Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8To/13/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr. Moniky Halkociovej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 04.09.2025, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin nebezpečné vyhrážanie podľa , ods. 2 písm. a/, b/ a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 7T/9/2025 zo dňa 22.04.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa /, e/, ods. 3 z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe

Obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E., F. C., t. č. ÚVV a ÚVTOS Prešov,

u k l a d á :

Podľa , úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka.

Podľa / ho pre výkon uloženého trestu zaraďuje do na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E., F. C., t. č. ÚVV a ÚVTOS Prešov, uznaný vinným, že

- dňa 12.10.2024 v čase okolo 19.00 hod. v meste C., pod vplyvom požitého alkoholu, prišiel pred obytný dom na ulici G. popisné číslo XXXX/X, na ktorom pred vchodovými dverami zvonil na byt svojej bývalej družky H. I. žijúcej na prvom poschodí, ktorej následne niečo hodil do okna kuchyne jej bytu, načo H. I. vyšla von so svojou dcérou H. a synom D. a keď ich videl vychádzať von z bytovky, vykročil proti ním so zovretými päsťami a smeroval na svoju bývalú družku H. I., na čo sa jej syn D. I. postavil medzi svoju mamu, H. I. a obvineného A. B. so slovami „hej, čo robíš“, obvinený A. B. sa pokúsil nohou kopnúť D. I. do oblasti slabín, čo sa mu však nepodarilo, nakoľko D. I. zachytil jeho nohu a následne ho zvalil na zem a vravel mu, aby sa ukľudnil, pričom sa obvinený A. B. vyhrážal D. I. slovami, že ho zabije, že mu rozbije hubu, potom sa obvinený A. B. postavil zo zeme, zaútočil fyzicky na D. I. tým spôsobom, že ho rukou udrel do oblasti pravého oka a do oblasti sánky, D. I. sa snažil brániť rukami a následne obvinený A. B.

kričal bývalej družke H. I., že keď si ona niekoho nájde tak ju okamžite zabije a potom zabije seba, snažil sa dostať do bezprostrednej blízkosti k bývalej družke H. I. st., v čom mu snažil zabrániť D. I., postavil sa pred mamu a snažil sa ho odstrkovať, pričom ho obvinený A. B. chytil rukami za oblečenie, druhou rukou za rameno, ako chcel zaútočiť, tlačil ho od H. I., pričom ho udrel do ľavej paže, kedy poškodený D. I. pocítil bolesť v ramene, a keď sa vytrhol zo zovretia, začal D. I. kričať, že ho zabije, že mu odreže ruky, že si ho niekto počká a dobije na smrť, že si niekoho najme, kto D. zabije, pričom strkal rukami do D. I., dvakrát ho opľul a snažil sa o strkanie aj do svojej bývalej družky H. a jej dcéry H. I., ktorým zakričal, že zmiznú, že ich všetkých pozabíja a D. I. zopakoval, že mu odreže obe ruky, pričom obvinený A. B. svojej bývalej družke H. I. od začiatku mesiaca október 2024 znepríjemňoval život aj tým, že v meste C. vyskočil spoza rohu, keď šla po meste, v minulosti preto vozil do práce autom H. I. jej otec, nakoľko sa obávala, ako aj sa obáva správania sa obvineného A. B. a poškodení H. I., jej syn D. I. a jej dcéra H. I. majú zo správania sa obvineného A. B. strach a dôvodnú obavu o život a zdravie, pričom obvinený A. B. pri útoku na poškodeného D. I. mu spôsobil zranenia, a to vyvrtnutie a natiahnutie plecového kĺbu vľavo, pomliaždenie očnice vpravo a pomliaždenie uhla sánky vpravo, zranenia ľahké s dobou liečenia a obmedzení v obvyklom spôsobe života v trvaní najmenej 21 dní,

teda z toho, že inému sa vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe a inému úmyselne ublížil na zdraví, čím spáchal prečin nebežného vyhrážania podľa , ods. 2 písm. a/, písm. b/ s poukazom na / a prečin ublíženia na zdraví podľa .

Za to mu okresný súd uložil podľa , s použitím /, písm. h/ , , , úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa / ho pre výkon uloženého trestu zaradil do na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa / mu uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou a ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Podľa mu uložil povinnosť nahradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, škodu vo výške 188,76 eur.

Obžalovaný podal písomne v lehote odvolanie, v ktorom namietal nesprávnosť výrokov rozsudku, nesprávnosť skutkového zistenia a nejasnosť skutkového zistenia. Poukazoval na to, že ak uviedol, že z videozáznamu vyhotoveného svedkom J. B. súd zistil, že obžalovaný sa smerom k poškodeným vyjadril, že „Chápeš? Pôjdeš dole, keď nebude mier, za zneužívanie a psychické týranie mojej osoby, teraz to je jedno, keď tu nebude, keď nebude mier, bude vojna, ja to nedopustím“ a následne obžalovaný oslovil svedka B. a odchádzal preč, pričom poškodená H. I. st. sa za ním rozbehla a chytila ho za vetrovku, tak súd videozáznam z predmetnej udalosti súd opísal v rozpore so skutkovým stavom. Po výrokoch obžalovaného, ktoré súd uviedol, reagoval D. I., ktorý hovoril: „dobre, ešte dačo?“ Následne hovorila H. I. st.: „môžeš ísť“ a následne sa H. I. st. za obžalovaným rozbehla, za ňou a za obžalovaným kráčali jej deti a H. I. st. začala obžalovaného biť, nie je zrejmé, prečo súd uviedol, že H. I. D. chytila obžalovaného za vetrovku, ak z videozáznamu je zrejmé, že H. I. st. preukázateľne obžalovaného udierala a bránila mu z miesta odísť. Zároveň z videozáznamu je zrejmé, že D. I. hovorí svojej matke H. I. st.: „Nechaj ho!“, a teda sám syn upozorňuje svoju matku na to, aby obžalovaného nebila, uvedené výroky a útoky poškodených smerom k obžalovanému však už súd neuvádza. Takto, podľa obžalovaného, je zrejmé, že súd tento dôkaz opísal v rozpore so skutkovým stavom. Obžalovaný poukazoval na tento dôkaz, pretože ide, podľa jeho názoru, o objektívny dôkaz, ktorý preukazuje, že poškodení žiadny strach a obavu o život a zdravie nemali, pretože nielenže bránili obžalovanému z miesta odísť, ale práve naopak, pri odchode obžalovaného z miesta poškodená H. I. st. bila obžalovaného. Je teda zrejmé, že poškodená nie je v tejto veci obeťou, pretože obeť neuteká za páchateľom a nebije ho. Z videozáznamu je zrejmé, u koho bola agresivita a násilie preukázané. Vytýkal, že nie je zrejmé, prečo súd pri hodnotení skutkového stavu nevyhodnotil všetky dôkazy, ale iba výpovede poškodených a obžalovaného a je zrejmé, že pri hodnotení skutkového stavu súd nevzal do úvahy videozáznam, ktorý poskytuje objektívny pohľad na skutok a zároveň takisto nehodnotil i výpoveď svedka J. B. z prípravného konania zo dňa 12.12.2024, pričom svedok B. jednoznačne identifikoval agresívnejšiu osobu, a to poškodeného D. I.,

zároveň popisoval, že išlo o bitku dvoch mužov, ktorí sa udierali päsťami. V tejto súvislosti svedok usvedčil i D. I. z klamstva, pretože ten v prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní tvrdil, že sa s obžalovaným nebil a že ho neudieral päsťami. Teda objektívny dôkaz preukazuje, že poškodený D. I. vo svojich výpovediach, týkajúcich sa konfliktu s obžalovaným, klamal, keď tvrdil, že on nepoužíval päste a nebil sa. Ďalej obžalovaný namietal, že súd takisto nehodnotil tú skutočnosť, že pred začatím hlavného pojednávania dňa 18.02.2025 pred pojednávacou miestnosťou poškodená H. I. D. pristúpila k svedkovi B. a komunikovala s ním, pričom následne pri svojej výpovedi svedok B. začal popisovať skutok inak, ako ho popisoval v prípravnom konaní a až následne uviedol, že sa to stalo tak, ako to popísal v prípravnom konaní. Z pohľadu obžalovaného, súd založil svoj výrok o vine a za dôveryhodné vyhodnotil subjektívne tvrdenia troch členov rodiny I., a to matky a jej detí, pričom u týchto osôb je zrejmé, že voči obžalovanému cítia dlhodobú silnú nenávisť a dodal, že podľa jeho názoru, poškodení sa mohli od dňa skutku 12.10.2024 spoločne neobmedzene radiť a dopĺňať svoje tvrdenia vzhľadom na to, že žijú v spoločnej domácnosti, na rozdiel od obžalovaného, ktorý bol po celý čas vo väzbe. Poškodená I. st. pozná obžalovaného, pozná jeho správanie, pretože s ním žila spoločne 7 rokov vo vzťahu. Poškodená I. st. napriek vedomosti, že obžalovaný má zákaz priblíženia sa na základe rozhodnutia súdu, toto rozhodnutie sama nerešpektovala, nezavolala políciu, pričom vedela, že dôjde ku konfliktu vzhľadom na predchádzajúce konflikty s obžalovaným, opustila byt a išla za ním. Ak by poškodená pociťovala strach, rozhodne by za obžalovaným nevyšla z bytu na ulicu. Poškodená uviedla vo svojom výsluchu v prípravnom konaní, že chcela aspoň niečo spraviť. Poškodená I. st. zároveň vedome zatiahla do konfliktu aj svoje deti, nepovedala im, aby ostali doma, aby sa do konfliktu nezapájali, pričom vedela, že obžalovaný sa s nimi nemá stretávať. Poškodená I. D., počas konfliktu s obžalovaným, tomuto zobrala klobúk, pričom sama uviedla, že vedela, že tento má pre neho nejakú zvláštnu hodnotu, teda vedela, že týmto svojím konaním ho len bude provokovať, uviedla „Klobúk bol dôvodom, prečo obžalovaný pri nás ostal. Mala som ten pocit, pretože obžalovaný si zakladá na veciach, ktoré nosí. Majú pre neho akúsi rituálnu hodnotu.“ Poškodená I. st. vedela, že tým, že zoberie obžalovanému klobúk, tak tento ho bude chcieť vrátiť a nebude chcieť odísť, teda vedome svojím konaním zadržiavala obžalovaného na mieste a nechcela, aby z miesta odišiel. Poškodená I. st. v prípravnom konaní menila svoje výpovede, dramatizovala a doplňovala nové skutočnosti, ktoré sa dozvedela až zo spisu (konkrétne z videozáznamu). Zároveň poškodená I. st. v prípravnom konaní vo svojej výpovedi uviedla: „On mi nič nespraví. Vonku som sa nebála, že ma zabije, on je potkaní človek.“ Teda sama poškodená vylučovala obavu o svoj život a zdravie. Na hlavnom pojednávaní poškodená I. st. uviedla, že obžalovanému nepovedala, že je potkan, pričom v prípravnom konaní uviedla, že obžalovaný je potkaní človek. Takto vlastným spôsobom hodnotil vykonané dôkazy. Obžalovaný pokračoval pripomienkami k právnemu posúdeniu skutku, keď objektívna stránka tohto trestného činu spočíva vo vyhrážkach páchateľa inej osobe smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom, že to u takejto osoby môže vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. Pri danom prečine vždy treba brať do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu, spoločné správanie páchateľa a obete pred spáchaním a po spáchaní činu nevynímajúc. Prihliadať je potrebné aj na to, ako subjektívne pociťuje ujmu ten, voči ktorému vyhrážka smeruje. Na vyvodenie trestnej zodpovednosti za predmetný prečin sa obligatórne nevyžaduje reálne fyzické spôsobenie ujmy, avšak musí ísť o vyhrážky alebo iné konanie takej intenzity a „kvality“, že dôvodne vzbudzujú obavu o život (zdravie) iného, pretože reálne hrozí, že dôjde bezprostredne k ich uskutočneniu. V tejto súvislosti je preto potrebné, aby bolo vyhrážanie starostlivo hodnotené, pretože toto je potrebné dôsledne odlišovať od prejavov, pri ktorých síce boli použité „silné slová“, ale tieto neboli postavené na reálnych základoch, a teda neboli spôsobilé vzbudiť u inej osobe dôvodnú obavu o jej život, pričom podstata skutku najmä pri činoch násilného charakteru by mala byť tvorená predovšetkým monológovou časťou výsluchu poškodenej osoby v zmysle (za predpokladu, že iné dôkazy dostupné nie sú). Doplňujúce otázky zo strany osoby vykonávajúcej výsluch v zmysle by nemali túto činnosť nahrádzať (napr. položením otázky, či mala obeť obavu o svoj život, či sa jej útočník vyhrážal zabitím a pod.). Pokiaľ sú však otázky na doplnenie a spresnenie výpovede položené, mali by byť položené v abstraktnej rovine tak, aby v nich nebola obsiahnutá podstata odpovede (tzv. sugestívne otázky), keďže tieto v zmysle prípustné nie sú. Podľa obžalovaného, v tejto trestnej veci nebol vyprodukovaný žiadny hodnoverný dôkaz, ktorý by preukazoval, že skutok sa stal a najmä, neexistuje žiadny hodnoverný dôkaz o tom, že konanie obžalovaného voči poškodeným u nich vzbudilo dôvodnú obavu o život. Práve naopak, vykonané dôkazy preukazujú, že poškodení obavu o život nemali, vyšli dobrovoľne z bytu na ulicu za obžalovaným. Poškodená H. I. st. v reakcii na odchod obžalovaného z miesta sa za ním rozbehla, začala ho biť, pričom na to, aby poškodená H. I. st. nebila obžalovaného, ju upozornil i jej syn D. I.. Zároveň aj D. I. a H. I. ml. pri odchode obžalovaného z miesta nasledovali matku za obžalovaným,

teda oni išli za obžalovaným a nie naopak, teda je preukázané, že žiadny strach, či obavu o svoj život nemali. V tomto konaní poškodení ani raz neuviedli, že by pociťovali obavu o svoj život a zdravie, pričom z objektívnych dôkazov je zrejmé, že poškodení sa obžalovaného nebáli, aktívne vyšli von z bytovky napriek vedomosti o zákaze, nevolali políciu s tým, že došlo k porušeniu zákazu, poškodený I. sa preukázateľne bil s obžalovaným päsťami, nešlo o obranu, ako to tvrdil, ale o bitku, čo potvrdil svedok B., pričom agresívnejší bol svedok I., udieral obžalovaného päsťami. Je zrejmé, že poškodení nie sú žiadne obete, ale aktívni účastníci konfliktu, pričom je preukázané dôkazom - videozáznamom z miesta, že nechceli dovoliť obžalovanému z miesta odísť a poškodená I. st. obžalovaného aktívne bila. Záverom odvolateľ uviedol, že k zmene právnej kvalifikácie, a teda o obvinení z prečinu ublíženia na zdraví sa obžalovaný a jeho obhajca dozvedeli pri poslednom úkone prípravného konania, a to pri preštudovaní spisu dňa 24.01.2025, pričom k uvedenému prečinu nebolo vykonané žiadne dokazovanie v prípravnom konaní. Poškodený I. nebol práceneschopný, nebol obmedzovaný na svojom živote, riadne navštevoval školu v Košiciach, nič nevymeškal, k jeho zraneniam nebol vypracovaný žiadny znalecký posudok. Zranenia si spôsobil sám, pretože sa aktívne zúčastnil bitky s obžalovaným, pričom práve on bol ten agresívnejší aktér, takto to uviedol nezávislý svedok B.. V podstate na základe uvedeného obžalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju ten v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia , v zmysle ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a nezistiac také chyby, po vykonaní svojej prieskumnej povinnosti vo vzťahu k všetkým výrokom napadnutého rozsudku dospel k záveru, že len výrok o treste je potrebné zrušiť a nahradiť ho výrokom odvolacieho súdu, pretože zistil porušenie a neprimeranosť trestu. Ostatné výroky týmto rozsudkom zostali nedotknuté.

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená nárok na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Z opačného pohľadu možno povedať, že neúspech v súdnom konaní nie je možné považovať za porušenie základného práva. Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. ( I. ÚS 19/02, I. ÚS 50/04, I. ÚS 59/04)

Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08)

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005)

Aj z judikatúry Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že v odôvodnení rozhodnutia všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené obžalovaným, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných procesnými stranami konania.

V posudzovanej trestnej veci pred súdom prvého stupňa bolo vykonané dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné.

Okresný súd v podrobnostiach poukázal v dostatočnom rozsahu a korektne na podrobné skutočnosti vyplývajúce z vykonaných dôkazov a rozviedol aj svoje úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov. V otázkach nedotknutých týmto rozsudkom nemá odvolací súd súdu prvého stupňa čo vytknúť.

Je tak namieste zhrnúť, že hoci obžalovaný A. B. síce v podstate tvrdil, že on nikoho nenapadol, ale že to on bol napadnutý, zdôrazňujúc, že po tom, čo ho poškodená H. I. st. hrubo oslovila a nadávala mu a on reagoval vyjadrením, že povie otcovi H. I. st., že využíva zoznamku a že si nepraje, aby sa so svojimi partnermi predvádzala pred spoločnými maloletými deťmi, tak mu strhla z hlavy klobúk a keď sa pre klobúk za poškodenou natiahol, vstúpil medzi nich poškodený D. I. a udrel obžalovaného tak, že spadol na zem, poškodený I. si na obžalovaného kľakol, niečo povedal a následne obžalovaného opätovne udrel, poškodený I. ho znova udrel a strhol sa medzi nimi pästný súboj, pretože poškodený I. obžalovaného znova udrel a H. I. st. pribehla k obžalovanému a začala ho biť rukou a tiež klobúkom, až prišla hliadka mestskej polície a pritom tvrdil, že jeho sa poškodení nebáli, vyšli z domu a voči nemu vystupovali agresívne, tak táto verzia skutočnosti nezodpovedá. O agresívnom, útočnom správaní sa na mieste a v čase činu, je obžalovaný jednoznačne usvedčený dôkazmi, na ktoré poukázal okresný súd.

V prvom rade, aj podľa názoru odvolacieho súdu, z týchto dôkazov nevyplýva, že by poškodení nemali z obžalovaného strach. To, že z domu vyšli, aby hoci aj v osobnom kontakte s obžalovaným dosiahli, aby prestal obťažovať H. I. st. a následne, že pred ním prejavili aktívny odpor, len potvrdzuje, že napriek ohrozeniu zo strany obžalovaného chceli ukončiť jeho obťažujúce správanie.

Poškodená H. I. st., ktorá v spoločnej domácnosti s obžalovaným žila dlhé obdobie, končiace ale tým, že v roku 2016 obžalovaného vykázali z bytu pre rôzne jeho agresívne správanie sa aj voči jej deťom, konala, aj podľa názoru odvolacieho súdu, pôvodne práve z obavy, že obžalovaný jej poškodí majetok. Vyšla za účasti syna a dcéry von smerom k obžalovanému, zjavne, aby predišla škodám a aby bola v prítomnosti spoločných detí, ktoré ju pritom doprevádzali v zjavnej snahe byť jej oporou, uviedla, že samotnému konfliktu predchádzala výzva obžalovaného, aby išla dole, čo najprv ignorovala, no obžalovaný niečo hodil do okna a tak sa poškodená rozhodla ísť pred dom s tým, že poškodení D. I. a H. I. ml. sa rozhodli ju nasledovať. Obžalovaný začal s verbálnymi a fyzickými útokmi, poškodeného D. I. slovne vyzýval a chcel ho kopnúť. Útoky prichádzali zo strany obžalovaného na poškodeného D. I., a to opakovane. Obžalovaný zaútočil na poškodeného D. I. a udrel ho päsťou do tváre. Striedal to oplzlými vyjadreniami a vyhrážkami, podľa odvolacieho súdu zjavne v snahe ho provokovať, keď na adresu jeho mamy uvádzal, že je piča a že keď si niekoho nájde, zabije ju, zabije toho dotyčného a seba, pričom aj na adresu poškodeného tvrdil, že mu odreže obidve ruky, že si ho počká, že uvidí, čo sa s ním stane, keď pôjde po ulici, že zabije H., že zmiznú, že sa postará, ako aj ďalšie útoky popísané už v napadnutom rozsudku. To, že ako poškodená uviedla, opakovane v minulosti volali políciu, ktorá ale nikdy neprišla včas, ale niekedy po 15 minútach po jeho odchode, čím vyjadrila sklamanie nad policajnou nedostatočnosťou, uvádzajúc, že za 8 rokov im polícia nebola schopná pomôcť a že tak to šli vyriešiť sami a že dokonca párkrát polícii aj ukázali neodkladné opatrenie, ale keď obžalovaný uviedol, že nič nerobil, nechali ho odísť, podľa odvolacieho súdu len demonštruje to, pod akým veľkým stresom a strachom boli poškodení, najmä H. I. st. a jej syn D., keď sa postavili obžalovanému na odpor. Výpovede ostatných poškodených jej výpoveď v zásadných smeroch potvrdzujú a ani odvolací súd nemá dôvod im neveriť. Pokiaľ poškodená uviedla, že pred pojednávacou miestnosťou komunikovala so svedkom J. B., no len preto, že mu vtedy poďakovala za to, že zavolal políciu, poškodená vysvetlila do tej miery, že to nijako neznižuje jej dôveryhodnosť. Bolo zároveň namieste prihliadať aj na výpoveď tohto svedka. Z výpovede svedka J. B. vôbec nevyplynulo, ako obžalovaný interpretuje túto výpoveď. Svedok uviedol, že videl dvoch mužov, ktorý sa mlátili a dve ženy, ktoré na neho volali, aby zavolal políciu. To aj urobil, pričom pokiaľ vyhotovil videozáznam, tak nie z celého obdobia skutku, ale až na konci celej udalosti. Výslovne uviedol, že muži sa napádali päsťami, no ten, čo bol so ženami, sa viac bránil. Jeho výpoveď teda len potvrdzuje verzie poškodených a vylučuje pravdivosť verzie obžalovaného. Svedok potvrdil, že poškodená H. I. st. sa mu pred pojednávacou miestnosťou poďakovala za to, že zavolal políciu.

Priamym usvedčujúcim dôkazom nasvedčujú aj znalecké zistenia k osobnosti obžalovaného, ktoré vedú k záveru, že obžalovaný z titulu svojich vlastností bol spôsobilý skutok spáchať a tiež aj to, že jeho dôveryhodnosť neobstojí. Zo znaleckého posudku Psychiatrickej a sexuologickej expertíznej organizácie, s.r.o., č. 184/2024, síce netrpí duševnou chorobou, ani poruchou v zmysle psychózy, nie je duševne chorý, no jeho osobnosť (povahová štruktúra) je nevyrovnane štruktúrovaná, s dominantnými rysmi emočnej nestability, impulzivity, sklonom k skratkovému jednaniu, prítomné sú aj disociálne rysy (nerešpektovanie sociálnych noriem, neschopnosť poučiť sa z predošlých odsúdení, užívanie alkoholu a drog od mladosti, prvé odsúdenie ešte pred 18 rokom života). Je závislý od viacerých psychoaktívnych látok: alkoholu, kanabinoidov (marihuany), psychostimulancií (pervitínu, kokaínu). Jedná sa u neho

o plne rozvinutú psychickú aj telesnú formu závislosti. V čase páchania skutku mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie mohol ovládať. Rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli znížené len pod vplyvom užitého alkoholu(dychovou skúškou po skutku bolo preukázané užitie alkoholu) vo forenzne nepodstatnej miere. Forenzne podstatné zníženie, resp. vymiznutie týchto schopností zistené nebolo. Obžalovaný si toto zníženie rozpoznávacích a ovládacích schopností privodil sám užitím alkoholu, pričom z predošlých skúseností jednoznačne poznal účinok týchto látok na svoju psychiku a správanie. Ide o taký stav, že znalecká organizácia jednoznačne navrhuje nariadiť mu ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou a tiež ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Obhajobe obžalovaného nesvedčí ani to, že z lekárskej správy J. J. I., lekára urgentného príjmu Nemocnice Poprad, a.s. zo dňa 13.10.2024 vyplýva, že poškodený D. I. dňa 12.10.2024 pri napadnutí utrpel pomliaždeniny v oblasti oka a očného viečka vpravo, pomliaždenia v oblasti sánky vpravo, vyvrtnutie ramena vľavo a pravdepodobné poškodenie svalov rotátorovej manžety. Ďalšie vyšetrenia ukázali, že poškodenému D. I. bola predpísaná ortéza na fixáciu ľavého ramenného kĺbu, predpísané cvičenie a odporúčané vyšetrenie magnetickou rezonanciou a následne ortopedické vyšetrenie a že má aj poškodenie šľachy ľavého ramena. Obžalovaný síce neopodstatnene zľahčuje zranenia a ich dôsledky, ktoré poškodenému spôsobil pri predmetnom incidente, no odvolací súd nemal pochybnosti žiadne, nakoľko z vykonaných lekárskych správ nič iné ani nevyplýva.

Z lekárskej správy J. H. K., lekárky chirurgickej ambulancie Nemocnice Dr. Vojtecha Alexandra n.o. v Kežmarku, vyplýva, že poškodený úraz utrpel 13.10.2024 a išlo o vyvrtnutie a natiahnutie plecového kĺbu vľavo, pomliaždenie okolia očnice vpravo, pomliaždenie uhla sánky vpravo, pričom k zraneniam malo dôjsť po napadnutí druhou osobou. Poškodený počas liečenia subjektívne udával bolesti ľavého pleca a obmedzenú hybnosť ľavej hornej končatiny, zranenie si vyžadovalo konzervatívnu liečbu a naloženie ortézy po dobu 3 týždňov a obmedzenie hybnosti ľavej hornej končatiny zasahuje do bežných činností - obliekanie, hygiena, stravovanie, nutná pomoc druhej osoby pri niektorých bežných činnostiach.

K usvedčujúcim dôkazom patria aj správy z elektronickej pošty, na ktoré okresný súd podrobne poukazoval v odôvodnení napadnutého rozsudku. Plynie z nich výrazne negatívne nazeranie obžalovaného na poškodenú, ktoré evokuje jeho snahu psychicky jej extrémne znepríjemňovať život a vyvolávať strach.

Pokiaľ odvolateľ odkazuje na videozáznam vyhotovený svedkom J. B., tak z neho skôr vyplývajú usvedčujúce údaje. Veď keď bolo zaznamenané výhražné správanie obžalovaného, ktorý vyhlasoval smerom k poškodeným, že – „Chápeš? Pôjdeš dole. Keď nebude mier, za zneužívanie a psychické týranie mojej osoby. Teraz to je jedno. Keď tu nebude, keď nebude mier, bude vojna. Ja to nedopustím.“ - tak také výroky skôr svedčia o tom, že sú pokračovaním útočného správania, ako ho poškodení popisovali, než že sú nejakou obranou voči poškodeným. Obžalovaný nimi dokonca vyzýva k pokračovaniu konfliktu a vyhráža sa. Takéto správanie oprávnene viedlo poškodenú H. I. D., že sa za obžalovaným rozbehla a chytila ho za vetrovku. Nakoniec, nechcela, aby obžalovaný odišiel skôr, ako prišla zavolaná polícia a riešila to.

Z uznesenia Okresného súdu Kežmarok zo dňa 15.11.2016 sp. zn. 3Pc/27/2016 právoplatného 09.12.2016, skutočne vyplynulo nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalovanému A. B. bolo zakázané priblížiť sa k žalobcom H. I. D., D. I. a H. I. ml. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a uložené, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou, ani inými prostriedkami nekontaktoval žalobkyňu H. I. D., pričom mu bol zakázaný styk s maloletými deťmi H. B. a L. B. a maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky H. I. D..

Obžalovaný to mal rešpektovať, no zjavne nerešpektoval, keďže z rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 13.2.2019 sp. zn. 7T/64/2018 vyplynulo, že bol uznaný vinným z prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. a/ s poukazom na ustanovenie / a prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa / . Išlo vo svojej podstate o podobné správanie, ako obžalovaný demonštroval poškodeným v tejto veci pred samotným fyzickým kontaktom, no od mesiaca

december 2016 do dňa 16.03.2017, kedy neustále obťažoval a prenasledoval bývalú družku H. I. tam uvedeným spôsobom.

Agresívne správanie sa obžalovaného v nedávnej minulosti, ktorým do konfliktu s prišiel, sa pritom opakovalo, keďže z trestného rozkazu Okresného súdu Poprad zo dňa 19.12.2023 sp. zn. 8T/103/2023 vyplynulo, že bol uznaný vinným z prečinu nebezpečného prenasledovania podľa /, písm. c/, ods. 2 písm. a/ s poukazom na ustanovenie / a prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa / na tom skutkovom základe, že

- v období najmenej od dňa 11.05.2023 do dňa 26.06.2023 v rôznych časoch prevažne v meste C. M. N. G. O. XXXX/X, F. C. a v jeho okolí, v Nemocnici Poprad, vyhľadával prítomnosť poškodenej H. I., a to tým, že stál v blízkosti bytového domu kde býva, zvonil na jej zvonček, keď zišla z bytu ku vchodu tak ju sledoval, sledoval ju na rôznych miestach v meste C., P. Q. P. M. Q., opakovane ju telefonicky na jej mobilný telefón ako aj prostredníctvom emailu kontaktoval na jej email: H., opakovane jej telefonoval aj do práce, pričom jeho že konanie vyvrcholilo v dňoch 25.06.2023 a 26.06.2023, kedy ju opäť osobne kontaktoval tak, že jej dňa 25.06.2023 zvonil na zvonček bytu hoci nebola poškodená doma, napísala mu, je v práci, aby prišiel, aby mala dôkaz o tom, že ju prenasleduje, načo obvinený prišiel za ňou do práce, kľakol si na kolená a povedal, že ak ho nechce, že sa pôjde zabiť, na čo mu poškodená povedala, že ho nechce a nepraje si, aby za ňou chodil a aby odišiel, na čo zareagoval tak, že vo večerných hodinách dňa 25.06.2023 prišiel pred bytový dom v ktorom poškodená býva, na chodníku zjedol lieky, ktoré zapil alkoholom, zvonil im na zvonček, že umrie, preto poškodená zavolala hliadku polície, ktorá ho z miesta odviezla, konanie pokračovalo dňa 26.06.2023 v čase okolo 03:30 hod., keď poškodenej zazvonil na zvonček na bytovom dome, povedal jej, že sa zabije potichu a nikto to nebude vedieť, že si ide kúpiť žiletky, a keď dňa 26.06.2023 v čase o 16:30 ho. odišla poškodená do práce do M. Q., v čase okolo 21:00 hod. jej 21-ročný syn D. I. oznámil, že A. B. sa dostal do ich bytového domu v meste C. na ulici G. X, je pred dverami ich bytu a porezal si žily, pred privolanou hliadkou polície sa pokúsil vojsť do ich bytu, potom za ňou odišiel do miesta výkonu je práce - M. Q., N. E., kde v čase okolo 23:00 hod. zazvonil na zvonček na vstupných dverách vedúcich na oddelenie kde pracuje, a keď spoznala obvineného po hlase, išla za ním, cez sklenené dvere videla agresívneho A. B., ktorý sa začal biť s pracovníkom SBS, slovne a fyzicky napádal R. E. a J. R., ktorí mu bránili v útokoch a ničení majetku M. Q., citovo vydieral H. I. sebazabitím, útočiť prestal až po zásahu privolaných príslušníkov polície a prevezení rýchlou zdravotnou pomocou na psychiatrické oddelenie nemocnice v meste Levoča, pričom tak konal napriek tomu, že uznesením Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3Pc/27/2016 zo dňa 15.11.2016, právoplatné dňa 23.11.2016, bol A. B. uložený zákaz priblížiť sa k H. I., nar. XXXX, H. I. nar. XXXX a D. I., nar. XXXX na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a zákaz písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou, ako aj inými prostriedkami kontaktovať H. I., nar. XXXX.

Nemožno prehliadnuť, že bol týmto trestným rozkazom odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 20 mesiacov s tým, že mu bolo uložené aj ochranné protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Objektívna stránka namietaného trestného činu spočíva vo vyhrážkach páchateľa inej osobe smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom, že to u takejto osoby môže vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. To splnené v tomto prípade nepochybne bolo. Pri danom prečine vždy treba brať do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu, spoločné správanie páchateľa a obete pred spáchaním a po spáchaní činu nevynímajúc. Obžalovaný prišiel na miesto činu a vyzýval poškodenú ku kontaktu napriek tomu, že v minulosti sa k nej správal tak, že prišiel do rozporu so záujmami chránenými , keď jeho vulgárne a fyzické konanie nadobudlo intenzitu trestnej činnosti. Ani pri predmetnej trestnej činnosti nekonal inak a opakovane, dokonca na hranici zákernosti, pokračoval v takých útokoch na poškodeného, až mu ublížil na zdraví. Urobil to napriek tomu, že v minulosti dlhé roky žil s nimi v spoločnej domácnosti. Obžalovaný použil tak intenzívne vyhrážky, že boli objektívne spôsobilé vzbudiť strach u každého človeka o život a zdravie. Strach ale nie vždy spôsobí znehybnenie obete, môže spôsobiť aj to, že obeť sa bude aktívne brániť. Išlo o vyhrážky a agresívne konanie zo strany obžalovaného takej intenzity a kvality, že dôvodne v čase trestného činu vzbudzovalo obavu o život (zdravie) iného, pretože reálne hrozilo, že dôjde bezprostredne k ich uskutočneniu. Nešlo len o „silné slová“, lebo obžalovaný zároveň aktívne, opakovane a dôrazne na poškodeného, ktorý sa zastal nielen seba, ale najmä svojej matky, útočil fyzicky až do štádia spôsobenia ujmy na zdraví.

Okresný súd správne dospel k záveru, že obžalovaný odvolateľ tak ,ako znie skutková veta napadnutého rozsudku, teda za to, že inému sa vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe, spáchal prečin nebežného vyhrážania podľa , ods. 2 písm. a/, písm. b/ s poukazom na / a zároveň tým, že inému úmyselne ublížil na zdraví, spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa .

Okresný súd uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov podľa , s použitím /, písm. h/ , , . Vychádzal z toho, že u obžalovaného nešlo o náhodný a ojedinelý slovný a fyzický útok na poškodenú H. I. st., keďže obžalovaný už bol v minulosti právoplatne odsúdený za trestné činy súvisiace s osobou H. I. st., a to trestným rozkazom Okresného súdu Poprad a tiež dvoma rozsudkami Okresného súdu Kežmarok, pričom voči iným osobám sa rovnako v minulosti dopustil konania proti občianskemu spolunažívaniu a celkovo trikrát bol postihnutý za priestupky. Takto uložený trest okresný súd považoval za dostatočný z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie, za zákonný a spravodlivý, a to aj vzhľadom na okolnosti spáchania skutku a následok, za plniaci represívnu, ako aj preventívnu funkciu trestu a že je dostatočne prísnym a na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného postačujúcim.

Podľa , 2, 3, 4 v znení platnom a účinnom od 06.08.2024, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa , , , , , , , , , , , a 334, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie, súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

V súlade s ale bolo uplatniť zásadu vyjadrenú v ustanovení ods. ods. 1 , podľa ktorého, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

V danom prípade je zákonom, ktorý je pre páchateľa priaznivejší, znenie účinné a platné od 06.08.2024, keďže podľa tohto znenia platilo, že pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Dovtedy platilo, tento pomer bolo potrebné vyjadriť vo vzťahu k poľahčujúcim a priťažujúcim okolnostiam, pretože podľa platilo, že ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a podľa platilo, že ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. V znení platnom a účinnom od 06.08.2024 ale už tieto upravujúce ustanovenia stratili platnosť a účinnosť, a súd pri určení zákonného a primeraného trestu odňatia slobody nie je povinný takto upravovať trestnú sadzbu.

Okresný súd to nie celkom zohľadnil, čím došlo k rozporu s a k uloženiu neprimerane prísneho trestu. Chybu vo výroku o výmere trestu možno vidieť aj v tom, že okresný súd sa pomerne úzko obmedzil len na posudzovanie osoby obžalovaného.

Obžalovaný sa skutočne do rozporu s už dostal, a to relatívne nedávno. Od spáchania predmetnej trestnej činnosti ale nie sú poznatky, že by páchal protiprávnu činnosť. To nasvedčuje priaznivej možnosti jeho nápravy a nie je potom nevyhnutné, aby si negatíva vo svojej osobnostnej štruktúre uvedomil až výkonom trestu vo výmere, ako to učinil okresný súd. Priamy výkon trestu je ale nevyhnutný, čomu nasvedčuje trestný rozkaz Okresného súdu Poprad zo dňa 19.12.2023 sp. zn. 8T/103/2023, dva spáchané úmyselné násilné prečiny a závažnejšie následky násilného konania obžalovaného, ktoré viedlo k fyzickej ujme na poškodeného zdraví. Obžalovanému neprospeli ani v podstate zákerné útoky spojené s extrémne vulgárnymi nadávkami a vyhrážkami na adresu poškodenej a ju brániaceho syna, navyše po posilnení sa alkoholom, ktorého účinky na svoje konanie obžalovaný nepochybne poznal. V tom sa prejavila jeho neúcta k poškodeným. Jednoznačný priamy úmysel obžalovaného mu tiež priťažil. Bude teda len na jeho rozhodnutí, či akceptujúc toto hodnotenie spojené s nižším trestom, ako mu bol pôvodne uložený, zmení definitívne spôsob svojho života smerom k upusteniu od takých impulzívnych konaní, ktoré sú protiprávne. Zároveň, vo vzťahu k ostatným členom spoločnosti, nech je zrejmé, že ani takéto trestné činy nie sú zbavené reálneho obmedzenia osobnej slobody ich páchateľov.

Po zhodnotení hľadísk uvedených v , postupom podľa , odvolací súd dospel k záveru, že v súlade so záujmom na generálnej a individuálnej prevencii, no i zásadou uvedenou v , je uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 roka. Takýto trest je odôvodnený, zákonný, primeraný a spravodlivý. Bolo teda nevyhnutné zmeniť výrok o treste v jeho výmere, nakoľko v tejto časti bol výrok okresného súdu v rozpore s a uložený trest bol neprimeraný. Výrok o spôsobe výkonu tohto druhu trestu je súčasťou výroku o treste odňatia slobody, a tak, hoci okresný súd v tejto časti rozhodol správne, musel odvolací súd jeho výrok, inak vecne správny, o spôsobe výkonu trestu nahradiť.

Výroky o ochrannom liečení a náhrade škody, ktorá vlastne ani neboli výslovne namietané, nebolo potrebné meniť. Výrok o ochrannom liečení sa opiera o jednoznačný záver znaleckého posudku, ktorý nebol nijako v konaní spochybnený. Okresný súd správne aplikoval ustanovenie a keďže zákonné podmienky splnené boli, keď poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. si uplatnila nárok na náhradu škody v rozsahu 188,76 eur z titulu nákladov na poskytnutie zdravotnej starostlivosti poškodenému D. I., bola okresným súdom správne obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. škodu v takej sume, keďže škoda bola verifikovaná preplatením nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v uvedenej výške.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.