Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/111/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Miriam Štillovej, v právnej veci navrhovateľky (manželky) A. B., C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X D., XXX XX E., právne zastúpenej JUDr. Annou Gašpercovou, advokátkou, so sídlom v Žiline, Daniela Dlabača 35 a manžela F. G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako navrhovateľka, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom H. B., nar. XX.XX.XXXX, I. B., nar. XX.XX.XXXX, D. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 21P/99/2022-427 zo dňa 04. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Žiline rozviedol manželstvo účastníkov A. B., C. A. a G. B. uzavreté dňa XX.XX.XXXX J. E., zapísané v knihe manželstiev matričného obvodu E., J. K. X, C. XXXX, L. I. XX, G. G. M. XX. Maloleté deti pochádzajúce z manželstva: H., nar. XX.XX.XXXX, I., nar. XX.XX.XXXX a D. nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obidvaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi zároveň uložil povinnosť platiť na výživu maloletého H. v sume 60,- Eur mesačne, na maloletú I. a maloletú D. po 50,- Eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Vo zvyšku návrh matky na určenie výživného zamietol, styk otca s maloletými deťmi neupravil a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine, keď z vykonaného dokazovania mal preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi – manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj spoločenský účel. Rozvod manželstva spôsobilo výrazné rozdielne osobnostné nastavenie manželov v partnerskom a rodinnom živote, rozdielny prístup vo vzájomných vzťahoch, najmä vo výchovnom prístupe k deťom, ktorý napokon viedol nielen k výmene názorov, ale aj k fyzickému násiliu, kedy bola k týmto konfliktom privolaná i polícia. Trestné oznámenie bolo podané 2x za fyzické násilie na maloleté deti, pričom hádky, nedorozumenia, vulgárne správanie zo strany manžela a fyzické tresty opisovali aj samotné deti či už pred kolíznym opatrovníkom alebo pracovníkmi Centra Návrat, ktorí v rodine nejaký čas vykonávali opatrenia. Staršie plnoleté deti to uvádzali v rámci podaného trestného oznámenia zo strany matky. Aj keď manžel tieto tvrdenia zo strany manželky poprel a odmietal ich ako nepravdivé, na druhej strane sám vo vyjadrení na pojednávaní uviedol, že manželstvo nefungovalo od začiatku. Priznal nedorozumenia ohľadom viacerých vecí v ich spolužití, či už išlo o bývanie, názor na manželkinu rodinu, podiel na prácach v domácnosti a v neposlednom rade aj opakovane rozdielny výchovný prístup k deťom.

Pri úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine v spojení s ust. § 62, § 75 Zákona o rodine a maloleté deti, pochádzajúce z manželstva na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obidvaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. V tejto časti súd prvej inštancie vychádzal z vykonaného dokazovania, keď prihliadol na to, že v doterajšej starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky. Vychádzal zároveň z vyjadrení kolízneho opatrovníka, ako i samotných detí, pochádzajúcich z manželstva (maloletých a starších detí B. a B.), ktoré pred psychologičkou uviedli, že otec je vo vzťahu k matke ako aj k nim samotným netolerantný, vulgárny a občas ich aj fyzicky trestá. Deti sa boja o matku a zároveň staršie deti sa boja o mladších súrodencov, z hádok rodičov sú v strese a ich základnou emóciou voči otcovi je jednoducho strach z neho. Prvoinštančný súd zároveň prihliadol i na skutočnosť, keď otcovi bol uznesením tamojšieho súdu č.k. 2C/7/2024-5 z 02.02.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/53/20224 z 30.04.2024 zakázaný dočasne vstup do domu č. súp. č. XXX, nachádzajúceho sa na ulici C. M. XXX/X D. J. E. a nestotožnil sa s názorom otca, ktorý navrhol deti zveriť do spoločnej osobnej starostlivosti z dôvodu, že sa táto realizuje v súčasnosti. Aj pokiaľ deti aktuálne chodia do domácnosti starej matky, kde sa zdržiava aj otec nepravidelne, na krátko, samé uviedli, že idú na návštevu k starej matke, pozrieť zvieratká. Pri určení výšky výživného súd prvej inštancie v prvom rade prihliadol na možnosti a schopnosti otca, ktorý rozviazal pracovný pomer zo zdravotných dôvodov, jeho príjmom je v súčasnosti len invalidný dôchodok a na čas po rozvode prakticky určil otcovi výživné v minimálnom rozsahu vo výške 60,- Eur na maloletého H. a po 50,- Eur na maloletú I. a maloletú D.. Aj keď styk otca s maloletými deťmi vzhľadom na pretrvávajúce vzťahy v rodine neupravil, prihliadajúc na vyjadrenie obidvoch rodičov, keď maloleté deti sú s otcom v kontakte v čase, keď o to prejavia záujem, resp. keď prejaví záujem otec. Matka deťom v styku nebráni, pričom však nemožno vylúčiť, že napäté vzťahy v rodine a správanie sa rodičov k sebe navzájom, môžu ovplyvniť vôľu a záujem maloletých detí. V tomto smere súd apeloval na rodičov, aby prehodnotili svoje postoje navzájom, skonsolidovali si vzťahy, pretože ich vzájomný konflikt poznačí negatívne nielen životy ich samých, ale aj život a budúcnosť maloletých detí. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania súd vychádzal z ust. a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote manžel navrhovateľky. Nesúhlasil s rozvodom manželstva účastníkov, keď manželstvo bolo uzavreté pred rímsko-katolíckou cirkvou a svedkami dňa 14.02.1998, a teda navrhovateľka ako veriaca a aktívna katolíčka sa mala najprv obrátiť na cirkevný súd. Zotrval na svojom písomnom vyjadrení z 15.02.2025 k návrhu manželky na rozvod manželstva. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie i pri úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom tak, že detí zverí do spoločnej starostlivosti obidvoch rodičov, lebo podľa jeho názoru, to tak aj v súčasnej dobe funguje. Nie je pravdou to, čo uviedol prvoinštančný súd, že zverenie detí matke je potvrdením súčasného stavu. V súčasnosti otec býva vo svojom rodinnom dome, v blízkosti bydliska matky a detí, ktoré sa zdržiavajú rovnako u otca a poskytuje im i osobnú starostlivosť. Maloletú D. vodí i z materskej školy, dáva deťom jedlo, prípadne si robia u neho i úlohy. Matka v poslednom čase pracuje na dve smeny, a preto je aj podľa jeho názoru namieste, aby na starostlivosti participoval aj otec. Aj napriek tomu, že má zakázaný vstup do domácnosti matky, kde bývajú deti, vždy sa zaujímal na ÚPSVaR, pracovisko Bytča, o to, ako je zabezpečená starostlivosť o deti. Má overené, že deti chodia do školy ráno často bez raňajok, slabo oblečené, večer nezaspia skôr, ako príde matka zo zamestnania, čo je až po 22:00 hod.. Vyjadrenie kolízneho opatrovníka nemožno, podľa jeho názoru, považovať za dôveryhodné, keď sa s manželkou oslovujú familiárne, tykajú si, dávajú si avíza, kedy prídu do domácnosti na šetrenie pomerov a tendenčne v zápisniciach manipulujú s vyjadreniami detí kladením kapcióznych otázok. Manželka, podľa jeho názoru, účelovo podala trestné oznámenie v januári 2024 o údajnom týraní, ktoré ku dnešnému dňu nie je došetrené a pritom sama priznala vo výpovedi zo dňa 13.03.2025 fyzické aj verbálne útoky z jej strany voči osobe manžela. Súd prvej inštancie, podľa jeho názoru, taktiež pochybil, keď pri výpočte nezohľadnil skutočnosť, že je kontinuálne od 22.06.2022 práceneschopný, a teda s jeho potencionálnym príjmom nemožno počítať. Túto skutočnosť namietal aj v odvolaní voči rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 21P/95/2022-397, v ktorom boli upravené vzťahy do rozvodu manželstva. Podľa súdu, v sumáre má platiť mesačne na šesť nezaopatrených detí aj s nedoplatkami 430,- Eur, čo predstavuje 91 % jeho súčasného príjmu – keď poberá 471,- Eur invalidný dôchodok.

3. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení prostredníctvom právnej zástupkyne žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Súd prvej inštancie podrobne odôvodnil v odseku 12.

odôvodnenia napadnutého rozsudku, z akých preukázaných okolností vychádzal pri vynesení výroku, ktorý manželstvo rozviedol. Odporca nešpecifikoval, ktorý záver z dokazovania považuje za nesprávne vyhodnotený a objasňoval len svoj postoj k rozvodu manželstva. Pokiaľ sa naďalej cíti byť viazaný sviatostným sľubom, z ktorého snúbencom podľa katechizmu pri prijatí sviatosti manželstva pred rímsko- katolíckou cirkvou vyplývajú, o.i. aj povinnosti prejavovať si lásku, poskytovať si pomoc a ochranu a spoločne zabezpečovať hmotné potreby rodiny, tak aj vo svetsky rozvedenom manželstve bude prínosné z jeho strany tieto predpoklady napĺňať, čo môže do budúcnosti byť len na prospech obom účastníkom. Pokiaľ žiadal, aby súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti, v danej súvislosti sa taktiež plne stotožnila s právnym posúdením súdu prvej inštancie, vysloveným v odseku 14. odôvodnenia rozsudku, podľa ktorého v rodine účastníkov v čase vynesenia rozsudku fungoval práve model osobnej starostlivosti o maloleté deti matkou. Už z návrhu vyplývalo, že odporca sa žiadnym spôsobom nepodieľa na každodennom chode domácnosti, vrátane bežnej starostlivosti o deti a sám pred súdom neprodukoval žiadne skutkové tvrdenia, z ktorých by vyplynul opak. Jeho vyjadrenia boli len kritikou navrhovateľky. Ním prezentované príležitostné zabezpečenie odprevadenia najmenších dcér do školských zariadení, prípadne poskytnutie stravy, rozhodne nemožno považovať za plnohodnotnú starostlivosť o deti v rozsahu, v akom ju maloletým deťom poskytuje dlhodobo navrhovateľka. Správne postupoval súd prvej inštancie pri určení výživného pre maloleté deti. Plnenie vyživovacej povinnosti nie je závislé od rozhodnutia súdu a súd rozhoduje len vtedy, ak sa rodičia nevedia dohodnúť. V konaní bolo preukázané, že odporca počas súdneho konania disponoval značnými finančnými prostriedkami, z ktorých mal možnosť plniť si svoju vyživovaciu povinnosť vo vzťahu ku všetkým svojim nezaopatreným deťom v aktuálnom stave, to, že uprednostnil svoje osobné záujmy pred svojou povinnosťou, nemôže byť na ujmu detí.

4. Manžel navrhovateľky vo svojom ďalšom vyjadrení zotrval na písomne podanom odvolaní. Mal za to, že navrhovateľka účelovo v januári 2024 podala trestné oznámenie a zároveň požiadala súd o vydanie neodkladného opatrenia o zákaze vstupu do domu z dôvodu údajného týrania. Dovtedy žili v spoločnej domácnosti a riadne sa podieľal na chode domácnosti a zabezpečovanie s tým súvisiacich potrieb. Vyjadril sa i k vyjadreniu plnoletých dcér, ktoré sa vyjadrili k rozvodu manželstva, aj keď v tomto konaní neboli účastníkmi konania a súd ich vyzval na vyjadrenie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv na čas do rozvodu manželstva. Tu manžel navrhovateľky – otec vyslovil ľútosť nad vyjadrením dcér, keď zabudli na spoločne strávené chvíle a na to, že živil rodinu nepretržite 20 rokov, keď bola manželka na materskej dovolenke. Rovnako dcéry neberú do úvahy, že plnohodnotne na výchove detí sa objektívne podieľať v poslednom roku ani nemohol na základe krivého obvinenia.

5. Kolízny opatrovník sa bližšie k podanému odvolaniu nevyjadril. Zotrval na svojich vyjadreniach počas prvoinštančného konania a súhlasil, aby odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. , a bez nariadenia pojednávania ( a contrario v spojení s , 3 ) rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

7. Z vykonaného dokazovania pred prvoinštančným súdom mal i odvolací súd preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 14.02.1998. Obaja sú v prvom manželstve, z ktorého pochádza osem detí, z ktorých sú v súčasnosti tri maloleté, a to H., nar. XX.XX.XXXX, I., nar. XX.XX.XXXX a D. nar. XX.XX.XXXX.

8. Podľa ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

9. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie postupoval správne, keď na základe návrhu manželky skúmal, či vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže už ďalej plniť svoj spoločenský účel. V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď manželstvo účastníkov rozviedol. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku, najmä z odseku 12. odôvodnenia je zrejmé, z ktorých konkrétnych skutočností súd prvej inštancie pri rozhodovaní v tejto časti vychádzal i to, akými úvahami sa riadil, s ktorými dôvodmi sa i odvolací súd v celom rozsahu stotožnil ( ), že ani zo strany odvolateľa v priebehu odvolacieho konania neboli tvrdené také skutočnosti,

s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie. Je zrejmé, že medzi manželmi už dlhodobo pretrvávajú nezhody, ktoré vyplynuli najmä z rozdielnych názorov na výchovu detí, čo viedlo napokon k podávaniu trestných oznámení zo strany navrhovateľky a zásahu zo strany súdu, ktorým bol zakázaný dočasne vstup manželovi do domácnosti, a tým i do výchovného prostredia detí. Situácia, kedy sa deti bez vlastnej viny ocitli v konfliktnom vzťahu medzi rodičmi, nepriaznivo vplýva na ich výchovu a ďalší psychický vývoj, čo vyplynulo aj zo samotných výpovedí maloletých detí, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto časti ako vecne správny potvrdil. Ani z vyjadrení manželov v priebehu odvolacieho konania nevyplynula snaha obnoviť manželské spolužitie (aj keď manžel formálne s rozvodom nesúhlasil), a preto možno, podľa názoru odvolacieho súdu, konštatovať, že vzhľadom na situáciu, ktorá v rodine pretrváva, nemožno predpokladať, že by došlo k obnoveniu manželského spolužitia.

10. Správne postupoval súd prvej inštancie i v tom, keď potom, čo manželstvo účastníkov rozviedol, rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v súlade s ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine. Aj v tejto časti vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď maloleté deti, pochádzajúce z manželstva, zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky s tým, že obidvaja rodičia budú deti zastupovať a spravovať ich majetok. V priebehu prvoinštančného ani odvolacieho konania neboli preukázané žiadne také skutočnosti, z ktorých by vyplynula nedostatočná starostlivosť zo strany matky, na ktorú poukazoval i v priebehu odvolacieho konania otec. Tu súd prvej inštancie správne vychádzal jednak z vyjadrenia kolízneho opatrovníka, ako aj z výpovede samotných detí, a preto aj v tejto časti odvolací súd stotožňujúc sa s podrobným odôvodnením súdu prvej inštancie tak, ako ich uviedol v odseku 14. odôvodnenia, rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil. Zverenie maloletých detí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, podľa názoru odvolacieho súdu, nie je v záujme maloletých detí, s prihliadnutím na neprekonateľné názorové rozdiely rodičov – manželov na ich výchovu, čo by nepochybne malo nepriaznivý vplyv aj na ďalší vývoj maloletých detí.

11. Pokiaľ otec vo svojom odvolaní v ďalšom poukazoval na nepriaznivé majetkové pomery, a tým i nemožnosť, resp. neschopnosť plniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu, ako ju určil súd prvej inštancie. Ani na túto námietku odvolací súd prihliadnuť nemohol a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Tu je potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní v prvom rade prihliadol na nepriaznivé majetkové pomery otca, keď ho zaviazal platiť výživné v minimálnom rozsahu, zohľadňujúc i jeho ďalšie dve vyživovacie povinnosti k plnoletým deťom B. B. a B. B..

12. V situácii, keď zákonná úprava v ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine ukladá každému rodičovi bez ohľadu na jeho majetkové možnosti a schopnosti (t.j. aj rodičovi, objektívne nezamestnanému bez akéhokoľvek príjmu) platiť na každé nezaopatrené dieťa výživné minimálne v rozsahu 30 % zo sumy životného minima (čo predstavuje cca 37,- Eur), t.j. aj na dieťa bezprostredne po narodení, je výživné v sume 60,- Eur mesačne na dieťa vo veku 16 rokov a 50,- Eur mesačne na 10-ročné, resp. 5-ročné, potrebné považovať taktiež za minimálne výživné, nepostačujúce ani na pokrytie základných životných potrieb.

13. Pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom súd nie je viazaný návrhom účastníkom, lebo sa jedná o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, čo plne platí i pre odvolací súd, a preto odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu (aj v časti o úpravu styku odvolaním nenapadnutom) a napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil. Súd prvej inštancie síce nadbytočne vo zvyšku zamietol návrh navrhovateľky na určenie výživného (keďže, ako je už vyššie uvedené, takýmto návrhom nie je v konaní viazaný), ale nejednalo sa o taký nedostatok , ktorý by mal za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

14. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. s použitím ust. a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).