom 23.4.2025 urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., čím sa vzdal práva na prerokovanie svojej veci pred nestranným a nezávislým súdom na hlavnom pojednávaní v časti prieskumu správnosti skutkových zistení obžaloby. Išlo o slobodný prejav vôle obžalovaného prijať vinu podľa obžaloby, ktorý zákon rešpektuje a umožňuje. Uvedeným vyhlásením obžalovaný súčasne prejavil súhlas, že súd mu uloží trest bez dokazovania viny. Logickým dôsledkom rozhodnutia súdu prvého stupňa o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že nepopiera skutok, bol aj ďalší postup súdu, keď súd uvedené vyhlásenie pre potreby ďalšieho konania považoval za priznanie spáchania skutku a nevykonal dokazovanie v rozsahu priznanej viny.

Nakoľko na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom nebolo vykonané dokazovanie súvisiace so skutkovými zisteniami obžaloby, nemohol ani krajský súd ako súd odvolací preskúmavať, zasahovať, meniť, či spochybňovať skutkové zistenia a závery súdu prvého stupňa prezentované vo výroku

o vine v napadnutom rozsudku, nakoľko inštitút uznania viny svojou povahou vylučuje preskúmavanie skutkového stavu konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. alebo podľa § 257 ods. 1 písm. c), ods. 4 Tr. por.

Krajský súd bol však povinný preskúmať zákonnosť postupu okresného súdu v súvislosti s rozhodnutím obžalovaného o prijatí jeho vyhlásenia o vine. V tomto smere nezistil odvolací súd žiadne pochybenia.

K výroku o treste

Pri rešpektovaní obmedzeného revízneho princípu v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. sa predmetom odvolacieho prieskumu stal len výrok súdu prvého stupňa o treste odňatia slobody uloženom obžalovanému. Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu . Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom – potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Krajský súd po preskúmaní obsahu spisu sa nestotožnil so záverom okresného súdu, pokiaľ ide o druh a výmeru trestu, ktorý za súdenú trestnú činnosť uložil obžalovanému a osvojil si argumenty obžalovaného o neprimeranosti uloženého trestu okresným súdom z hľadiska jeho prísnosti.

Odvolací súd v uvedených súvislostiach uvádza, že osobu páchateľa je potrebné hodnotiť vo všetkých súvislostiach. Pri hodnotení osoby konkrétneho páchateľa je potrebné posúdiť negatívny alebo pozitívny význam jeho osoby pre hodnotenie nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ktorá vyplýva z jeho správania sa v spoločnosti. Nemôže však ísť len o registráciu osobných údajov páchateľa bez hlbšieho rozboru jeho osobnosti vo vzťahu k ďalším kritériám, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska určovania druhu trestu a jeho výmery. V rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy, najmä z hľadiska určenia prognóz jeho budúceho vývoja správania, na základe objasnenia jeho osobných vlastností a ich spojitosti so spáchaným trestným činom vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Podľa názoru krajského súdu pri posudzovaní všetkých skutočností rozhodujúcich pre ukladanie druhu a výmery trestu je potrebné v rovnováhe vyhodnotiť všetky skutočnosti, na podklade ktorých súd rozhoduje o druhu a výmere trestu. Je nesporné, že obžalovaný viedol v kritickom čase (dňa 8.6.2023) osobné motorové vozidlo pod vplyvom metamfetamínu v koncentrácii 439,6 ng/ml v krvi a amfetamínu v koncentrácii 77,6 ng/ml v krvi, v dôsledku čoho mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.

Obžalovaný pred okresným súdom urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré okresný súd prijal. Obžalovaný sa k spáchanému trestnému činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval. Z obsahu spisu vyplýva, že obžalovaný od spáchania súdeného trestného činu (od 8.6.2023) spáchal dňa 21.6.2023 priestupok podľa o priestupkoch. V odvolacom konaní obžalovaný predložil potvrdenie, že je zamestnaný od 21.7.2025 v spoločnosti J. K. L., M.. Zamestnávateľ ho hodnotí ako bezproblémového zamestnanca, ktorý riadne pracuje, pozitívne prispieva k chodu projektu a jeho stabilné zamestnanie má zjavný stabilizačný a resocializačný účinok. Obžalovaný uviedol, že si dokáže v zamestnaní zarobiť cca 2.000,- eur mesačne. Platí 100,- eur mesačne výživné na maloletú dcéru, spláca dlhy, ktoré nadobudol počas výkonu trestu. Mal šnúru, kedy páchal trestnú činnosť. Mal vtedy ťažké obdobie, rozvádzal sa, mal problémy s bývaním, dcérou. Chce, aby mu dal krajský súd šancu, aby pokračoval vo vedení riadneho života, ktorý praktizuje od posledného výkonu trestu odňatia slobody od 26.12.2024, nechce prísť o prácu.

Z odpisu z registra trestov je zistiteľné, že obžalovaný bol doposiaľ jedenásťkrát súdne potrestaný, prevažne pre úmyselnú trestnú činnosť podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., § 212 Tr. zák., v jednom prípade pre trestný čin podľa § 171 ods. 3 Tr. zák. spáchanú v období (20.6.2015, 3.8.2022, 3.9.2022, 8.9.2022, 23.9.2022, 29.9.2022, 14.10.2022, 21.10.2022, 30.3.2023). Obžalovanému boli v minulosti ukladané tresty: peňažný trest, tresty odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu s primeranou skúšobnou dobou, súhrnné nepodmienečné tresty odňatia slobody. V jednom prípade bolo upustené od uloženia súhrnného trestu odňatia slobody. Obžalovaný v minulosti (dňa 20.6.2015) spáchal trestný čin podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. Je nesporné, že v prípade odsúdenia za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. (sp. zn. 0T/34/2015) platí tzv. zákonná fikcia neodsúdenia a na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený. Zahladenie odsúdenia však neznamená zánik všetkých nepriaznivých účinkov spojených s odsúdením. Existencia odsudzujúceho rozhodnutia totiž uplatnením fikcie neodsúdenia nezaniká, pričom trest, ktorý odsúdený vykonal a ktorý mu bol zahladený, má stále platný právny základ v odsudzujúcom rozhodnutí. Osobitne treba zdôrazniť, že zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, ale nie aj sama skutočnosť, že páchateľ trestný čin spáchal. Z aktuálneho výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný sa v rokoch 2020 až 2023 dopustil 17 priestupkov. Jedná sa prevažne o priestupky na úseku cestnej premávky, v rokoch 2021 až 2022 sa dopustil dvoch priestupkov proti majetku.

Obžalovaný ku spáchaniu trestného činu zaujal kritický a kajúcny postoj, prejavil snahu o vedenie riadneho života, resp. o zmenu svojho života. Krajský súd dospel k názoru, že účel trestu možno dosiahnuť aj uložením alternatívneho trestu nespojeného s odňatím slobody. Najvhodnejší sa javí peňažný trest, ktorý takisto predstavuje výrazné potrestanie, avšak obžalovanému bude zachovaná možnosť byť ekonomicky aktívny, bude môcť vykonávať prácu a zachová si tak stály zdroj príjmu,

bude môcť prispievať na výživu svojej maloletej dcére, platiť dlhy. V okolnostiach danej veci krajský súd považuje za dostatočný, zákonný a postačujúci na prevýchovu obžalovaného peňažný trest vo výmere 800,- eur, spolu s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 20 dní, pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený a najmä v kontexte trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 5 rokov a 7 mesiacov, ktorý obžalovaný odvolaním nenapadol. Všetky tresty uložené obžalovanému sú primerané aj vzhľadom na spáchanú trestnú činnosť a dobu spáchania trestného činu, ako aj skutočnosť, že obžalovaný od 8.6.2023 nespáchal trestný čin.

Krajský súd je toho názoru, že uložený trest treba chápať ako súhrn všetkých trestov, ktoré boli obžalovanému uložené, pričom tieto tresty komplexne pôsobia na obžalovaného ako prevýchovu formou individuálnej aj generálnej prevencie a ako potrestanie za spáchaný trestný čin, ktorého sa dopustil svojím protiprávnym konaním. Podľa názoru krajského súdu v posudzovanom prípade uloženie peňažného trestu v kombinácii s trestom zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 5 rokov a 7 mesiacov, ktorý patrí k najúčinnejším prostriedkom ochrany bezpečnosti cestnej premávky, splní účel trestu vymedzený v ustanovení § 34 Tr. zák. Tým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, zabránenie odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a priviesť ho k tomu, aby viedol riadny život, pričom uložený trest má správne výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Krajský súd v okolnostiach danej veci zohľadnil najmä to, že počas doby trvania trestu zákazu činnosti vedenia motorového vozidla možno dôvodne očakávať dosiahnutie vyššej ochrany spoločnosti pred obžalovaným, ktorý páchal trestnú činnosť prevažne súvisiacu s vedením motorových vozidiel.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutým výrokom rozsudku, a nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.