Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-85-2019.pdf
PDF · 102.62 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/85/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tőre Janíčkovou LL.M v právnej veci žalobkyne: M. G., T.. XX. XX. XXXX, H. W. X/XXX, XXX XX M., proti žalovanému: Obvodné stavebné družstvo Žilina, IČO 00 176 265, so sídlom Tulská 33, 010 08 Žilina, právne zast.: Advokátska kancelária JUD. Ing. Martin Chlapík s.r.o., IČO 47 253 339, so sídlom Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, v konaní o navrátenie členstva v bytovom družstve a nájomnej zmluvy a o vzájomnej žalobe o vypratanie bytu, takto
rozhodol:
I. Žaloba žalobkyne sa zamieta.
II. Žalobkyňa je povinná vypratať byt č. X nachádzajúci sa na 2. poschodí (3. podlaží) v bytovom dome súp. č. XXX postavený na pozemku registra „C“ parc. č. XXXX/X, nachádzajúci sa na ulici B. XXX/ X D. M., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedený Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor pre obec M., katastrálne územie M. a tento byt odovzdať žalovanému, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žalovaný má voči žalobkyni v konaní o žalobe, ako aj o vzájomnej žalobe nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 18. 11. 2019, doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 20. 11. 2019 v znení jej doplnenia doručeného Okresnému súdu Žilina dňa 16. 12. 2019 (na č. l. 9, 10 spisu) domáhala voči žalovanému určenia, že zrušenie jej členstva v žalovanom zo dňa 07. 02. 1997 bolo nezákonné a nájomná zmluva uzatvorená dňa 11. 11. 1991 je platná.
2. V žalobe žalobkyňa uviedla, že žalovaný dňa 07. 02. 1997 jej zrušil členstvo, pričom súdnou cestou nemal mať preukázaný nedoplatok na byte. Súdnou cestou nemala byť zrušená ani nájomná zmluva uzatvorená dňa 11. 11. 1991. Ďalej uviedla, že riadne užíva byt a platí nájomné. Uvádzala, že aj keby bolo súdnou cestou preukázané zrušenie nájomnej zmluvy od 07. 02. 1997, dňa 07. 02. 2017 by uplynula premlčacia doba. Ďalej uviedla, že žalovaný si neplnil riadne povinnosti prenajímateľa, nemal odstraňovať závady na byte, nevykonal opravu vodovodných ventilov, opravu splachovania záchodu, čím mal byť daný nárok na primeranú zľavu na nájomnom.
3. Uznesením Okresného súdu Žilina, sp. zn. 6C/85/2019-6 zo dňa 22. 11. 2019, právoplatné dňa 03. 12. 2019, bola žalobkyňa v zmysle ustanovenia § 129 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej označený len ako „CSP“) vyzvaná na odstránenie vád žaloby.
4. Dňa 16. 12. 2019 doručila žalobkyňa na súd doplnenie žaloby (na č. l. 9, 10 spisu), v ktorom doplnila petit žaloby. Zároveň uviedla, že pri nájomnej zmluve uzatvorenej dňa 22. 01. 1992 sa má jednať o
trojizbový byt v M. s adresou W. X, H. Č.. K., prízemie, vchod X, číslo bytu XX. Zároveň špecifikovala evidenčné číslo člena - XX XXX.
5. Žaloba bola žalovanému doručená do vlastných rúk dňa 04. 11. 2020, čo vyplýva z doručenky žurnalizovanej na č. l. 34 spisu. Žalovaný sa na výzvu súdu, aby sa vyjadril k podanej žalobe vyjadril vo vyjadrení doručenom súdu dňa 12. 11. 2020 (na č. l. 36, 37 spisu), v ktorom uviedol, že žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú, pretože skutočnosti uvádzané v žalobe mali byť riešené pred Okresným súdom Žilina v konaní sp. zn. 14C/59/2009 o vypratanie bytu, kedy mal súd rozhodnúť rozsudkom z 01. 07. 2010 právoplatným dňa 09. 07. 2016 o tom, že žalobkyňa je povinná vypratať 3-izbový družstevný byt č. XX na ul. W. v M. v dome súp. číslo XXX, LV XXXX, k. ú. M., pričom na základe uvedeného exekučného titulu mala prebehnúť exekúcia č. XXX J. XX/XX vedená pred súdnym exekútorom JUDr. Martinom Rišianom vyprataním predmetného bytu dňa 01. 07. 2020. Na základe uvedeného má existovať prekážka skôr rozsúdenej veci, z ktorého má byť žaloba nedôvodná. Ďalej uviedol, že v súlade s rozhodnutím o vyprataní mal byť žalobkyni ponúknutý náhradný byt, a to byt č. X na X. poschodí/3. podlažie v obytnom dome s. č. XXX, nachádzajúcom sa na ulici B. XXX/X v M.. Listom zo dňa 09. 08. 2018 mal žalovaný vyzvať žalobkyňu na uzavretie riadnej nájomnej zmluvy k nájmu náhradného bytu, ktorá nájomná zmluva mala byť žalobkyni predložená na podpis aj pri exekúcii vyprataním bytu dňa 01. 07. 2020, pričom túto nájomnú zmluvu mala žalobkyňa bez dôvodu odmietnuť podpísať. Vzhľadom na uvedené má byť zrejmé, že žalobkyňa užíva byt č. X na X. poschodí/3. podlaží v obytnom dome s. č. XXX nachádzajúcom sa na ulici Orgovánová 197/1 v M. bez právneho dôvodu, keďže nájomnú zmluvu nepodpísala a nárok na bytovú náhradu mal zaniknúť. Žalovaný mal preto vyzvať žalobkyňu na vypratanie predmetného bytu. Uviedol, že žalobkyňa neplatí za užívanie náhradného bytu, mala byť zo strany žalovaného vyzvaná na zaplatenie dlhu za užívanie bytu, pričom tento dlh mala žalobkyňa čiastočne uhradiť s tým, že ku dňu 31. 10. 2020 mal byť nedoplatok za užívanie bytu vo výške 249,34 eur. Žalovaný poukázal aj na to, že za pôvodný byt č. XX na ul. W. v M. mala žalobkyňa zanechať dlh za užívanie bytu skoro vo výške 9 000 eur, ktorý dlh však nemá byť možné od žalobkyne účinne vymáhať vzhľadom na jej osobný bankrot a následné rozhodnutie o oddlžení. Žalovaný podal zároveň vzájomnú žalobu, na základe ktorej žiadal, aby súd uložil žalobkyni povinnosť vypratať byt č. X na 2. poschodí/3. podlažie v obytnom dome s. č. XXX, nachádzajúcom sa na ulici B. XXX/X D. M., zapísaný na LV XXXX. k. ú. M.. Žalobu žalobkyne žiadal zamietnuť a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.
6. Vzájomná žaloba bola žalobkyni doručená postupom podľa ustanovenia § 116 ods. 2 CSP, čo vyplýva z č. l. 64, 65 spisu.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 24. 09. 2021 (zápisnica o pojednávaní na č. l. 71 - 74 spisu), na ktoré sa dostavil len právny zástupca žalovaného. Pojednávanie bolo odročené, a to za účelom vykonania opätovného doručovania vzájomnej žaloby žalobkyni, ako aj za účelom predloženia ďalších dôkazov zo strany právneho zástupcu žalovaného. Ďalšie pojednávanie sa v predmetnej veci konalo dňa 11. 01. 2022, a to za účasti právnej zástupkyne žalovaného, a v neprítomnosti žalobkyne a žalovaného, pričom súd na tomto pojednávaní v predmetnej veci rozhodol.
Súd v predmetnej veci zistil nasledujúci skutkový stav:
8. Vlastníkom bytu č. X, vchod X, X. p. bytového domu súpisné číslo XXX postavený na parcele registra „X. Č.. XXXX/X, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX je žalovaný (v zmysle listu vlastníctva č. XXXX vyhotovený ku dňu 12. 11. 2020, ako aj podľa výpisu z predmetného listu vlastníctva vyhotovený súdom dňa 11. 01. 2022).
9. V zmysle zápisu - dohoda o odovzdaní a prevzatí družstevného bytu uzatvorená dňa 22. 01. 1992 medzi žalobkyňou a Okresným stavebným bytovým družstvom Žilina bol žalobkyni odovzdaný do osobného užívania trojizbový družstevný byt č. XX s príslušenstvom na ulici W. X, H. K., X. podlažie, vchod č. X (dôkaz produkovaný na č. l. 3 spisu).
10. Rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 01. 07. 2010, sp. zn. 14C/59/2009, právoplatný dňa 09. 07. 2016, vykonateľný v časti výroku 1 dňa 26. 07. 2016, v časti výroku 2 dňa 13. 07. 2016 (rozsudok žurnalizovaný na č. l. 40 spisu) bola žalobkyni uložená povinnosť vypratať trojizbový družstevný byt č. XX nachádzajúci sa vo vchode X bytového domu súpisné číslo XXX zapísaný na LV č. XXXX vedený
pre k. ú. M. na adrese W. X a z bytu sa vysťahovať a odovzdať kľúče žalovanému (v spore 6C/85/2019) do 15 dní po zabezpečení primeranej bytovej náhrady zo strany žalovaného.
11. Podľa zápisnice z vypratania spísanej dňa 01. 07. 2020 spísanej JUDr. Martinom Rišianom, súdnym exekútorom (žurnalizovaná na č. l. 43 spisu) bol vyprataný byt č. XX nachádzajúci sa na prízemí vo vchode č. X byt. domu súpisné číslo XXX zapísaný na LV č. XXXX pre okres Ž., k. ú. M. na adrese W. Č.. X, M..
12. Z dôkazu produkovaného na č. l. 78 spisu má súd preukázané, že žalobkyni bola zo strany žalovaného doručovaná „ponuka bytovej náhrady“, a to v súvislosti so súdom uloženou povinnosťou zabezpečiť bytovú náhradu, ktorou súd podmienil vypratanie žalobkyne z bytu č. XX T. W. X, pričom žalovaný mal schváliť žalobkyni pridelenie 1-izbového bytu č. XX na prízemí vchod č. X v obytnom dome č. XXX nachádzajúci sa na ulici N. D. M. s veľkosťou podlahovej plochy 40 m2 (ponuka žurnalizovaná na č. l. 78 spisu, doručenka na č. l. 79 spisu, podľa informácií na ktorej si žalobkyňa predmetnú zásielku neprevzala v odbernej lehote a zásielka bola vrátená žalovanému dňa 03. 09. 2018 späť).
13. Z dôkazu produkovaného na č. l. 80 spisu mal súd za preukázané, že žalovaný vyzval žalobkyňu výzvou zo dňa 12. 06. 2020 v súvislosti so sťahovaním do bytu č. X na adrese B. XXX/X D. M. k podpisu nájomnej zmluvy v termíne 22. - 23. 2020 (doručenka na č. l. 80 rub, 81 spisu, podľa informácií na ktorej žalobkyňa zásielku neprevzala a zásielka bola vrátená žalovanému dňa 23. 06. 2020 ako neprevzatá v odbernej lehote).
14. V zmysle informácie na poslednej strane návrhu nájomnej zmluvy č. 52/2020, ktorá mala byť uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným a to za účelom prenájmu bytu č. X, vchod X, X. poschodie v bytovom dome súpisné číslo XXX na ulici B.Á. XXX/X D. M. (návrh zmluvy žurnalizovaný na č. l. 82 - 84 spisu), „pri odovzdaní bytu dňa 01. 07. 2020 odmietla podpísať bez udania dôvodu napriek výzve a vyhlásení a zabezpečení bytovej náhrady zo dňa 12. 06. 2020“, pri tejto poznámke bol podpísaný H.. I. C., predseda predstavenstva OSBD Žilina a ako svedok za MsP M. N. C..
15. Z listinného dôkazu produkovaného v spore vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 14C/59/2009 na č. l. 9 spisu vyplynulo, že žalobkyňa bola na základe rozhodnutia predsedu predstavenstva žalovaného zo dňa 04. 02. 1997 vylúčená z družstva, a to z dôvodu porušovaniu členských povinností stanovených v čl. 23 ods. 1 písm. a) stanov žalovaného, nakoľko žalobkyňa nemala uhradiť nedoplatok z vyúčtovania roku 1995 a od novembra 1996 mala prestať platiť zálohové predpisy (žalobkyňa v zmysle doručenky na č. l. 10 spisu 14C/59/2009 prevzala predmetné rozhodnutie dňa 07. 02. 1997).
Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:
16. Podľa ustanovenia § 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
17. V zmysle ustanovenia § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 18. Podľa ustanovenia § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
19. V zmysle ustanovenia § 712c ods. 1 OZ, ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Spoloční nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu.
20. V zmysle ustanovenia § 712c ods. 3 OZ, nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady; ak nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne.
21. V zmysle ustanovenia § 714 OZ, zánikom členstva osoby v bytovom družstve zanikne jej nájom bytu. Nájomca družstevného bytu nie je povinný sa z bytu vysťahovať, dokiaľ mu nie je zabezpečený primeraný náhradný byt. Vrátenia členského podielu sa môže člen domáhať až po vysťahovaní z bytu, a to v lehote danej stanovami družstva.
22. V zmysle ustanovenia § 231 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej označený ako „ObZ“), členstvo zaniká písomnou dohodou, vystúpením, vylúčením, vyhlásením konkurzu na majetok člena, zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku člena alebo zánikom družstva. 23. V zmysle ustanovenia § 231 ods. 3 ObZ, člen môže byť vylúčený, ak opätovne a napriek výstrahe porušuje členské povinnosti, alebo z iných dôležitých dôvodov uvedených v stanovách. Fyzická osoba môže byť vylúčená tiež, ak bola právoplatne odsúdená pre úmyselný trestný čin, ktorý spáchala proti družstvu alebo členovi družstva. O vylúčení, ktoré sa musí členovi písomne oznámiť, rozhoduje, pokiaľ stanovy neurčujú inak, predstavenstvo. Proti rozhodnutiu o vylúčení má právo podať člen odvolanie na členskú schôdzu. 24. V zmysle ustanovenia § 231 ods. 4 ObZ, súd na návrh člena, ktorého sa rozhodnutie týka, vyhlási rozhodnutie členskej schôdze o vylúčení za neplatné, ak je v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami. 25. V zmysle ustanovenia § 239 ods. 7 ObZ, ak s ohľadom na rozsah družstva nie je dobre možné zvolávať členskú schôdzu, môžu stanovy určiť, že v rozsahu nimi určenom plní pôsobnosť členskej schôdze zhromaždenie delegátov. Každý z delegátov sa volí rovnakým počtom hlasov. Stanovy môžu určiť odchýlky, pokiaľ sú potrebné vzhľadom na organizačné usporiadanie družstva. 26. Súd v konaní postupoval v zmysle § 191 CSP, podľa ktorého dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie vydal v súlade s ustanovením § 186 ods. 2 CSP v spojení s § 215 ods. 1 CSP a § 217 ods. 1 CSP, a to na základe zisteného skutkového stavu, ako aj na základe skutočností, ktoré boli medzi stranami sporu zhodné a súd nemal o ich pravdivosti dôvodné a závažné pochybnosti. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku.
27. Súd konštatuje, že žalobkyňa bola vylúčená z členstva v žalovanom rozhodnutím predsedu predstavenstva zo dňa 04. 02. 1997 z dôvodu, že riadne nevykonávala úhradu zálohových predpisov, čím mala porušiť členské povinnosti, ktoré jej vyplývali z členstva v bytovom družstve. Súd poukazuje na článok 23 odsek 5 a 6 Stanov žalobcu, ktoré súd dohľadal v pripojenom spise Okresného súdu Žilina 14C/59/2009 na č. l. 11 tohto spisu, podľa ktorého, ak člen nesúhlasí s rozhodnutím predstavenstva o vylúčení, môže do 15 dní od doručenia písomného rozhodnutia podať odvolanie na zhromaždenie delegátov. Odvolanie nemá odkladný účinok. Súd na návrh člena, ktorého sa rozhodnutie týka, vyhlási rozhodnutie delegátov o vylúčení za neplatné, ak je v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami. Súd uvádza, že v spore nebolo preukázané, že žalobkyňa odvolanie voči rozhodnutiu člena predstavenstva o vylúčení z bytového družstva podala. Následne súd poukazuje na ust. § 231 ods. 4 Obchodného zákonníka, podľa ktorého súd rozhodne o tom, že či rozhodnutie, buď členskej schôdze, alebo zhromaždenia delegátov, je neplatné (ak je v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami). Súd však musí konštatovať, že v spore nebola preukázaná existencia takého rozhodnutia členskej schôdze alebo zhromaždenia delegátov v predmetnej veci o vylúčení žalobkyne z členstva v žalovanom. Zároveň súd konštatuje, že neboli ani preukázané dôvody, pre ktoré by malo byť predmetné rozhodnutie predstavenstva v tomto prípade o vylúčení žalobkyne neplatné. Žalobkyňa síce poukazovala na to, že podľa jej názoru mala mať nárok na zľavu na nájomnom z dôvodu tvrdených závad na byte č. XX na W. X D. M., avšak tieto tvrdené skutočnosti žiadnym spôsobom nepreukázala, a v tomto smere ani nenavrhla vo vzťahu k súdu vykonať dokazovanie. Súd potom musel konštatovať, že neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení. Taktiež sa nie je možné stotožniť s tvrdením žalobkyne, že pre existenciu nedoplatkov na nájomnom je smerodajné rozhodnutie súdu. Samotný záväzok po splatnosti dlžníka voči veriteľovi vzniká už v prípade, kedy dlžník v lehote splatnosti svoj záväzok voči veriteľovi neuhradí. Súd v nadväznosti na uvedené uvádza, že žalobkyňa riadne netvrdila a ani nepreukázala dôvody, pre ktoré by malo byť jej vylúčenie z členstva v žalovanom nezákonné. Uvedené musel súd vyhodnotiť v neprospech žalobkyne ako strany sporu povinnej preukázať svoje tvrdenia a z toho dôvodu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Súd zároveň konštatuje, že pokiaľ by aj tieto dôvody (pre neplatnosť rozhodnutie o jej vylúčení z družstva) boli riadne preukázané, žalobkyňa nepreukázala, že voči rozhodnutiu predstavenstva podala v lehote stanovenej v stanovách žalovaného odvolanie na členskú schôdzu. Súd preto už nemohol dodatočne zhojiť tento nedostatok, a to aj s poukazom na ustanovenie § 231 ods. 4 Obchodného zákonníka, podľa ktorého súd vyhlasuje neplatnosť rozhodnutia členskej schôdze. Súd dodáva, že na zánik členstva v bytovom družstve priamo nadväzuje aj zánik nájmu bytu, a to poukazujúc na ustanovenie § 714 ods. 1 OZ. Vzhľadom na túto skutočnosť nebolo možné vyhovieť žalobkyni ani v časti, v ktorej žiadala, aby súd určil platnosť pôvodne uzatvorenej nájomnej zmluvy.
28. V ďalšom súd konštatuje, že žalovaný viacerými listinnými dôkazmi preukázal, že žalobkyňa odmietla uzatvoriť zmluvu o zabezpečení bytovej náhrady. Súd dospel k uvedenému záveru po vyhodnotení listinného dôkazu žurnalizovaného na č. l. 78 spisu - ponuka bytovej náhrady adresovaná žalovaným žalobkyni s doručenkou na č. l. 79 spisu, a na č. l. 84 spisu - prehlásenia predsedu predstavenstva žalovaného a svedka o tom, že pri odovzdaní bytu dňa 01. 07. 2020 žalobkyňa odmietla bez udania dôvodu nájomnú zmluvu na náhradný byt uzatvoriť. V zmysle ustanovenia § 712c ods. 3 OZ pokiaľ nájomca zmluvu o bytovej náhrade neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne. Súd preto konštatuje, že sú splnené podmienky podľa citovaných zákonných ustanovení, aby bolo vzájomnej žalobe žalobcu vyhovené a žalobkyňa bola povinná vypratať predmetný byt č. X na B. D. M. a tento odovzdať žalobcovi. V danom prípade žalobkyňa toho času neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalovaného a preto sa žalovaný žalobou voči nej dôvodne domáha vypratania predmetného bytu (z tvrdení žalovaného vyplynulo, že žalobkyňa predmetný byt užíva aj napriek neuzatvoreniu zmluvy o nájme náhradného bytu, tieto tvrdenia žalobkyňa nepoprela, z toho dôvodu ich mal súd aplikujúc ustanovenie § 151 ods. 1 CSP za nesporné). S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalovaný v konaní preukázal splnenie podmienok ustanovených v § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ako vlastník predmetného bytu má právo domáhať sa jeho vypratania žalobkyňou, ktorá v čase rozhodovania súdu nemala žiadny nárok na užívanie bytu (jej právo na bytovú náhradu v dôsledku jej omisívneho správania sa (nekonania) zaniklo), a teda byt užívala bez právneho dôvodu. Súd zároveň lustráciou v katastri nehnuteľností zistil, že ku dňu vyhlásenia rozsudku v predmetnej veci je žalovaný zapísaný ako vlastník bytu č. X nachádzajúceho sa na X. poschodí (3. podlaží) v bytovom dome súp. č. XXX postavený na pozemku registra „C“ parc. č. XXXX/X, nachádzajúci sa na ulici B. XXX/X D. M., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedený Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor pre obec M., katastrálne územie M.. Žalobkyňa v konaní nenavrhla žiadne dokazovanie na preukázanie právneho dôvodu užívania predmetného bytu. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak boli splnené všetky podmienky, aby súd vzájomnej žalobe žalovaného, ktorá bola podaná dôvodne a v súlade so zákonom v celom rozsahu vyhovel.
29. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej označený ako „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu (žaloba bola voči nemu zamietnutá a v časti vzájomnej žaloby mu bolo vyhovené v celom rozsahu), preto mu súd priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania o žalobe, ako aj o vzájomnej žalobe v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.