Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-48Er/1278/2014

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v exekučnej veci oprávneného Blackside, a.s. so sídlom v Bratislave na ulici Mlynské nivy č. 48, IČO: 48 191 515, zastúpeného AK Herceg, s.r.o., IČO: 35 890 240, so sídlom kancelárie v Bratislave na Košickej ulici č. 56 proti povinnej A. B., nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v C. D. E. B. F. XX zastúpenej občianskym združením ZEMPLÍN – S, IČO: 53 360 851, so sídlom v Michalovciach na Topolianskej ulici č. 2829/174, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Alexandrou Cicuttovou so sídlom Exekútorského úradu v Piešťanoch na Hollého ulici č. 23, pod sp. zn. EX 123/2014 o vymoženie 1.876,54 Eur s prísl., o odvolaní povinnej proti uzneseniu Mestského súdu Košice č.k. K2-48Er/1278/2014 – 94 zo dňa 29.11.2024

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že súd poverením č. 5803 148146 zo dňa 11.04.2014 poveril súdneho exekútora v zmysle ust. vykonaním exekúcie na základe platobného rozkazu Okresného súdu Košice II, číslo konania 38Rob/72/2013-37 zo dňa 13.8.2013. Dňa 18.11.2024 bol súdu doručený návrh povinnej na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnila tým, že už bola uhradená vymáhaná istina 1.876,54 Eur s prísl., teda suma v celkovej výške 12.191,78 Eur, nakoľko podľa vyúčtovaní od súdnej exekútorky bola vymožená do 29.11.2019 suma 2.034,53 Eur, za obdobie od 30.11.2019 do 17.3.2020 suma 2.144,03 Eur, za obdobie od 18.3.2020 do 27.4.2021 suma 2.409,43 Eur, za obdobie od 28.4.2021 do 31.3.2023 suma 2.730,67 Eur a za obdobie od 1.4.2023 do 31.1.2024 suma 2.861,12 Eur. Na základe týchto tvrdení povinná navrhla zastavenie exekúcie podľa Ďalej namietala, že jej nikdy nebolo rozhodnutie Okresného súdu Košice II, č. k. 38Rob/72/2013-37 zo dňa 13.8.2013 doručené do vlastných rúk, teda je neprávoplatné a z tohto dôvodu je exekúcia neprípustná. Na záver povinná vytýkala nesprávne označenie oprávneného vo vyúčtovaní zo dňa 31.1.2024, kde bola uvedená spoločnosť Blackside a.s. pričom tento subjekt sa stal oprávneným až po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia Mestského súdu Košice zo dňa 22.2.2024, z čoho je zjavné, že sa tak stalo neskôr, než bolo vydané vyúčtovanie zo dňa 31.1.2024. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , 2, 3 Exekučného poriadku. Konštatoval, že súdna exekútorka vyčíslila vymáhaný nárok v tomto exekučnom konaní k začatiu exekúcie, t.j. k 27.3.2014 v celkovej sume 3.512,52 Eur, v ktorej je zahrnutá výška istiny, príslušenstva pohľadávky, trov oprávneného, odmeny súdnej exekútorky a hotových výdavkov. Z vyjadrenia súdnej exekútorky vyplýva, že povinná mylne zrátava sumy jednotlivých vyúčtovaní spolu, pričom vo vyúčtovaní sú uvedené vykonané úhrady v celom exekučnom konaní. Každé vyúčtovanie exekučného konania je vždy vyčíslené ku dňu jeho vyhotovenia, pričom zohľadňuje všetky úhrady vykonané od začatia exekúcie až ku dňu vyhotovenia vyúčtovania, nie je vyhotovované za obdobia medzi jednotlivými vyúčtovaniami. Na záver vyjadrenia súdna exekútorka predložila súdu prehľad úhrad od začatia exekučného konania, z ktorého vyplýva, že od 2.9.2017 do 30.9.2024 bolo v prospech

exekúcie, zrážkami z dôchodku povinnej, vykonaných celkom 81 úhrad v celkovej sume 2.994,61 Eur. Súdna exekútorka vyčíslila stav vymáhanej a vymoženej čiastky ku dňu 28.10.2024, z ktorého vyplýva, že výška vymáhaného nároku k 28.10.2024 je 7.975,06 Eur, uhradené bolo 2.994,61 Eur, teda k 28.10.2024 ostáva vymôcť sumu 4.980,45 Eur. Súd prvej inštancie vychádzajúc z obsahu súdneho spisu a doložených listín nemal za preukázané tvrdenie povinnej, že celkovo doposiaľ uhradila v tomto exekučnom konaní sumu 12.191,78 Eur, nakoľko jednotlivé vyúčtovania exekúcie od súdnej exekútorky nie sú vyčísľované za obdobia tak, ako to uviedla povinná vo svojom podaní, ale vždy celkovo k dátumu vyhotovenia vyúčtovania. Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní uhradenej časti vymáhaného nároku je potrebné vychádzať z posledného vyúčtovania exekučného konania a nie zo sčítania súm uvedených vo všetkých predchádzajúcich vyúčtovaní exekučného konania. Povinná namietla nenadobudnutie právoplatnosti exekučného titulu, nakoľko jej nikdy nebol doručený do vlastných rúk. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie nahliadnutím do pripojeného spisu Okresného súdu Košice II, sp. zn. 38Rob/72/2013 a zistil, že podľa doručenky pripojenej pri platobnom rozkaze č. k. 38Rob/72/2013-37 zo dňa 13.8.2013 bol odporkyni (povinnej) platobný rozkaz doručený do vlastných rúk, ktorý prevzala dňa 26.10.2013. Doručovanie exekučného titulu bolo vykonané prostredníctvom Mestskej polície Košice, ktorá uvedené skutočnosti potvrdila v správe súdu doručenej dňa 28.10.2013, teda že menovaná (B. A. /XXXX/) zásielku prevzala osobne v mieste trvalého bydliska dňa 26.10.2013. V predmetnom platobnom rozkaze bola odporkyňa (povinná) riadne poučená o možnosti podať odpor proti platobnému rozkazu v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote odo dňa jeho doručenia. Odpor proti platobnému rozkazu podaný nebol, platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, teda je spôsobilý byť riadnym exekučným titulom, na podklade ktorého sa vykonáva exekúcia. Na základe uvedeného platobný rozkaz dňa 12.11.2013 nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným. Podľa právneho predpisu účinného v čase vydania a doručovania platobného rozkazu (exekučného titulu), teda Občianskeho súdneho poriadku, konkrétne jeho ust. , v zmysle ktorého údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka") sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doklad o doručení písomnosti súdu, tzv. doručenka, má povahu verejnej listiny. Ak účastník konania spochybňuje správnosť údajov uvedených na doručenke, je povinný o tom súdu predložiť dôkazy a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie. Keďže právna úprava priznáva doručenke povahu verejnej listiny, súd vychádza z údajov na doručenke, a kým nie je preukázaný opak, považuje údaje na doručenke za pravdivé a bez preukázania opaku nemôže spochybňovať údaje na doručenke. Na základe vykonaného dokazovania a citovanej právnej úpravy, súd prvej inštancie dospel k záveru, že nebola preukázaná vada platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Košice II, č. k. 38Rob/72/2013-37 zo dňa 13.8.2013, pre ktorú by u platobného rozkazu absentoval niektorý zo znakov exekučného titulu, v danom prípade vykonateľnosť. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že v zmysle ust. Exekučného poriadku podstatnou náležitosťou exekučného titulu je jeho vykonateľnosť a nie právoplatnosť, ako to namietla povinná. Povinná správne poukázala na nesprávnosť označenia oprávneného vo vyúčtovaní zo dňa 31.1.2024, kde bola ako oprávnený uvedená spoločnosť Blackside a.s. pričom uznesenie o zmene účastníka na strane oprávneného nadobudlo právoplatnosť dňa 28.3.2024, avšak jedná sa o chybu v písaní, ktorá nemá vplyv na rozsah doposiaľ uhradenej pohľadávky, inak povedané, nie je dôvodom na zastavenie exekúcie. Na záver konštatoval, že nie sú preukázané podmienky vymedzené Exekučným poriadkom pre zastavenie exekúcie, exekúcia začala dôvodne, a preto návrhu povinnej na zastavenie exekúcie nebolo možné vyhovieť a súd tento návrh zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie povinná a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a exekúciu zastavil. Namietala, že súdna exekútorka JUDr. Cicuttová bezdôvodne nepriložila k návrhu na zastavenie exekúcie všetky ňou vydané písomností, a to najmä konečné vyúčtovanie k exekúcii sp. zn. EX 123/2014 z 5.4.2022. Vystavením konečného vyúčtovania exekučného konania mala byť exekúcia EX 123/2014 aj v súlade s § 60 EP zastavená a následne poverenie malo byť bezodkladne vrátené zo strany exekútora na Okresný súd Košice II, ktorý poverenie vydal. Povinná uviedla, že na základe predložených dôkazov podáva návrh na zastavenie exekúcie aj podľa § 58 ods. 1 EP. Exekučným titulom mal byť platobný rozkaz č. 38Rob/72/2013 z 13.08.2013, ktorý vydal Okresný súd Košice II. Opierajúc sa o uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2022-9 napriek tomu, že povinná v lehote 15 dní nepodala na Okresnom súde odpor proti platobnému rozkazu, ten sa nemohol stať právoplatným exekučným titulom. Ústavný súd SR vo veci zjednotenia právneho názoru vysloveného I. senátom Ústavného súdu SR v uznesení I. ÚS 166/2021 z 20.04.2021 a odlišného právneho názoru, ku ktorému dospeli III. senát Ústavného súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 324/2021, takto rozhodol „ak právna úprava umožňuje spotrebiteľovi podať proti

platobnému rozkazu vydanému vyšším súdnym úradníkom odpor v lehote 15 dní od jeho doručenia, pričom odpor musí byť vecne odôvodnený, potom výklad a uplatnenie § 53 ods. 3 písm. e) EP nie je v súlade so základným právom spotrebiteľa na súdnu ochranu podľa SR, ak súd v exekučnom konaní odmietne preskúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré mali vplyv na vymáhaný nárok vzniknutý v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou z dôvodu, že spotrebiteľ proti platobnému rozkazu odpor nepodal“. Uznesenie PLz. ÚS 1/2022-9 s odôvodením, že „nie je v súlade so základným právom spotrebiteľa na súdnu podľa SR, ak súd v exekučnom konaní odmietne preskúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré mali vplyv na vymáhaný nárok vzniknutý v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou z dôvodu, že spotrebiteľ proti platobnému rozkazu odpor nepodal“....bráni považovať nepodanie odporu proti platobnému rozkazu za platný a vykonateľný exekučný titul. Bola toho názoru, že v danom prípade tiež ide o neplatný exekučný titul – nepodanie odporu proti platobnému rozkazu v spotrebiteľskej veci. Povinná predložila listinné dôkazy a to konečné vyúčtovanie z 05.04.2022, poverenie na vykonanie exekúcie a platobný rozkaz sp. zn. 38Rob/72/2013.

3. K odvolaniu povinnej podala vyjadrenie súdna exekútorka JUDr. Alexandra Cicuttová. Uviedla, že trvá na už uvedenom v podaní zo dňa 28.10.2024. Naviac dodala, že stav vymáhanej pohľadávky v predmetnom exekučnom konaní preukazuje aj výpisom z elektronického systému súdneho exekútora, ktorý bol vyhotovený ku dňu 27.01.2025 a vyplýva z neho, že k vymoženiu zostáva v prospech oprávneného suma 3.674,89 Eur a v prospech trov exekúcie suma 1.294,47 Eur. Rovnako predložila aj prehľad úhrad pre oprávneného a súdneho exekútora. Ako aj podanie oprávneného zo 04.12.2024, z ktorého vyplýva stanovisko oprávneného o neuhradení vymáhanej pohľadávky. Listina zo dňa 05.04.2022 (č.l. 107), ktorú prikladá vo svojom podaní povinná a ktorá bola vyhotovená zamestnancom p. C. má neupravený názov – zamestnankyňa uviedla omylom „konečné vyúčtovanie“ pričom tento text mal byť zmenený. Avšak ani táto pisárska chyba nie je dôvodom pre zastavenie exekučného konania pre vymoženie pohľadávky a jej prísl. vrátane trov konania, nakoľko táto situácia nenastala. Ku dňu 27.01.2025 zostáva k vymoženiu v prospech oprávneného suma 3.674,89 Eur a pre súdneho exekútora suma 1.294,47 Eur. Na základe vyššie uvedených skutočností a predložených dôkazov navrhla súdna exekútorka podanie povinnej zamietnuť.

4. Oprávnený sa k podanému odvolaniu povinnej písomne vyjadril vo svojom stanovisku zo dňa 30.01.2025. Uviedol, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považuje za správne a navrhol odvolanie povinnej zamietnuť. Pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní EX 123/2014 nie je vymožená, preto nie je dôvod na zastavenie exekúcie. Povinná tvrdila, že exekučný titul sa nemohol stať právoplatným, ale na podporu svojho tvrdenia neuviedla žiadne argumenty.

5. Ďalšie vyjadrenia zo strany účastníkov neboli podané.

6. Krajský súd ako súd odvolací ( (ďalej len „“) po zistení, že odvolanie podala povinná v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa a ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel k záveru, že odvolanie povinnej je dôvodné.

7. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované ( prvej vety ).

8. Podľa prvá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

10. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 (exekučné konanie bolo začaté pred 1. aprílom 2017, pozn.) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

11. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie zistil, že exekučné konanie proti povinnej sa začalo dňa 03.04.2014, kedy bol u súdnej exekútorky JUDr. Alexandry Cicuttovej podaný návrh na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v konaní je platobný rozkaz Okresného súdu Košice II, č.k. 38Rob/72/2013-37 zo dňa 13.08.2013, vydaný vyšším súdnym úradníkom, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.11.2013. Uvedený platobný rozkaz ukladal povinnej zaplatiť právnemu predchodcovi oprávneného G. G., H., sumu 1.876,54 Eur, úrok vyčíslený ku dňu 22.11.2012 v sume 67,14 Eur, úrok z omeškania vyčíslený ku dňu 22.11.2012 v sume 574,32 Eur, úrok 18,40 % ročne zo sumy 1.876,54 Eur od 23.11.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 1.876,54 Eur od 23.11.2012 do zaplatenia, poplatky 5,98 Eur a trovy konania 326,44 Eur, všetko do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu. Dňa 11.04.2014 bolo súdnej exekútorke udelené poverenie na vykonanie exekúcie.

12. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že je pravdou, že exekučné konanie nie je považované za štandardné sporové konanie. Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu, pričom exekučný súd vo väčšine prípadov meritórne nerozhoduje a nepreskúmava existenciu a obsah hmotnoprávneho vzťahu pred vydaním exekučného titulu medzi oprávneným a povinnou, naopak je viazaný exekučným titulom, skutkovým a právnym posúdením tohto vzťahu orgánom, ktorý exekučný titul vydal. Právoplatné rozhodnutie môže účastník napadnúť len mimoriadnymi opravnými prostriedkami, a to návrhom na obnovu konania, dovolaním alebo mimoriadnym dovolaním. V exekučnom konaní sa správnosť tohto rozhodnutia predpokladá, pokiaľ nenastanú skutočnosti predpokladané Exekučným poriadkom, ktoré by viedli k zastaveniu exekúcie vedenej na základe tohto rozhodnutia. V zmysle Exekučného poriadku ide o okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu (nie pred jeho vydaním) a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú dané iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (§ 50 Exekučného poriadku).

13. V zmysle § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

14. v taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu zastaviť bez zreteľa na to, či to účastník exekučného konania navrhol ( Exekučného poriadku).

15. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

16. Námietky povinnej v podanom odvolaní smerovali aj proti vecnej správnosti a zákonnosti samotného exekučného titulu, resp. konaniu, ktoré mu predchádzalo. Tieto námietky mohla povinná uplatniť v základnom konaní v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý však nepodala, a preto platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť.

17. Zastaviť exekúciu z dôvodu, že nebolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, možno najmä v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v prípade, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky. V exekučnom konaní vo väčšine prípadov exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, ani zákonnosť postupu súdu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania môže exekučný súd vstúpiť napr. v prípade, že rozhodnutie je vydané v rozhodcovskom konaní.

18. V súvislosti s uvedeným však odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR zo dňa 07.09.2023, č.k. III. ÚS 166/2023-51, z ktorého odvolací súd cituje „ústavný súd akcentuje, že je nevyhnutné interpretovať ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 eurokonformne, a to tak, že všeobecnému súdu v exekučnom konaní prináleží skúmať exekučný titul - platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom z hľadiska posúdenia dôvodnosti vymáhania nároku, ktorý má pôvod v spotrebiteľskej zmluve, teda skúmať, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či netrpí vadami, ktoré majú vplyv na nárok vymáhaný v exekučnom konaní, čo predstavuje vyhodnotenie súladu exekučného titulu so zákonom“... „sťažovateľka však v priebehu exekučného konania (po udelení poverenia na vykonanie exekúcie) podala návrh na zastavenie exekúcie okrem iného aj podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Týmto je v štádiu posudzovania návrhu na zastavenie exekúcie vytvorený priestor pre okresný súd napraviť pochybenie, ktorého sa dopustil pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, a exekučný titul skúmať z hľadiska posúdenia dôvodnosti vymáhania nároku, ktorý má pôvod v spotrebiteľskej zmluve, teda skúmať, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či netrpí vadami, ktoré majú vplyv na nárok vymáhaný v exekučnom konaní (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku)“... „ pokiaľ ide o argument okresného súdu, že sťažovateľka sa proti platobnému rozkazu mohla brániť podaním odporu v základnom konaní, pričom však toto svoje oprávnenie nevyužila, tu ústavný súd konštatuje, že v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora C-448/17 je problematickou už samotná situácia, keď je právomoc vydať platobný rozkaz zverená vyššiemu súdnemu úradníkovi, možnosť podania odporu je limitovaná lehotou 15 dní a odpor je nutné vecne odôvodniť. Pre súdny dvor nie je rozhodujúcou okolnosťou spôsobilou zvrátiť záver o nenaplnení cieľov smernice 93/13/EHS, či spotrebiteľ možnosť podať odpor využil alebo nevyužil. Podľa Súdneho dvora vnútroštátna právna úprava, ako je právna úprava Slovenskej republiky, vyvoláva nezanedbateľné riziko, že spotrebiteľ odpor nepodá. Z tohto pohľadu je preto skutočnosť, že spotrebiteľ odpor proti platobnému rozkazu nepodal, irelevantná“ ( pozri aj nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 193/2023 zo dňa 13.07.2023, zjednocujúce uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2022 zo dňa 15.06.2022).

19. S poukazom na uvedené a v súlade s citovaným nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky tak odvolací súd konštatuje, že exekučný súd má právomoc v exekučnom konaní preskúmať exekučný titul a exekúciu (v časti, či celú) zastaviť, ak je exekučným titulom platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom a ak sa vymáha nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom v základnom konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, resp. vymáhaná suma (alebo jej časť) vychádza z neprijateľnej zmluvnej podmienky.

20. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa zrušil odvolaním napadnuté uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

21. Vo vzťahu k námietke povinnej, že vzhľadom na písomnosť zo dňa 05.04.2022 vydanú súdnou exekútorkou označenú ako konečné vyúčtovanie mala byť exekúcia pre vymoženie pohľadávky

zastavená, odvolací súd uvádza, že z výpisu elektronického systému súdnej exekútorky vyhotoveného ku dňu 27.01.2025 jednoznačne vyplýva, že pohľadávka (spolu s príslušenstvom a trovami exekúcie) vymáhaná v tomto exekučnom konaní ešte nebola vymožená, nakoľko k vymoženiu v prospech oprávneného zostáva suma 3.674.89 Eur a v prospech trov exekúcie zostáva suma 1.294,47 Eur. Na uvedenom nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že písomnosť zo dňa 05.04.2022 bola v dôsledku pisárskej chyby nesprávne označená ako konečné vyúčtovanie.

22. Úlohou súdu prvej inštancie preto v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť návrh povinnej na zastavenie exekúcie a na základe pripojeného súdneho spisu základného konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul posúdiť, či v danom prípade ide o nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Ak súd dospeje k záveru, že ide o nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, bude jeho úlohou spotrebiteľskú zmluvu preskúmať a posúdiť, či táto obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, resp. či sa v exekučnom konaní vymáha nárok, ktorý má svoj podklad v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Ak pôjde o takýto nárok, následne bude úlohou súdu exekúciu v závislosti od charakteru neprijateľnej zmluvnej podmienky v časti alebo celú zastaviť. Ak dospeje súd k záveru, že v danom prípade nejde o nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy (resp. spotrebiteľská zmluva neprijateľné zmluvné podmienky neobsahuje), rovnako bude jeho úlohou opätovne rozhodnúť o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, avšak v súlade s vyššie prezentovaným názorom odvolacieho súdu, že v štádiu exekučného konania vo väčšine prípadov exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (,2 ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (,2 ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).