Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4To-59-2025.pdf
PDF · 102.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-1T/80/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Sojku, PhD. a sudcov JUDr. Mateja Čintalu a JUDr. Mareka Dudíka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 3. septembra 2025, v trestnej veci obžalovanej A. B. C., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1, ods.2 písm. a) Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 2.4.2025, sp. zn. K2-1T/80/2020 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom mestský súd uznal obžalovanú A. B. C., D. E. za vinnú z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
v C. na ulici F. A. G.. dňa 20.10.2019 v čase o 8.15 hod. viedla osobné motorové vozidlo zn. H. I. EČV C. XXX G., v smere jazdy od ulici J. k ulici K.. C., kde v tesnej blízkosti pred riadne vyznačeným priechodom pre chodcov v blízkosti zastávky MHD ,,J.“, počas jazdy v rozpore s ustanovením § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, sa plne nevenovala vedeniu vozidla a nesledovala situáciu v cestnej premávke a oneskorene reagovala na vývoj dopravnej situácie, následkom čoho zachytila ľavou prednou časťou svojho vozidla chodkyňu L. M., ktorá v tom čase prechádzala cez vozovku z ľavej strany na pravú z pohľadu vodičky, mimo vyznačený priechod pre chodcov tým spôsobom, že 8,5 m pred priechodom vstúpila do vozovky a v chôdzi pokračovala šikmo cez vozovku smerom k danému priechodu, a to do miesta ukončenia priechodu na protismernej strane vozovky, kde po zrážke chodkyňa L. M. spadla na zem, pričom utrpela ťažkú ujmu na zdraví, a to viacnásobné zlomeniny panvy, ktoré tvorili: zlomenina krížovej kosti vpravo s posunom úlomkov, zlomenina dolného ramienka lonovej kosti vpravo s posunom úlomkov, zlomenina horného ramienka lonovej kosti vpravo zasahujúca do predného piliera jamky pravého bedrového kĺbu s posunom úlomkov s dobou liečenia 84 dní.
Za to prvostupňový súd uložil obžalovanej podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanej uložil povinnosť zaplatiť poškodenému L. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I., N. XXXX/X, zastúpeného splnomocnencom JUDr. A. D., so sídlom C. XX, 040 01 C., IČO: XX XXX XXX, škodu v sume 1.169,89 eur (tisícstošesťdesiatdeväť eur osemdesiatdeväť centov).
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodenú stranu E. O. A., P., N. N. N. K. X, XXX XX C., IČO: XX XXX XXX a poškodenú L. Q. R., D. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. XXXX/XX, C. - C., adresa na doručovanie: Q., T. XXX/X, XXX XX C. E. X, U. D., s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie prokurátor, ktoré odôvodnil tak, že Mestský súd Košice na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.04.2025 prijal v zmysle ustanovenia § 257 ods. 5 Tr. por. vyhlásenie obžalovanej o vine zo skutku, ktorý je uvedený v obžalobe, ktorá bola podaná na obžalovanú PhDr. B. C. prokurátorom Okresnej prokuratúry Košice II pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a konanie obžalovanej prekvalifikoval na prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. Je toho názoru, že Mestský súd Košice po tom, čo prijal vyhlásenie obžalovanej o vine zo skutku obžaloby, mal skutok obžalovanej právne kvalifikovať ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., tak po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke. Obžalovaná svojou technikou jazdy vozidla zn. H. I. ohrozila chodkyňu L. M., ktorá prechádzala cez cestu v tesnej blízkosti riadne vyznačeného priechodu pre chodcov. Obžalovaná mala možnosť v dostatočnom predstihu rozpoznať blížiaci sa priechod pre chodcov a zároveň mala miestnu znalosť a vedela, že v uvedenom mieste sa nachádza vyznačený priechod pre chodcov a včas prispôsobiť vedenie svojho motorového vozidla. Vodič je riadne vyznačeným priechodom pre chodcov vždy z technického hľadiska obmedzený a musí predpokladať po takto vyznačenom priechode pre chodcov pohyb osôb. Podotkol, že z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn.4To/83/2024 zo dňa 31.10.2024, ktorý zrušil rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. K2-1T/80/2020 zo dňa 26.02.2024, vyplýva, že na základe vykonaných dôkazov existuje dôvodné podozrenie zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 Trestného zákona obžalovanou. Povinnosťou prvostupňového súdu podľa názoru odvolacieho súdu bolo po opätovnom vyhodnotení jednotlivých dôkazov pri rozhodovaní o výroku o vine zvážiť, či v uvedenom prípade sa jedná na strane obžalovanej o porušenie dôležitej povinnosti (nie každé porušenie povinnosti je porušením dôležitej povinnosti), a to aj vzhľadom na závažné spoluzavinenie poškodenej a v závislosti od toho vo veci opätovne rozhodnúť. K dôvodom odvolania čo do výroku o treste u obžalovanej uviedol, že súd pri ukladaní druhu a výmery trestu zohľadnil zásady ukladania trestov podľa § 33a, § 34, § 36, § 37 a § 38 Tr. zák., prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, pohnútku, mieru zavinenia, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Súd uviedol, že obžalovanej poľahčovalo, že sa k spáchaniu skutku priznala, svoje konanie úprimne oľutovala a doposiaľ nebola súdne trestaná, je kladne charakterizovaná z miesta bydliska, aj zamestnávateľom. Priťažujúcu okolnosť na strane obžalovanej súd nezistil. Mestský súd Košice na hlavnom pojednávaní dňa 02.04.2025 obžalovanej neuložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá s poukázaním na jej nedbanlivostné zavinenie, a to, že obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná a nemá žiaden záznam v evidenčnej karte vodiča. Naviac, od spáchania trestného činu uplynulo viac ako 5 rokov a obžalovaná sa počas tohto času nedopustila pri vedení motorového vozidla žiadneho protizákonného konania na úseku dopravy. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam je prokurátor toho názoru, že Mestský súd Košice sa pri ukladaní trestu u obžalovanej neriadil dôsledne ustanovením § 34 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Je namieste a dôvodné uznať vinu obžalovanej PhDr. B. C. v zmysle podanej obžaloby a uložiť obžalovanej podľa § 157 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 30 mesiacov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zrušil rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. K2-1T/80/2020 zo dňa 02.04.2025 vo výroku o vine a treste a vrátil vec Mestskému súdu Košice na nové prejednanie a rozhodnutie.
Následne prokurátor doplnil dôvody odvolania v tom zmysle, že na pojednávaní dňa 02.04.2025 došlo k procesnej vade, keď súd opätovne umožnil obžalovanej urobiť vyhlásenie podľa § 257 Tr. por. a jej vyhlásenie prijal, hoci po zmene senátu obžalovaná v zmysle § 277a ods. 1 Tr. por. súhlasila s touto zmenou a v hlavnom pojednávaní sa teda pokračovalo, nešlo o nové hlavné pojednávanie. Vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 Tr. por. je možné urobiť len na začiatku hlavného pojednávania po prednesení obžaloby. V ďalších štádiách hlavného pojednávania takéto vyhlásenie s procesnými dôsledkami podľa
§ 257 ods. 8 Tr. por. už nie je možné urobiť. Konanie na hlavnom pojednávaní dňa 02.04.2025 teda trpí procesnou vadou. Z uvedených dôvodov je prokurátor toho názoru, že predmetná procesná vada spôsobuje nezákonnosť rozsudku zo dňa 02.04.2025. Navrhol preto zrušiť uvedený rozsudok postupom podľa § 321 ods. 1 Tr. por. a vrátiť vec Mestskému súdu Košice na nové prejednanie a rozhodnutie.
K dôvodom odvolania prokurátora sa vyjadrila obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu tak, že považuje odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II vrátane skutočností, ktoré uviedol v jeho písomnom odôvodnení zo dňa 02.05.2025, v celom rozsahu za nedôvodné. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že prokurátor namieta, že prvostupňový súd ju neuznal vinnou zo spáchania žalovaného skutku podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák., ale podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., a teda neuznal, že spáchala trestný čin závažnejším spôsobom konania, a to tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona č. 8/2009 Z.z.
- ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c), podľa ktorého je vodič povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. S touto odvolacou námietkou prokurátora nesúhlasí a považuje ju za nedôvodnú, pričom poukázala na to, že od začatia jej trestného stíhania právnu kvalifikáciu skutku ako prečinu ublíženia na zdraví podľa ustanovení § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák., namietala ako nesprávnu, nezodpovedajúcu výsledkom vykonaného dokazovania. Zdôraznila, že pri porušení povinností účastníkov cestnej premávky, ktoré môžu byť dôležitými povinnosťami, vždy závisí od okolností toho ktorého prípadu, či porušenie zistenej povinnosti je v danom prípade i porušením dôležitej povinnosti v zmysle príslušného ustanovenia Trestného zákona. Za porušenie dôležitej povinnosti možno považovať len porušenie takej povinnosti, ktorej porušenie za danej situácie spravidla podstatne zvyšuje nebezpečenstvo pre ľudský život alebo zdravie. Význam porušenia ktorejkoľvek povinnosti vodiča je priamo závislý od konkrétnej dopravnej situácie (R 36/1984, B 44/4/1985). Za porušenie dôležitej povinnosti judikatúra neuznala napríklad prípad, keď vodič, ktorý nesprávne reagoval na nebezpečnú situáciu, ktorú vyvolal iný účastník cestnej premávky porušením pravidiel tým, že nezabránil dopravnej nehode, pričom pri správnej reakcii jej bolo možné predísť (R 36/1984). Trestný zákon nedefinuje pojem dôležitej povinnosti. Preto túto skutočnosť je potrebné v každom konkrétnom prípade posudzovať individuálne. Ona nie si je vedomá toho, aby počas vedenia vozidla porušila akúkoľvek povinnosť, ktorá pre vodiča vyplýva zo zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, a uvedená skutočnosť v priebehu dokazovania ani nebola preukázaná. V plnom rozsahu sa venovala vedeniu svojho vozidla a sledovala situáciu v cestnej premávke, avšak aj vzhľadom na porušenie viacerých povinností poškodenou ako chodkyňou, ktoré pre ňu vyplývajú zo zákona o cestnej premávke, nebolo v objektívnych možnostiach zabrániť zrážke ňou vedeného vozidla s poškodenou. V tomto poukázala tiež na to, že každé konanie, bez ktorého by následok nebol nastal, nie je rovnako dôležitou príčinou následku (zásada gradácie príčinnej súvislosti). Dôležité tiež je, aby konanie páchateľa bolo z hľadiska spôsobenia následku príčinou dostatočne významnou. Ak pri vzniku následku spolupôsobilo viacero príčin, treba hodnotiť každú príčinu čo do jej významu pre vznik následku zvlášť a určiť jej dôležitosť pre následok, ktorý z konania obvineného nastal (NS Rč XX/XXXX-X 389). Z výsledkov vykonaného dokazovania okrem iného tiež nesporne vyplynulo, že sama poškodená spôsobom svojho prechodu cez vozovku porušila viacero povinností, ktoré pre ňu ako chodca vyplývajú zo zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, a to
- § 53 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, podľa ktorého: „Pri prechádzaní cez cestu je chodec povinný prednostne použiť priechod pre chodcov, nadchod alebo podchod“,
- § 53 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, podľa ktorého: „Chodec nesmie vstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť“,
- § 53 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, podľa ktorého: „Mimo priechodu pre chodcov sa smie cez vozovku prechádzať len kolmo na jej os“,
- § 53 ods. 4 zákona č . 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, podľa ktorého: „Pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho“. Vo vzťahu k výsledkom znaleckého dokazovania sám prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II v odôvodnení odvolania poukázal okrem iného aj na skutočnosť, ktorá vyplynula zo znaleckého posudku (resp. jeho doplnení, a síce že „technickou príčinou dopravnej nehody je skutočnosť, že chodkyňa
prechádzala vozovku mimo priechod pre chodcov, preto bola povinná zastaviť pred súvislou deliacou čiarou a dať prednosť vozidlu“. Z predmetných záverov znaleckého skúmania tak jednoznačne vyplýva, že dopravnú nehodu nezapríčinila a nezavinila výlučne ona, ale aj poškodená, a to nesprávnym spôsobom jej prechodu cez vozovku, ktorým v nie zanedbateľnej miere porušila viacero ustanovení zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (§ 53 ods. 1,2,3a4 zákona). K viacnásobnému porušeniu ustanovení zákona o cestnej premávke poškodenou tiež poukázala aj na nasledovnú judikatúru: „Vodič nie je zodpovedným za nehodu a jej následok, ktoré boli vyvolané nevypočítateľným a neodvrátiteľným konaním poškodeného (R 2858/1927). Od vodičov tiež nemožno požadovať, aby predvídali vždy od druhého účastníka dopravy možné porušenie pravidiel cestnej premávky (B 23/3/1971).“ „Od vodiča vozidla idúceho povolenou rýchlosťou, ktorá je primeraná tiež vzhľadom na poveternostné podmienky, stav vozovky a pod., nie je možné očakávať, aby predvídal, že dospelí chodci, nachádzajúci sa v blízkosti vozovky, môžu neočakávane vstúpiť do vozovky, aby preto obmedzil rýchlosť svojho vozidla tak, aby mohol včas zastaviť i pri vyskytnutí sa nepredvídateľnej situácie spôsobenej tým, že chodec hrubo poruší pravidlá cestnej premávky (R 28/1981)“. Z prezentovaných dôvodov plne súhlasí so záverom prvostupňového súdu, že svojím konaním naplnila skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., a nie prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák. Preto považuje napadnutý prvostupňový rozsudok za správny, zákonný a spravodlivý, zohľadňujúci výsledky vykonaného dokazovania, a založený na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu. K odvolaniu prokurátora proti výroku o treste uviedla, že aj tento výrok napadnutého rozsudku považuje za primeraný, zákonný a spravodlivý, zodpovedajúci zistenému skutkovému stavu a miere spoluzavinenia poškodenej na vzniku dopravnej nehody. S rozhodnutím prvoinštančného súdu - neuložiť jej trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, sa v plnom rozsahu stotožňuje. Záverom poukázala na to, že jej po dopravnej nehode orgánmi PZ nebolo zadržané vodičské oprávnenie, a že je držiteľkou vodičského preukazu od r. 1978, pričom od r. 1986 denne používa osobné motorové vozidlo. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania - z evidenčnej karty vodiča, počas posledných desiatich rokov sa nedopustila žiadneho iného protiprávneho konania a ani priestupku v cestnej premávke a na úseku dopravy. Podstatnou skutočnosťou je aj to, že pre výkon svojej práce fyzioterapeuta/zdravotníckeho zamestnanca potrebuje byť časovo flexibilná, dostupná a pripravená poskytnúť zdravotnú starostlivosť svojím pacientom kedykoľvek, a v čo najkratšom čase. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že ňou zavinenie dopravnej nehody je excesom z jej bežného správania, a že by k nemu s veľmi veľkou pravdepodobnosťou nebolo došlo bez už pertraktovaného výrazného spoluzavinenia poškodenej. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a argumentáciu preto navrhla, aby Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd odvolanie prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 02.04.2025, sp. zn. K2-1T/80/2020 podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Krajský súd zistil, že prokurátor podal obžalobu prvostupňovému súdu na obžalovanú pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1, ods.2 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v napadnutom rozsudku. Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní rozsudkom sp. zn. K2-1T/80/2020 zo dňa 26.2.2024 podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil obžalovanú spod obžaloby prokurátora, pretože skutok nie je trestným činom. Na základe odvolania prokurátora krajský súd uznesením sp. zn. 4To/83/2024 zo dňa 31.10.2024 podľa § 321 ods.1 písm. b), c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods.1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd vo svojom uznesení okrem iného uviedol, že na základe vykonaných dôkazov s poukázaním na vyššie uvedené ustanovenia Trestného zákona a Zákona o cestnej premávke existuje dôvodné podozrenie zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 Tr. zák. obžalovanou, pričom bude zákonnou povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní po opätovnom vyhodnotení
jednotlivých dôkazov zvážiť pri rozhodovaní o výroku o vine, či v uvedenom prípade sa jedná na strane obžalovanej o porušenie dôležitej povinnosti (správne uviedol prvostupňový súd v rozsudku, že nie každé porušenie povinnosti je porušením dôležitej povinnosti) vzhľadom na závažné spoluzavinenie poškodenej a v závislosti od toho vo veci opätovne zákonne rozhodnúť.
Obžalovaná po zmene samosudcu v zmysle ustanovenia § 277a ods. 1 Tr. por. súhlasila so zmenou senátu a po prečítaní uznesenia krajského súdu sp. zn. 4To/83/2024 zo dňa 31.10.2024 uviedla, že chce učiniť vyhlásenie o vine vo vzťahu k prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1 Tr. zák. Následne po zákonnom poučení prvostupňového súdu prehlásila vinu a na otázky súdu v zmysle ustanovenia § 333 ods.3 Tr. por. odpovedala kladne. Vzhľadom k tomu, že prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovanej, tak prvostupňový súd prijal vyhlásenie obžalovanej, že je vinná zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1 Tr. zák. s tým, že nebude vykonávať dokazovanie k preukazovaniu viny obžalovanej, ale vykoná dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste a výroku o škode.
Krajský súd konštatuje, že prvostupňový súd prijal nové vyhlásenie obžalovanej o vine na základe návrhu prokurátora, prítomného na hlavnom pojednávaní, z čoho je zrejmé, že intervenujúci prokurátor modifikoval pôvodnú právnu kvalifikáciu, uvedenú v obžalobe a následným prijatím tohto vyhlásenia obžalovanej súdom sa výrok o vine stal právoplatným, a preto krajský súd nemá žiadne zákonné oprávnenie na zrušenie, resp. zmenu výroku o vine napadnutého rozsudku.
V súvislosti s námietkou prokurátora o opätovnom vyhlásení obžalovanej krajský súd uvádza, že z ustanovenia § 257 ods.1 Tr. por. vyplýva, že po prednesení obžaloby predseda senátu poučí obžalovaného o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení, a to, že je nevinný, je vinný zo spáchania skutku, alebo niektorého zo skutkov, uvedených v obžalobe, resp. že nepopiera spáchanie skutku, alebo niektorého zo skutkov, uvedeného v obžalobe. Samotné znenie tohto ustanovenia však nevylučuje, aby obžalovaný aj v priebehu dokazovania nemohol požiadať súd o možnosť vykonať prípadné nové vyhlásenie. Krajský súd k tomu považuje za potrebné uviesť, že v takomto prípade súd môže umožniť obžalovanému vykonať nové prehlásenie, avšak nie je to jeho povinnosť. Ak súd umožní obžalovanému vykonať nové vyhlásenie, tak krajský súd nepovažuje takýto postup za nezákonný, avšak je vecou konajúceho súdu posúdenie takéhoto prípadného prehlásenia viny obžalovaného v súvislosti s ukladaním trestu.
V uvedenom prípade došlo po zrušení prvého rozsudku prvostupňového súdu a vrátení veci k ďalšiemu konaniu a rozhodnutiu ku zmene samosudcu, pričom obžalovaná súhlasila so zmenou senátu. Z toho vyplýva, že prvostupňový súd nemusel umožniť obžalovanej vykonať nové prehlásenie o prípadnej vine, pretože obžalovaná už pred iným sudcom prvostupňového konania po otvorení hlavného pojednávania a prednesení obžaloby prokurátorom vykonala prehlásenie. Ak však umožnil obžalovanej vykonať takéto vyhlásenie na základe žiadosti obžalovanej (zrejme na základe zrušujúceho uznesenia krajského súdu), tak nepostupoval nezákonne. Krajský súd navyše poznamenáva, že zo zápisnice z hlavného pojednávania nevyplýva, aby intervenujúci prokurátor namietal nezákonnosť takéhoto postupu zo strany súdu, pričom sám navrhol prijať nové vyhlásenie obžalovanej.
Krajský súd v súvislosti s odvolaním prokurátora proti výroku o treste v prvom rade uvádza, že je potrebné pri posudzovaní zákonnosti trestu upozorniť na skutočnosť, že výrok o vine v napadnutom rozsudku je právoplatný a na základe tohto právoplatného výroku bola obžalovaná na rozdiel od právnej kvalifikácie, uvedenej v obžalobe – prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. uznaná vinnou z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., pri ktorom je trestná sadzba v rozpätí 6 mesiacov až 2 roky na rozdiel od trestnej sadzby pri prečine ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., ktorá je v rozpätí 2 až 5 rokov.
Pri preskúmaní zákonnosti výroku o treste krajský súd dospel k záveru, že uložený trest je správny a zákonný. Prvostupňový súd pri ukladaní druhu a výmery trestu postupoval v súlade s ustanoveniami § 33a, § 34, § 36, § 37 a § 38 Tr. zák., pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, pohnútku, mieru zavinenia, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Správne postupoval prvostupňový súd, ak v uvedenom prípade prihliadol aj na priznanie sa obžalovanej, vzhľadom k tomu, že obžalovaná bola uznaná vinnou zo spáchania prečinu, ohľadne ktorého prehlásila vinu, ako aj k tomu, že svoje konanie úprimne oľutovala, doposiaľ nebola súdne trestaná, je kladne charakterizovaná z miesta bydliska aj zamestnávateľom a správne zohľadnil
aj tú skutočnosť, že ku skutku došlo pred približne 6 rokmi, pričom obžaloba bola podaná príslušnému súdu pred približne 5 rokmi. Zároveň nebola zistená u obžalovanej žiadna priťažujúca okolnosť.
Krajský súd považuje prvostupňovým súdom uložený trest za spravodlivý, primeraný a zákonný, ktorý spĺňa účel trestu tak z hľadiska individuálnej prevencie, keďže bude dostatočne výchovne pôsobiť na obžalovanú, aby viedla v budúcnosti riadny život, nedopúšťala sa trestnej činnosti a takisto spĺňa účel aj z hľadiska generálnej prevencie, pretože samotný druh a dĺžka trestu bude odradzujúco pôsobiť na ďalších členov spoločnosti, aby sa nedopúšťali trestnej činnosti.
Za správny a zákonný považuje krajský súd postup prvostupňového súdu, ak obžalovanej neuložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá napriek tomu, že spáchala trestný čin na úseku dopravy s poukazom na jej nedbanlivostné zavinenie a zistenie, že obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná a v posledných desiatich rokoch nemá žiaden záznam v evidenčnej karte vodiča, poukazujúc taktiež na skutočnosť, že od spáchania trestného činu uplynulo skoro 6 rokov a obžalovaná sa počas tohto času nedopustila pri vedení motorového vozidla žiadneho protizákonného konania v oblasti dopravy a nespáchala ani priestupok.
Krajský súd v súvislosti s uloženým trestom navyše dodáva, že v uvedenom prípade nebolo potrebné ukladať obžalovanej aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá vzhľadom na závažné spoluzavinenie poškodenej, pričom obžalovaná na verejnom zasadnutí ešte uviedla, že doma sa stará o manžela, ktorý má amputovanú časť nohy a ktorého vozí na zdravotné vyšetrenia.
Prvostupňový súd postupoval správne aj pri rozhodovaní o nároku poškodených, keď uložil obžalovanej nahradiť poškodenému L. M. škodu uvedenú vo výroku o vine, ktorú si riadne a včas uplatnil, a táto škoda bola riadne vyčíslená. Správne postupoval prvostupňový súd, ak zároveň odkázal poškodených E. O. A., P. a L. Q. R. s nárokom na náhradu škody na civilný proces, pretože poškodené strany sa na hlavnom pojednávaní nezúčastnili, k náhrade škody sa ani písomne nevyjadrili, pričom škoda v prípade dopravných nehôd môže byť vyplatená aj zo zákonného poistenia obžalovanej.
S poukázaním na vyššie uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.