Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-125-2025.pdf
PDF · 100.23 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/125/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členiek senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov – matky A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. D. E. XXX, právne zastúpenej JUDr. Zuzanou Loffayovou, advokátkou, so sídlom v Kočovciach, Beckovská Vieska 623 a otca F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., H. I. XXXX/XX, zastúpeného H. J., bytom D. C. K. XXXX/XX, XXX XX G., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie výživného pre maloleté dieťa, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 76P/138/2024-236 zo dňa 27. februára 2025, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trenčín uložil otcovi platiť zvýšené výživné pre maloletú A., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 150,- Eur mesačne na sumu 220,- Eur mesačne, počnúc dňom 17.09.2024 k rukám matky vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 17.09.2024 do vyhlásenia rozsudku v celkovej výške 382,67 Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- Eur splatných spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok počnúc právoplatnosťou rozsudku a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal. Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z vykonaného dokazovania, z ktorého mal preukázané, že od poslednej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 9P/71/2022-322 zo dňa 18.05.2023) došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany otca. K výraznej zmene pomerov došlo najmä na strane maloletej A., ktorá začala navštevovať strednú školu, čím nepochybne došlo i k zvýšeniu nákladov v súvislosti so zabezpečením základných školských potrieb (cestovné, stravovanie, náklady na stužkovú). Podľa potvrdenia školy, náklady na jeden školský rok predstavujú 783,- Eur, čo predstavuje 65,25 Eur mesačne pri kalendárnom roku. Tieto náklady zahŕňajú nákup pracovného oblečenia, obuvi na odborný výcvik, pomôcky na obočie, riasy, depiláciu rúk, povrchové a hĺbkové čistenie pleti, nákup učebníc a pracovných zošitov a podobne. Okrem toho má maloletá ďalšie bežné výdavky na stravovanie, ošatenie, hygienu a podobne. Náklady oproti predchádzajúcej úprave v súvislosti s návštevou školy a fyzickým vyspievaním vzrástli minimálne o 176,- Eur. Matka maloletej dosahovala v čase poslednej úpravy výživného príjem 817,- Eur, nemala inú vyživovaciu povinnosť. V súčasnosti dosahuje príjem cca 1.009,80 EUR vrátane daňového bonusu, ktorý bol mesačne vo výške 140,- Eur.
Otec maloletej bol v čase určenia výživného živnostníkom, jeho príjem z tejto činnosti predstavoval 6.357,19 Eur a výdavky 5.140,10 Eur. Mal ďalšie príjmy vo forme príspevkov z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany tak, ako ich súd prvej inštancie špecifikoval v odseku 11. napadnutého rozhodnutia. Od mája 2023 sa otec maloletej zamestnal ako predavač s príjmom 630,- Eur mesačne hrubého s tým, že v mzde mala byť zohľadnená aj práca nadčas v rozsahu 150 hodín ročne. V tom období mal aj príjem z predaja rodičovského domu v sume 36.750,- Eur. Mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére G. B., nar. XX.XX.XXXX, kde mu bolo určené výživné vo výške 150,- Eur mesačne. Súd v tomto období vychádzal z potencionálneho príjmu otca vo výške 850,- Eur až 1.500,- Eur hrubého. V súčasnosti otec maloletej má uvádzaný príjem 562,89 Eur. Pracuje, podľa vlastného vyjadrenia, 6 hodín denne, v sobotu 4 hodiny (34 hodín), predáva fornety v nákupnom centre. Podľa Lekárskeho posudku Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 02.07.2024, má otec maloletej mieru funkčnej poruchy 40 %, teda nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa názoru súdu prvej inštancie je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať príjem v takom rozsahu, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť k obidvom maloletým dcéram aj pri určení vyživovacej povinnosti 220,- Eur pre A.. Matka maloletej v priebehu konania sama predložila viaceré ponuky prác zo stránky L.. V rámci nich išlo napríklad aj o ponuku práce vodiča donáškovej služby s ponúknutým platom 1.100,- Eur mesačne (cca 862,- Eur čistého) a ďalšie benefity - napríklad strava hradená zamestnávateľom do výšky 12,- Eur denne a podobne. U zamestnanca pritom neboli vyžadované žiadne špeciálne požiadavky. Ďalšou ponukou bola napríklad práca skladníka do online lekárne s príjmom 1.150,- Eur mesačne atď.. Len z matkou predložených ponúk vyplynulo, že otec maloletej by mohol dosahovať podstatne vyšší príjem ako v súčasnosti, a to od výšky 862,- Eur čistého až do 2.000,- Eur mesačne pri podnikaní tak, ako to opätovne súd prvej inštancie vyhodnotil v odseku 12. napadnutého rozsudku. Keďže okresný súd zvýšil výživné na maloletú A. od podania návrhu matkou, t.j od 17.09.2024, vyčíslil otcovi zameškané výživné do rozhodnutia súdu vo výške 382,67 Eur, ktoré povolil otcovi splácať vzhľadom na výšku dlhu po 30,- Eur mesačne. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 52 CMP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojej zástupkyne otec maloletej dcéry. Žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a znížiť jeho vyživovaciu povinnosť na sumu 90,- Eur mesačne, dôvodiac tým, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné tak, ako to určil súd prvej inštancie. Prvoinštančný súd, podľa jeho názoru, dostatočne neprihliadol na jeho zdravotný stav, keď prakticky odignoroval lekársku správu a konštatoval, že otec nikdy nebol posúdený pracovným lekárom. Takýmto postupom absolútne poprel vierohodnosť rozhodnutia štátneho orgánu, keď úrad posudzoval v čase vydania posudku, t.j. 20.05.2024, zdravotný stav otca, podložený vtedy doručenými lekárskymi záznamami, na základe ktorých určil mieru jeho pracovného obmedzenia 40 %. Pracovný lekár, na druhej strane, je schopný posúdiť len zdravotnú spôsobilosť pacienta na tú-ktorú pozíciu, o ktorú má pacient záujem, teda neposudzuje celkovo jeho pracovnú spôsobilosť, to vykonáva práve úrad práce ako na to vytvorená kompetentná inštitúcia. Otec má vážne poškodenie sluchu, pretrvávajúcu hypertenziu, urologické problémy spojené s hyperpláziou prostaty, vážne degeneratívne ochorenie chrbtice, bedrových a kolenných kĺbov, čo výrazne obmedzuje jeho pracovné možnosti a schopnosti. Aj z dôvodov degenerácie chrbtice dochádza u otca k artróze oboch bedrových, ako aj kolenných kĺbov, ktoré rieši lekár v ortopedickej ambulancii, kde sa na termín čaká niekoľko mesiacov. V kontexte s lekárskymi správami, ktoré nie je problém posúdiť pri použití dostupných informácií z internetu, je naivné si myslieť, že je možné otcovi nájsť prácu lustrovaním nejakých pracovných ponúk na internete. V roku 2023 súd vzhľadom k aktuálnej dlhodobej práceneschopnosti otca vychádzal z predpokladaných príjmov, ktoré by mohol dosahovať, čo bolo približne 674,- až 1.130,- Eur mesačne čistého a z toho príjmu potom vychádzal pri určení výživného, ktoré určil na 150,- Eur i vzhľadom k tomu, že otec platí výživné aj na ďalšie maloleté dieťa G.. Proti tomuto rozhodnutiu otec nepodával odvolanie, nakoľko to bolo výživné vo výške, ktoré do rozhodnutia súdu platil dobrovoľne bez rozsudku, teda svoje povinnosti voči dcére si plnil. Pri rozhodovaní v súčasnosti sudkyňa okresného súdu nevychádzala zo skutočných zárobkových príjmov otca, ale prihliadala na sumu 1.200,- Eur mesačne, pričom z aktuálnych príjmov otca, t.j. 581,- Eur mesačne nie je v jeho schopnostiach platiť, resp. hradiť výživné 220,- Eur a k tomu ešte zročné výživné vo výške 30,- Eur. Matka maloletej pracuje na obdobnej pracovnej pozícii ako otec a jej čistý mesačný príjem na plný úväzok je 950,- Eur, pričom otec pracuje na skrátený úväzok zo zdravotných dôvodov, pracuje len v pondelok až piatok, v noci nepracuje a cez víkendy výnimočne. Matka na druhej strane ako servírka určite má aj ďalší príjem – prepitné, ktoré nepriznáva. Zástupkyňa otca zdôraznila, že otec nevlastní
žiaden hodnotnejší nábytok ani majetok, býva v nájomnom mestskom jednoizbovom byte, pričom aj ona sama bola žiadateľkou o nájomný mestský byt 3 roky s tým, že o tejto skutočnosti bol súd informovaný a s otcom zdieľala jednu domácnosť len z dôvodu, že nemala vyriešenú bytovú otázku. Táto situácia sa zmenila, teda sama sa stala nájomníčkou bytu, spoločnú domácnosť s otcom detí teda už nezdieľa, čo vo vzťahu k otcovi znamená, že všetky výdavky spojené s bývaním si už bude uhrádzať sám.
3. Matka vo svojom vyjadrení prostredníctvom právnej zástupkyne žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasila s tvrdením otca, ktorý prostredníctvom zástupkyne poukazoval na zaujatosť súdu a jednostranné hodnotenie dôkazov. Nie je pravdivé ani tvrdenie otca, že zákonná sudkyňa mala ústne konštatovať skutočnosť, že otec maloletej sa vyhýba práci. Túto skutočnosť v podstate potvrdil sám otec vo svojom ústnom vyjadrení prostredníctvom zástupcu na verejnom pojednávaní, keď zástupkyňa uviedla, že otec pracuje na 6-hodinový pracovný úväzok, má k dispozícii primeranú mzdu a nevie, prečo by mal robiť inú prácu, ktorá by ho napríklad nebavila, teda zákonná sudkyňa tieto výroky len prezentovala v kontexte s vyjadrením otca. Je zrejmé, že súd prvej inštancie sa v priebehu konania neuspokojil len s tvrdením matky o zvýšení finančných nákladov spojených so vzdelávaním maloletej, ale túto informáciu si priamo vyžiadal zo strany školského zariadenia i napriek vyjadreniu kolízneho opatrovníka, ktorý sa s návrhom matky stotožňoval. Súd sa zároveň riadne nestranne vyporiadal s otázkou zdravotného stavu otca a jeho schopnosti vykonávať riadnu prácu alebo zamestnanie v zmysle predložených lekárskych správ a potvrdení. V tejto súvislosti si vyžiadal komplexnú správu ošetrujúceho lekára, ktorý teda na túto otázku s prihliadnutím na všetky diagnostikované zdravotné obmedzenia otca odpovedal. Súčasne, teda aj v zmysle tohto, sa týmto riadne vysporiadal s vystavaným lekárskym posudkom ÚPSVaR, ktorý konštatoval mieru jeho funkčných porúch, resp. schopností uplatnených na pracovnom trhu vo výške 40 %. Je zrejmé, že u otca sa nejedná o osobu zdravotne ťažko postihnutú, na čo súd prvej inštancie i správne prihliadol. Otec vo svojom odvolaní taktiež poukazuje na matkou nepriznaný finančný príjem vo výške cca 200,- Eur mesačne ako prepitné, ktoré má pochádzať z výkonu jej zamestnania, pričom táto skutočnosť je nielenže nepravdivá, ale ani ničím nepreukázaná a je len snahou otca zavádzať súdy. Matka pracuje v školskom zariadení „M. N. O. G. M. J.“, ktoré slúži potrebám tejto univerzity pri vzdelávacom procese, a to na pozícii čašník, recepčná. Z čoho je zrejmé a jasné, že nejde o zariadenie bežného charakteru, ale uzavreté zariadenie, ktoré slúži potrebám inštitúcie na mimoškolské aktivity pri poskytovaní služieb, ktoré sú hradené fakturačne, cca 70 % aktív zariadenia je realizovaných pre potreby inštitúcie a zvyšok pre mimoškolské aktivity, čo v zásade znamená, že prepitné a najmä vo výške 200,- Eur mesačne v žiadnom prípade neprichádza do úvahy. Otec maloletej pracuje ako štatutár občianskeho združenia, určuje si sám výšku príjmu na základe vlastného rozhodnutia. Prevádzkovaním pekárničky P. pod hlavičkou občianskeho združenia túto vykonáva ako riadnu podnikateľskú činnosť a nie ako doplnkovú a podpornú podnikateľskú činnosť. Otázne podľa jej názoru je aj pridelenie bytu partnerke otca, ktorá žila s otcom v spoločnej domácnosti a za účelom zvýšenia jeho nákladov si účelovo požiadala o pridelenie bytu, ktorý dostala, aby sa zvýšili otcove náklady, a to za účelom zníženia výživného.
4. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení taktiež žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Zotrvával na svojich vyjadreniach v priebehu prvoinštančného konania.
5. Otec prostredníctvom svojej zástupkyne v ďalšom vyjadrení opätovne poukázal na zvýšený príjem matky oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, ktorá poberala na dcéru daňový bonus aj prídavky, ktoré by mali byť použité len na úhradu výdavkov dieťaťa. Právna zástupkyňa matky podľa nej absolútne nepochopila, že príjem otca sa odvíja jednak od jeho zdravotnej spôsobilosti a jednak od výšky minimálnej mzdy stanovenej zákonom. Je pravdou, že sa otcovi zvýšil príjem na 581,- netto, lebo tento bol vypočítaný ako 60 % príjem z minimálnej mzdy, ktorá pravidelne rastie, čo je všeobecne známe. V súčasnosti je pracovná spôsobilosť otca od posledného podania vo výške 50 %, a to na základe lekárskeho posudku ÚPSVaR, Topoľčany z 20.05.2025, čo znamená, že otec je spôsobilý pracovať už len v rozsahu 50 %, z toho vyplýva, že otec by mal dostávať ešte nižší príjem odzrkadľujúci to, že nemôže pracovať ani 60 % plného pracovného úväzku. Zástupkyňa otca zároveň uviedla, že to, že ju otec považuje za anjela len preto, že je ochotná mu pomáhať a zdieľať s ním jeho starosti, čo samo o sebe však neznamená, že s ním musí aj naďalej žiť. Nie sú manželia a ona má právo na vlastné súkromie o to viac, že s ním prešla celé náročné obdobie covidu, všetky súdne konania a podobne. Je smutné, že otec si nevytvoril rezervu na staré kolená, ale súd mohol kľudne prelustrovať jeho účet za celé obdobie. Z neho vyplýva, že svoj podiel z rodičovského domu vrazil do udržania prevádzok v čase covidu, čo vyplývalo aj z účtovných kníh spoločností, z ktorých boli následne aj vyhotovené daňové priznania.
Aj v tom, čo platil svojim maloletým deťom kráľovské výživné v čase keď na to mal, sa odzrkadľuje jeho naivita v tom, že si to ich matky uvedomia a v čase, kedy už nevládze a také príjmy nemá to budú zohľadňovať, čo by bolo prejavom morálnosti ich správania. Zástupkyňa zároveň záverom upozornila na to, že už nemá bydlisko na D. C. Q. R. E. G., F. D. C. K. XXXX/XX, XXX XX G..
6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65, § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 1, 3 CSP) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. Podľa ust. 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného je možné len na návrh.
8. Zákonná úprava v citovanom ustanovení umožňuje súdu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti v prípade, ak od poslednej úpravy výživného dôjde medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, kedy už pôvodne určené výživné nemôže plniť zákonom predpokladaný účel. K zmene pomerov môže dôjsť jednak na strane oprávneného (v tomto prípade maloletého dieťaťa), a to v dôsledku jeho fyzického vyspievania, zvyšovaním nákladov súvisiacich s prípravou na budúce povolanie a podobne, ale aj na strane povinného (v tomto prípade otca) v dôsledku zvýšenia, resp. odôvodneného zníženia jeho príjmu, rozšírenie, resp. zúženie okruhu vyživovacích osôb a podobne. Súd rozhodujúci o novej – zmenenej vyživovacej povinnosti je povinný porovnať pomery, ktoré tu existovali v čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré existujú medzi účastníkmi v čase novej úpravy, pričom v žiadnom prípade nie je oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného, lebo v takomto prípade by sa jednalo o neprípustnú reparáciu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
9. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, súd prvej inštancie postupoval správne, keď na základe návrhu obidvoch rodičov skúmal, či od poslednej úpravy výživného (Rozsudok okresného súdu v Novom Meste nad Váhom č.k. 9P/71/2022-322 zo dňa 18.05.2023) došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia pre maloletú A.. V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď zaviazal otca platiť zvýšené výživné pre maloletú v sume 220,- Eur mesačne.
10. Tak, ako to napokon správne konštatuje prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozsudku, od poslednej úpravy výživného došlo k výraznej zmene na strane maloletej, ktorá je jednak vo vyššom fyzickom veku a zároveň nastúpila na strednú odbornú školu, čím nepochybne stúpli náklady na zabezpečenie jednak jej základných životných potrieb, ako i potrieb súvisiacich s prípravou do školy a zabezpečením školských pomôcok. Už len z tohto dôvodu je zvýšenie výživného zo strany otca o 70,- Eur mesačne primerané, a to i za predpokladu, že na strane otca nedošlo k výraznejšej zmene pomerov v súvislosti s jeho príjmom. Aj v čase predchádzajúceho rozhodnutia súd vychádzal len z predpokladaného príjmu otca, pričom zo samotného vyjadrenia otca je zrejmé, že predpokladaný príjem ani v tom čase nedosahoval a napriek tomu si vyživovaciu povinnosť plnil.
11. V situácii, keď zákonná úprava ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine ukladá každému rodičovi bez ohľadu na jeho príjem (t.j. i rodičovi bez akéhokoľvek príjmu objektívne nezamestnanému) plniť si vyživovaciu povinnosť na neplnoleté a nezaopatrené dieťa (i dieťa bezprostredne po narodení) v rozsahu 30 % zo sumy životného minima, čo predstavuje v súčasnosti cca 37,- Eur, je výživné 220,- Eur na dieťa vo veku 16 rokov študujúce na strednej odbornej škole potrebné považovať taktiež za minimálne výživné nepostačujúce ani na pokrytie základných potrieb dieťaťa (cca 7,3 Eur/deň) a aj z týchto dôvodov potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
12. Treba uviesť, že žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená, ale na druhej strane vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom vyplýva priamo zo zákona, a preto je vždy povinnosťou rodiča zabezpečiť primeranú výživu svojim deťom a prispôsobiť si k tomu i svoje prípadné výdavky. Bolo povinnosťou otca i v minulosti korigovať si svoje výdavky takým spôsobom, aby si mohol v prvom rade plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, a preto ani odvolací súd nemohol prihliadnuť na jeho námietku týkajúcu sa investovania finančných prostriedkov v dobe covidu do záchrany podnikania, čo
napokon ani neprinieslo v konaní výsledok vzhľadom na samotným otcom prezentovanú jeho situáciu v súčasnosti (súd nemôže prihliadnuť na neprimerané riziká, ktoré na seba povinný rodič berie). Odvolací súd neprihliadal ani na námietku otca týkajúcu sa príjmových a majetkových pomerov matky, keďže tieto skutočnosti nezbavujú otca plnenia vyživovacej povinnosti.
13. Ako vyplýva zo zákonnej úpravy výživného pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 65 Zákona o rodine). Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine). Je teda zrejmé, že pokiaľ by i matka dosahovala vyšší príjem oproti otcovi, táto skutočnosť nezbavuje otca plnenia primeranej vyživovacej povinnosti. V prípade, ak by jeden s rodičov dosahoval výrazne vyšší príjem za odôvodnené potreby dieťaťa by bolo potrebné považovať nielen splnenie najzákladnejších potrieb súvisiacich so zabezpečení ošatenia, stravy, hygienických potrieb a školských potrieb, ale aj iné náklady súvisiace napríklad s kultúrnym vyžitím, športovým vyžitím a podobne. Tak, ako je to už vyššie uvedené, otcom určené výživné nepostačuje ani na pokrytie tých najzákladnejších potrieb maloletej a tak, ako to správne konštatuje i súd prvej inštancie, prevažná časť nákladov, v tomto prípade zostáva i tak na plnení zo strany matky, ktorá naviac poskytuje dieťaťu i osobnú starostlivosť.
14. Správne postupoval súd prvej inštancie i pri rozhodovaní o zameškanom výživnom zo strany otca, keď toto umožnil otcovi splácať v 30-eurových mesačných splátkach. Výška splátok je podľa názoru súdu v takomto prípade primeraná jednak vzhľadom na výšku zameškaného výživného, ako i na možnosti a schopnosti zo strany otca.
15. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP s použitím ust. § 396 ods. 1 CSP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).