Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sf/56/2023

Zmenené rozhodnutím 2Sfk/3/2026
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobkyne: K.. Y. P., adresa trvalého pobytu: XXX, XXX XX I. G., dátum narodenia: XX. Q. XXXX, právne zastúpenej: JUDr. Ivo Babjak, advokát, so sídlom: Sov. hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, IČO: 42 227 534, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 2Sf/56/2023-63 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 2Sf/56/2023-63 sa mení tak, že správna žaloba sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu účelne vynaložených trov kasačného konania a konania pred správnym súdom nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Petra Piroša a JUDr. Miroslavy Štefčekovej, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar.: XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX, XXX XX D. E., právne zastúpená: JUDr. Ivo Babjak - advokát, so sídlom Sov. hrdinov 200/33, 087 01 Svidník, IČO: 42 227 534, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102742358/2023 zo dňa 02.11.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102742358/2023 zo dňa 02. novembra 2023, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101074067/2023 zo dňa 19. apríla 2023 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu, v sume, aká bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania, vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žalobkyňa ako daňový subjekt podala dňa 29.03.2022 daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie kalendárny rok 2020, v ktorom si priznala okrem príjmov zo závislej činnosti (úhrn príjmov 21 695,50 Eur, povinné poistné 2 907,05 Eur, základ dane 18 788,45 Eur) aj ostatné príjmy podľa o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo „zákon o dani z príjmov“) z prevodu vlastníctva nehnuteľností podľa zákona o dani z príjmov vo výške 83 800,00 Eur a k tomu prislúchajúce výdavky vo výške 83 800,00 Eur, so základom dane 0,00 Eur.

2. Daňový úrad Trenčín (ďalej len „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán“) vykonal u žalobkyne ako daňového subjektu daňovú kontrolu dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2020, ktorá začala dňa 26.07.2022 a ukončená bola doručením Protokolu č. 100465286/2023 zo dňa 01.02.2023 (ďalej len „Protokol“) žalobkyni dňa 14.02.2023 v zmysle o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“). Správca dane preveroval údaje, vykázané žalobkyňou v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie rok 2020, za účelom preverenia, či si žalobkyňa v súlade so zákonom o dani z príjmov splnila svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu.

Prvostupňové rozhodnutie

3. Následne správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly rozhodnutím č. 101074067/2023 zo dňa 19.04.2023 (ďalej aj len „rozhodnutie správcu dane“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobkyni rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2020 v sume 4 582,65 Eur podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku v spojení so zákonom o dani z príjmov.

4. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že daňovou kontrolou zistil, že žalobkyňa v roku 2020 na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 07.05.2020 predala fyzickej osobe nehnuteľnosť – byt, spoluvlastnícky podiel na spoločných priestoroch a zariadeniach bytového domu a podiel na pozemku (ďalej len „nehnuteľnosť“) za sumu 87 000,00 Eur (zapísané do katastra nehnuteľností dňa 25.06.2020), pričom z dôvodu vád inštalácie vrátila žalobkyňa kupujúcemu sumu 3 200,00 Eur. Predmetnú nehnuteľnosť žalobkyňa nadobudla darom, a to Darovacou zmluvou zo dňa 19.11.2019 (zapísané v katastri nehnuteľností dňa 16.12.2019). Darcom bola fyzická osoba, ktorá túto nehnuteľnosť obstarala Kúpnou zmluvou zo dňa 17.09.2019 od inej fyzickej osoby za sumu 60 000,00 Eur.

5. Ďalej uviedol, že žalobkyňa si v daňovom priznaní za rok 2020 uplatnila daňové výdavky vo výške zdaniteľného príjmu 87 000,00 Eur na základe Znaleckého posudku zo dňa 20.04.2020, znalca v odbore stavebníctva, odhad hodnoty nehnuteľností, predmetom ktorého bolo stanovenie všeobecnej hodnoty darovanej nehnuteľnosti pre účel ohodnotenia hodnoty daru k novembru 2019. Znalcom bola stanovená všeobecná hodnota v sume 89 100,00 Eur. Žalobkyňa tento postup argumentovala ustanovením § 8 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov a § 25 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov. Žalobkyňa preukazovala, že nehnuteľnosť bola pred darovaním zrekonštruovaná, t. j. nehnuteľnosť, ktorú nadobudol darca, nebola totožná s nehnuteľnosťou, ktorú darca daroval žalobkyni (daňovému subjektu), a teda jednalo sa o rozdielnu nehnuteľnosť v čase obstarania u darcu a v čase nadobudnutia nehnuteľnosti žalobkyňou. Daňový subjekt bol toho názoru, že nakoľko predmetom prevodu nebola identická nehnuteľnosť, keďže nehnuteľnosť bola pred darovaním zrekonštruovaná, ako vstupná cena má byť použitá všeobecná cena v zmysle § 25 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov, ktorá bola riadne zistená znaleckým posudkom ku dňu darovania v zmysle vyhlášky. Správca dane naopak prijal záver, že žalobkyňa pri stanovení výdavku mala postupovať výlučne podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov.

6. Správca dane bol toho názoru, že ak daňovník predá (prevedie) nehnuteľnosť, ktorú nadobudol darovaním, pričom neuplynulo viac ako 5 rokov odo dňa jej nadobudnutia, ako tomu je aj v prípade daňového subjektu, príjem z predaja tejto nehnuteľnosti nie je od dane z príjmov oslobodený a daňovníkovi vzniká povinnosť tento príjem priznať – § 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov. Na účely uplatnenia výdavku pri príjme z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej darovaním, ktorý nie je oslobodený od dane z príjmov, je podľa správcu dane potrebné posúdiť skutočnosť, či by bol príjem z predaja tejto nehnuteľnosti u darcu oslobodený od dane z príjmov, ak by v čase darovania došlo u darcu k predaju nehnuteľnosti, od ktorej skutočnosti sa podľa správcu dane odvíja aj to, či bude výdavkom cena nehnuteľnosti zistená znalcom v čase darovania v zmysle ustanovenia § 25 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov alebo bude výdavkom obstarávacia cena nehnuteľnosti zistená u darcu v zmysle ustanovenia § 25 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov. Podľa správcu dane, tým, že žalobkyňa predala darovanú nehnuteľnosť, pri ktorej v čase darovania by príjem z jej predaja u darcu nebol oslobodený od dane podľa § 9 zákona o dani z príjmov, sa za daňový výdavok u žalobkyne mala uplatniť cena, za ktorú obstaral nehnuteľnosť darca, t. j. suma 60 000,00 Eur, a nie cena podľa znaleckého posudku v zmysle ustanovenia § 25 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov. Uviedol, že musí postupovať v zmysle toho ustanovenia § 25, ktoré jednoznačne vystihuje danú situáciu, čo je v posudzovanom prípade ustanovenie § 25 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov. Podľa správcu dane všeobecná cena stanovená znaleckým posudkom nemôže nahradiť preukázateľne vynaložené výdavky. Správca dane preto daňové výdavky na základe daňovej kontroly znížil žalobkyni o 23 800,00 Eur, t. j. zo sumy 83 800,00 Eur na sumu 60 000,00 Eur.

Druhostupňové rozhodnutie

7. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102742358/2023 zo dňa 02.11.2023 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil.

8. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí opísal skutkový stav, pričom uviedol, že nemá dôvod, aby sa odklonil od záverov správcu dane, ktorý podľa neho odôvodnene znížil žalobkyni daňové výdavky vo vzťahu k príjmom z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej darom o 23 800,00 Eur zo sumy 83 800,00 Eur na sumu 60 000,00 Eur a vyrubil jej rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2020 vo výške 4 582,65 Eur.

9. Ďalej uviedol, že na účely uplatnenia výdavku pri príjme z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej darom, ktorý nie je oslobodený od dane, sa uplatní postup podľa § 8 ods. 5 písm. b) a § 25 zákona o dani z príjmov. Ak sa predáva darovaná nehnuteľnosť (nezahrnutá do obchodného majetku), pri ktorej by v čase darovania príjem z jej predaja u darcu nebol oslobodený od dane podľa § 9 zákona o dani z príjmov, ako výdavok pri príjme z predaja darovanej nehnuteľnosti sa zo zákona uplatní postup podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov a vychádza sa z obstarávacej ceny zistenej u darcu bez ohľadu na skutočnosť, či nehnuteľnosť bola rekonštruovaná. Tvrdil, že prípad, keď sa predáva darovaná nehnuteľnosť (nezahrnutá do obchodného majetku), pri ktorej by bol v čase darovania príjem z jej predaja u darcu oslobodený od dane podľa § 9 zákona o dani z príjmov, nie je osobitne v zákone o dani z príjmov upravený (na rozdiel od § 25 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov), a preto sa v takomto prípade postupuje podľa § 25 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov a daňovým výdavkom je cena zistená znalcom podľa o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo „zákon o znalcoch“) v čase darovania.

10. Podľa žalovaného, zákon o dani z príjmov v odkaze 118) len vymedzuje, čo znamená pojem „obstarávacia cena“, nakoľko tento pojem v zákone o dani z príjmov nie je upravený, ale je definovaný v zákone o účtovníctve v o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo „zákon o účtovníctve“). Nejde však o vymedzenie ustanovenia len pre účtovné jednotky. Obstarávaciu cenu definuje zákon o účtovníctve v ako cenu, za ktorú sa majetok obstaral vrátane nákladov súvisiacich s obstaraním a všetky zníženia tejto obstarávacej ceny.

11. Ďalej uviedol, že ako ďalšie výdavky pri príjmoch z predaja nehnuteľnosti patriacich medzi ostatné príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov je možné uplatniť aj výdavky, ktoré daňový subjekt vynaložil napríklad na technické zhodnotenie, opravu a údržbu nehnuteľností, ako aj výdavky, ktoré daňovník vynaložil v súvislosti s predajom nehnuteľnosti (napr. poplatok za znalecký posudok, výdavky vynaložené na vypracovanie kúpnej zmluvy, správne poplatky súvisiace s predajom). Všetky výdavky (náklady súvisiace s obstaraním majetku, ďalšie výdavky ktoré daňový subjekt vynaložil) musí ale daňový subjekt preukázať hodnovernými dokladmi, z ktorých musí byť zrejmá tak vynaložená suma, ako aj účel, na ktorý boli vynaložené, a nie je možné ich nahradiť znaleckým posudkom, fotodokumentáciou a podobne.

12. Žalovaný tiež poukázal na dôvodovú správu k , ktorým bolo novelizované ustanovenie a písm. c) zákona o dani z príjmov z dôvodu zrušenia dane z darovania od 1. januára 2004 v prípade fyzickej osoby nepodnikateľa, ktorý podľa žalovaného preukazuje skutočný úmysel zákonodarcu a dôvodnosť postupu správcu dane.

13. Žalovaný dospel k záveru, že žalobkyňa ako obdarovaná mala pri stanovení výdavku postupovať podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, ktorý upravuje prípady, aký nastal aj u žalobkyne, a nie podľa § 25 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov, pretože darcom bola fyzická osoba, darovaný majetok nebol zahrnutý v obchodnom majetku a pri predaji tohto majetku by príjem fyzickej osoby - darcu z jeho predaja uskutočneného v deň darovania nebol oslobodený od dane podľa § 9 zákona o dani z príjmov, pretože nie je splnená podmienka 5-ročnej lehoty vlastníctva bytu (§ 9 ods.1 písm. a) zákona o dani z príjmov). Zdôraznil, že daná problematika je riešená aj na portáli F., ktorá je verejne dostupná všetkým daňovníkom.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

14. Žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote podala voči rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, v ktorej navrhla zrušiť rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane a vrátiť vec na ďalšie konanie.

15. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že ako fyzická osoba – nepodnikateľ nadobudla v roku 2019 bezodplatne (darovaním) nehnuteľnosť, ktorú v roku 2020 odpredala. Keďže sa na príjem z predaja tejto nehnuteľnosti nevzťahovalo oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov z dôvodu, že neuplynulo viac ako päť rokov od nadobudnutia nehnuteľnosti, žalobkyňa príjem z predaja tejto nehnuteľnosti v sume 87 000,00 Eur priznala vo svojom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie rok 2020 ako ostatný príjem v zmysle § 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého ostatnými príjmami sú najmä príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností. Podľa § 8 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov pri príjmoch podľa odseku 1 písm. b) až e) a s) je výdavkom cena veci, cenného papiera alebo opcie zistená v čase nadobudnutia, ak nejde o výdavok podľa písmena a), pričom pri nehnuteľnostiach získaných dedením alebo darovaním sa vychádza z ceny podľa § 25.

16. Žalobkyňa ďalej uviedla, že nadobudla predmetnú nehnuteľnosť darovaním, a teda bola postavená pred úlohu zistiť cenu tejto nehnuteľnosti v čase jej nadobudnutia. Poukázala na ust. § 25 zákona o dani z príjmov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 8 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov, ktorý má 8 odsekov. Čo sa rozumie vstupnou cenou hmotného majetku je uvedené v odseku 1 písmená a) až i), pričom čo sa rozumie vstupnou cenou pri hmotnom majetku nadobudnutom darom od fyzickej osoby je uvedené tak pod písmenom a), ako aj pod písmenom c), pričom ust. § 8 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov nepriorizuje ani aplikáciu písm. a) a ani aplikáciu písmena c). Žalobkyňa pri určovaní ceny nehnuteľnosti v čase jej nadobudnutia darovaním vychádzala z toho, že: 1) ako obdarovaná nebola účtovnou jednotkou, 2) darovanú nehnuteľnosť nezaradila do obchodného majetku a ani o nej neúčtovala ako o majetku používanom na podnikanie alebo na inú podnikateľskú činnosť, 3) darca nebol účtovnou jednotkou, 4) darca predmetnú nehnuteľnosť nemal zaradenú v obchodnom majetku a ani o nej neúčtoval ako o majetku používanom na podnikanie alebo na inú podnikateľskú činnosť, 5) nemala informácie o cene, za ktorú darca predmetnú nehnuteľnosť nadobudol, 6) mala informácie o tom, že darca predmetnú nehnuteľnosť zrekonštruoval (zhodnotil), 7) nemala žiadne informácie o výške nákladov, ktoré darca na zhodnotenie predmetnej nehnuteľnosti vynaložil. Žalobkyňa teda vedela, že nehnuteľnosť, ktorú nadobudla darovaním, bola darcom zrekonštruovaná (zhodnotená) a že hodnota tejto nehnuteľnosti v čase jej nadobudnutia darovaním od darcu nezodpovedá cene, za ktorú darca predmetnú nehnuteľnosť nadobudol kúpou. Žalobkyňa preto pri stanovení výdavku podľa § 8 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov pri vyhotovení daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby aplikovala § 25 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov. Podľa žalobkyne, v čase darovania bola cena nehnuteľnosti podstatne vyššia, ako bola kúpna cena zaplatená darcom pri kúpe tejto nehnuteľnosti.

17. Žalobkyňa namietala, že správca dane jej postup pri stanovení obstarávacej ceny znaleckým posudkom neakceptoval a ustanovil obstarávaciu cenu s odkazom na ust. § 25 ods. 1 písm. a) zákona o dani. Svoje stanovisko správca dane uviedol už do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102512012/2022 zo dňa 12.09.2022, s čím žalobkyňa nesúhlasila, čo uviedla aj vo svojom vyjadrení k tejto Zápisnici zo dňa 20.09.2022. Podľa žalobkyne, z dikcie § 8 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov nevyplýva, že by pri určovaní výdavku k príjmu z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej darovaním bola povinná skúmať, či by príjem z predaja nehnuteľnosti u darcu v čase darovania bol alebo nebol oslobodený od dane. Predmetná právna norma odkazuje vo všeobecnosti na ustanovenie § 25 zákona o dani z príjmov, ktoré v odseku 1 písm. a) poukazuje na obstarávaciu cenu podľa zákona o účtovníctve a v odseku 1 písm. c) poukazuje na cenu zistenú súdnym znalcom. Žalobkyňa má za to, že ust. § 25 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov sa vzhľadom na odkaz 118) za slovným spojením „obstarávacia cena“ vzťahuje na účtovné jednotky, t.j. tie fyzické osoby, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť a ustanovenie § 25 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov sa vzťahuje na ostatné fyzické osoby, ktoré nie sú účtovnými jednotkami, t.j. nepodnikajú a ani nevykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť. Výber ustanovenia § 25 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov pre aplikáciu na stanovenie ceny nehnuteľnosti zistenej v čase jej nadobudnutia v zmysle § 8 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov považuje žalobkyňa za absolútne legálny a v jej prípade za jedine možný. Samotný správca dane podľa žalobkyne v priebehu daňovej kontroly priznal, že nehnuteľnosť nadobudnutá žalobkyňou darovaním bola darcom zhodnotená, t.j. jej cena v čase darovania bola podstatne vyššia než cena, za akú darca predmetnú nehnuteľnosť nadobudol.

18. Ďalej poukázala na prípad, kedy by u darcu nebolo možné zistiť cenu, za ktorú tento nehnuteľnosť nadobudol. Podľa žalobkyne, výklad právnej normy v obdobných prípadoch nesmie byť rozdielny. Ak sa u darcu nedá identifikovať cena, za ktorú nehnuteľnosť nadobudol, potom pri príjme z predaja tejto

nehnuteľnosti u obdarovaného nie je možné tvrdiť, že obdarovaný nemá nárok na uplatnenie žiadnych výdavkov k tomuto príjmu, keďže ustanovenie § 8 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov jasne a zrozumiteľne určuje, že výdavkom je cena veci zistená v čase nadobudnutia. Zákon teda umožňuje obdarovanému, aby pri bezodplatnom nadobudnutí nehnuteľnosti zistil jej cenu v čase jej nadobudnutia od darcu a nie v čase, kedy túto nehnuteľnosť nadobudol darca, pričom ust. § 25 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov umožňuje túto cenu zistiť znaleckým posudkom. Žalobkyňa trvala na tom, že ust. § 25 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov sa má aplikovať pri účtovných jednotkách, t.j. pri fyzických osobách, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť. Darca a ani žalobkyňa neboli v čase darovania účtovnými jednotkami, nemali povinnosť zisťovania obstarávacej ceny podľa zákona o účtovníctve a preto aplikácia ust. § 25 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov na tento prípad je v rozpore so zásadou právnej istoty a daňovej spravodlivosti.

19. Poukázala tiež na rozsudky Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/07-44 z 18.09.2008 a sp. zn. II. ÚS 153/2018-62 zo dňa 12.06.2018.

20. Zdôraznila, že v predmetnom prípade postupovala v súlade s príslušnými právnymi predpismi, pričom výklad orgánov verejnej správy o rozdielnom prístupe k zisťovaniu ceny nehnuteľnosti v čase jej nadobudnutia darovaním podľa hypotetického stavu, či by bol príjem v prípade predaja nehnuteľnosti u darcu v čase darovania oslobodený od dane alebo nebol oslobodený, nevyplýva z ustanovenia § 8 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov. Dôvodila, že žiadny právny predpis neukladá obdarovanému povinnosť skúmať, či v čase nadobudnutia nehnuteľnosti darom by prípadný príjem z predaja tejto nehnuteľnosti bol alebo nebol u darcu oslobodený od dane. Od obdarovaného je možné požadovať len plnenie jeho zákonných povinností, pričom na obdarovaného nemôže byť prenášaná zodpovednosť za preukazovanie skutočností, ktoré sú výlučne na strane darcu.

Vyjadrenie žalovaného

21. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zopakoval argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí, ako je uvedené vyššie. Uviedol, že rozhodnutia správcu dane a žalovaného sú v súlade s platnými právnymi predpismi, ktoré sa na danú vec vzťahujú. Zo strany daňových orgánov nedošlo k porušeniu procesných zásad daňového konania ani žiadnych iných zásad a princípov. Žalobca nebol ukrátený na žiadnom zo svojich práv, či už procesných alebo ústavných. Správca dane a žalovaný postupovali v súlade so zákonom o dani z príjmov, Daňovým poriadkom, základnými zásadami daňového konania, hodnotili dôkazy, či už jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a prihliadali na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Rozhodnutia daňových orgánov sú odôvodnené a riadne preskúmateľné.

Vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovaného (tzv. replika)

22. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaného k žalobe zopakovala argumenty uvádzané v správnej žalobe, pričom zdôraznila, že ust. § 8 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov presne stanovuje, že pri predaji darovanej veci je výdavkom jej cena zistená v čase nadobudnutia daňovníkom a nie darcom. Dodala, že podľa ústavného princípu zákonnosti ukladania daní zákony s viac než jedným možným výkladom je nutné vykladať v prospech subjektívnych práv, a nie v prospech záujmov verejnej moci (in dubio pro libertate).

Vyjadrenie žalovaného k replike žalobkyne (tzv. duplika)

23. Žalovaný dupliku k replike žalobcu nepodal.

Konanie na správnom súde

24. Správny súd v Banskej Bystrici podľa nariadil vo veci pojednávanie na deň 03.09.2025, pretože o to požiadala žalobkyňa. Právny zástupca žalobkyne na tomto pojednávaní zopakoval argumenty uvedené v správnej žalobe. Poverená zástupkyňa žalovaného zotrvala na odôvodnení napadnutého rozhodnutia a vyjadrení k žalobe.

25. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený primárne dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe, pričom dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, preto na nariadenom pojednávaní rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil podľa z dôvodu, že vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, a vrátil vec na ďalšie konanie orgánu verejnej správy prvého stupňa podľa .

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

26. Podľa § 8 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov; podľa odseku 1 písm. b) až e) a s) je výdavkom cena veci, cenného papiera alebo opcie zistená v čase nadobudnutia, ak nejde o výdavok podľa písmena a), pričom pri nehnuteľnostiach získaných dedením alebo darovaním sa vychádza z ceny podľa § 25; to neplatí pre cenný papier nadobudnutý ako nepeňažné plnenie podľa § 5 ods. 7 písm. q) a § 9 ods. 1 písm. p).

27. Podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov; vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku je obstarávacia cena;118) obstarávacou cenou majetku nadobudnutého od fyzickej osoby darom, je obstarávacia cena zistená u darcu, len ak ide o majetok, ktorý u darcu nebol zahrnutý do obchodného majetku, pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa . Pod odkazom 118) je uvedený o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo „zákon o účtovníctve“).

28. Podľa § 25 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov; vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku je všeobecná cena 118a) pri hmotnom majetku a nehmotnom majetku nadobudnutom dedením a cena podľa osobitného predpisu 29) pri hmotnom majetku a nehmotnom majetku nadobudnutom darovaním; pri nehnuteľných kultúrnych pamiatkach sa cena určí ako cena stavby zistená podľa osobitného predpisu119) bez prihliadnutia na kategóriu kultúrnej pamiatky, na jej historickú hodnotu a na cenu umeleckých a umelecko-remeselníckych prác, ktoré sú jej súčasťou. Pod odkazom 29) je uvedený o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

29. Podľa ; na účely tohto zákona sa rozumie a) obstarávacou cenou cena, za ktorú sa majetok obstaral vrátane nákladov súvisiacich s obstaraním a všetky zníženia tejto obstarávacej ceny, b) vlastnými nákladmi 1. pri zásobách vytvorených vlastnou činnosťou priame náklady vynaložené na výrobu alebo inú činnosť, prípadne aj časť nepriamych nákladov, ktorá sa vzťahuje na výrobu alebo inú činnosť, 2. pri hmotnom majetku okrem zásob a nehmotnom majetku okrem pohľadávok vytvorenom vlastnou činnosťou priame náklady vynaložené na výrobu alebo inú činnosť a nepriame náklady, ktoré sa vzťahujú na výrobu alebo inú činnosť, c) menovitou hodnotou cena, ktorá je uvedená na peňažných prostriedkoch a ceninách, alebo suma, na ktorú pohľadávka alebo záväzok znie.

30. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým správca dane vyrubil žalobkyni rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2020 v sume 4 582,65 Eur podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku v spojení so zákonom o dani z príjmov. Žalobkyňa si v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie kalendárny rok 2020 priznala okrem príjmov zo závislej činnosti aj ostatné príjmy podľa § 8 zákona o dani z príjmov z prevodu vlastníctva nehnuteľností podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov vo výške 83 800,00 Eur a k tomu prislúchajúce výdavky vo výške 83 800,00 Eur, so základom dane 0,00 Eur. Správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2020 preveril údaje, uvedené žalobkyňou v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie rok 2020 a prvostupňovým rozhodnutím znížil žalobkyni daňové výdavky vo vzťahu k príjmom z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej darom o 23 800,00 Eur zo sumy 83 800,00 Eur na sumu 60 000,00 Eur a vyrubil jej rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2020 vo výške 4 582,65 Eur. Mal za to, že žalobkyňa nesprávne stanovila obstarávaciu cenu nehnuteľnosti znaleckým posudkom

v zmysle § 25 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov, keďže podľa správcu dane mala byť určená obstarávacia cena podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov v spojení s .

31. Správny súd konštatuje, že v priebehu daňovej kontroly nebol sporný základ dane zo závislej činnosti a nebola sporná ani výška príjmov žalobkyne z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov vo výške 83 800,00 Eur. Medzi žalobkyňou a správcom dane je sporným uplatnený výdavok v prípade ostatných príjmov, ktorý si žalobkyňa uplatnila vo výške zdaniteľného príjmu. Rozpor spočíva v tom, či sa na žalobkyňu ako daňový subjekt pri stanovení vstupnej ceny nadobudnutej nehnuteľnosti darom vzťahuje aplikácia ustanovenia § 25 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov alebo § 25 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov.

32. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia ( v znení platnom do 30.06.2023). Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva ( ). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Správny súd v rámci súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy posudzuje zákonnosť napadnutých rozhodnutí v medziach vymedzených žalobcom v rámci žalobných bodov uvedených v správnej žalobe.

33. Správny súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ fyzická osoba dosiahla príjem z predaja nehnuteľnosti, ktorý nie je oslobodený od dane z príjmov, je povinná tento príjem priznať v daňovom priznaní. V zmysle § 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov príjem z predaja nehnuteľnosti sa zaraďuje medzi ostatné príjmy. Žalobkyňa ako fyzická osoba dosiahla príjem z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti v roku 2020 na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 07.05.2020, ktorou predala fyzickej osobe nehnuteľnosť za sumu 87 000,00 Eur, pričom do katastra nehnuteľností bola táto skutočnosť zapísaná dňa 25.06.2020. Z dôvodu vád inštalácie žalobkyňa následne kupujúcemu vrátila sumu 3 200,00 Eur, a teda jej príjem z prevodu tejto nehnuteľnosti bol vo výsledku 83 800,00 Eur. Aby mohol byť tento príjem oslobodený od dane z príjmov, museli by byť splnené podmienky, uvedené v ust. § 9 zákona o dani z príjmov. Podstatnou podmienkou pri oslobodení od dane z príjmu fyzickej osoby z predaja nehnuteľnosti je, že fyzická osoba musí vlastniť danú nehnuteľnosť viac ako 5 rokov. Žalobkyňa predmetnú nehnuteľnosť nadobudla darom, a to Darovacou zmluvou zo dňa 19.11.2019, čo bolo zapísané v katastri nehnuteľností dňa 16.12.2019. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa nadobudla predmetnú nehnuteľnosť darom v novembri 2019 a predala ju v máji 2020, t. j. predmetnú nehnuteľnosť vlastnila len približne pol roka. Príjem z predaja predmetnej nehnuteľnosti tak nie je v zmysle ust. § 9 zákona o dani z príjmov oslobodený od dane. Žalobkyni preto vznikla povinnosť uviesť tento príjem v daňovom priznaní k dani z príjmu fyzickej osoby za rok 2020, čo aj urobila a tento príjem vo výške 83 800,00 Eur v ňom riadne uviedla.

34. Pre správne určenie dane z príjmu fyzickej osoby pri príjme z predaja nehnuteľnosti, ktorý nie je oslobodený od dane, je fyzická osoba povinná v daňovom priznaní uviesť aj nadobúdaciu cenu predmetnej nehnuteľnosti, ktorá je na účely výpočtu dane z príjmu fyzickej osoby daňovým výdavkom. Pri spôsobe určenia výšky tohto daňového výdavku za predmetnú nehnuteľnosť však medzi žalobkyňou a žalovaným, resp. správcom dane, nastal rozpor. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že žalobkyňa predmetnú nehnuteľnosť nadobudla darom, a to Darovacou zmluvou zo dňa 19.11.2019, čo bolo zapísané v katastri nehnuteľností dňa 16.12.2019, pričom darcom bola fyzická osoba, ktorá túto

nehnuteľnosť obstarala Kúpnou zmluvou zo dňa 17.09.2019 od inej fyzickej osoby za sumu 60 000,00 Eur. Bolo teda potrebné zistiť, ako sa určí vstupná cena tejto darovanej nehnuteľnosti.

35. Správny súd poukazuje na ust. § 8 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého je výdavkom cena veci, cenného papiera alebo opcie zistená v čase nadobudnutia, ak nejde o výdavok podľa písmena a) (kúpna cena preukázateľne zaplatená za vec), pričom pri nehnuteľnostiach získaných dedením alebo darovaním sa vychádza z ceny podľa § 25. Z uvedeného ustanovenia teda pre danú vec vyplýva, že výdavkom je cena veci zistená v čase nadobudnutia, pričom pri nehnuteľnostiach získaných darovaním sa vychádza z ceny podľa § 25. Ustanovenie § 25 ods. 1 stanovuje vstupnú cenu darovanej nehnuteľnosti v bode a) a c), pričom v zmysle bodu a) je vstupnou cenou nehmotného majetku obstarávacia cena, ktorá vychádza z ust. . Následne za bodkočiarkou je uvedené, že obstarávacou cenou majetku nadobudnutého od fyzickej osoby darom, je obstarávacia cena zistená u darcu, avšak len v prípade, ak ide o majetok, ktorý u darcu nebol zahrnutý do obchodného majetku, pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie od dane podľa . Na druhej strane, v zmysle ust. zákona o dani z príjmov pri nehmotnom majetku nadobudnutom darovaním je vstupnou cenou nehmotného majetku cena podľa osobitného predpisu, ktorým je , t. j. cena určená znaleckým posudkom.

36. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ako aj vo vyjadrení k žalobe poukazoval na dôvodovú správu k , ktorým bolo novelizované ustanovenie a písm. c) zákona o dani z príjmov z dôvodu zrušenia dane z darovania od 1. januára 2004 v prípade fyzickej osoby nepodnikateľa. V tejto dôvodovej správe sa podľa neho uvádza, že: „K bodu 61 Dopĺňa sa spôsob ocenenia hmotného a nehmotného majetku nadobudnutého darovaním z dôvodu zrušenia dane z darovania od 1. januára 2004. Táto problematika je v zákone riešená len ak ide o majetok, ktorý bol alebo je v obchodnom majetku fyzickej osoby - podnikateľa, ale u fyzickej osoby - občana, nie je uvedená problematika v zákone riešená. Obdobne ako pri vklade majetku fyzickej osoby do základného imania sa použije na účely odpisov ako vstupná cena obstarávacia cena vloženého majetku v tom prípade, ak by príjem z predaja tohto majetku bol oslobodený od dane, rovnaký postup je uplatnený aj v prípade, ak fyzická osoba daruje takýto majetok. Za vstupnú cenu sa pri darovanom majetku uzná obstarávacia cena zistená u darcu, ak ide o majetok, z ktorého príjem by pri predaji nebol rovnako oslobodený od dane. K bodu 62 Táto úprava nadväzuje na úpravu vykonanú v , čo znamená, že fyzická osoba (občan) pri darovaní a vklade majetku do obchodnej spoločnosti použije na ocenenie reprodukčnú obstarávaciu cenu vtedy, ak pri predaji tohto majetku by dosiahnutý príjem bol oslobodený od dane podľa zákona.“ Uvedené, podľa žalovaného, preukazuje skutočný úmysel zákonodarcu a dôvodnosť postupu správcu dane. Žalovaný má za to, že za vstupnú cenu sa pri darovanom majetku považuje obstarávacia cena zistená u darcu, t. j. cena, za ktorú nadobudol nehnuteľnosť samotný darca nehnuteľnosti a nie obdarovaná, t. j. žalobkyňa, a teda obstarávacia cena predmetnej nehnuteľnosti by bola cena nehnuteľnosti v čase jej nadobudnutia darcom a nie v čase nadobudnutia nehnuteľnosti žalobkyňou. Správny súd má za to, že takýto výklad predmetného ustanovenia žalovaným nie je správny. Žalovaný, a ani správca dane, totiž nevykladali toto ustanovenie v nadväznosti na ust. zákona o dani z príjmov, podľa ktorého pri nehnuteľnostiach získaných darovaním sa vychádza z ceny podľa tohto zákona, avšak zároveň platí, že výdavkom je cena veci zistená v čase nadobudnutia, pričom sa má za to, že ide o čas nadobudnutia žalobkyňou a nie predchádzajúcim vlastníkom (darcom). Správny súd má za to, že aj pri predmetnej nehnuteľnosti, ktorú žalobkyňa získala darom, by sa v zmysle zákona o dani z príjmov muselo vychádzať z ceny nehnuteľnosti, ktorá sa zisťuje u darcu, avšak v čase nadobudnutia nehnuteľnosti žalobkyňou a nie v čase nadobudnutia nehnuteľnosti darcom. Podľa správneho súdu zo zákona nevyplýva (a je to aj nelogické), aby ako vstupná cena u obdarovaného bola cena nehnuteľnosti, za ktorú ju kúpil darca (aj s ohľadom na meniaci sa trh s nehnuteľnosťami, možné zhodnotenie nehnuteľnosti, a pod.). Uvedený postup by podľa správneho súdu bolo možné použiť pravdepodobne len v tom prípade, že obstarávacia cena, za ktorú nehnuteľnosť obstaral darca bola darovaná v rovnakom stave a čase, ako ju darca získal. Navyše, zákon neustanovuje darcovi nehnuteľnosti povinnosť oboznámiť obdarovaného s cenou, za ktorú si obstaral predmetnú nehnuteľnosť on sám, ani odovzdať obdarovanému doklady o zhodnotení predmetnej nehnuteľnosti. Zisťovanie obstarávacej ceny, za ktorú ju nadobudol darca, resp. predkladanie dokladov o zmene nehnuteľnosti medzi nadobudnutím nehnuteľnosti darcom a jej darovaním obdarovanej nie je možné od obdarovanej spravodlivo požadovať. Aj preto je podľa správneho súdu na mieste, aby si obdarovaný dal spraviť znalecký posudok na darovanú nehnuteľnosť v čase darovania tejto nehnuteľnosti a cenu stanovenú

znaleckým posudkom použiť ako vstupnú cenu podľa § 25 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov, ako to urobila aj žalobkyňa.

37. Správny súd poukazuje na komentár k zákonu o dani z príjmov (právny stav komentára je k 01.01.2018), ktorý k § 25 ods. 1 písm. a) uvádza, že: „Najbežnejším druhom vstupnej ceny je obstarávacia cena. Na účely účtovníctva je majetok, ktorý je oceňovaný obstarávacou cenou, uvedený v § 25 ods. 6 zákona o účtovníctve. Na účely ZDP sa obstarávacou cenou najčastejšie oceňuje majetok nadobudnutý kúpou alebo prevodom. Podľa písm. a) je to ďalej majetok nadobudnutý od fyzickej osoby darom, keď táto obstarávacia cena je zistená u darcu v prípade, ak ide o majetok, ktorý u darcu nebol zahrnutý v obchodnom majetku a pri predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie od dane podľa § 9 ZDP. Ďalej sa obstarávacou cenou oceňuje majetok u vkladateľa, ktorý nadobudol darom od darcu a ide o majetok vylúčený z odpisovania, keď darca tento darovaný majetok vyradil v dôsledku predaja podľa § 25 ods. 1 písm. g) ZDP. Tiež vkladateľ, resp. príjemca daru oceňuje majetok obstarávacou cenou, ak predmetom vkladu je majetok vylúčený z odpisovania, keď táto obstarávacia cena je zistená u darcu - fyzickej osoby po vyradení z obchodného majetku (§ 9 ods. 5 ZDP). Podľa § 9 ods. 5 ZDP platí, že v prípade, ak by darca tento majetok predával, nebol by príjem z predaja v deň darovania oslobodený od dane podľa § 9 ZDP.“ Zároveň k § 25 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov sa v komentári uvádza, že: „S účinnosťou od 1. januára 2016 namiesto reprodukčnej obstarávacej ceny, ku ktorej zrušeniu ako oceňovacej veličiny prišlo od toho istého dátumu v zákone o účtovníctve, definuje ako vstupnú cenu hmotného a nehmotného majetku nadobudnutého dedením a darovaním cenu stanovenú znalcom podľa o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p, a cenu uvedenú v uznesení o dedičstve pri hmotnom majetku a nehmotnom majetku nadobudnutom dedením. V súlade s prechodným ustanovením g ods. 8 sa takto definovaná vstupná cena použije na hmotný a nehmotný majetok obstaraný po 31. decembri 2015.“ Z uvedeného ust. zákona o dani z príjmov, ako aj z komentára k tomuto ustanoveniu vyplýva, že toto ustanovenie priamo stanovuje, že vstupná cena hmotného a nehmotného majetku nadobudnutého darovaním je cena stanovená znalcom podľa . Je potrebné zdôrazniť, že toto ustanovenie definuje, ako sa má určiť vstupná cena hmotného a nehmotného majetku nadobudnutého darovaním bez akýchkoľvek výnimiek, t. j. neobmedzuje stanovenie ceny nehnuteľnosti znalcom ako vstupnej ceny podľa toho, či sa na takúto nehnuteľnosť vzťahuje alebo nevzťahuje oslobodenie od dane podľa zákona o dani z príjmov. Správny súd preto dospel k záveru, že v predmetnom prípade pri určení vstupnej ceny darovanej nehnuteľnosti (ako daňového výdavku) žalovaná správne postupovala spôsobom, že dala vypracovať znalecký posudok, ktorým bola ohodnotená predmetná nehnuteľnosť v čase a v stave, kedy žalobkyňa nadobudla predmetnú nehnuteľnosť, t. j. kedy jej bola predmetná nehnuteľnosť darovaná (11/2019). Zákon takýto postup pri určení vstupnej ceny darovanej nehnuteľnosti nevylučuje.

38. Je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že ust. § 8 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov uvádza, že pri nehnuteľnostiach získaných dedením alebo darovaním sa vychádza z ceny podľa § 25, t. j. neupriamuje sa na konkrétny odsek a písmeno tohto ustanovenia, ale na celé ustanovenie § 25 zákona o dani z príjmov. Následne potom ust. § 25 ods. 1 písm. a) a c) zákona o dani z príjmov definujú, čo je vstupnou cenou nehmotného majetku v prípade jeho darovania, pričom v písm. a) ide o obstarávaciu cenu, ktorá sa použije najmä pri majetku nadobudnutom kúpou alebo prevodom, a v bode c) ide o cenu stanovenú znaleckým posudkom. Keďže predmetná nehnuteľnosť bola darcom prerobená, je zrejmé, že medzi kúpu nehnuteľnosti darcom a darovaním tejto nehnuteľnosti žalobkyni, pre zistenie vstupnej ceny darovanej nehnuteľnosti v čase jej darovania žalobkyni bolo na mieste použiť vstupnú cenu, ktorá bola určená znaleckým posudkom. Správny súd má za to, že žalobkyňa nepochybila a postupovala v súlade so zákonom, keď postupovala podľa § 8 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov a v zmysle § 25, resp. jeho ods. 1 písm. c) dala vyhotoviť znalecký posudok, ktorým bola stanovená cena nehnuteľnosti v čase a v stave, kedy túto nehnuteľnosť nadobudla žalobkyňa.

39. Správny súd rozhodnutie žalovaného a správcu dane ako orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil podľa z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Daňové orgány sú v ďalšom konaní a pri rozhodovaní vo veci viazané právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku, a teda opätovne vyhodnotiť aplikáciu zákona o dani z príjmov a opätovne vyhodnotiť, či si žalobkyňa v súlade so zákonom o dani z príjmov splnila svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu.

40. Žalobkyňa bola v konaní pred správnym súdom úspešná, preto jej správny súd priznal voči žalovanému náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa , keď zaviazal žalovaného na ich zaplatenie žalobkyni v súdom určenej lehote, s výnimkou špecifikácie výšky trov konania, o ktorej prináleží rozhodnúť vyššiemu súdnemu úradníkovi samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa .

41. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ). 41. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku ( ).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( , SSP a a contr.), ktorá má odkladný účinok ( ).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote do jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ).

Podľa , 2 , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , 2 , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.