Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13Er-1172-2005.pdf
PDF · 79.7 KB
Case nature
Subarea
13Er/1172/2005
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, vo veci pobočky Nové Zámky, Gy.Széchényiho 10, Nové Zámky, IČO: 30 807 484, proti povinnému: T.. T. W., B.. XX.XX.XXXX, X. J. XX/X, XXX XX T. - P. T., o vymoženie 2.490,21 Eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Oprávnený je p o v i n n ý do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jozefovi Štorekovi, Exekútorský úrad so sídlom Nové Zámky, Bezručova 16 náhradu trov exekúcie vo výške 25,18 Eur.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa základe exekučného titulu - Rozhodnutie č. 700-1410033804-GC04/04 vydané Sociálna poisťovňa, pobočka Nové Zámky dňa 24.11.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.01.2005 a vykonateľnosť dňa 24.01.2005, domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na sumu 2.490,21 Eur a trov exekúcie.
2. Exekučný súd poverením č.k. 13Er/1172/2005-9 zo dňa 07.11.2005 vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Táňu Pačesovú, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Wolkrova (ďalej len „exekútor“), ktoré bolo exekútorovi doručené dňa 14.11.2005.
3. Dňa 22.01.2007 vydal súd uznesenie č.k. 13Er/1172/2005-13, ktorým vyhovel žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril nového súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa Štoreka, so sídlom Bezručova 16, Nové Zámky. Predmetné uznesenie bolo exekútorovi JUDr. Táni Pačesovej doručené dňa 01.02.2007, ktorá dňa 06.02.2007 súdu zaslala exekučný spis EX 1073/2005 za účelom jeho doručenia súdnou cestou novopoverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jozefovi Štorekovi vykonávajúcemu exekúciu pod č. EX 431/2007. Predmetné uznesenie o zmene exekútora a poverení vykonaním exekúcie nového exekútora nadobudlo právoplatnosť dňa 05.02.2007.
4. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.11.2017 exekútor JUDr. Jozef Štorek predložil súdu vyúčtovanie trov exekúcie uplatnených vo výške 33,14 Eur z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz a zároveň vrátil originál poverenia na vykonanie exekúcie.
5. Uznesením exekučného súdu č.k. 13Er/1172/2005-36 zo dňa 28.10.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.11.2021, súd vyhovel námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a Upovedomenie o zastavení starej exekúcie č. EX 52272/2017, 13Er/1172/2005 zo dňa 08.06.2020, vydané súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60 podľa § 7 ods. 3 ZoUNEK v celom rozsahu zrušil, nakoľko v tejto exekučnej veci nebol nástupca súdnej exekútorky JUDr. Táni Pačesovej, exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60 oprávnený vykonávať žiadne úkony.
6. Preskúmaním skutkového stavu v Obchodnom vestníku exekučný súd zistil, že Uznesením Okresného súdu Nitra sp.zn. 32K/18/2015 zo dňa 30.04.2015, zverejnené v Obchodnom vestníku č. 87/2015 dňa 11.05.2015, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: Mgr. Martin Kazík, nar. 15.9.1977, bytom Dlhá 86/6, 941 45 Maňa - Veľká Maňa, a ktorému bol ustanovený správca Slovenská insolvenčná, k.s., sídlo kancelárie Párovská 26, 949 01 Nitra.
7. Podľa § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“) prvá veta na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú.
8. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v §243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
10. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
11. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
12. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
13. V danom prípade exekučné konanie začalo 19.10.2005, kedy bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi (§36 ods. 2 Exekučného poriadku).
14. Súd iba poznamenáva, že predmetné exekučné konanie bolo zastavené priamo zo zákona a to Uznesením Okresného súdu Nitra sp.zn. 32K/18/2015 zo dňa 30.04.2015, ktorým súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka - povinného, pričom predmetné rozhodnutie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 87/2015 dňa 11.05.2015, t.j. dňom nasledujúcim po jeho zverejnení v obchodnom vestníku sa exekučné konanie v zmysle § 48 ZoKR zastavilo. Z vyššie citovaného ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplývajú pre súd také podmienky, ktoré musí rešpektovať.
15. Zo zákonného ustanovenia§ 48 ZoKR nevyplýva, že súd v prípade začatia konkurzného konania exekučné konanie zastaví. Pojem „exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú“ upravuje zastavenie exekučného konania ex lége. Zastavenie exekučného konania nastáva vyhlásením konkurzu bez toho, aby exekučný súd vydával osobitné uznesenie o zastavení exekúcie, preto súd rešpektujúc vyššie citovanú zákonnú úpravu v tomto prípade o zastavení exekúcie nerozhodoval.
16. V prípade zastavenia exekučného konania ex lége v zmysle § 48 ZoKR je povinnosťou súdu rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (analogicky ako v prípade zastavenia exekúcie rozhodnutím súdu v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku)
17. Exekútor vo svojom podaní požadoval, aby súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie, ktoré vyčíslil nasledovne: časovú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov /ďalej len citovanej „Vyhlášky“/ spolu vo výške 13,28 Eur za úkony (prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie, prekontrolovanie návrhu, zápis do poštovej knihy, poč. systému, indexu povinných, registra EX, vypísanie spisu, spolu v trvaní 60 min. v sume 6,64 Eur, vyhotovenie návrhu na zastavenie exekúcie v trvaní 30 min v sume 6,64 Eur), paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 15 ods. 1 Vyhlášky spolu vo výške 9,96 Eur (získanie poverenia na výkon
exekúcie 3,32 Eur, doručovanie upovedomenia o spôsobe exekúcie 3,32 Eur, doručovanie exekučného príkazu 3,32 Eur) a náhradu hotových výdavkov podľa § 22 Vyhlášky - poštovné vo výške 4,38 Eur (3x 1,46 Eur). Zároveň si uplatnil DPH vo výške 20 % z odmeny a náhrad spolu vo výške 5,52 Eur. Celkovo si tak uplatnil trovy vo výške 33,14 Eur.
18. Po preskúmaní uplatnených trov exekúcie a pripojených dôkazov preukazujúcich ich vynaloženie súd zistil, že súdny exekútor nepostupoval správne, keď si pri úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14ods. 1 písm. b) v spojení s § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eur za jednotlivý úkon. Exekútor duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky sumou 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eur za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky. Súd zistil, že súdny exekútor si do počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky zahrnul aj úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou náhradou a za ktoré mu súd priznal paušálnu náhradu.
19. Súd dospel k záveru, že exekútorovi nie je možné priznať všetky ním vyčíslené trovy a priznal mu odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyššie citovanej Vyhlášky vo výške 6,64 Eur za úkon - vyhotovenie návrhu na zastavenie exekúcie v trvaní 30 min, odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 15 ods. 1 Vyhlášky spolu vo výške 9,96 Eur (získanie poverenia na výkon exekúcie 3,32 Eur, doručovanie upovedomenia o spôsobe exekúcie 3,32 Eur, doručovanie exekučného príkazu 3,32 Eur) a náhradu hotových výdavkov podľa § 22 Vyhlášky - poštovné vo výške 4,38 Eur ( 3x 1,46 Eur). Súd zároveň priznal exekútorovi 20% DPH z odmeny a z náhrady hotových výdavkov spolu vo výške 4,20 Eur. Celkovo teda bola priznaná exekútorovi náhrada trov exekúcie vo výške 25,18 Eur.
20. V danom prípade súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkon - prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie, prekontrolovanie návrhu, zápis do poštovej knihy, poč. systému, indexu povinných, registra EX, vypísanie spisu, spolu v trvaní 60 min. v sume 6,64 Eur, nakoľko ide o administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou, odmena ktorých je už v zmysle § 25 Vyhlášky zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Okrem toho súd podotýka, že úkon prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie je nevyhnutne zahrnutý v úkone podľa § 15 ods. 1 písm. a) Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. získanie poverenia na vykonanie exekúcie.
21. Exekučný poriadok zakotvuje pravidlo, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Keďže v danom prípade bolo konanie zastavené priamo zo zákona a dôvodom zastavenia bolo vyhlásenie konkurzu povinného, teda z toho dôvodu povinný platiť trovy exekúcie nemôže, musel súd skúmať, či je daný dôvod pre uloženie povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému. Súd preto skúmal, či zastavenie konania zavinil oprávnený, a teda či sú naplnené okolnosti predpokladané v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom súd je toho názoru, že aplikácia daného ustanovenia na tento prípad nie je možná, nakoľko oprávnený nevyvinul žiadne také konanie, ktoré by malo za následok to, že by prišlo k zastaveniu konania. Súd je toho názoru, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie je potrebné postupovať podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko príčinou zastavenia exekúcie bolo povolenie konkurzu, teda spustenie mechanizmu na záchranu nielen obchodných spoločností, ktoré nemajú dostatok majetku. Taktiež nedostatok majetku možno vyvodiť i z toho, že povinný dobrovoľne neuhradil svoje dlhy, ktoré mal voči oprávnenému, následne bolo vydané rozhodnutie oprávneného, avšak ani táto skutočnosť nemala vplyv na zaplatenie dlhu, nakoľko pre nedostatok majetku nemohol byť dlh dobrovoľne uhradený. Z toho vyplýva, že nemajetnosť povinného trvala už dlhšiu dobu pred začatím exekučného konania a uznesenie vyhlásení konkurzu iba potvrdili tento stav. Súd ešte poukazuje na ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ktorý rieši náhradu trov v tom prípade, ak sa na majetok povinného vyhlási konkurz, a teda nachádza oporu v dvoch ustanoveniach v zmysle ktorých je povinný zaviazať k úhrade trov exekúcie oprávneného.
23. Súd v zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia a zákonných ustanovení, zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného, nakoľko boli naplnené všetky podmienky predpokladané § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a rovnako tak § 203 ods. 3 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.