Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/62/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Miriam Štillovej, v právnej veci starostlivosti o maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov matky C. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., E. D. XXX/XX, F. D., G. H. D. XXXX, právne zastúpenej MAJCHRÁK & MAJCHRÁK, advokáti, s.r.o., so sídlom Nová Bystrica č. 850, pracovisko Čadca, Fraňa Kráľa č. 2080, IČO: 36 416 525 a otca I. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom D., G. F. D. XXXX/X právne zastúpeného SVITOK a spol., s. r. o., so sídlom v Bratislave, Ul. Tomášikova 23/C, IČO: 36 863 980, v konaní o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, na odvolanie rodičov proti rozsudku Okresného súdu v Žiline sp.zn. 9P/166/2024-340 zo dňa 8. januára 2025 , takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku II. z r u š u j e .

V ostatných výrokoch (I., III., IV., V.) rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zaviazal otca platiť výživné pre maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX v sume 1.000,- Eur mesačne od 26.09.2024, pričom z tejto sumy bude poukazovať sumu 500,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa a sumu 500,- Eur mesačne na tvorbu úspor pre maloleté dieťa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, ktorú sumu bude poukazovať na osobitný účet maloletej, ktorý v prospech neho zriadila matka C. A. B.. Matke uložil povinnosť, aby do 15. dní odo dňa vykonateľnosti výroku rozsudku o určení výživného založila maloletému dieťaťu vinkulovaný účet v peňažnom (v banke), a tento účet zároveň bezodkladne oznámi otcovi, najneskôr 3 dni po jeho zriadení. Nedoplatok na bežnom výživnom vo výške 962,50 Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 350,- Eur, splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky a nedoplatok na výživnom určeného pre tvorbu úspor taktiež v sume 962,50 Eur uložil otcovi vložiť na účet najneskôr do 28.02.2025. Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal. Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. Zákona o rodine v spojení s ust. a Zákona o rodine, keď prihliadol najmä na možnosti a schopnosti obidvoch rodičov, ako aj na potreby maloletého dieťaťa. Rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2020, keď otec nadviazal známosť s inou ženou, s ktorou má jedno maloleté dieťa. Matka je zamestnaná v pracovnom pomere, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Býva v rodinnom dome, ktorý patrí jej rodičom, nájomné za bývanie neplatí. Je výlučnou vlastníčkou 3-izbového bytu v D. a garáže. Jej príjem súd prvej inštancie ustálil na sumu 1.650,- Eur a výdavky 750,- až 800,- Eur mesačne. Pri rozhodovaní súd bral do úvahy aj osobnú

starostlivosť matky ako formu plnenia vyživovacej povinnosti. Okrem príjmu matka poberá prídavok na dieťa 60,- Eur mesačne a uplatňuje si daňový bonus 140,- Eur mesačne. Iný príjem nemá. Potreby maloletého dieťaťa súd prvej inštancie špecifikoval v odseku 82. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré zároveň ustálil na cca 800,- Eur mesačne. Majetkové pomery otca maloletej súd prvej inštancie podrobne vyšpecifikoval v súvislosti s otcovou podnikateľskou činnosťou v odsekoch 83. až 103. odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď napokon ustálil potencionálny príjem otca na sumu 6.300,- Eur mesačne v čistom. Z takého príjmu potom vychádzal pri určovaní bežného výživného aj výživného na tvorbu úspor, keďže mal za to, že bežné výživné vo výške 500,- Eur zo strany otca je primerané a zodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa. Príjem otca a jeho životná úroveň je len jedným zo zákonných kritérií pri určovaní výšky výživného a rovnako dôležitým kritériom sú aj odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Nemožno, podľa názoru súdu prvej inštancie, v prejednávanej veci aplikovať ani triedne hľadisko, na ktoré právny zástupca matky poukazoval, čo ale okresný súd považoval nepochybne za zaujímavú argumentáciu, ktorá môže charakterizovať súčasnú spoločnosť na Slovensku a postavenie detí v nej. V konkrétnom prípade, teda v prejednávanej veci, sa dieťa podieľa na vyššej životnej úrovni otca a otec prispieva vyšším výživným ako je bežné výživné u detí daného veku, zdravotného stavu a záujmov. Pri vyčíslení zameškaného výživného súd prihliadal na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany otca, ktorá medzi rodičmi nebola sporná a vyčíslil výživné tak, ako ho podrobne vyšpecifikoval v odseku 119. napadnutého rozsudku, pričom pri spôsobe splatenia prihliadol jednak na výšku zameškaného výživného, ako aj na možnosti a schopnosti otca ako povinného. O trovách prvoinštančného konania súd rozhodol podľa ust. a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote obidvaja rodičia maloletého dieťaťa.

3. Matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a zaviazať otca platiť výživné pre maloletú v sume 1.300,- Eur mesačne, z toho 650,- Eur mesačne na bežné výživné vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky vopred a čiastku 650,- Eur mesačne na tvorbu úspor vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred na osobitný účet maloletej všetko počnúc dňom 26.09.2024. Zameškané výživné je otec povinný zaplatiť najneskôr do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadala, aby odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu v Žiline vo výroku, ktorým tento nariadil matke zriadiť vinkulovaný účet, keďže v tejto časti je výrok súdu nevykonateľný a povinnosť zriadiť účet už bola splnená. Poukazoval na to, že otec prakticky od roku 2020, odkedy nevedú spoločnú domácnosť, teda približne 4 roky vôbec neplnil vyživovaciu povinnosť voči vlastnému dieťaťu, čo je trestným činom. Vlastnú dcéru tak dlhý čas jej života nechal bez potrebnej výživy a celú starostlivosť ponechal výlučne na matke. Súd prvej inštancie podľa jej názoru pochybil, keď pri určení výšky výživného dostatočným spôsobom nezohľadnil všetky majetkové pomery na strane otca a k výpočtu výšky výživného pristúpil iba v zmysle nerozdeleného zisku a tento neurčil v správnej výške. Nezohľadnil ani iné mimoriadne skutočnosti na ťarchu otca a jeho pomerov pre vyššiu sumu, keďže je nepochybné, že životná úroveň rodičov je v tomto prípade diametrálne odlišná a dieťa sa nijako nepodieľa na životnej úrovni otca, ktorého životná úroveň je veľmi vysoká. Mala za to, že odôvodnené výdavky pre maloletú sú skôr na úrovni 950,- Eur, než na úrovni 800,- Eur a sám otec navrhoval platiť bežné výživné vo výške 650,- Eur mesačne, čo by zodpovedalo 2/3 zo sumy 950,- Eur. Výdavky na dieťa sú často premenlivé a napríklad ohľadom mesiacoch za november a december zaplatila za lieky 89,- Eur, resp. 106,- Eur, keď dcéra býva často chorá. Otec ako lekárnik s prístupom k liekom nemá záujem ich dcére zaobstarať hoci vie, že ich potrebuje. Pri výpočte bežného výživného nie je vôbec rozhodujúca výška reálnych výdavkov, ale odôvodnené potreby, čo je pojem širší, než výdavky a odôvodnenými potrebami je všetko, čo je pri konkrétnom dieťati potrebné vynakladať rodičmi tak, aby bola zabezpečená jeho výživa a príslušná životná úroveň. Okrem bežného výživného podľa jej názoru má dcéra nárok i na výživné pre tvorbu úspor, s čím sa súd prvej inštancie prakticky stotožnil. Nemožno sa však stotožniť s tým, že s ohľadom na relevantné kritéria je suma úspor 500,- Eur mesačne postačujúca, naopak je potrebné ju zvýšiť minimálne na sumu 650,- až 700,- Eur mesačne. Od začiatku konania je evidentné, nielen pri pohľade na časovú náročnosť, že hlavnou snahou a cieľom otca v konaní sa stalo vyhýbanie, marenie a znižovanie vyživovacej povinnosti k vlastnej dcére. Otec prakticky celý čas tvrdí, že je iba zamestnancom so mzdou v roku 2024 vo výške 1.350 Eur mesačne v dvoch spoločnostiach na polovičné úväzky, ktorý žije v zamestnaneckom byte. V tomto smere bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, no tento aj naďalej odmietal priznať svoje skutočné majetkové pomery, pričom

je nepochybné, že sa jedná o osobu s nadštandardnými pomermi, ktorá nie je iba zamestnanec, ale predovšetkým vlastník rozsiahleho majetku najmä fungujúcich dlhodobo prosperujúcich spoločností, ich hlavným predmetom podnikania je prevádzka lekární, a to J. a F., donedávna aj K. a spoločnosti K. F.. Poukazovala v ďalšom i na príjem zamestnancov otca, ktorý dosahujú príjem od 1.200,- do 1.700,- Eur mesačne z čoho je zrejmé, že otec maloletej dcéry mal možnosť dosahovať podstatne vyšší príjem, než je ním uvádzaná suma 1.350,- Eur mesačne. Rozhodnutie súdu tak nepovažovala za správne, ak súd pri určení výšky výživného vychádzal iba z príjmu, resp. potencionálneho príjmu, a to zo sumy 6.300,- Eur mesačne a z nich vypočítal 16 %, ale mal vychádzať z príjmu minimálne 7.000,- Eur mesačne a súčasne z majetku 944 000,- Eur titulom pohľadávok otca voči spoločnostiam na výplatu zisku (iba on môže rozhodnúť o rozdelení zisku a podmienkach výplaty) a 960,- Eur titulom účtovnej (nie trhovej) hodnoty obchodných podielov. Slovenské rodinné právo podľa jej názoru nepozná a neurčuje formu výživného, resp. maximálne možné výživné, keď napríklad aj ústavný súd považuje za úplne adekvátne, pokiaľ rodičom s nadštandardnými príjmami je stanovené aj nadštandardné vysoké výživné. Značnú sumu otec zámerne ušetril nie len tým, že 4 roky neplatil výživné, ale aj tým, že zámerne a účelovo predlžoval konanie obštrukciami o majetkových pomeroch od podania návrhu (podaný 11/2023) do dňa podania druhého návrhu na čas do rozvodu (26.09.2024), teda za toto obdobie oproti rozsudku ušetril cca 10.000,- Eur. Aplikačná prax sa k realizácii ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine postavila tak, že osobitný účet sa zväčša zriaďuje až po rozhodnutí súdu. V rozpore so záujmom dieťaťa nie je ani plnenie na už existujúci účet maloletého dieťaťa a súd nezisťuje, či bol účet zriadený, je to povinnosťou oprávneného rodiča, vrátane oznámenia príslušných údajov povinnému rodičovi. Preto matka považovala i výrok súdu, ktorý jej nariadil zariadiť vinkulovaný účet za nadbytočný a v tejto časti žiadala napadnutý rozsudok zrušiť naviac za situácie, keď vinkulovaný účet v peňažnom nie je možné zriadiť. Na základe dôvodov uvedených v odvolaní potom žiadala zmeniť aj výroky III. a IV., ktoré sa zaoberali zameškaným výživným za obdobie od 26.09.2024 do 31.12.2024

4. Otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že odvolací súd návrh na uloženie povinnosti prispievať na výživné maloletej dcéry na tvorbu jej úspor zamietne a súvisiace výroky zruší. Mal za to, že jeho majetkové pomery mu nedovoľujú, aby za odôvodnené potreby dieťaťa bolo možné považovať aj tvorbu úspor. Skutkové zistenia ohľadom mesačných výdavkov otca vo výške 1.950,- Eur neboli správne, keďže súd do uvedenej sumy zahrnul aj revolvingový, čiže opakujúci sa úver, kde každou splátkou sa úverový limit automaticky obnovuje. Úver z kreditnej karty môže klient čerpať formou výberu z bankomatu pri platbe u obchodníka alebo aj výberom v hotovosti v bankách. Otec, teda prostredníctvom úveru z kreditnej karty uhrádza svoje mesačné výdavky, a takto čerpaný úver otec v nasledujúcom mesiaci v súlade s podmienkami banky splatí zo svojej mzdy, fakticky sa teda jedná len o časový odklad splatenia výdavkov o jeden mesiac. Nesprávne postupoval súd prvej inštancie i pri aplikácii ustanovení rozsudku Mestského súdu v Prahe, podľa ktorého treba prihliadnuť aj na nevyplácané zisky v spoločnosti, pretože tento postup je iba na vôli otca, ako jediného spoločníka. Nie je zmyslom opatrovníckeho konania prinútiť povinného rodiča k redukcii podnikania. V situácii, keď má vyživovaciu povinnosť tak k maloletým, ako aj k plnoletým deťom, ktoré sa pripravujú na svoje budúce povolanie je však potrebné zvoliť rozumný kompromis medzi vyplácaným ziskom a ziskom vkladaným do podnikania. Súd prvej inštancie konštatuje, že toto rozhodnutie českého súdu možno aplikovať aj na predmetnú vec, nakoľko upravuje obdobnú situáciu, ale závermi citovaného rozhodnutia sa vôbec neriadil, keď pri výpočte potencionálneho príjmu na strane otca jednoducho aritmeticky sčítaval zisky spoločnosti F., s.r.o. a J., s.r.o. a vydelil ich počtom mesiacov v roku. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysvetlil tento rozpor v argumentoch a dôvody, pre ktoré nakoniec nezohľadnil závery uvedené v rozsudku mestského súdu, a preto možno považovať jeho rozhodnutie za arbitrárne, resp. nie dostatočne zdôvodnené. Podľa do zrušenia spoločnosti môže byť medzi akcionármi rozdelený vždy len čistý zisk znížený o prídely do rezervného fondu, prípadne ďalších fondov, ktoré spoločnosť vytvára a o neuhradenú stratu z minulých období, ako aj zvýšený nerozdelený zisk z minulých období a jeho vlastné zdroje, ktorých použitie nie je v zákone stanovené. Spoločnosť nemôže rozdeliť medzi akcionárov čistý zisk alebo iné vlastné zdroje spoločnosti, ak tým s prihliadnutím na všetky okolnosti spôsobí svoj úpadok a ak vlastné imanie zistené podľa schválenej riadnej účtovanej uzávierky je alebo by bolo v dôsledku rozdelenia zisku alebo iných vlastných zdrojov nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom, prípadne ďalšími fondami vytváranými spoločnosťou, ktorá sa podľa zákona alebo stanov nesmie použiť na plnenie akcionárom, znížené o hodnotu nesplateného základného imania, ak táto hodnota ešte nie je zahrnutá v aktívach uvedených v súvahách podľa osobitného zákona. Záverom otec poukázal aj na spôsob zriadenia osobitného účtu, na ktorý ma byť plnené výživné na tvorbu úspor, ktorý považuje za

nesúladný so Zákonom o rodine, keďže aj podľa uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici osobitný účet nielen, že musí byť v čase rozhodovania súdu o výživnom na tvorbu zriadený na tento účel, ale jeho údaje musia byť známe súdu už v čase rozhodovania. Zo strany matky bola otcovi predložená kópia. Zmluva o účte zo dňa 09.01.2025, ktorá nie je v súlade s § 63 ods. 3 Zákona o rodine, keďže nevyžaduje súhlas súdu na nakladanie s prostriedkami.

5. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca zotrvala prakticky na svojich vyjadreniach uvádzaných vo svojom odvolaní. Poukazovala na to, že je jednoznačne v možnostiach a schopnostiach otca a jeho majetkové pomery mu dovoľujú za odôvodnené potreby dieťaťa považovať aj tvorbu úspor. Jedinou zákonnou podmienkou priznania na tvorbu úspor sú dostatočné majetkové pomery povinného, ktoré to umožnia, ktoré zároveň v konaní boli preukázané. Otec poukazuje na príslušné ustanovenie , pričom túto obranu nielen, že nepoužil v priebehu prvoinštančného konania (dlhotrvajúceho), ale ani v prípade odvolania ju žiadnym spôsobom dôkazmi nepodporil. Spoločnostiam J., s.r.o. a F., s.r.o., na ktoré poukazuje by vyplatením zisku 43.047,- Eur, resp. 24.703,- Eur v žiadnom prípade nespôsobili úpadok. Vlastné imanie spoločnosti aj bez zisku bolo dostatočné a spoločnosti disponovali finančnými prostriedkami 109.292,- Eur, resp. 86.596,- Eur. Ani jedna zo spoločností v minulých obdobiach nedosiahla stratu, ktorú by bolo potrebné vykryť. Spoločnosti sú zdravé, ekonomicky prosperujú, zvyšujú tržby z predaja a zisky sú konštantné. Za potrebné považovala uviesť i to, že keby spoločnosti v relevantnom čase nedisponovali dostatkom finančných prostriedkov na výplatu, sám odporca ako jediný spoločník rozhoduje aj o podmienkach výplaty zisku. Je tak potrebné rozlišovať medzi rozdelením zisku medzi spoločníkov a medzi výplatou už rozdeleného zisku. Podmienky najmä časové a finančné sú na spoločnosti, resp. spoločníkovi, preto odporcovi nič nebráni, ani nebránilo, aby v prípade, že by rozhodol o rozdelení zisku navrhol aj výplatu zisku tak, že si každý mesiac vyplatí v splátkach, napríklad po 5.000,- až 6.000,- Eur. Takéto mesačné výplaty absolútne neovplyvnia možnosti, ani život spoločnosti. Nerozdelený zisk v spoločnosti J., s.r.o. za roky 2020 otec použil na kúpu nehnuteľnosti v Bratislave v roku 2021, nerozdelený zisk spoločnosti F. za rok 2021 použil na kúpu a rekonštrukciu nehnuteľnosti v Čadci, z čoho je zrejmé, že zisk spoločnosti za roky od 2022 už nepoužil na žiadny strategický cieľ možno si tak iba pripravuje, ale objektívne dôvody tu už nie sú. Obdobne je to aj v spoločnosti F.. Pokiaľ išlo o výrok o osobitnom účte, matka poukazuje na výrok VII., (aj keď správne mal zrejme byť uvedený výrok II.). Uviedla, že aj keď nie je povinná otcovi zasielať znenie zmluvy o účte, iba mu ho oznámiť, urobila tak 15.01.2025. Potom, ako mu ho zaslala to využil, presnejšie zneužil a 16.01.2025 zakomponoval do odvolania v druhej veci, že vraj nie je zriadený správne. Konanie otca je preto vypočítavé a opäť dôkazom neustáleho spochybňovania. Pokiaľ ide o poukázania otca na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, je dané rozhodnutie podľa jej názoru v rozpore s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/14/2021, ktoré vyvodilo jasný záver a riešilo danú právnu otázku. Takýmto názorom sú nižšie súdy viazané. Účet zriadila ako matka v súlade s vyššie uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, a to v E., a. s., dokonca so sporiacim úrokom. Dieťa má tak od otca už v prvom mesiaci prvé našetrené peniaze, a to hneď viac, než je schopný posielať za viac, ako 3 roky života na celú jej výživu. Nepochybne šetrenie je najlepším záujmom dieťaťa, o čom podľa jej názoru nemožno polemizovať. Pokiaľ ide o požiadavku otca o tom, že na účte chýba obmedzenie nakladania s finančnými prostriedkami uviedla, že nie je zákonnou požiadavkou účtu, aby bol viazaný na podmienku nakladania na súhlas súdu, pretože toto vyplýva priamo zo zákona ex lege, a nie je teda potrebné vyjadrovať tento zákaz ešte aj v zmluve o zriadení účtu. Požiadavka by tak odporovala Zákona o rodine, ale i tomu, že rodičia do plnoletosti, pokiaľ ide o účty dieťaťa zastupujú, teda musí im byť umožnené tento účet nielen zriadiť, ale aj napríklad zrušiť. Otec na jednej strane nespochybňuje výšku bežného výživného, ale na strane druhej súhlasí aj s nedoplatkom v prípade bežného výživného, pričom v tejto časti chýba zdôvodnenie, z akého dôvodu prakticky s nedoplatkom bežného výživného nesúhlasí.

6. Kolízny opatrovník sa k podaným odvolaniam nevyjadril.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. , a bez nariadenia pojednávania ( a contrario v spojení s , 3 ) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým súd uložil matke povinnosť zriadiť pre maloletú dcéru vinkulovaný účet zrušil v zmysle a v ostatných výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. ako vecne správny potvrdil.

8. Podľa ust. § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak medzičasom spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

9. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia súd prvej inštancie postupoval správne, keď na základe návrhu matky potom, čo zistil, že rodičia maloletej dcéry spolu nežijú, nie sú ochotní dohodnúť sa na rozsahu vyživovacej povinnosti zo strany otca, rozhodoval o úprave výživného. V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď zaviazal otca platiť výživné pre maloletú v sume 500,- Eur mesačne, bežné výživné k rukám matky, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred a zároveň i výživné na tvorbu úspor v sume 500,- Eur mesačne na účet maloletej, ktorej za tým účelom zriadi matka. V tejto časti súd prvej inštancie v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliadol na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj na možnosti a schopnosti obidvoch rodičov (najmä na nadštandardné príjmy otca ako povinného) tak, ako to rozsiahle a podrobne odôvodnil v odsekoch 81. až 107. odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorými dôvodmi sa aj odvolací súd v celom rozsahu stotožnil ( ). Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti je zrejmé, z ktorých konkrétnych skutočností vychádzal i to akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, a preto v žiadnom prípade nemôže konštatovať, že by sa jednalo o arbitrárne rozhodnutie, na čo poukazoval otec vo svojom odvolaní. Tak, ako to správne konštatuje súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia otec je jediným spoločníkom v spoločnostiach J., s.r.o. a F., s.r.o., ktoré ako vyplynulo z vykonaného dokazovania sú firmy ziskové, a preto správne v súlade s ust. Zákona o rodine pri rozhodovaní vychádzal z predpokladaného príjmu otca, aj keď tento označil ako príjem potencionálny. Je nepochybné, že otec aj napriek zisku spoločnosti si ako jediný spoločník nevyplatil zisk napriek tomu, že jeho spoločnosti zisk v rozhodnom období vykázali, a ako správne konštatovala i matka vo svojim vyjadrení žiadnym spôsobom nepreukázal, že by tento zisk nebolo možné vyplatiť, keď vo svojom odvolaní poukazoval len na príslušné zákonné ustanovenia, ktoré umožňujú zisk neprerozdeliť, ale bez uvedenia konkrétnych skutočností, ktoré mu takýto postup umožňovali. V konaní nebolo preukázané, že by vyplatením zisku mohlo dôjsť k úpadku spoločnosti a podobne. Na druhej strane sa súd prvej inštancie správne v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal i s námietkami matky týkajúcimi sa rozsahu vyživovacej povinnosti, a to najmä v odsekoch 111. a 117. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Zákonná úprava síce nelimituje rozsah vyživovacej povinnosti, ale na druhej strane určenie výšky výživného nie je bezhraničné (tak, ako to správne konštatuje prvoinštančný súd) a súd vždy musí prihliadnuť na náklady súvisiace s úhradou potrieb maloletého dieťaťa, a to aj v prípade, že za odôvodnené potreby považuje aj tvorbu úspor, poprípade nadštandardné náklady súvisiace s rozvojom osobnosti dieťaťa prihliadajúc na životnú úroveň toho, ktorého rodiča. I tu je zrejmé, že tieto náklady sú rozdielne a špecifické podľa veku a vývinového štádia dieťaťa, na čo súd prvej inštancie správne prihliadol. Výživné vo výške 1.000,- Eur mesačne na 12-ročné dieťa je podľa názoru odvolacieho súdu primerané, a to i s prihliadnutím na nadštandardné príjmy a životnú úroveň otca, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne v tejto časti potvrdil.

10. Následne správne súd prvej inštancie vyčíslil i výšku zameškaného výživného, ktorú pri takejto výške výživného rodičia nespochybňovali, a preto aj v tejto časti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. K pochybeniu zo strany prvoinštančného súdu ale došlo pri uložení povinnosti matky zriadiť pre maloletú vinkulovaný účet, a preto v tejto časti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil. Matka dôvodne namietala nadbytočnosť takéhoto výroku, keď už vo výroku I. súd ukladá otcovi platiť výživné na osobitný účet, ktorý v prospech maloletého dieťaťa zriadi matka a takéto rozhodnutie je podľa názoru odvolacieho súdu postačujúce. Je pravdou, že súdna prax v minulosti vyžadovala zriadenie účtu už v čase rozhodnutia súdu s jeho presným označením tak, aby bolo možné zaslať rozhodnutie i príslušnému peňažnému , aby mal vedomosť o tom, že s takýmto účtom oprávnený rodič nemôže nakladať bez súhlasu súdu. V súčasnosti je ponechané na vôli oprávneného rodiča, t.j. rodiča, ktorému dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti, aký účet dieťaťu zvolí (zákon nevylučuje termínovaný účet, poprípade stavebné sporenie atď.) a zákaz nakladať s takýmito prostriedkami vyplýva rodičovi priamo zo zákona. Je v záujme oprávneného rodiča, aby povinnému rodičovi oznámil skutočnosti potrebné pre poskytnutie výživného, lebo sa tu jedná o miesto plnenia a povinnému rodičovi nevznikne povinnosť plniť, kým mu tieto údaje oznámené nebudú. Zároveň aj povinný rodič má právo byť informovaný o stave finančných prostriedkov na účte a v prípade pochybností o nakladaní s takýmito prostriedkami

požiadať i súd o vykonanie dohľadu, čo samo o sebe zaručuje kontrolu nad hospodárením s finančnými prostriedkami maloletého dieťaťa. Z týchto dôvodov potom odvolací súd neprihliadol na námietky otca, a tak ako je vyššie uvedené výrok o uložení povinnosti matke ako nadbytočný zrušil.

11. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. s použitím ust. a nepriznal žiadnemu z účastníkov na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).