Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Sa-11-2021.pdf
PDF · 155.87 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sa/11/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou v právnej veci žalobkyne: L. M., nar. X. Q. XXXX, bytom L. XXXX/XX, M., právne zast.: Mgr. Miroslava Pyšniaková, advokátka, so sídlom M. Gorkého 1, Michalovce, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia č. UPS/US1/SSVOPHNSSD1/SOC/2021/4719 UN zo dňa 26. februára 2021, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych č. UPS/US1/SSVOPHNSSD1/SOC/2021/4719 UN zo dňa 26. februára 2021, ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, odboru sociálnych vecí a rodiny, č.: MI1/OHN_NVAŠSD/SOC/2020/45843-5 zo dňa 29. decembra 2020, a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 3. mája 2021, doručenou správnemu súdu dňa 7. mája 2021 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, č. UPS/US1/SSVOPHNSSD1/SOC/2021/4719 UN zo dňa 26. februára 2021, a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, odboru sociálnych vecí a rodiny, číslo: MI1/OHN_NVAŠSD/SOC/2020/45843-5 zo dňa 29. decembra 2020, ktoré žalovaný potvrdil a zamietol odvolanie žalobcu.
I. Administratívne konanie
2. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, odbor sociálnych veci a rodiny dňa 29. decembra 2020 rozhodnutím č.: MI1/OHN_NVAŠSD/SOC/2020/45843-5, podľa § 7 ods. 4 písm. a/ zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalobkyni odňal žalobkyni rodičovský príspevok 2020 v sume 270,- eur od 1. decembra na jej dieťa K. E., nar. XX. U. XXXX. Vyššie označené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu odôvodnil tým, že žalobkyni ako oprávnenej osobe bol vyplácaný rodičovský príspevok pri starostlivosti o maloletého K. E., na základe posudku č. 201958337 zo dňa 12. decembra 2019, podľa ktorého malo maloleté dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci si osobitnú starostlivosť. Posudok bol časovo vymedzený od 20. novembra 2019 do 20. novembra 2020. Následne bol podaný posudok platný od 20. novembra 2019, zo dňa 14. decembra 2020, o maloletom dieťati K. E., nar. 10. októbra 2016, ktorý konštatoval, že dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť,
preto podľa 3 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 3 ods. 2 písm. b/ cit. Zákona o rodičovskom príspevku, žalobkyňa nespĺňa podmienku nároku na rodičovský príspevok.
3. Žalobkyňa podala odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu dňa 18. januára 2021. Nesúhlasila so záverom posudkového lekára Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, a uviedla, že nepozná obsah tohto posudku, ktoré ochorenie posudkový lekár posudzoval a či vzal do úvahy všetky lekárske nálezy doručené k posúdeniu zdravotného stavu dieťaťa, a to lekárske správy od odborných lekárov špecialistov, ku ktorým záverom títo lekári dospeli na základe osobného poznania zdravotného stavu mal. E. K., po jeho odbornom vyšetrení, ako požaduje príloha č. 2 Zákona o sociálnom poistení, a či ich hodnotil dostatočne a správne s odkazom na lekárske správy od odborných lekárov - špecialistov, ku ktorým záverom títo lekári dospeli na základe osobného poznania zdravotného stavu mal. E. K. po jeho odbornom vyšetrení, ako to požaduje príloha č. 2 Zákona o sociálnom poistení. Namietala, že posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom je podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu, ktorého povinnosťou je dbať na dostatočné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie svojho rozhodnutia. Žalobkyni správny orgán - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce nedoručil predmetný posudok posudkového lekára, ktorý bol podkladom napadnutého rozhodnutia, preto aj jeho rozhodnutie označila z tohto dôvodu za nezákonné.
4. Napadnuté rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že v rámci odvolacieho konania posúdil zdravotný stav dieťaťa opakovaným po posúdením posudkový lekár žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny podľa § 6 zákona o príspevku vydal posudok č. UPS/US1/SSVOPHNSSD1/SOC/2021/4719 zo dňa 26. februára 2021, zo záverov ktorého vyplýva, že dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť na základe rozhodujúcej diagnózy F90.0 a F93.1 zaradených do kapitoly V: Duševné poruchy a poruchy správania (F90-F99), F90-F98 (poruchy správania a emočné poruchy v detstve a počas dospievania), podľa prílohy č. 2 Zákona o sociálnom poistení. Posudok je platný od 20. novembra 2021 a kontrola zdravotného stavu nie je potrebná. Žalovaná poukázala na to, že pre priznanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, ktoré vyžaduje osobitnú starostlivosť je zistenie ochorenia stupeň a závažnosť ktorého určuje vážnosť ochorenia dieťaťa. Lekári vychádzali z odborných lekárskych nálezov, predložených k posúdeniu zdravotného stavu dieťaťa pre posúdenie nároku na rodičovský príspevok, ktorý slúži na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa vo veku od troch do šesť rokov. Posudzovanie zdravotného stavu dieťaťa nevychádza zo subjektívnych pocitov, má klinicky a objektívny záver o posudzovanom zdravotnom stave a vychádza z objektívnych lekárskych nálezov a skutočností. Ohľadom námietky v súvislosti s nedoručením lekárskeho posudku súčasne s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu žalovaný uviedol, že podľa § 8 ods. 7 zákona o rodičovskom príspevku, na konanie o rodičovskom príspevku sa vzťahuje zákon o správnom konaní, / okrem § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až § 68/ Zákon o rodičovskom príspevku vylučuje v administratívnom konaní postup podľa § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní, podľa ktorého by orgán verejnej správy mal povinnosť dať účastníkovi konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Oprávnenej osobe bol posudok zaslaný až po doručení napadnutého rozhodnutia, ale v odvolacom konaní s posudkom žalobkyňa bola oboznámená a žalovaný námietku považuje za irelevantnú.
II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného, replika
5. Podanou žalobou sa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, ktoré považovala za nezákonné a nepreskúmateľné, v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 3 ods. 2 písm. b/ cit. zákona o rodičovskom príspevku. Poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.: 9Sžso/95/2014, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že je nepostačujúce, aby správny orgán bez ďalšieho, formálne a nekriticky prevzal nedostatočne zdôvodnený záver posudkového lekára. Správny orgán je povinný náležite dbať na dostatočné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie svojich rozhodnutí a rovnaké nároky je povinný klásť aj na lekárske posudky, ktoré sú jeho podkladom.
6. Správne orgány podľa žalobkyne po osvojení si argumentácie posudkových lekárov prijali záver, že maloleté dieťa E. K. nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť pri činnostiach uvedených v prílohe č. 2 Zákona o sociálnom poistení. Prvostupňový správny orgán svoje závery oprel o posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa stave zo dňa 14. decembra 2020 na základe rozhodujúcej diagnózy G93, zaradenej do kapitoly č. VI (choroby nervového systému) podľa prílohy č. 2 k zák. č. 461/2003 Z. z.. V odvolacom konaní bol opätovne posúdený zdravotný stav syna žalobkyne, ktorý bol zhodnotený v posudku zo dňa 24. februára 2021. Z jeho obsahu vyplynulo, že dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť pre zistené ochorenia hyperaktivita s poruchou pozornosti, fóbicko-úzkostná porucha - diagnóza F 90.0 a F 93.1 podľa kapitoly V (duševné poruchy) prílohy č. 2 k zák. č. 461/2003 Z. z.. Žalobkyňa nesúhlasí ani so záverom posudku zo dňa 24. februára 2021, vypracovanom v rámci odvolacieho správneho konania na základe predložených lekárskych správ a ani záver, že dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci si osobitnú starostlivosť na základe F 90.0 a F 93.1 podľa kapitoly V prílohy č. 2 k zák. č. 461/2003 Z. z.. Z prílohy č. 2 kapitoly V Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že závažnosť zdravotného postihnutia sa určí na základe psychiatricko-psychologického vyšetrenia. Psychologické vyšetrenie bolo v danom prípade zrealizované, avšak absentovalo psychiatrické vyšetrenie mal. E. K.. Záver posudkového lekára je z hľadiska tohto zdravotného problému dieťaťa nepreskúmateľný pre nedostatok konkrétnych dôvodov. V odôvodnení lekárskeho posudku zo dňa 24. februára 2021 chýba vyhodnotenie ďalších zdravotných komplikácií maloletého, ktoré posudkový lekár stručne zhrnul závery z predložených lekárskych správ bez toho, aby uviedol ako vplývajú uvedené ochorenia na celkový zdravotný stav maloletého a či má, alebo nemá toto ochorenie vplyv na osobitnú starostlivosť. Lekársky posudok považuje žalobca za nedostatočný aj vzhľadom na to, že pri posudzovaní zdravotného stavu maloletého neboli zohľadnené jeho ďalšie diagnózy. Ide o ochorenie atopický ekzém, generalizovaná kožná vyrážka zapríčinená liečivami a liekmi a inou lokálnou infekciou kože a podkožného tkaniva, o ktorom som predložila lekársku správu M.. M. C.j a ochorenie hypermetropia vyplývajúce z lekárskej správy M.. K. Z., oftamologičky, v posudku na tieto lekárske správy posudkový lekár poukazuje, ale lekársky posudok neuvádza, či tieto choroby ovplyvňujú celkový zdravotný stav maloletého a čí majú vplyv na osobitnú starostlivosť.
7. Podľa žalobkyne správny orgán nezistil riadne skutkový stav, nekriticky a formálne prevzal záver posudku, pričom sa vôbec nezaoberal ani otázkou, z akého dôvodu na základe určenej rozhodujúcej diagnózy G93 v posudku z 14. decembra 2020 dieťaťa nemá dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť oproti predchádzajúcemu svojmu posudku zo dňa 12. decembra 2019 pri totožnej určenej rozhodujúcej diagnóze G93. Podľa žalobkyne zdravotný stav mal. dieťaťa sa od roku 2019 nezlepšil, tento nepriaznivý zdravotný stav maloletého pretrváva, boli mu diagnostikované ochorenia vyžadujúce si osobitnú starostlivosť. V tejto súvislosti opakovane poukazuje na lekársku správu psychologičky O.. V. C. zo dňa 26. októbra 2020, z ktorej je zrejmé, že mentálny vek mal. E. zaostáva cca pol roka, s poprednou hyperaktivitou, s poruchou osobnosti, na lekársku správu dermatologičky M.. M. C. zo dňa 26. októbra 2020, že mal. E. trpí inou atopickou dermatitídou, generalizovanou kožnou vyrážkou zapríčinenou liečivami a liekmi, inou lokálnou infekciou kože a podkožného tkaniva a na lekársku správu neurologičky M.. M. K., podľa ktorej mal. E. trpí encefalopatiou, je mentálne subnormný, hyperkinetockou poruchou osobnosti, správania, separačnou úzkosťou a dyslaliou, a ktorá odporúča aj naďalej jeho sledovanie v špeciálnej pedopsychologickej, neurologickej, nefrologickej, logopedickej ambulancii. Pre nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa zo zdravotnej indikácie sa doporučuje ponechať dieťa mimo kolektívu. V súvislosti s nespornými zdravotnými diagnózami maloletého poukazuje žalobca na potrebu osobitnej starostlivosti pri pravidelnej aplikácií liekov, krémov, dozore nad správaním, kontrole priebehu ochorenia. S poukazom na uvedené diagnózy je podľa názoru žalobkyne zdravotný stav syna dlhodobo nepriaznivý, chronický a vyžaduje si osobitnú starostlivosť. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, u maloletého E. pretrváva závažná hyperkinetická porucha koncentrácie pozornosti, zmyslových zrakových a sluchových funkcií, dyslalia, encefalopátia s ľahkou mozgovou dysfunkciou, separačná úzkosť, jeho mentálny vývin, vývin jemnej a hrubej motoriky je oneskorený, aj naďalej sa pravidelne každú noc pomočuje s čím sú spojené aj ďalšie zdravotné problémy. Nesprávnosť napadnutého rozhodnutia vidí aj v tom, že v napadnutom rozhodnutí chýbajú úvahy ako sa žalovaný vysporiadal s protichodnými odbornými názormi vyplývajúcimi z lekárskych správ lekárov-špecialistov (neurológ, psychológ, dermatológ), ktoré svedčia o takom zdravom stave dieťaťa, ktorý si vyžaduje osobitnú starostlivosť, a to na základe osobného poznania jeho zdravotného stavu. Chýbajú úvahy ako sa žalovaný vysporiadal s rozdielnym odborným názorom posudkových lekárov uvedenom v posudku zo dňa 14. decembra 2020, ktorý bol vypracovaný posudkovým lekárom v prvostupňovom konaní, a ktorý
určil za rozhodujúcu diagnózu G93, zaradenú do kapitoly č. VI podľa prílohy č. 2 k zák. č. 461/2003 Z. z. s posudkom, ktorý bol vypracovaný v odvolacom konaní zo dňa 24. februára 2021, kde posudkový lekár určil za rozhodujúcu diagnózy F 90.0 a F 93.1 podľa kapitoly V prílohy č. 2 k zák. č. 461/2003 Z. z.. Práve uvedená konfrontácia je nevyhnutná na zachovanie nestrannosti pri rozhodovaní. Podľa žalobkyne problémy, ktoré sú predmetom správneho konania a postup žalovaných správnych orgánov zakladá dôvod ich nezákonnosti pre nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí.
8. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 11. júna 2021 uviedol, že dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je choroba a stav uvedenej v prílohe podľa osobitného predpisu, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy trvajú viac ako dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, alebo je predpoklad, že budú trvať viac ako dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov a vyžadujú si osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy. Príloha č. 2 k Zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vymedzuje choroby a stavy, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť. Pri rozhodovaní o nároku oprávnenej osoby na rodičovský príspevok je rozhodujúcou skutočnosťou podľa § 3 ods. 2 písm. b) Zákona o rodičovskom príspevku, či dieťa má, alebo nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Tento sa v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 600/2003 Z. z. zisťuje na základe poznatkov lekárskej vedy, posúdením dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu kompetentným odborníkom (t.j. posudkovým lekárom toho ktorého správneho orgánu). Posudkový lekár posudzuje dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa na podklade zdravotnej dokumentácie dieťaťa poskytnutej oprávnenou osobou, najmä odborných vyšetrení preukazujúcich závažnosť zdravotného postihnutia. Pri zisťovaní závažnosti zdravotného postihnutia, t.j. či si zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť, posudkový lekár vychádza z prílohy č. 2 Zákona o sociálnom poistení. Výsledkom posúdenia je posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa, ktorý je následne podkladom pre vydanie rozhodnutia o nároku oprávnenej osoby na rodičovský príspevok. Podkladom napadnutého rozhodnutia žalovaného bol posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa zo dňa 24. februára 2020 vydaný posudkovým lekárom žalovaného, v závere ktorého je uvedené, že dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť na základe rozhodujúcej diagnózy F90.0 a F93.1 kapitoly V: Duševné choroby a poruchy správania (F90-F99), F90-F98 (poruchy správania a emočné poruchy v detstve a počas dospievania), podľa prílohy č. 2 k Zákonu o sociálnom poistení. Vzhľadom k tomu, že maloleté dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť, oprávnená osoba (žalobkyňa) nespĺňa podmienku na vznik nároku na rodičovský príspevok podľa § 3 ods. 1 písm. a) v spojení s § 3 ods. 2 písm. b) zákona o rodičovskom príspevku. Zdravotný stav maloletého bol posudzovaný komplexne na základe všetkých zdokumentovaných objektívnych lekárskych nálezov a záverov vyšetrovacích metód v aktuálnom časovom slede a vychádza z objektívnych lekárskych nálezov, a nemôže zohľadňovať želania fyzickej osoby. Ďalej žalovaný uvádza, že v zmysle § 63 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. lekársku posudkovú činnosť na účely tohto zákona vykonáva posudkový lekár, ktorým je na účely tohto zákona lekár, ktorý získal odbornú spôsobilosť v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo, alebo odbornú spôsobilosť na výkon certifikovaných pracovných činností v certifikovanej pracovnej činnosti posudkové lekárstvo, je schopný odborne posúdiť, či dieťa má, alebo nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na základe doložených lekárskych správ a nálezov. Posudzovanie sa vykonáva na základe nálezov odborných lekárov, kde sa zohľadňuje nielen samotný trvalý chorobný nález, ale aj jeho stupeň, forma a rozsah jeho trvalého funkčného znevýhodnenia. Žalovaný uviedol, že podľa ustálenej judikatúry lekárske posudky, resp. medicínske závery uvedené v lekárskych posudkoch súd nepreskúmava a označil rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorých správny orgán preto nemôže znalecký posudok označiť za nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. Najvyšší súd Slovenskej republiky pomenoval a nastavil rámec pravidiel, podľa ktorých lekársky posudok (resp. znalecký posudok), a to z nasledovných hľadísk posudkový záver či rozhodné skutkové zistenia, je logický a presvedčivý a skutkové zistenia korelujú s výsledkom posúdenia. Ďalej súd skúma, rámec zákonnosti a nie odbornú stránku posudku, a poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v tejto otázke: rozsudok zo dňa 26. apríla 2016, sp. zn. 1So/125/2014, rozsudok zo dňa 16. decembra 2015, sp. zn. 1So/131/2014, rozsudok zo dňa 29. septembra 2015, sp.zn. 1So/63/2014, rozsudok zo dňa 25. augusta 2015, sp.zn. 1So/45/2014, rozsudok zo dňa 12. mája 2015, sp.zn. 1So/70/2014. Žalovaný zastáva názor, že lekárske posudky sú zákonným predpokladom na priznanie rodičovského príspevku podľa § 3 ods. 1 písm. a) v spojení § 3 ods. 2 písm. b) zákona o rodičovskom príspevku, je starostlivosť o dieťa do šesť rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav podľa prílohy č. 2 k zákonu o sociálnom poistení, ktoré sú uvedené podľa medicínskych diagnóz a zákonom stanoveného stupňa obtiažnosti. Podľa § 5 ods. 1, je ním choroba a stav uvedený v prílohe osobitného predpisu, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy trvajú viac ako dvanásť po sebe
nasledujúcich kalendárnych mesiacov, alebo je predpoklad, že budú trvať viac ako dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, a vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy.
9. V stanovisku k vyjadreniu žalobkyne 31. mája 2021 žalovaný uviedol, že dňa 28. decembra 2020 bol žalobkyni odoslaný informatívny list v zmysle Nariadenia vlády SR č. 102/2020 Z. z. o niektorých opatreniach v oblasti sociálnych vecí, rodiny, a služieb zamestnanosti v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID. Táto dňa 14. januára 2021 doložila na úrad čestné vyhlásenie, na základe ktorého jej od 01. decembra 2020 bol doposiaľ, vyplácaný pandemický rodičovský príspevok. Rozhodnutie č. MIl/OHN_NVAŠSD/ SOC/2020/45843-5, zo dňa 29. decembra 2020, ktorým bol žalobkyni od 1. decembra 2020 odňatý rodičovský príspevok jej bolo doručené dňa 4. januára 2021. Dňa 29. januára 2021 prevzala lekársky posudok zo dňa 14. decembra 2020, podľa ktorého mal. syn K. E., r.č.: XXXXXX/XXXX nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť. Dňa 26. januára 2021 bolo vydané stanovisko posudkového lekára. Posudkový lekár odvolacieho orgánu v stanovisku zo dňa 28. mája 2021 k námietkam v žalobe týkajúcim sa zdravotného stavu dieťaťa uviedol: „Neurologické vyšetrenie dieťa je so známkami hypotrofie pri narodení. Diagnostické závery s uvedenými diagnózami podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH), uvedených v neurologickom náleze uvádzam, aby bol jasný a presne určený diagnostický záver. Rozhodujúca je MKCH. Takto sú uvedené v odbornom náleze: Encefalopatía - ľahká mozgová dysfunkcia - F93.1 (Fóbicko-úzkostná porucha u detí), Hyperkinetická porucha pozornosti a správania F79.0 (Duševná zaostalosť bez poruchy správania alebo s minimálnou poruchou správania, bližšie neurčená), Dyslalia F 80.9 (Vývinová porucha reči a jazyka, bližšie neurčená), Porucha spánku F 51.9 (Neorganická porucha spánku, bližšie neurčená), Pomočovanie F98.0. (Enuréza (pomočovanie) neorganického pôvodu.) Nie je rozpor medzi rozdielnymi rozhodujúcimi diagnózami pretože encefalopatía (bližšie nešpecifikovaná) - ľahká mozgová dysfunkcia, sa klinicky môže manifestovať ako hypereaktivita a instabilita. Keďže ako dominujúca je v aktuálnom zdravotnom stave hyperaktivita a instabilita, boli pri posudzovaní posúdené práve tieto klinické prejavy. Neurologické vyšetrenie zároveň konštatuje, že pri usmerňovaní rozvoja neuropsychických schopnosti je dosahované aj zlepšovanie reči a tiež hygienických návykov. Spomalenie rozvoja reči a nedodržiavanie hygienických návykov v aktuálnom posudzovanom veku nepodmieňujú osobitnú starostlivosť. Odporúčaná logopedická intervencia nepodmieňuje osobitnú starostlivosť ale vyžaduje stimuláciu zo strany okolia najmä rodičov a eventuálne, aj kolektívu. Súrodenecké rivalita nepodmieňuje osobitnú starostlivosť. Dermatologické vyšetrenie nedokumentuje ťažkú, na liečbu rezistentnú formu ochorenia s postihnutím pohybového aparátu s psychickými komplikáciami. Uvedený diagnostický záver atopickej dermatitídy nepodmieňuje osobitnú starostlivosť. V psychologickom vyšetrení sa konštatuje, že očný a verbálny kontakt, reč detská, dyslalická, hovorí vo vetách, na obrázkoch vie zhodnotiť dej, ale vyžaduje ešte pomocné otázky. Slovná zásoba na úrovni 3 a pol roka, predmety dennej potreby pomenuje, používa niekedy ešte opisný spôsob. Pojem základných farieb má osvojený. Hygienické návyky má čiastočne osvojené, na noc je ale plienkovaný. Bol zaškolený v 9/2019 do adaptačného obdobia v materskej škole. Časté infekty horných dýchacích ciest neboli uvedené v náleze všeobecného lekára pre deti a dorast, ktorý má najkomplexnejší obraz o zdravotnom stave dieťaťa. Zhodnotenie psychického vývoja v ročnom intervale potvrdzuje významný pokrok. V psychologickom vyšetrení nie je zdokumentovaná mentálna retardácia. Očné vyšetrenie koriguje krátkozrakosť, ktorá nepodmieňuje osobitnú starostlivosť. Imunoalergologické vyšetrenie konštatuje atopické prejavy a potvrdzuje alergiu. Uvedený diagnostický záver atopickej dermatitídy a alergie na arašidy nepodmieňuje osobitnú starostlivosť. Špecialisti nenavrhli psychiatrické vyšetrenie, takže to asi nepokladali za potrebné“. Posudkový lekár vychádzal zo zdravotnej dokumentácie priloženej k posúdeniu.
10. Podľa žalovaného odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok žalovaného nie je kompetentným na spochybňovanie posudku vystaveného posudkovým lekárom, pretože v zmysle § 63 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár, ktorý získal odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo, alebo odbornú spôsobilosť na výkon certifikovaných pracovných činností v certifikovanej pracovnej činnosti posudkové lekárstvo. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí posúdil, či sa jedná o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, a či si vyžaduje osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a žalobkyni v napadnutom rozhodnutí jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo v zmysle zákona o rodičovskom príspevku bol rodičovský príspevok odňatý. Žalovaný vychádzal z posudku vystaveného posudkovým lekárom, ktorý sa náležíte vyjadril ku všetkým objektívnym skutočnostiam uvedeným vo všetkých žalobkyňou doložených odborných
lekárskych nálezoch a s poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu SR číslo: 9Sžsk/205/2015 zo dňa 14. decembra 2016, a sp.zn.: 7Sžsk/126/2019 zo dňa 25. novembra 2020 a navrhol žalobu zamietnuť.
III. Dôvody rozhodnutia správneho súdu.
11. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj SSP) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 ods. 1/ písm. c/ a d/ Správneho súdneho poriadku, podľa § 137 ods. 4 SSP oznámil v preskúmavanej veci verejné vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania v miestnosti č. 206, Krajského súdu v Košiciach, dňa 12. januára 2022 o 10,10 hod.. Správny súd po preskúmaní správnej žaloby, jej dôvodov a po preskúmaní administratívneho spisu žalovaného, ako aj napadnutých rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného žalobu označil ako dôvodnú. Konštatuje, že ju preskúmal neformálne /§ 6 ods. (2) písm. c/ SSP/ a zistil, že dôvody pre zrušenie napadnutých rozhodnutí pre ich nezákonnosť, a pre hmotnoprávne ako aj pre procesné námietky. Správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych č. UPS/US1/SSVOPHNSSD1/ SOC/2021/4719 UN zo dňa 26. februára 2021, ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, odboru sociálnych vecí a rodiny, č.: MI1/OHN_NVAŠSD/SOC/2020/45843-5 zo dňa 29. decembra 2020, a vec mu vrátil na ďalšie konanie a žalobkyni priznal voči žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozsudok zverejnil pre neúčasť žalobkyne a žalovaného na úradnej tabuli tunajšieho súdu podľa § 137 ods. 4 SSP.
12. Predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom bolo rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/ SSVOPHNSSD1/SOC/2021/4719 UN zo dňa 26. februára 2021 ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, odboru sociálnych vecí a rodiny, č. MI1/ OHN_NVAŠSD/SOC/2020/45843-5 zo dňa 29. decembra 2020, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že odňal žalobkyni rodičovský príspevok.
13. Podľa § 6 ods. (2) písm. c/ SSP Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
Podľa § 134 (2) písm. d/ SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. o.i. ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.
Podľa§ 135 ods. (1) Správneho súdneho poriadku, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Podľa § 135 ods. 2) pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak a) ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k), b) rozhoduje podľa § 192 písm. a) Správneho súdneho poriadku.
Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, akou určuje právny poriadok.
Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť, splnenie zákonných podmienok, za existencie ktorých bolo možné žalobkyni odňať rodičovský príspevok na maloleté dieťa. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákona č. o rodičovskom príspevku.“). tento zákon upravuje poskytovanie rodičovského príspevku.
Podľa § 1 ods. 2 zákona o rodičovskom príspevku rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa.
Podľa § 3 ods. 1 zákona o rodičovskom príspevku oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak: a) zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa ab) má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky (ďalej len „pobyt“) alebo je osobou podľa osobitného predpisu.
Podľa § 3 ods. 2 písm. b/ zákona o rodičovskom príspevku dieťaťom podľa odseku 1 písm. a/ je dieťa do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 3 ods. 3 zákona o rodičovskom príspevku riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu.
Podľa § 3 ods. 4 zákona o rodičovskom príspevku podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou.
Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 600/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa je choroba a stavu vedené v prílohe osobitného predpisu, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy trvajú viac ako dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo je predpoklad, že budú trvať viac ako dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, a vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy.
Podľa § 5 ods. 2 zák. č. 600/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa je aj choroba a stav vyžadujúce osobitnú starostlivosť podľa odseku 1, ak choroba a stav vylučujú schopnosť sústavne sa pripravovať na povolanie a vykonávať zárobkovú činnosť. Osobitným predpisom je Príloha č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z. o sociálnom poistení. V Prílohe č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v kapitole XI sú uvedené choroby tráviacej sústavy (K00- K93).
Podľa § 8 ods. 7 zákona o rodičovskom príspevku na konanie o rodičovskom príspevku sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 600/2003 Z. z. príslušný orgán na posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len "platiteľ") podľa miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby.
Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 600/2003 Z. z. posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa vydá platiteľ na základe písomnej žiadosti oprávnenej osoby alebo žiadosti podanej elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom oprávnenou osobou. Podľa § 6 ods. 3 zák. č. 600/2003 Z. z. platiteľ opätovne posudzuje dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa podľa potreby, individuálne podľa charakteru choroby a stavu.
Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.
Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
14. Správny súd v konaní preskúmavajúc rozhodnutia podľa § 199 ods. 1 Správneho súdneho poriadku súčasne konštatuje, že v správnych veciach správne súdy postupujú neformálne a posudzujú žalobu podľa dikcie § 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy a to postupom v zmysle § 134 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, kedy v prípade, že ide o preskúmanie správnej žaloby vo veciach sociálnych podanej fyzickou osobou kedy nie je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby.
15. Úlohou správneho súdu však nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ani nahrádzať jeho činnosť pri jeho rozhodovaní. Správny súd má povinnosť vziať za základ úvah o zákonnosti a správnosti rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa námietky žalobcu a ich relevantnosť, s prihliadnutím na svoju úlohu a to, poskytnúť ochranu práv a oprávnených záujmov žalobcu pred takým konaním a rozhodovaním orgánov verejnej správy, ktoré by jeho práva porušovali. Správny súd pritom upriamuje pozornosť na to, že nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzovať, či je správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
16. Vychádza z toho, že účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím, preto v konaní o jeho preskúmanie posudzuje, či rozhodnutie bolo vydané v konaní, ktoré netrpí vadou spôsobilou ovplyvniť zákonnosť rozhodnutia, a či orgány verejnej správy svoje zistenie presvedčivo odôvodnili. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa zásadne obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné, najmä s ohľadom na prameň, z ktorého pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania, a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Zákonnosť postupu správny súd skúma na základe rovnakých kritérií ako zákonnosť rozhodnutí.
17. Správny súd tiež konštatuje, že pre jeho rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP), a že preskúmavanú vec hodnotil s prihliadnutím na skutkové zistenia na základe záverov z lekárskych správ a odborných posudkov, ktoré tvoria odborný predpoklad správnosti zistenia skutkového stavu. S odkazom, že podľa § 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku konštatuje, že nepochybne sa zdravotný stav v ľudskom organizme vyvíja. Predložené zdravotné správy maloletého dieťaťa žalobkyne,
z ktorých lekársky posudok vychádzal z existencie posudku z 24. februára 2021 /aj k žalobe pripojené a vyhotovené pred vydaním napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy/.
18. Prvostupňový správny orgán vychádzal, so záverov lekárskeho posudku o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa stave zo dňa 14. decembra 2020 a rozhodujúcej diagnózy G93, zaradenej do kapitoly č. VI (choroby nervového systému) podľa prílohy č. 2 k zák. č. 461/2003 Z. z.. Žalovaný následne vychádzal, so záverov posudku o posúdení zdravotného stavu syna žalobkyne, zo dňa 24. februára 2021. Uzavrel, že dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť pre zistené ochorenia hyperaktivita s poruchou pozornosti, fóbicko - úzkostnou poruchou - diagnóza F 90.0 a F 93.1 podľa kapitoly V (duševné poruchy) prílohy č. 2 k zák. č. 461/2003 Z. z..
19. Správny súd pokiaľ ide o námietku dostatočne zisteného skutkového stavu uvádza a poukazuje na to, že záver posudku zo dňa 24. februára 2021, s odkazom na prílohu č. 2 kapitoly V Zákona o sociálnom poistení, vzhľadom na závažnosť zdravotného postihnutia maloletého, nebolo vykonané psychiatrické vyšetrenie mal. E. K., pre ktoré spolu s nevyhodnotením ďalších zdravotných komplikácií maloletého, konštatuje, že pokladá za dôvodnú námietku, že posudkový lekár len stručne zhrnul tieto ochorenia bez ich väzby na celkový zdravotný stav maloletého a vplyv týchto ochorení na osobitnú starostlivosť. Preto sa odborný záver posudkového lekára javí aj správnemu súdu pre hodnotenie zdravotného problému dieťaťa za nepreskúmateľný základ pre potrebné skutkové závery správneho orgánu. Pri posudzovaní zdravotného stavu maloletého neboli zohľadnené lekárske správy M.. M. C.j a ochorenie hypermetropia vyplývajúce z lekárskej správy M.. K. Z., oftamologičky. Podľa súdu zdravotný stav maloletého bol hodnotený podľa posudku z 14. decembra 2020, vzhľadom na /diagnózou G93/ a uzavretý len stručne. Ak dieťaťa nemá dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť k tomuto dátumu oproti predchádzajúcemu svojmu posudku zo dňa 12.12.2019 potom by mal byť posúdený vývoj zdravotného stavu dieťaťa, ktorý sa podľa žalobkyne nemenil a je nepriaznivý. Pritom bola k dispozícii už lekárska správa od psychologičky O.. V. C. zo dňa 26. októbra 2020, o tom, že mentálny vek maloletého E. zaostáva, s poprednou hyperaktivitou, s poruchou osobnosti, aj lekárska správa dermatologičky M.. M. C.U. zo dňa 26. októbra 2020, že maloletý trpí inou atopickou dermatitídou, zapríčinenou liečivami a liekmi a správa neurologičky M.. M. K., podľa ktorej mal. E. trpí encefalopatiou, je mentálne subnormný, hyperkinetockou poruchou osobnosti, správania, separačnou úzkosťou a dyslaliou, a ktorá odporúča aj naďalej jeho sledovanie v špeciálnej pedopsychologickej, neurologickej, nefrologickej, logopedickej ambulancii s doporučením pre nepriaznivý zdravotný stav a zdravotnej indikácie ponechať dieťa mimo kolektívu vzhľadom na potrebu osobitnej starostlivosti pri pravidelnom dozore nad správaním, kontrole priebehu ochorení. Vzhľadom na skutočnosť, že posudky nekonštatovali že nepretrváva závažná hyperkinetická porucha koncentrácie pozornosti maloletého, zmyslových funkcii zrakových a sluchových, Dyslalia, encefalopátia s ľahkou mozgovou dysfunkciou, separačná úzkosť, jeho mentálny vývin je opozdnený a vývin jemnej a hrubej motoriky, s pravidelným nočným pomočovaním v spojení s ďalšími zdravotnými problémami. VI podľa prílohy č. 2 k zák. č. 461/2003 Z. z. nie je jasné prečo dieťa oproti hodnotenému obdobiu v roku 2019 a správam z roku 2020 už nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ako predpoklad aplikácie hmotnoprávneho záveru podľa § 3 ods. 2 písm. b/ zákona o rodičovskom príspevku v spojení s § 6 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 600/2003 Z. z.. Preto porušenie § 32 a § 34 správneho poriadku umožňuje správnemu súdu záver o dôvodnosti námietky žalobkyne podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a d/ SSP.
20. Správny súd je oboznámený so zásadou, že posudzovanie zdravotného stavu sa vykonáva na základe nálezov odborných lekárov, kde sa zohľadňuje nielen samotný trvalý chorobný nález, ale aj jeho stupeň, forma a rozsah jeho trvalého funkčného znevýhodnenia ako aj stabilizovaná judikatúra, že medicínske závery uvedené v lekárskych posudkoch správny súd nepreskúmava, na ktoré poukazuje aj žalovaný. Poukazuje ale aj na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky nastavil rámec pravidiel, podľa ktorých lekársky posudok má byť logický a presvedčivý a skutkové zistenia zodpovedať výsledkom jeho podkladov. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa definuje zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Podľa § 5 ods. 1, je ním choroba a stav uvedený v prílohe osobitného predpisu, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy trvajú viac ako dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, alebo je predpoklad, že budú trvať viac ako dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov a vyžadujú si osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy. Na /ne/ priznanie rodičovského príspevku podľa § 3 ods. 1 písm. a) v spojení § 3 ods. 2 písm. b) zákona o rodičovskom príspevku 2, k zákonu o sociálnom poistení je rozhodujúce zhrnutie / odborné/ či dieťa (žalobkyne) má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť
s predpokladom trvania aspoň 12 mesiacov pre ochorenia, ktoré sú uvedené podľa medicínskych diagnóz a zákonom stanoveného stupňa obtiažnosti v prílohe č. 2 k zákonu o sociálnom poistení. Toto zhrnutie vykonáva posudkový lekár, ktorý by mal vysvetliť prečo, podmienky nároku na rodičovský príspevok podľa § 3 ods. 1 písm. a) v súvislosti s § 3 ods. 2 písm. b) zákona o rodičovskom príspevku nie sú splnené , napriek podkladom o zdravotnom stave dieťaťa žalobkyne, ktorý bol základom pre odňatie rodičovského príspevku žalobkyni na jej maloleté dieťa.
21. Správny súd konštatuje, že odborný posudok ktorý nespĺňa požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Žalobkyňa namietala záver žalovaného o nesplnení zákonných podmienok na priznanie nároku na rodičovský príspevok, keď poukazovala na vyžadujúcu osobitnú starostlivosť o maloletého syna. Spornou otázkou v konaní bolo, či zdravotný stav mal. syna žalobkyne z hľadiska jeho odkázanosti na osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. je, alebo nie je dlhodobo nepriaznivý / naďalej/ v zmysle § 3 ods. 2 písm. b) zák. č.571/2009 Z. z..
22. Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, určená oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do 6-ich rokov veku, v prípade, ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Za dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav sa považuje zdravotný stav dieťaťa pri naplnení troch kumulatívnych predpokladov, a to: 1. choroba alebo stav uvedený v prílohe č. 2 k zák. č. 461/2003 Z. z., 2. čas trvania choroby alebo stavu je dlhší ako 12 mesiacov, a 3. choroba alebo stav vyžadujúci si osobitnú starostlivosť. Osobitná starostlivosť je síce v prílohe č. 2 k zák. č. 461/2003 Z. z. vymedzená demonštratívne, t.j. dieťaťu, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav môže byť poskytovaná aj iná osobitná starostlivosť, ako je uvedené v prílohe č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z. z., avšak táto osobitná starostlivosť sa vždy viaže ku konkrétnemu stavu, alebo chorobe v prílohe vymedzenej.
23. V zmysle relevantnej právnej úpravy, nie každý nepriaznivý zdravotný stav možno automaticky (bez ďalšieho) chápať ako vyžadujúci si osobitnú starostlivosť. V prílohe č. 2 k zák. č. 461/2003 Z. z. sú osobitne pre skupiny medicínskych diagnóz patriacich do príslušnej (spoločnej) kapitoly stanovené charakteristiky určujúce špecifické požiadavky na stupeň (druh, kvalitu, rozsah či štádium) postihnutia. Až po zistení prítomnosti atribútov závažnosti určených pre jednotlivé kapitoly príslušnej prílohy, možno to ktoré ochorenie či stav kvalifikovať ako vyžadujúce, resp. nevyžadujúce si osobitnú starostlivosť. Maloletý syn žalobkyne bol posudzovaný pre zhora uvedené, a ako vyplynulo z lekárskych posudkov, a označených diagnóz tak, že netrpí chorobou alebo stavom uvedeným v prílohe č. 2 k zák. č. 461/2003 Z. z..
24. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že v posudku posudkového lekára a následne v napadnutom rozhodnutí bolo potrebné vysporiadať sa s diagnostikovaným ochorením zaradeným do prílohy č. 2 k zákona č. 461/2003 Z. z., posúdiť závažnosť diagnostikovaného zdravotného stavu posúdiť, či sa jedná o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav mal. dieťaťa a či si vyžaduje osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy súd mal za to, že tak napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa sa riadne nevysporiadali nielen so závažnosťou zdravotného stavu maloletého, ako aj s otázkou potreby osobitnej starostlivosti o maloleté dieťa.
25. Súd vyhodnotil rozsah a dôvody vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu. Zdôrazňuje a súhlasí s tým, že posudzovanie toho, či stav dieťaťa vyžaduje osobitnú starostlivosť, je odbornou medicínskou otázkou a závisí od odborného lekárskeho posúdenia. Na to, aby si súd mohol urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok, musí mať správny súd k dispozícii riadne vypracovaný posudok, ktorý musí spĺňať požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, v ktorom sa posudkový lekár vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, na základe ktorých je potom možné uplatnený nárok na dávku priznať, alebo nepriznať. V danom prípade žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán uviedli, že zdravotný stav maloletého nepodmieňuje osobitnú starostlivosť, z ktorých ale nevyplýva, že by spĺňali podmienky úplnosti a presvedčivosti. V danom prípade ide o 5 ročné dieťa, rodičovský príspevok pritom zákon upravuje do 6 rokov dieťaťa, podľa § 3 ods. 3 písm. b/ zákona o rodičovskom príspevku, a za tohto stavu je preto potrebné považovať rozhodnutie žalovaného za nepresvedčivé, a vypracovaný lekársky posudok nemohol byť dostatočným podkladom pre spoľahlivé posúdenie, či žalobkyňa má nárok na rodičovský príspevok. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatuje závery posudkového lekára,
cituje ustanovenia právneho predpisu, na základe ktorého rozhodol, ale absentuje tu akýkoľvek logický vzťah medzi skutkovým zistením posudkového lekára a právnym posúdením veci.
26. Osobitná starostlivosť o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom je nepretržitá 24 - hodinová, pri ktorej dieťa nemôže navštevovať normálne predškolské zariadenia, ktoré mu neposkytuje starostlivosť akú potrebuje v tomto veku, v období predškolského vývinu s možnosťou eliminovať zdravotné ťažkosti zvýšenou starostlivosťou. Odkázanosť na osobitnú starostlivosť sa neposudzuje na základe diagnózy, ale individuálne podľa zdravotného stavu dieťaťa, to znamená na základe porovnávania fyzického, mentálneho a zmyslového postihu posudzovaného dieťaťa so zdravou osobou rovnakého veku a pohlavia, pričom rozhodujúci je rozsah, druh, stupeň preukázaného funkčného postihnutia.
27. Posudkový lekár v odôvodnení posudku jednoznačne neuviedol, čo pre dieťa v tomto veku vyplýva z riadnej rodičovskej starostlivosti ďalší vývoj jeho zdravotného stavu a svoj záver zhrnul tak, že dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť. Súd si je vedomý, že posudzovanie toho, či stav dieťaťa vyžaduje osobitnú starostlivosť je odbornou medicínskou otázkou a závisí od odborného lekárskeho posúdenia, musí však pripomenúť, že záver o tom, či oprávnená osoba spĺňa alebo nespĺňa podmienky nároku na rodičovský príspevok podľa § 3 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 3 ods. 2 písm. b/ zákona o rodičovskom príspevku, patrí žalovanému. Žalovaný ako správny orgán konštatoval, že posúdenie zdravotného stavu je v kompetencií posudkového lekára, k tomu však súd dodáva, že rozhodnutie v konaní o priznaní ako aj o odňatí rodičovského príspevku vydáva správny orgán, ktorý aplikuje právnu normu na zistený skutkový stav so zreteľom na tvrdenia a argumenty, a má mať na zreteli, že nie je postačujúce, aby správny orgán bez ďalšieho, formálne prevzal nezdôvodnený záver posudkového lekára. Správny orgán je povinný náležite dbať na dostatočné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie svojich rozhodnutí individualizovaným záverom a obdobné nároky je povinný klásť aj na lekárske posudky, ktoré sú podkladom jeho rozhodnutí.
28. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a pripojeného administratívneho spisu je potrebné poukázať na to, že v odôvodnení lekárskeho posudku chýba vyhodnotenie ďalších zdravotných komplikácií dieťaťa. Posudkový lekár nijakým spôsobom neodôvodnil ani svoje tvrdenie, o atopicom ekzéme a iných diagnózach, trpí encefalopatiou, je mentálne subnormný, hyperkinetockou poruchou osobnosti, správania, separačnou úzkosťou a dyslaliou, a ktorá odporúča aj naďalej jeho sledovanie v špeciálnej pedopsychologickej, neurologickej, nefrologickej, logopedickej ambulancii. Pre nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa zo zdravotnej indikácie sa doporučuje ponechať dieťa mimo kolektívu. Pretrváva závažná hyperkinetická porucha koncentrácie pozornosti, zmyslových funkcii zrakových a sluchových, Dyslalia, encefalopátia s ľahkou mozgovou dysfunkciou, separačná úzkosť, jeho mentálny vývin, vývin jemnej a hrubej motoriky je opozdený, aj naďalej sa pravidelne každú noc pomočuje, o ktorých žalobkyňa doložila lekárske správy, ale konštatovanie posudkového lekára neodôvodňuje presvedčivo záver, že maloletý nepotrebuje osobitnú starostlivosť.
29. Súd opakovane vyslovuje názor, že nie je postačujúce, aby správny orgán bez ďalšieho, formálne a nekriticky prevzal nedostatočne zdôvodnený záver posudkového lekára. Správny orgán je povinný dbať na dostatočné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie svojich rozhodnutí. Absenciu odôvodnenia správneho rozhodnutia pritom nie je možné nahradiť ani vo vyjadrení k žalobe, resp. v iných vyjadreniach pred správnym súdom. Súd súhlasí s názorom, že nemôže spochybňovať závery odborníkov. To však nezbavuje povinnosti žalovaného ako správneho orgánu vydať rozhodnutie, ktoré nie je náležite odôvodnené. Ak lekárske posudky, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu, nie sú dostatočne a dôveryhodne zdôvodnené, je úlohou správneho orgánu, aby zabezpečil odstránenie takýchto nedostatkov v rámci správneho konania. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal, nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné najmä pre účastníkov konania (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19. októbra 2005, sp. zn. 4So/266/04).
30. Správny súd z vyššie uvedených dôvodov zrušil obe rozhodnutia orgánov verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a d/ SSP, a vec vracia správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie a tiež pripomína, že v zmysle § 191 ods. 6 SSP, sú orgány verejnej správy povinné sa riadiť pri opakovanom konaní a rozhodnutí právnym názorom správneho súdu.
31. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP a úspešnej žalobkyni priznal právo na úplnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný.
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.