Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3To-80-2025.pdf
PDF · 132.74 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/80/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin neoprávnená výroba a obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 05.05.2025 pod sp. zn. 11T/14/2025, na verejnom zasadnutí konanom v Trnave dňa 02.09.2025, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu bol obžalovaný A. B. uznaný vinným zo spáchania zločinu neoprávnená výroba a obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom neoprávnené prechovávanie omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je v ňom uvedené.
Za túto trestnú činnosť bol obžalovanému okresný súdom uložený podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 36 písm. l) Trestného zákona a § 37 písm. h) Trestného zákona, tiež za použitia § 41 ods. 1 Trestného zákona a § 39 ods. 5 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil okresný súd do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona uložil obžalovanému i trest prepadnutia vecí, ktoré boli použité na spáchanie trestného činu, a to (podľa zápisnice o vykonaní domovej prehliadky zo dňa 18.09.2024, č. l. 325 a nasl., a zápisnice o vykonaní osobnej prehliadky dňa 18.09.2024, č. l. 348 a nasl.), konkrétne:
- 1 ks čierna koženková kapsička značky „Kappa" spolu s obsahom 1 ks injekčná striekačka znečistená kryštalickou látkou, 1 ks rozbitá sklenená fajka, 1 ks sklenená znečistená fajka, 1 ks mikro váha značky Capacity,
- 1 ks biela porcelánová šperkovnička s farebnými kvetinami v tvare srdiečka,
- 1 ks kovovo - medená okrúhla drvička znečistená po zelenej sušine,
- 1 ks plastová priehľadná nádoba s bielym plastovým uzáverom v tvare kocky,
- 1 ks kovová, okrúhla drvička čierno - zelenej farby s motívmi listov, znečistená po zelenej sušine.
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva Slovenská republika.
Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona mu okresný súd uložil i ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.
Okresný súd zdôvodnil svoje rozhodnutie v rozsahu č.l. 530-540 spisu.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovej lehote obžalovaný A. B. i prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta (v enunciáte tohto rozhodnutia označená ako „ okresný prokurátor“), obaja proti výroku o uloženom treste.
Obžalovaný podané odvolanie odôvodnil písomne (v jeho prvej fáze) prostredníctvom obhajkyne tým, že má za to, že vzhľadom na viaceré skutočnosti, ktoré špecifikoval v rámci samotného hlavného pojednávania, vzhľadom na jeho osobné pomery, mladý produktívny vek, predchádzajúcu mladícku nerozvážnosť a rozsiahlu spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní pri odhaľovaní trestnej činnosti organizovanej skupiny zaoberajúcej sa drogovou trestnou činnosťou, považuje uloženie trestu na samej spodnej hranici trestnej sadzby odôvodnené a prípustné. Z uvedených dôvodov preto žiadal, aby odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel a sám rozhodol tak, že mu za použitia § 39 ods. 5 Trestného zákona uloží trest odňatia slobody na samej spodnej hranici zákonom ustanovenej a zníženej trestnej sadzby.
Prokurátorka zdôvodnila podané odvolanie v prvom rade tým, že rozsudkom Okresného súdu Galanta a s jeho právnymi úvahami o dôvodoch využitia ustanovenia § 39 odsek 5 Trestného zákona vo vzťahu k obžalovanému A. B. sa nestotožňuje a rozsudok v tejto časti považuje za nezákonný a zároveň aj nespravodlivý.
Z ustáleného skutkového stavu je zrejmé, že obžalovaný A. B., ktorý sa ku skutku priznal (ku všetkým skutkom až počas hlavného pojednávania), naplnil znaky skutkovej podstaty žalovaných trestných činov tým, že s vidinou získania finančného prospechu obchodoval s omamnými a psychotropnými látkami, a to závažnejším spôsobom konania na viacerých osobách.
V odpise registra trestov má obžalovaný 1 záznam, z ktorého vyplýva, že bol už odsúdený trestným rozkazom Mestského súdu Bratislava 1 sp. zn. 10T/35/2023 zo dňa 13.07.2023, právoplatným dňa 04.08.2023, za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 3 Trestného zákona (prechovávanie metamfetamínu 49 obvykle jednorazových dávok), za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky do 05.08.2026 s probačným dohľadom v skúšobnej dobe Žalovaný skutok v predmetnej trestnej vecí teda obžalovaný spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.
V ústrednej evidencii priestupkov má obvinený 8 záznamov (dopravné priestupky), pričom poukazuje na priestupkový postih zo dňa 11.03.2023, dopravný priestupok v rámci ktorého mal obvinený pozitívny screening drogy metamfetamín, amfetamín, MDMA, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 700,00 Eur, a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo v trvaní 14 mesiacov.
V ustanovení § 39 odsek 5 Trestného zákona, je koncipovaná rámcová právna úprava inštitútu mimoriadneho zníženia trestu, čím možno rozumieť ukladanie určitého druhu trestu vo výmere nižšej, ako je Trestným zákonom stanovená dolná hranica trestnej sadzby. Je potrebné poznamenať, že mimoriadne zníženie trestu je fakultatívnym inštitútom. Obžalovaný teda v rámci trestného konania nedisponuje právnym nárokom na mimoriadne zníženie trestu. Aplikácia mimoriadneho zníženia trestu je prejavom diskrečného oprávnenia konajúceho súdu a je prípustná výlučne za splnenia zákonom stanovenej podmienky, a to že obžalovaný učinil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine. Pri aplikácii inštitútu mimoriadneho zníženia trestu je toto však potrebné vnímať optikou všeobecného pravidla, že realizácia diskrečnej právomoci nikdy nie je prejavom svojvôle orgánu aplikujúceho právnu normu na konkrétny prípad. V rámci interpretačných súvislostí aplikácie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu je potrebné vyjadriť dôležitosť dotknutého ustanovenia aj s poukazom na individualizáciu
trestu ukladaného konkrétnemu páchateľovi. V zmysle prítomnosti zásady individualizácie trestu vyjadrenej v jednotlivých ustanoveniach Trestného zákona je nevyhnutné na spravodlivé určenie výšky ukladaného trestu zohľadniť všetky relevantné okolnosti, za ktorých bol skutok spáchaný. Týmito okolnosťami sa rozumejú najmä všetky poľahčujúce, ako aj priťažujúce okolnosti. K interpretácii zásady individualizácie ukladaného trestu je však potrebné pristupovať extenzívnejšie než len v načrtnutej rovine poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti. To má svoj základ najmä v požiadavkách, ktoré sú na trest ako formu spoločenskej represie kladené trestnoprávnymi normami (§ 34 Trestného zákona). V dôsledku prítomnosti týchto požiadaviek má trest slúžiť ochrane spoločnosti, má pôsobiť preventívne a odstrašujúco na potenciálnych páchateľov trestnej činnosti (generálna prevencia), má mať výchovné poslanie a napokon je prítomná aj požiadavka jeho spravodlivosti. Na dosiahnutie uvedených atribútov ukladaného trestu je preto kruciálne dôležité zohľadniť všetky mimoriadne skutkové okolnosti konkrétnej veci a premietnuť ich do konkrétnej výmery trestu ukladaného páchateľovi.
Vzhľadom na uvedené sa nemožno stotožniť s argumentáciou súdu, že „pri učinenom vyhlásení obžalovaného o vlastnej vine a ľútosti nad vlastnou trestnou činnosťou pred súdom (§ 39 odsek 5 Trestného zákona), ktorým vyhlásením potvrdil svoj aktuálny postoj k tu žalovanej, svojej vlastnej trestnej činnosti (t. j. sebareflexívne sa obžalovaný postavil k tu žalovanej trestnej činnosti, prejavil snahu/vôľu nasmerovať svoj život smerom preč od ďalšieho páchania trestnej činnosti), bol v tomto prípade podľa názoru súdu zákonný dôvod na mimoriadnezníženie trestu obžalovaného v intenciách § 39 odsek 5 Trestného zákona.". Samotné priznanie obžalovaného, nemôže byť považované za okolnosť odôvodňujúcu aplikáciu ustanovenia § 39 odsek 5 Trestného zákona. Samotné učinenie vyhlásenia obžalovaného o vlastnej vine a ľútosť nad vlastnou trestnou činnosťou pre použitie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu nepostačuje, pretože súd musí prihliadať na všetky relevantné okolnosti posudzovaného prípadu, ktoré v danom prípade neodôvodňovali mimoriadne zníženie trestu. S ohľadom na uvedené skutočnosti vzhliadnuc aj postoj A. B. k spáchanej závažnej drogovej trestnej činnosti nie je absolútne z odôvodnenia rozsudku zrejmé, prečo mal súd za to, že práve trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia splní svoj účel. Uvedené sa javí ako neprimerané aj z toho dôvodu, že je zrejmé, že trest odňatia slobody uložený predchádzajúcim odsudzujúcim rozsudkom (podmienečný trest odňatia slobody za drogovú trestnú činnosť) nesplnil absolútne svoj účel a A. B. sa opätovne dopustil závažnej trestnej činnosti, a to v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.
Vzhliadnuc celý vyšetrovací spis, je skôr badateľné, že konanie A. B. je nanajvýš tendenčné, kedy počas celého prípravného konania svojim postojom k spáchanej trestnej činnosti skôr sťažoval postup orgánov činných v trestnom konaní a až následne (kedy bol evidentne uzrozumený s dôkaznou situáciou) sa „nečakane" rozhodol urobiť na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine. Súd by v takýchto prípadoch nemal automaticky vždy pri vyhlásení viny (ako je to aj zrejmé z rozhodovacej činnosti v poslednom období) aplikovať ustanovenie § 39 odsek 5 Trestného zákona, a bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia rozhodnúť, že práve trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov splní svoj účel.
Je potrebné poukázať najmä na vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní, ktoré považujem zo strany obžalovaného za účelové s cieľom dosiahnutia miernejšieho trestu, pretože obžalovaný sa počas prípravného konania ku všetkým skutkom nepriznal. Obžalovaný počas celého prípravného konania podával opravné prostriedky (sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ktorá bola zamietnutá, ako aj návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní podľa § 363 Trestného poriadku), čo len utvrdzuje skutočnosť, že vyhlásenie o vine obžalovaného pred súdom bolo účelové s cieľom uloženia miernejšieho trestu. Obvinený taktiež počas domovej prehliadky dobrovoľne nevydal hľadané veci, keď tvrdil, že v dome nie sú žiadne veci pochádzajúce z trestnej činnosti. Rovnako tak je potrebné poukázať na priestupkovú minulosť obžalovaného (8 záznamov) vrátane postihu obžalovaného zo dňa 11.03.2023 za dopravný priestupok v rámci ktorého mal obžalovaný pozitívny screening drogy metamfetamin, amfetamín, MDMA, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 700,00 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo v trvaní 14 mesiacov. Poukazuje tiež na skutočnosť, že obžalovaný spáchal dva trestné činy (zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 odsek 1, odsek 2 písmeno b), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona v súbehu so zločinom neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 odsek 1, odsek 4 písmeno a) Trestného zákona) a to napriek tomu, že bol v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za drogovú trestnú činnosť za súčasného uloženia ochranného liečenia, obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania návykových látok a povinnosti
spočívajúcej v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Ani uvedené sankcie obžalovaného neodradili od páchania ďalšej trestnej činnosti.
Základná trestná sadzba pre zločin podľa § 173 odsek 3 Trestného zákona je 7 až 15 rokov. Teda dolná hranica trestnej sadzby je 7 rokov.
Nestotožňuje sa preto s názorom súdu I. stupňa, že úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov uložený obžalovanému A. B. citovaným rozsudkom je dostatočný na ochranu spoločnosti, a nápravu páchateľa. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu zastáva názor, že podmienky na použitie ustanovenia § 39 odsek 5 Trestného zákona splnené neboli. Uvedené ustanovenie nemožno vykladať laxne tým spôsobom, že automaticky pri urobení vyhlásenia o vine sa mimoriadne znižuje trestná sadzba pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Priznanie viny obžalovaným na hlavnom pojednávaní podľa § 257 odsek 1 písmeno b) alebo c) Trestného poriadku neznamená automatické uplatnenie mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 odsek 5 Trestného zákona. Súd musí vždy individuálne posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na takéto zníženie trestu, a to na základe všetkých okolností prípadu.
Použitie trestnej sadzby podľa § 173 odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona v rozsahu 7 až 15 rokov, s rovnováhou poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 36 písmeno l), resp. § 37 písmeno h) Trestného zákona, nie je vzhľadom na okolnosti prípadu neprimerane prísne, pričom na zabezpečenie ochrany spoločnosti nepostačuje nepodmienečný trest kratšieho trvania (5 rokov a 6 mesiacov). S poukazom na uvedené má za to, že trest uložený obžalovanému A. B., teda trest uložený pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom v ustanovení § 173 odsek 3 Trestného zákona (pod 7 rokov), je neprimerane mierny a nezákonný.
Zastáva názor, že vhodným druhom trestu by sa v tomto prípade javil úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere minimálne 7 rokov v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 173 odsek 3, § 36 písm. l), § 37 písmeno h), § 38 ods. 2, § 41 odsek 1, § 48 odsek 1, odsek 2 písmeno a), Trestného zákona.
S trestom prepadnutia vecí, konkrétne: 1 ks čierna koženková kapsička značky Kappa spolu s obsahom 1 ks injekčná striekačka znečistená kryštalickou látkou, 1 ks rozbítá sklenená fajka, 1 ks sklenená znečistená fajka, 1 ks mikro váha značky Capacity, 1 ks biela porcelánová šperkovnička s farebnými kvetinami v tvare srdiečka, 1 ks kovovo-medená okrúhla drvička znečistená po zelenej sušine, 1 ks plastová priehľadná nádoba s bielym plastovým uzáverom v tvare kocky, 1 ks kovová, okrúhla drvička čierno-zelenej farby s motívmi listov, znečistená po zelenej sušine, ako aj uloženým ochranným dohľadom v trvaní 2 roky sa stotožňuje.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody prokurátorka navrhla, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd s poukazom na § 321 odsek 1 písmeno d), písmeno e), odsek 2 Trestného poriadku, napadnutý rozsudok vo výroku o treste obžalovaného A. B. zrušil a v zmysle § 322 odsek 3 Trestného poriadku rozhodol vo veci sám tak, že uloží obžalovanému A. B. podľa § 173 odsek 3 Trestného zákona so zistením a určením poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno 1) Trestného zákona a so zistením a určením priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody na dolnej hranici takto určenej trestnej sadzby (t. j. minimálne vo výmere 7 rokov) so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
K odvolaniu okresnej prokuratúry sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne, pričom totožným písomným podaním zo dňa 07.05.2025 zároveň doplnil svoje odvolanie.
V úvode písomného odôvodnenia odvolania uviedol, že sa pridržiava svojej argumentáciu, ktorú súdu zaslal v zmysle svojho podania-odvolania obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 05.05.2025 pod sp. zn. 11T/14/2025 a potom, ako mu bolo doručené písomné odôvodnenie vyhláseného rozsudku súdu, svoje odvolanie dopĺňa a zároveň sa k odvolaniu prokurátorky OP vyjadruje nasledovne:
K argumentácii prokurátorky OP ohľadom jeho vyhlásenia o vine, ktoré ona považuje za tendenčné, uvádza, že sama prokurátorka na hlavnom pojednávaní jeho vyhlásenie o vine navrhovala prijať, a to bez akýchkoľvek pripomienok či výhrad. Tento návrh bol súdom zohľadnený a rozsudok bol vydaný s prihliadnutím na toto vyhlásenie, ktoré je v súlade s požiadavkami zákona - bolo slobodné, dobrovoľné, pravdivé a dostatočne konkretizované. Prokurátorka zároveň na otázku predsedu senátu, či podá odvolanie, neuviedla jednoznačné stanovisko, ale vyjadrila sa, že sa vyjadrí následne, po vyjadreniach obžalovaného a obhajoby (a teda odvolanie podá podľa toho, ako sa vyjadrí k tejto otázke obžalovaný). To svedčí o jej vyčkávacom postoji, ktorý nebol v súlade so zásadou rýchlosti a efektívnosti trestného konania. Až následne, po tom, čo si ponechali zákonnú lehotu na vyjadrenie sa k rozsudku, resp. na podanie či vzdanie sa odvolania, prokurátorka oznámila, že podáva odvolanie. Takýto postup nepovažuje za zákonný či súladný s požiadavkami spravodlivého procesu.
V odvolaní prokurátorka uvádza, že jeho konanie ako obžalovaného v súvislosti s vyhlásením o vine bolo „tendenčné a účelové", čo je však v priamom rozpore s jej vlastným procesným postojom počas hlavného pojednávania Považuje za potrebné zdôrazniť, že prokurátorka nevyjadrila žiadnu pochybnosť o úprimnosti alebo pravdivosti jeho vyhlásenia v čase, keď navrhovala jeho prijatie; jeho vyhlásenie o vine bolo podané v prítomnosti súdu, obhajkyne aj prokurátorky, ktorí mohli namietať jeho nedostatočnosť či nepravdivosť žiadna takáto námietka vtedy nebola vznesená, práve naopak, tak prokurátorka ako i obhajkyňa navrhovali vyhlásenie prijať a súd sa tak rozhodol urobiť, nakoľko boli na uvedené splnené podmienky; následné spochybňovanie vyhlásenia až po vyhlásení rozsudku naznačuje, že odvolanie bolo podané nie na ochranu zákonnosti, ale z dôvodu nespokojnosti s výškou trestu alebo iným aspektom rozsudku, čo však nie je dôvodom na spochybnenie samotného vyhlásenia o vine a opierania svojho odvolania o túto argumentáciu.
Z obsahu odvolania prokurátorky možno nadobudnúť dojem, že skutočným dôvodom je podania nie je vecná nespokojnosť s právnym posúdením jeho postoja k skutku s výškou či s výškou trestu, ale skôr reakcia na jeho procesné rozhodnutie využiť právo ponechať si lehotu na zváženie odvolania. Takýto postoj však nezodpovedá procesnej roli prokuratúry ako objektívneho orgánu ochrany zákonnosti a zároveň neprípustne spochybňuje uplatnenie zákonných práv obhajoby. Ponechanie si zákonnej lehoty obhajobou na zváženie ďalšieho postupu nemožno interpretovať ako tendenčné či účelové, ale výlučne ako zákonom predpokladané právo obžalovaného.
Konanie prokurátorky, ktorá najprv súhlasila s prijatím vyhlásenia a až následne ho účelovo spochybňuje, môže vzbudzovať pochybnosti o objektivite a zákonnosti postupu obžaloby. Tento postup tiež porušuje zásadu neprípustnosti zneužitia procesných práv a zároveň ohrozuje právnu istotu mňa ako obžalovaného, ktorý som vychádzal zo skutočnosti, že vyhlásenie o vine bolo prijaté bez výhrad.
Dňa 07.05.2025 obžalovaný prostredníctvom svojej zvolenej obhajkyne zaslal Národnej protidrogovej jednotke PZ podanie, a to žiadosť o zaslanie záznamu o spolupráci obž. A. B., v rámci ktorého požiadal o zaslanie záznamu o spolupráci uskutočnenej medzi ním a predmetným útvarom PZ. Tento žiadal zaslať tak jemu, ako i Okresnému súdu Galanta ku konaniu pod sp. zn. 11T/14/2025.
Dňa 13.05.2025 obdržal stručnú odpoveď od D. D. D. E., ktorý mu uviedol ako odpoveď žiadosť, že správa bola zaslaná na Krajskú prokuratúru Nitra k uvedenému číslu konania dňa 09.04.2025. Predmetná správa resp. záznam o spolupráci však ani jemu ani jeho obhajkyni doručený nebol, a to napriek ich žiadosti.
Má za to, že ak táto je skutočne súčasťou dokumentácie zaslanej na Krajskú prokuratúru Nitra a jeho požiadavke o jej zaslanie nebolo vyhovené, žiada o to, aby prvostupňový súd či odvolací súd túto správu vyžiadal a bola obsahom spisového materiálu ku dňu rozhodovania o odvolaní.
Zároveň doložil do spisu listinný dôkaz, a to žiadosť o zaslanie záznamu o spolupráci obž. A. B. zo dňa 07.05.2025, odpoveď na žiadosť obhajkyne od D. D. D. E.. Záznam o jeho spolupráci s útvarom a príslušníkmi Národnej protidrogovej jednotky navrhuje vyžiadať a pripojiť
Táto správa je podľa jeho názoru podstatná z hľadiska preukázania naplnenia podmienok v zmysle § 39 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona, nielen § 39 ods. 5 Trestného zákonmi ako to uznal sudca prvostupňového súdu. Má za to, že práve vzhľadom na jeho spoluprácu je potrebné okrem ustanovenia
§ 39 ods. 5 Trestného zákona vychádzať pri ukladaní trestu z predmetného zákonného ustanovenia, ale i ustanovení § 39 ods. 1, ods. 2 písm. b) aj ods. 3 písm. d) Trestného zákona (ktoré následne citoval).
Má za to, že v jeho prípade došlo k poskytnutiu takej pomoci, resp. k významnému prínosu k objasneniu trestnej činnosti zločineckej skupiny, ktorej trestná činnosť výrazne presahuje rozsah skutku spáchaný jeho osobou. Má za to, že v jeho prípade bolo a je potrebné vychádzať (okrem ustanovenia § 39 ods. 5 Trestného zákona) i z ustanovení § 39 ods. 1, ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. d) Trestného zákona, nakoľko uloženie trestu, ktorý mu bol uložený súdom prvého stupňa, považuje za neprimerane prísne, pričom na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, a to v zmysle § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona.
Vzhľadom na uvedené preto navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátorky OP zamietol ako nedôvodné, jeho odvolaniu vyhovel a sám rozhodol tak, že mu za použitia § 39 ods. 1, ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. d) a § 39 ods. 5 Trestného zákona uloží trest odňatia slobody na samej spodnej hranici zákonom ustanovenej a zníženej trestnej sadzby.
Konanie na odvolacom súde
Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie dňa 02.09.2025 v prítomnosti prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava, obžalovaného a jeho obhajcu.
Na verejnom zasadnutí podľa § 326 ods. 5 s poukazom na § 269 Trestného poriadku odvolací súd doplnil ( na návrh obžalovaného) dokazovanie oboznámením doručených oznámení Krajskej prokuratúry Nitra a Národnej protidrogovej jednotky, odd. Západ zo dňa 28.07.2025 (č.l. 591,593) z ktorých vyplýva, že obžalovaný bol príslušníkmi Národnej protidrogovej jednotky vyťažený k drogovej trestnej činnosti, pričom uviedol informácie, ktoré sú v operatívnom záujme protidrogového oddelenia Západ. Z uvedeného dôvodu bola vykonaná eskorta obžalovaného mimo ústav, pričom ukázal záujmové objekty. A. B. prisľúbil spoluprácu aj do budúcnosti. V súčasnosti sú informácie poskytnuté obžalovaným v operatívnom preverovaní.
Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu plne zotrval na podanom odvolaní OP GA s argumentami tam použitými. Obžalovaný spáchal trestný čin v čase podmienečného odsúdenia. Pokiaľ ide o skutočnosť oboznámenú na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, má za to, že ide o prvotné štádiu a výsledok ešte nepriniesol žiadaný efekt. Má tiež za to, že trest uložený obžalovanému prvostupňovým súdom je neprimerane mierny, preto navrhol zrušiť v napadnutom rozsudku výrok o uloženom treste odňatia slobody a uložiť obžalovanému trest v navrhovanej výmere. Zároveň navrhol odvolanie obžalovaného nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. Por.
Obhajkyňa obžalovaného spolu s obžalovaným na verejnom zasadnutí poukazovali na písomné dôvody odvolania s tým, že mu navrhli v celom rozsahu vyhovieť a uložiť obžalovanému mimoriadne znížený trest v zmysle (v odvolaní) citovaných ustanovení Tr. poriadku. Majú tiež za to, že vyhlásenie obžalovaného o vine bolo urobené slobode, vážne, dobrovoľne a pravdivo. Sama prokurátora na hlavnom pojednávaní výslovne navrhovala jeho prijatie a nevzniesla žiadne námietky. S poukazom na mladý vek obžalovaného, jeho osobné pomery, úprimnú ľútosť a významnú spoluprácu s OČTK pri odhaľovaní trestnej činnosti, ktorá podstatne presahuje rozsah skutku kladeného mu za vinu navrhuje uloženie mimoriadne zníženého trestu.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací podľa § 317 ods.1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podali odvolatelia odvolanie, ako aj konanie, ktoré rozsudku predchádzalo, prihliadajúc i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a tak zistil, že odvolania obžalovaného a prokurátorky OP Galanta nie sú dôvodné.
Pri preskúmavacej povinnosti obžalovaným a prokurátorkou napadnutého výroku o treste odňatia slobody, odvolací súd zistil, že tento výrok napadnutého rozsudku je správny a zákonný.
Po preskúmaní obsahu spisového materiálu v prvom rade odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal vo vzťahu k výroku o treste dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie všetkých
rozhodujúcich skutočností, ktoré majú význam pre posúdenie druhu a výmery trestu v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákona.
Okresný súd pri posudzovaní tohto výroku vychádzal z riadne zisteného skutkového stavu veci, prihliadol na osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, správanie sa v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia, ako aj na závažnosť a charakter žalovanej trestnej činnosti. Správne vyhodnotil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (§ 36, § 37 TZ) a dospel k správnemu záveru, že tieto sú v aritmetickej rovnováhe.
Pri ukladaní trestu sa súd prvého stupňa dôsledne riadil zásadami ukladania trestov podľa § 34 a nasl. Trestného zákona, ktoré vyžadujú, aby trest bol zákonný, primeraný povahe a závažnosti trestného činu, ako aj pomerom páchateľa, a aby napĺňal účel trestu – ochranu spoločnosti, individuálnu prevenciu (výchovné pôsobenie na páchateľa) a generálnu prevenciu (odstrašujúce pôsobenie na ostatných členov spoločnosti).
V súlade s teóriou relatívne určitej trestnej sadzby a zásadou individualizácie trestu súd prvého stupňa skúmal, či sú splnené podmienky na uloženie trestu v zákonom ustanovenej sadzbe alebo či je namieste postup podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona – mimoriadne zníženie trestu. Vzhľadom na priznanie viny, úprimnú ľútosť obžalovaného a jeho snahu o sebareflexiu okresný súd správne konštatoval, že sú splnené podmienky pre aplikáciu tohto ustanovenia a dospel k správneemu právnemu záveru, že je dôvodným znížiť trest pod dolnú hranicu zákonom stanovenej sadzby (7 až 15 rokov).
Pri výmere trestu (5 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne) okresný súd relevantne prihliadol aj na princíp proporcionality trestu, na neúčinnosť predchádzajúceho podmienečného odsúdenia (čo odôvodňuje výhradné uloženie nepodmienečného trestu), a na potrebu zabezpečiť účinnú generálnu aj individuálnu prevenciu.
Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že účelom trestu nie je len represia, ale aj resocializácia páchateľa – preto je uložená výmera trestu taká, aby bola pre obžalovaného dostatočne výchovná a zároveň nie neprimerane prísna.
Správne okresný súd zaradil obžalovaného na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, keďže ide o jeho prvý výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na podrobné a presvedčivé odôvodnenie okresného súdu, ktoré sa náležite vysporiadalo so všetkými rozhodujúcimi kritériami ukladaného trestu vrátane jeho druhu, výmery a spôsobu výkonu.
Odvolací súd sa s týmito závermi v plnom rozsahu stotožňuje a pre stručnosť na ne v podrobnostiach odkazuje, keďže jeho úlohou v odvolacom konaní nie je nahrádzať činnosť súdu prvého stupňa pri zisťovaní skutkového stavu a ukladaní trestu, ale preskúmať napadnutý výrok z hľadiska uplatnených odvolacích námietok, v danom prípade obžalovaného a prokurátorky.
K odvolacím námietkam obžalovaného: Odvolací súd preskúmal písomné odvolanie obžalovaného, pričom konštatuje, že v ňom uplatnené dôvody sa zameriavajú predovšetkým na výmeru uloženého trestu odňatia slobody, pričom obžalovaný namieta, že trest je podľa jeho názoru prísny a žiada jeho ďalšie zníženie až na samú spodnú hranicu mimoriadne zníženej sadzby, resp. pre jeho aktuálnu spoluprácu s OČTK až s aplikáciou § 39 ods. 1, ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. d) Trestného zákon Odvolací súd však v tejto súvislosti poukazuje na to, že súd prvého stupňa sa podrobne zaoberal všetkými okolnosťami významnými pre výmeru trestu – osobou obžalovaného, jeho doterajším spôsobom života, skutočnosťou, že sa skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za rovnakú trestnú činnosť, ako aj jeho doznaním, úprimnou ľútosťou a deklarovanou ochotou spolupracovať. Okresný súd správne aplikoval výlučne § 39 ods. 5 Trestného zákona a trest obžalovanému mimoriadne znížil, keď spodnú hranicu základnej sadzby (7 rokov) znížil na úroveň 5 rokov a 6 mesiacov, teda výrazne pod zákonnú dolnú hranicu základnej trestnej sadzby. Odvolací súd považuje takto určenú výmeru trestu za primeranú, rešpektujúcu zásadu individualizácie trestu a zohľadňujúcu všetky
relevantné okolnosti vrátane jeho ochoty spolupracovať s OČTK na odhaľovaní závažnej trestnej činnosti. Ďalšie mimoriadne zníženie trestu ( postupom podľa § 39 ods.1 Tr. zákona), ako ho navrhuje obžalovaný, by podľa názoru odvolacieho súdu nezodpovedalo požiadavke na naplnenie účelu trestu podľa § 34 Trestného zákona, nakoľko na takýto postup jednak nie sú splnené zákonné podmienky a tiež osobitne pokiaľ ide o zabezpečenie individuálnej prevencie a odradenie obžalovaného od páchania ďalšej trestnej činnosti, keďže predchádzajúci podmienečný trest sa u neho minul účinkom. V tejto súvislosti odvolací súd zvýrazňuje, že postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Trestného poriadku môže odvolací súd zrušiť výrok o treste napadnutého rozsudku len v prípade, ak je uložený trest neprimeraný. Za neprimeraný možno považovať taký trest, ktorého druh alebo výmera je v zrejmom rozpore s hľadiskami, ktoré sú určené v zásadách pre ukladanie trestov podľa § 34 Trestného zákona. V prejednávanej veci krajský súd nepovažoval uložený mimoriadne znížený úhrnný trest odňatia slobody v dĺžke trvania 5 rokov a 6 mesiacov za neprimeraný (neprimerane prísny), nakoľko prvostupňový súd pri ukladaní trestu podľa názoru odvolacieho súdu prihliadol ku všetkým okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska naplnenia účelu trestu a jeho výmery a uvážene prihliadol i na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, a preto sa s uloženým trestom v uvedenom rozsahu stotožnil aj odvolací súd bez toho, aby zvažoval akékoľvek zmiernenie tohto trestu.
Obžalovaný by si mal uvedomiť, že pre trest je charakteristické, že je s ním spojené negatívne hodnotenie činu a osoby páchateľa a že sa ukladá jednak v závislosti od závažnosti činu, tak i od osobných pomerov obžalovanej osoby a jeho trestnej minulosti, ktoré sú rovnocennými právnymi skutočnosťami a tiež rozhodujúcimi kritériami pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery. K naplneniu účelu trestu tiež prispieva aj jeho preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe odrádza verejnosť od páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním vedomia verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti trestov, ktoré i reálne postihne osobu páchajúcu takýto druh trestnej činnosti.
V tejto súvislosti netreba opomínať aj jedno zo základných kritérií, ktoré musí súd pri ukladaní trestu zohľadniť, a to účel trestu tak, ako to má na mysli § 34 ods. 1 Trestného zákona a vymedzenie okolností, na ktoré musí súd prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vyplývajúce z § 34 ods. 4 Trestného zákona. Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život (prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (prvok generálnej prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
K odvolacím námietkam prokurátorky:
Odvolací súd sa podrobne zaoberal i odvolacími námietkami prokurátorky, ktoré smerovali proti použitiu ustanovenia § 39 ods. 5 Trestného zákona a uloženie trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že ani odvolanie prokurátorky nie je dôvodné.
Okresný súd vo vzťahu k použitiu tohto „zmierňovacieho“ ustanovenia vykonal vo vzťahu k výroku o treste dostatočné dokazovanie a v odôvodnení rozsudku sa podrobne zaoberal všetkými rozhodnými skutočnosťami prípadu.
Správne vyhodnotil, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine, prejavil úprimnú ľútosť nad spáchanou trestnou činnosťou, čím prispel k objasneniu trestnej činnosti a k hospodárnosti konania. Tieto okolnosti predstavujú výraznú poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a zakladajú zákonný a plne opodstatnený dôvod na aplikáciu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona.
Zásadné je pritom aj to, že týmto vyhlásením obžalovaný de facto prijal následky svojho konania a vzdal sa možnosti spochybňovať výrok o vine v odvolacom alebo dovolacom konaní, čím sa bezpodmienečne vzdal svojich procesných práv vo vzťahu k posudzovaniu skutkovej podstaty a skutkového stavu, pričom týmto aktom prejavil osobnú zodpovednosť a prijatie dôsledkov svojej trestnej činnosti.
Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že účelom trestu podľa § 34 Trestného zákona je nielen represia, ale aj individuálna prevencia, ochrana spoločnosti, generálna prevencia a snaha o nápravu páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu je legitímnym prejavom zásady individualizácie trestnej sankcie, ak to odôvodňujú okolnosti konkrétneho prípadu.
V posudzovanej veci bolo dôvodné vychádzať nielen zo samotného priznania viny, ale zo súboru skutkových a osobnostných okolností na strane obžalovaného, ako aj o jeho snahe byť nápomocný OČTK v odhaľovaní závažnej trestnej činnosti.
V súlade so zásadou ultima ratio trestného práva, ktorú dlhodobo zdôrazňuje judikatúra Ústavného súdu SR aj Európskeho súdu pre ľudské práva, musí byť trestné právo a ukladanie trestov využívané len v nevyhnutnej miere a trest musí byť primeraný povahe a závažnosti činu. Nepodmienečný trest odňatia slobody preto nemá byť dlhší, než je potrebné na dosiahnutie účelu trestu, a nemá pôsobiť nadmerne represívne. Rozhodnutie okresného súdu tieto kritériá spĺňa, keď uložil trest na zníženej hranici trestne sadzby, čím rešpektoval princíp proporcionality a spravodlivosti trestania.
Judikatúra Najvyššieho súdu SR aj Ústavného súdu SR opakovane konštatuje, že rozhodnutie o mimoriadnom znížení trestu je vecou voľnej úvahy súdu a je opodstatnené vždy vtedy, keď to vyžadujú zásady spravodlivosti, individualizácie trestu a zohľadnenia osobnosti páchateľa.
Je pravdou (ako na to poukazuje prokurátorka vo svojom odvolaní), že všeobecné súdy v súčasnosti opakovane aplikujú pri učinení vyhlásenia obžalovaného na hlavnom pojednávaní zmierňovacie ustanovenia, a stotožňuje sa týmto právnym názorom aj odvolací súd (aj keď nie bezvýhradne), že priznanie viny, úprimná ľútosť a prípadná spolupráca pri objasnení trestnej činnosti ( a to aj v konaní pred súdom, kedy je súd „oslobodený“ od častokrát značne náročného a obsiahleho dokazovania) sú silnými poľahčujúcimi okolnosťami, ktoré je potrebné pri ukladaní trestu premietnuť aj do jeho výmery.
Argument prokurátorky, že obžalovaný spáchal skutok v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia, je síce právne významný, avšak bude mať svoje dôsledky pri rozhodovaní o premene tohto podmienečného trestu na nepodmienečný podľa § 52 ods.1 Trestného zákona, v dĺžke trvania ďalších 3 rokov ( v zmysle Trestného rozkazu Mestského súdu Bratislava I., sp. zn. 10 T/35/2023 zo dňa 13.07.2023). Nemožno preto v tejto veci uvažovať o potrebe ďalšieho sprísnenia už uloženého nepodmienečného trestu, ktorý je podľa názoru odvolacieho súdu ( aj vzhľadom k týmto skutočnostiam) dostatočne primeraný a spôsobilý naplniť účel trestu.
Odvolací súd ďalej pripomína, že uložený nepodmienečný trest odňatia slobody je primeraný nielen z hľadiska individuálnej prevencie (náprava obžalovaného a zamedzenie ďalšej trestnej činnosti), ale aj z hľadiska generálnej prevencie, keďže výmerou trestu nadväzuje na závažnosť spáchaných skutkov, pôsobí odstrašujúco na potenciálnych páchateľov drogových trestných činov a napĺňa spoločenský účel trestu. Odvolací súd pri posudzovaní námietok prokurátorky poukazuje tiež na teoretický princíp vychádzajúci z dlhodobých výskumov odborníkov v sledovanej oblasti, podľa ktorého trest uložený nad určitú hranicu už nemusí plniť účel, na ktorý je trest určený. Trest má slúžiť jednak ako prostriedok individuálnej prevencie, teda nápravy páchateľa, a jednak ako nástroj generálnej prevencie, teda odradenia iných od páchania trestnej činnosti (§ 34 Trestného zákona). Ak je trest neprimerane prísny, môže prestávať motivovať odsúdeného k náprave a namiesto výchovného efektu pôsobiť len represívne, čím sa znižuje jeho účinnosť a efektívnosť. Pri ukladaní trestu súdy vždy zohľadňujú osobnosť páchateľa, jeho predchádzajúcu trestnú minulosť, správanie počas konania, okolnosti spáchania trestného činu a schopnosť nápravy. V prípade A. B. odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne zohľadnil tieto aspekty a primerane uložil trest odňatia slobody v kombinácii s ochranným dohľadom. Mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona bolo aplikované v súlade s jeho diskrečnou právomocou a individuálnym prístupom k páchateľovi, pričom dolná hranica trestnej sadzby nebola prekročená do výšky, ktorá by znižovala účel trestu. Odvolací súd ďalej poukazuje, že samotné spáchanie skutku v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia bude (tak ako je vyššie uvedené ) zohľadnené pri premene podmienečného trestu na nepodmienečný, čím sa zabezpečí naplnenie účelu predchádzajúceho odsúdenia a primerané zohľadnenie recidívy v rozhodovaní o aktuálnom treste. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že trest
nad určitú hranicu prestáva byť efektívny v prípade, ak by bol uložený neprimerane vysoký a ignoroval individuálne okolnosti páchateľa a skutku, čo tu nie je prípadom. Pokiaľ prokurátorka v odvolaní namieta podávanie opravných prostriedkov obžalovaného v priebehu prípravného konania, tak odvolací súd je toho názoru, že tieto procesné úkony sú legitímnym právom obžalovaného a jeho obhajoby, garantovaným Trestným poriadkom. Samotné využitie tohto práva – podanie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia alebo návrhu na zrušenie právoplatného rozhodnutia podľa § 363 Trestného poriadku – nemá vplyv na hodnotenie úprimnosti alebo dobrovoľnosti neskoršieho vyhlásenia o vine pred súdom, ako to prezentuje odvolateľka. Právo na podávanie opravných prostriedkov slúži obhajobe na zabezpečenie riadneho priebehu trestného konania a nemôže byť považované za prejav „účelového“ konania pri priznaniach viny. Vyhlásenie o vine, učinené na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby a pred vykonaným dokazovaním, sa posudzuje samostatne, na základe konkrétneho správania obžalovaného, jeho sebareflexie a prejaveného postoja k spáchanej trestnej činnosti. Odvolací súd preto zhodnotil, že skutočnosť, že obžalovaný využil zákonné opravné prostriedky v prípravnom konaní, nijako (bez ďalšieho) neznižuje dôveryhodnosť a oprávnenosť jeho priznania viny pred súdom. Tvrdenia prokurátorky, že priznanie bolo účelové z dôvodu predpokladaného miernejšieho trestu, sú preto neopodstatnené. V konečnom dôsledku je však prirodzené, že obžalovaný pri učinenom vyhlásení o vine očakáva miernejší trest, keďže inštitút § 39 ods. 5 Trestného zákona bol koncipovaný tak, aby povzbudzoval páchateľa k priznaniu viny a spolupráci pri konaní. Tento inštitút reflektuje zásadu efektívnosti a hospodárnosti trestného konania, ako aj poučovaciu a preventívnu funkciu súdov, pričom zákonodarca explicitne uznáva, že motivácia páchateľa k priznaniu a úprimnému postupu voči súdu je spoločensky žiaduca a jej výsledkom môže byť zákonné mimoriadne zníženie trestu. Takýmto spôsobom systém uplatňuje rovnováhu medzi individuálnou spravodlivosťou a verejným záujmom na rýchlom a hospodárnom objasnení trestnej činnosti. Odvolací súd preto celkom na záver len konštatuje, že okresný súd nepochybil, keď použil ustanovenie § 39 ods. 5 Trestného zákona, trest uložil v zákonnej a primeranej výmere a obžalovaného správne zaradil na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Z týchto vyššie prezentovaných dôvodov potom krajský súd považoval odvolania obžalovaného a okresného prokurátora za nedôvodné a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.