Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5S-40-2023.pdf
PDF · 164.19 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/40/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Rybárovej Slivovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej a JUDr. Andrey Soukupovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. XX/XX, XXX XX E., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, F. G. XXX/XX, XXX XX F. H. I., právne zastúpený: Mgr. Petra Hrubová, advokátka, so sídlom Mierové námestie 93, 019 01 Ilava, proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátova 1, 813 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-05413/12-2023 zo dňa 03.07.2023, takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu zamieta.
Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Priebeh administratívneho konania
1. Dňa 20.04.2023 bola Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava (ďalej len „povinná osoba“ alebo „prvostupňový správny orgán“) postúpená z Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže žiadosť žiadateľa (v tomto konaní v postavení žalobcu) zo dňa 07.03.2023, v ktorej požadoval podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobodnom prístupe k informáciám“) sprístupnenie informácií: „3. Každé jedno oznámenie o ustanovení odborného zástupcu v ÚVTOS a ÚVV Ilava za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2017 pre každú ambulanciu. Formou fotokópie. 4. Každú jednu žiadosť ÚVTOS a ÚVV Ilava o povolenie na prevádzkovanie ambulancií za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2017.“
2. Povinná osoba po posúdení obsahu žiadosti žiadateľa oznámila žiadateľovi, že počas ním uvádzaného obdobia boli na základe žiadosti ÚVTOS a ÚVV Ilava o zmenu odborného zástupcu vydané tri povolenia na prevádzkovanie zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti v ÚVTOS a ÚVV Ilava, pričom predmetné povolenia boli vydané Trenčianskym samosprávnym krajom podľa § 17 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Povinná osoba dňa 28.04.2023 sprístupnila žiadateľovi listom č. UVTOSaUVV-01357/13-IL-2023-2 kópiu žiadosti o zmenu odborného zástupcu zdravotníckeho zariadenia zo dňa 28.01.2013, v ktorej anonymizovala informácie o trvalom pobyte J. A. K. I., o trvalom pobyte, dátume narodenia a štátnom občianstve A. L. M. a kópiu žiadosti o zmenu v povolení na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia
zo dňa 27.01.2017, v ktorej anonymizovala informácie o trvalom pobyte J. A. N. A., o trvalom pobyte, dátume narodenia, telefónnom čísle, štátnom občianstve a registračnom čísle A. I. D..
3. Ohľadom tretieho povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, a teda tretej žiadosti ÚVTOS a ÚVV Ilava povinná osoba zistia, že žiadosť o zmenu odborného zástupcu v odbore stomatológia zo dňa 18.03.2014 už bola žiadateľovi v minulosti sprístupnená, a to na základe žiadosti žiadateľa zo dňa 22.03.2021, doručenej ÚVTOS a ÚVV Ilava dňa 24.03.2021, v konaní o sprístupnenie informácií evidovanom povinnou osobou pod č. ÚVV-inf-22-18/13-2021 ako príloha listu č. ÚVTOS a ÚVV-inf-22-18/13-2021 zo dňa 02.07.2021, preto povinná osoba konanie o sprístupnenie tejto časti informácie rozhodnutím č. UVTOSaUVV-01357/13-IL-2023-4 zo dňa 28.04.2023 zastavila podľa § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Z.z. o správnom konaní (správny poriadok v znení neskorších predpisov spisov (ďalej len „Správny poriadok“). Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že nakoľko o tejto časti žiadosti žiadateľa už bolo právoplatne rozhodnuté (informácie boli žiadateľovi sprístupnené) a skutkový stav sa v tejto veci nezmenil, povinná osoba rozhodla tak, že konanie o sprístupnení informácií na základe žiadosti žiadateľa v časti týkajúcej sa sprístupnenia žiadosti o zmenu odborného zástupcu v odbore stomatológia zo dňa 18.03.2014 zastavila.
4. Dňa 28.04.2023 vydala povinná osoba rozhodnutie o odmietnutí - nesprístupnení informácie sčasti č. UVTOSaUVV-01357/13-IL-2023-5, vo výroku ktorého uviedla, že v nadväznosti na ustanovenie § 9 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám žiadosti žiadateľa zo dňa 07.03.2023 nevyhovuje v časti obsahujúcej informácie o trvalom pobyte J. A. K. I., o trvalom pobyte, dátume narodenia a štátnom občianstve A. L. M., o trvalom pobyte J. A. N. A., o trvalom pobyte, dátume narodenia, telefónnom čísle, štátnom občianstve a registračnom čísle A. I. D., vzhľadom na to, že požadované informácie sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že informácie požadované žiadateľom, ktoré povinná osoba žiadateľovi nesprístupnila, predstavujú v zmysle § 2 zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“) osobné údaje fyzickej osoby. Uvedené informácie sa dotýkajú súkromia a pracovných vzťahov fyzickej osoby. Ďalej povinná osoba uviedla, že ustanovenie § 9 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám neukladá povinnej osobe povinnosť požiadať o písomný súhlas dotknutú osobu, pričom dotknuté fyzické osoby, ktorých sa týkajú, nedali súhlas na sprístupnenie týchto informácií. Zároveň ani žiadateľ nepreukázal súhlas týchto osôb. Povinná osoba uviedla, že pri posudzovaní, či uvedené údaje predstavujú osobný údaj, vychádzala aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. augusta 2014, sp. zn. 2Sži/14/2013, ktorý sa dotýka ochrany osobných údajov fyzických osôb. Povinná osoba poukázala na § 18 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, z ktorého vyplýva, že ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie, vzhľadom na to povinná osoba vo výrokovej časti rozhodnutia rozhodla o nesprístupnení informácií v časti, keďže požadované informácie sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby.
5. Žiadateľ odvolaním zo dňa 15.05.2023, ktoré bolo doručené povinnej osobe dňa 17.05.2023, napadol rozhodnutia povinnej osoby č. UVTOSaUVV-01357/13-IL-2023-4 zo dňa 28.04.2023 a č. UVTOSaUVV-01357/13-IL-2023-5 zo dňa 28.04.2023 pričom uviedol, že v záujme právnej istoty napáda odvolaním aj fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácie, a to „tretej žiadosti ústavu o zmenu odborného zástupcu v odbore stomatológia zo dňa 18.03.2014“, v prípade, že odvolací orgán nevyhodnotí rozhodnutie o zastavení konania o sprístupnení informácie ako rozhodnutie o odmietnutí sprístupnenia informácií, teda nastala fikcia negatívneho rozhodnutia.
6. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. GR ZVJS-05413/12-2023 zo dňa 03.07.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 19 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám tak, že odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení konania o sprístupnení informácií č. UVTOSaUVV-01357/13-IL-2023-4 zo dňa 28.04.2023, rozhodnutiu o odmietnutí - nesprístupnení informácií sčasti č. UVTOSaUVV-01357/13-IL-2023-5 zo dňa 28.04.2023 a fiktívnemu rozhodnutiu č. UVTOSaUVV-01357/13-IL-2023 zamietol a rozhodnutie o zastavení konania o sprístupnenie informácií č. ÚVTOSaÚVV-01357/13-IL-2023-4 zo dňa 28.04.2023 a rozhodnutie o odmietnutí nesprístupnení informácií sčasti č. ÚVTOSaÚVV-01357/13-IL-2023-5 zo dňa 28.04.2023 potvrdil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu z hľadiska správnosti aj zákonnosti, konštatujúc, že odvolateľovi bola sprístupnená informácia listom č. ÚVTOSaÚVV-inf-22-18/13-2021 zo dňa 02.07.2021, a to žiadosť o
zmenu odborného zástupcu v odbore stomatológia zo dňa 18.03.2014 s anonymizovanými osobnými údajmi. Uvedená žiadosť obsahuje informáciu o oznámení o ustanovení odborného zástupcu za ambulanciu a informáciu o žiadosti o povolenie na prevádzkovanie ambulancií. Žalovaný konštatoval, že povinná osoba na danú vec správne aplikovala § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku, pretože v tejto veci sa už právoplatne rozhodlo sprístupnením informácie a skutkový stav sa podstatne nezmenil, keďže bola žiadaná totožná informácia. Ohľadom správnosti aplikovania § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku na konanie o sprístupnenie informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak sa nezmenil skutkový stav, poukázal žalovaný na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sži/4/2013 zo dňa 10.10.2013, z ktorého vyplýva, že pod pojem „v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo“, ktorý je formulovaný v ustanovení § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku, možno podradiť aj negatívne fiktívne rozhodnutie povinnej osoby o nesprístupnení informácií s tým, že podľa názoru odvolacieho súdu by to nebolo možné len v prípade, ak by žiadateľ v opakovanej žiadosti na poskytnutie informácií okrem iného uviedol, ako sa zmenil skutkový stav od podania predchádzajúcej žiadosti. Žalovaný uzavrel, že v uvedenej časti konania nedošlo ani k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, pretože povinná osoba sa žiadosťou o zmenu odborného zástupcu v odbore stomatológia zo dňa 18.03.2014 riadne zaoberala a vydala rozhodnutie o zastavení konania. K bodu 2 odvolania, v ktorom žalobca namietal nesprístupnenie informácie o registračnom čísle A. I. D. s poukazom na to, že A. I. D. spĺňa definičný rámec ust. § 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, t.j. ide o vedúceho zamestnanca zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci a ak sa v zmysle ustanovenia § 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám sprístupňujú údaje o pracovnom zaradení a miesto pracovnej činnosti, do rozsahu týchto pojmov je nutné zahrnúť aj registračné číslo komory odborného zástupcu, keďže toto „číslo“ sa priamo viaže k pracovnému zaradeniu odborného zástupcu, žalovaný konštatoval, že A. I. D. bol na žiadosti o zmenu v povolení na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia zo dňa 27.01.2017 v postavení odborného zástupcu, a teda nebol nadriadený v služobnom pomere. Nadriadený v služobnom pomere je definovaný v § 4 zákona o štátnej službe ako policajt, ktorý je zaradený do stálej štátnej služby alebo do dočasnej štátnej služby: To neplatí, ak ide o nadriadeného mimo výkonu, ktorého právny vzťah upravuje osobitný predpis. Nadriadený v ustanovenom rozsahu riadi, organizuje, kontroluje a hodnotí výkon štátnej služby podriadených policajtov. Dotknutá fyzická osoba A. I. D. nie je ani vedúcim zamestnancom a ani nadriadeným mimo výkonu, ktorého právny vzťah upravuje osobitný predpis, a teda sa na neho nevzťahuje § 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, pretože neriadi, organizuje, nekontroluje a ani nehodnotí výkon činnosti podriadených príslušníkov zboru a zamestnancov zboru. Povinná osoba teda postupovala správne, keď na sprístupnenej žiadosti anonymizovala osobný údaj fyzickej osoby, ktorá nie je nadriadeným v služobnom pomere, v tomto prípade registračné číslo komory, keďže podľa § 2 zákona o ochrane osobných údajov je osobný údaj aj identifikačné číslo. Žalovaný pre úplnosť dodal, že povinná osoba nie je povinná získavať súhlas dotknutej osoby a žalobca v odvolaní ani súhlas dotknutej osoby nepredložil. K odvolacej námietke, že povinná osoba nesprístupnila aj ďalšie informácie a nevydala o tom ani rozhodnutie a to: Prílohy k žiadosti o zmenu odborného zástupcu v odbore stomatológia zo dňa 18.03.2014, Oznámenie o určení náhradného odborného zástupcu z roku 2016 (vrátane príloh), Prílohy k žiadosti o zmenu v povolení na prevádzkovanie zdrav. zariadenia - právnická osoba zo dňa 27.01.2017 (t.j. licencia na výkon činnosti odborného zástupcu a dohoda o pracovnej činnosti) žalovaný uviedol, že žalobca žiadal oznámenia o ustanovení odborného zástupcu a žiadosti o povolenie na prevádzkovanie ambulancií za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2017. Povinná osoba sprístupnila žalobcovi kópie dokumentov, teda mu sprístupnila žiadosť o zmenu odborného zástupcu zdravotníckeho zariadenia zo dňa 28.01.2013 a žiadosť o zmenu v povolení na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia zo dňa 27.01.2017, na základe ktorých došlo k vydaniu povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a ktorých obsahom boli aj informácie o odbornom nástupcovi. Žalovaný uviedol, že žalobcovi boli poskytnuté informácie, ktoré žiadal sprístupniť. S poukazom na § 17 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z.z., podľa ktorého žiadateľ o zmenu doloží doklady, ktoré sa na ňu vzťahujú a čestné vyhlásenie, že sa nezmenili ostatné údaje, na ktorých základe sa vydalo pôvodné povolenie, žalovaný mal za to, že žalobcom uvedené dokumenty sú samostatné informácie, ktoré neboli žiadané v žiadosti a o ktoré je nutné požiadať samostatnou žiadosťou o poskytnutie informácií, a teda vo vzťahu k nim nemohlo dôjsť k vydaniu fiktívneho rozhodnutia. Rovnako ani vo vzťahu k oznámeniu o určení náhradného odborného zástupcu nebolo vydané fiktívne rozhodnutie, pretože predmetom žiadosti o sprístupnenie informácií boli informácie týkajúce sa odborného zástupcu a nie náhradného odborného zástupcu, ktorého určenie nevyžaduje podľa § 17a ods. 6 zákona č. 578/2004 Z.z. vydanie nového povolenia.
Konanie pred správnym súdom
7. Všeobecnou správnou žalobou zo dňa 12.09.2023 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia v časti potvrdenia rozhodnutia povinnej osoby č. UVTOSaUVV-01357/13-IL-2023-4 zo dňa 28.04.2024 ako aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia povinnej osoby č. UVTOSaUVV-01357/13- IL-2023-4 zo dňa 28.04.2023, a aby súd podľa § 193 SSP uložil povinnej osobe povinnosť sprístupniť mu požadovanú informáciu: „Žiadosť o zmenu odborného zástupcu v odbore stomatológia zo dňa 18.03.2014“, eventuálne aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie, ďalej zrušenia napadnutého rozhodnutia aj v časti potvrdenia rozhodnutia povinnej osoby č. UVTOSaUVV-01357/13-IL-2023-5 zo dňa 28.04.2024 ako aj prvostupňového rozhodnutia povinnej osoby č. UVTOSaUVV-01357/13-IL-2023-5 zo dňa 28.04.2023 a uloženia povinnosti povinnej osobe sprístupniť mu: „registračné číslo komory“ A. I. D., ako aj zrušenia napadnutého rozhodnutia v časti zamietnutia jeho odvolania proti fiktívnemu rozhodnutiu povinnej osoby č. UVTOSaUVV-01357/13- IL-2023 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Žalobca namietal, že pokiaľ povinná osoba na základe žiadosti žalobcu zastavila podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku konanie o sprístupnenie informácií v časti týkajúcej sa sprístupnenia žiadosti o zmenu odborného zástupcu v odbore stomatológia zo dňa 18.03.2014, aplikovala uvedené ustanovenie svojvoľne, keďže zákon o slobodnom prístupe k informáciám nevylučuje sprístupnenie informácií opakovane, a teda sprístupnenie informácie v roku 2021 nepredstavuje impendimentum rei iudicatae. Podľa žalobcu žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia iba zopakoval argumentáciu povinnej osoby konštatujúc, že § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku bol správne aplikovaný, pretože v tejto veci sa už právoplatne rozhodlo sprístupnením informácií a skutkový stav sa podstatne nezmenil, pretože je žiadaná totožná informácia. Žalobca namietal, že ide o zjavnú svojvôľu žalovaného keďže zo žiadneho ustanovenia zákona o slobodnom prístupe k informáciám nevyplýva, že by nemohol informáciu požadovať opakovane. Pokiaľ povinná osoba nedisponuje konkrétnou zákonnou normou, ktorá by sprístupnenie informácií vylučovala, je povinná požadovanú informáciu sprístupniť. To platí aj pre opakované sprístupnenie informácií. Žiadne odmietnutie sprístupnenia informácie nemožno odvodiť teoretickú koncepciou bez opory v zákonnom texte. Je zjavné, že žalovaný aplikoval ustanovenie § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku izolovane od zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Takáto interpretácia zákona o slobodnom prístupe k informáciám a Správneho poriadku je v zjavnom rozpore so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám a keďže nezohľadňuje ani jeho účel a význam, nie je ústavne konformná a udržateľná. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám dokonca expressis verbis „operuje“ s pojmom „opakované použitie informácie“ (viď ustanovenie § 16 a nasl. zákona o slobodnom prístupe k informáciám), čo osvedčuje, že ak nejde o žiadosť o sprístupnenie informácií podľa ustanovení o opakovanom použití informácie tak v „bežnom režime“ sprístupňovania informácií možno opakovane žiadať sprístupnenie už raz sprístupnenej informácie. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám je založený na princípe generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, čo znamená, že povinné osoby sprístupňujú všetky informácie, okrem tých, u ktorých to zákon zakazuje. Zákaz však neexistuje pokiaľ ide o opakované sprístupnenie informácií, pričom subsidiárne použitie ustanovenia § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku na opakovanú žiadosť o sprístupnenie informácií nemožno aplikovať (lex specialis derogat legi generali). Žalobca zároveň namietal, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné pre jeho nepreskúmateľnosť, keďže sa žalovaný vôbec nezaoberal jeho podstatnou odvolacou argumentáciou (možnosť opakovaného žiadania informácií), takéto odôvodnenie nie je možné považovať za dostatočné a zákonné. Ohľadom citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sži/4/2013 žalobca namietal, že bolo použité úplne nevhodne, pokiaľ ide o právne posúdenie. Daný judikát sa týkal negatívneho rozhodnutia t.j. nesprístupnenia informácie. Na okraj poukázal na to, že len ťažko možno prisvedčiť tomu, že fiktívne rozhodnutie (teda „právne nič“ - len dôsledok nečinnosti), ktoré je už z povahy veci nepreskúmateľné, môže zakladať prekážku veci rozhodnutej. Mal za to, že takýto judikát, ak by nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, by v takejto podobe neobstál v prieskume pred Ústavným súdom. Všetky údaje o odbornom zástupcovi - A. D. nesprístupnila povinná osoba s poukazom na ust. § 9 ods. 1, 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, t.j., že ide o osobný údaj fyzickej osoby. V odvolaní namietal, že MUDr. Kučavík spĺňa definičný rámec ustanovenia § 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, t.j., že ide o vedúceho zamestnanca zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci. Žalovaný dôvodil, že dotknutá fyzická osoba nie je ani vedúcim zamestnancom a ani nadriadeným mimo výkonu, ktorého právny vzťah upravuje osobitný predpis, a teda sa na ňu nevzťahuje § 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Takéto právne posúdenie považoval žalobca za svojvoľné. Ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. obsahuje aj výnimku: „to neplatí, ak ide o nadriadeného mimo výkonu, ktorého právny vzťah upravuje osobitný predpis“ uvedená výnimka neznamená nič iné než to, že nadriadeným t.j. vedúcim zamestnancom v ZVJS môže byť aj osoba mimo výkonu
štátnej služby, pričom v tomto prípade tento vzťah upravuje Zákonník práce. Na plnení úloh ZVJS sa podieľajú aj zamestnanci generálneho riaditeľstva, ústavov; pracovný pomer a náležitosti z neho vyplývajúce upravujú všeobecné predpisy, t.j. aj Zákonník práce. Žalovaný neaplikoval na daný skutkový stav uvedenú právnu úpravu, a to na vyriešenie právnej otázky, že „civilný“ zamestnanec pracujúci v zdravotníckom zariadení ZVJS má postavenie vedúceho zamestnanca zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci (v zmysle § 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám). V nadväznosti na vylúčenie ustanovenia § 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám sa už žalovaný vôbec nezaoberal námietkou, či údaje o registračnom čísle pridelenom Slovenskou lekárskou komorou, licencie na výkon činnosti odborného zástupcu, možno podradiť do rozsahu pojmu „pracovné zariadenie“ v zmysle § 9 ods. 3 písm. e) zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Žalobca poukázal na to, že v odvolaní bode 3.2.1. namietal, že mu povinná osoba nesprístupnila prílohy k žiadosti o zmenu odborného zástupcu v odbore stomatológia zo dňa 18.03.2014 a ani o tom nevydala negatívne rozhodnutie. Tým nastala fikcia negatívneho rozhodnutia. Žalovaný argumentoval, že dané „prílohy“ sú samostatné informácie, ktoré nežiadal v žiadosti a o ktoré musí žiadať samostatnou žiadosťou o poskytnutie informácií, a teda vo vzťahu k nim nemohlo dôjsť k vydaniu fiktívneho rozhodnutia. Tieto názory žalobca považoval za exces z pravidiel formálnej logiky, ktorý je svojvôľou žalovaného. Mal za to, že ak žiada dokument, v tomto prípade žiadosť o zmenu odborného zástupcu v odbore stomatológia zo dňa 18.03.2014, a ak súčasťou „žiadosti“ sú prílohy, tak z hľadiska „zdravého rozumu“ nemusel žiadať o prílohy. Uviedol, že v čase žiadosti o sprístupnenie informácií ani nevedel, či daná informácia obsahuje prílohy, či iné súčasti. Poukázal aj na jednotu konania, ak v odvolaní namietal nesprístupnenie príloh, tak z hľadiska hospodárnosti a efektívnosti konania mala povinná osoba tieto prílohy sprístupniť (v rámci autoremedúry) a ak tak neurobila, žalovaný už mal vyriešiť ono fiktívne rozhodnutie. Argument, že treba zvlášť podať žiadosť, je nemiestny a nenáležitý, a teda svojvoľný. Žalobca uviedol, že v bode 3.2.2. odvolania namietal, že mu povinná osoba nesprístupnila oznámenie o určení náhradného odborného zástupcu a to z roku 2016 (vrátane príloh). Žalovaný dôvodil, že nebolo vydané fiktívne rozhodnutie, pretože predmetom žiadosti o sprístupnenie informácií boli informácie týkajúce sa odborného zástupcu a nie náhradného odborného zástupcu, ktorého určenie nevyžaduje podľa § 17a ods. 6 zákona č. 578/2004 Z.z. vydanie nového povolenia. Žalobca namietal, že sa jedná o svojvôľu žalovaného. Poukázal na to, že žiadosťou v bode 3 požiadal o každé jedno oznámenie o ustanovenie odborného zástupcu ÚVTOS a ÚVV Ilava za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2017. Je irelevantné, či v danom období išlo o oznámenie o ustanovení riadneho či náhradného odborného zástupcu, ak žiadal o oznámenie o ustanovení odborného zástupcu, tak táto „množina prvkov“ zahŕňa akéhokoľvek zástupcu a nikto príčetný nemôže tvrdiť, že sem nepatrí náhradný odborný zástupca žalovaného. Poukazy žalovaného na § 17a ods. 6 zákona č. 578/2004 Z.z. sú bezvýznamné. Žalobca mal za to, že niet pochýb, že daná informácia existuje, keďže podľa § 17a ods. 3 zákona č. 578/2004 Z.z. už bol ÚVTOS a ÚVV Ilava povinný toto bez odkladu písomne oznámiť Trenčianskemu samosprávnemu kraju. Mal za to, že rozhodnutie žalovaného je v tejto časti svojvoľné a musí byť zrušené. Vo vzťahu k fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií - príloh k žiadosti o zmenu v povolení na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - právnická osoba zo dňa 27.01.2017 žalobca uviedol, že v bode 3.2.3. odvolania namietal nesprístupnenie informácií a to príloh k žiadosti o zmenu povolení na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - právnická osoba zo dňa 27.01.2017 (t.j. licencia na výkon činnosti odborného zástupcu a dohodu o pracovnej činnosti), keďže nebolo vydané ani negatívne rozhodnutie, nastala fikcia negatívneho rozhodnutia. Podľa žalobcu podstatné je, či súčasťou žiadosti bola licencia na výkon činnosti odborného zástupcu a dohoda o pracovnej činnosti. Ak áno, tak mu ju povinná osoba mala buď sprístupniť alebo o tom vydať negatívne rozhodnutie. Z povolenia Trenčianskeho samosprávneho kraja zo dňa 31.01.2017 č. TSK/2017/03418/zdrav.-2 vyplýva, že k žiadosti (zo dňa 27.01.2017) bola priložená tak licencia, ako aj dohoda o pracovnej činnosti, teda informácie existujú. Podľa žalobcu, ak je súčasťou žiadosti informácia ako príloha, tak samotná žiadosť o sprístupnenie informácie zahŕňa aj prílohu a nemusí o ňu žiadať osobitne. Tak isto namietal, že ak nesprístupnenie príloh namietal v odvolaní, mala mu ich povinná osoba sprístupniť za využitia autoremedúry. Ak tak neurobila, mal žalovaný riadne rozhodnúť o odvolaní a fiktívne rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť povinnej osobe na ďalšie konanie. Aj v tejto časti bol postup žalovaného svojvoľný a rozhodnutie je nutné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03.05.2024 uviedol, že aplikáciu § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku na opätovnú žiadosť o tú istú informáciu potvrdila aj právna veda, podľa ktorej „zákon o správnom konaní umožňuje v ustanovení § 30 ods. 1 písm. i) zastaviť konanie, ak sa v tej veci už právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil ide o tzv. prekážku o rozhodnutej veci. Toto
platí pri sprístupňovaní informácií, v praxi môže totiž nastať situácia, keď bude žiadateľ znovu žiadosť o tú istú informáciu, hoci mu už v minulosti bola sprístupnená alebo o rovnako znejúcej žiadosti už bolo v minulosti rozhodnuté právoplatným zamietavým rozhodnutím. V takomto prípade môže povinná osoba konanie o sprístupnenie informácie rozhodnutie zastaviť. Nevyhnutnou podmienkou však je, že skutkový stav, respektíve okolnosti podstatné pre rozhodnutie, či informáciu sprístupniť alebo nesprístupniť, sa odvtedy nezmenili“ (In: Peter Wilfling, Zákon o slobodnom prístupe k informáciám, Komentár, Problémy z praxe, Rozhodnutie súdu, Via Iuris - Centrum pre práva občana, 2012). Žalovaný poukázal na to, že v obdobnej veci žalobcu ako sťažovateľa rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4Svk/48/2022 zo dňa 30.09.2023. Žalobcova právna vec v uvedenom rozsudku sa týkala hodinovej mzdy, ktorá bola anonymizovaná na dohodách o vykonaní práce dotknutej osoby za obdobie od roku 2011 do 2019, a to zmenových údajov dotknutej osoby v nadväznosti na § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z.z. Žalovaný poukázal na body 41, 47, 48, 49, 50 a 53 z uvedeného rozsudku, z ktorých vyplýva, že pri akceptácii výkladu sťažovateľa, že vedúcim zamestnancom je aj taká osoba, ktorá je platená z verejných zdrojov a je jediným odborným zástupcom v príslušnom odbore na pracovisku, by došlo k zákonom nepredpokladanému a podľa názoru kasačného súdu aj neproporcionálnemu rozšíreniu zoznamu funkcionárov v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. K žalobným námietkam ohľadom nesprístupnenia niektorých príloh, keď žalobca vo vzťahu k informáciám, ktoré uviedol v odvolaní, cit.: „3.2.1. prílohy k žiadosti o zmenu odborného zástupcu v odbore stomatológia zo dňa 18.03.2014, 3.2.2. oznámenie o určení náhradného odborného zástupcu z roku 2016 (vrátane príloh), 3.2.3. prílohy k žiadosti o zmenu v povolení na prevádzkovanie zdrav. zariadení - právnická osoba zo dňa 27.01.2017 (t.j. licencia na výkon činnosti odborného zástupcu a dohoda o pracovnej činnosti)“, podal odvolanie voči fiktívnemu rozhodnutiu, o ktorom žalovaný rozhodol tak, že žalobu proti fiktívnemu rozhodnutiu vo vzťahu k uvedeným informáciám zamietol, žalovaný uviedol, že takto postupoval, pretože tieto informácie neboli predmetom žalobcovej žiadosti, povinná osoba nemala povinnosť konať a rozhodnúť o ich sprístupnení, či nesprístupnení, a teda vo vzťahu k nim nemohlo dôjsť k vydaniu fiktívneho rozhodnutia.
9. Žalobca právo podať repliku nevyužil.
Právny rámec
10. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení účinnom do 03.07.2023 (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z.z.“) má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.
11. Podľa § 9 zákona č. 211/2000 Z.z. ochrana osobnosti a osobných údajov (1) Informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba; súhlas sa nevyžaduje, ak ide o sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický účel, na účel archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. (2) Informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba; súhlas sa nevyžaduje, ak ide o sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický účel, na účel archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie. (3) Povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, poslancom obecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej službe, odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej
republiky, vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, nadriadeným v služobnom pomere alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu a) titul, b) meno, c) priezvisko, d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, e) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu. (4) Osobné údaje osoby, ktorá je nadriadeným v služobnom pomere, povinná osoba sprístupní v rozsahu a na účel podľa odseku 3, len ak sprístupnenie nie je v rozpore s povinnosťou mlčanlivosti podľa osobitných predpisov a zároveň sprístupnenie tejto informácie neohrozí bezpečnosť alebo obranu Slovenskej republiky, ochranu verejného poriadku alebo plnenie úloh týchto osôb alebo orgánov, v ktorých vykonávajú svoju činnosť; ustanovenie § 13 sa v tomto prípade nepoužije.
12. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.
13. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.
14. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 18 zákona č. 211/2000 Z.z. vybavenie žiadosti a vydanie rozhodnutia (1) Ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. (2) Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). (3) Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17). (4) Ak povinná osoba (§ 2 ods. 3) žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, dá bezodkladne, najneskôr do troch dní, osobe, ktorá ju založila alebo s ktorou uzavrela zmluvu o plnení úloh na úseku starostlivosti o životné prostredie, podnet na vydanie rozhodnutia (ods. 2); ak je povinnou osobou podľa prvej časti vety zdravotná poisťovňa a ak žiadosti hoci len sčasti nevyhovie, je povinná bezodkladne, najneskôr do troch dní, dať Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky podnet na vydanie rozhodnutia.
16. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.
17. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.
18. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.
19. Podľa § 21b zákona č. 211/2000 Z.z., osobitné ustanovenia o opakovanom použití informácií (1) Opakovaným použitím informácií je použitie informácie, ktorú má k dispozícii a) povinná osoba podľa odseku 3, na podnikateľský účel alebo na nepodnikateľský účel odlišný od pôvodného účelu, na ktorý bola informácia vytvorená v rámci plnenia úloh tejto povinnej osoby, b) povinná osoba podľa odseku 5, na podnikateľský účel alebo na nepodnikateľský účel odlišný od pôvodného účelu, na ktorý bola informácia vytvorená v rámci poskytovania služieb vo verejnom záujme. (2) Informáciou podľa odseku 1 je akýkoľvek obsah alebo jeho časť, najmä obsah záznamu na listine, záznamu uloženého v elektronickej podobe, v podobe zvukového záznamu, zvukovo-obrazového záznamu alebo audiovizuálneho diela, v akejkoľvek forme, zaznamenané na akomkoľvek nosiči; informáciou podľa odseku 1 nie je počítačový program. (3) Povinnou osobou podľa odseku 1 písm. a) je povinná osoba podľa § 2 ods. 1, právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 4, a združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jedna z povinných osôb podľa odseku 4 alebo § 2 ods. 1. (4) Právnická osoba podľa odseku 3 je osoba založená alebo zriadená na osobitný účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú priemyselný ani obchodný charakter, a a) je úplne alebo z väčšej časti zapojená na rozpočet povinnej osoby podľa § 2 ods. 1, b) je ovládaná27b) povinnou osobou podľa § 2 ods. 1 alebo c) viac ako polovica členov jej štatutárneho orgánu, riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu je vymenovaná alebo volená povinnou osobou podľa § 2 ods. 1. (5) Povinnou osobou podľa odseku 1 písm. b) je právnická osoba, na ktorú má povinná osoba podľa odseku 3 priamy alebo nepriamy rozhodujúci vplyv a ktorá vykonáva činnosti podľa osobitného predpisu27ba) v odvetviach vôd, energetiky a tepelnej energetiky, dopravy a poštových služieb, alebo ako poskytovateľ služieb v železničnej a cestnej osobnej doprave podľa osobitného predpisu,27bb) alebo ako letecký dopravca pri plnení záväzkov v rámci služby podľa osobitného predpisu,27bc) alebo ako vlastník lodí pri plnení záväzkov v rámci služby podľa osobitného predpisu.27bd) Rozhodujúcim vplyvom podľa predchádzajúcej vety sa rozumie, že povinná osoba podľa odseku 3 priamo alebo nepriamo a) vlastní väčšinu akcií alebo väčšinový obchodný podiel, b) ovláda väčšinový podiel na hlasovacích právach alebo c) vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov jej štatutárneho orgánu, riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu. (6) Na účely opakovaného použitia informácií sa rozumie a) anonymizáciou proces zmeny informácií na anonymné informácie, ktoré sa netýkajú identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, alebo proces zmeny osobných údajov na anonymné takým spôsobom, aby nebolo možné identifikovať dotknutú osobu, b) dynamickým údajom informácia v elektronickej podobe, ktorá podlieha častej aktualizácii alebo aktualizácii v reálnom čase, najmä z dôvodu jej premenlivosti alebo rýchleho zastarávania; dynamickým údajom je spravidla informácia generovaná senzormi, c) výskumným údajom informácia v elektronickej podobe pochádzajúca z vedeckovýskumnej činnosti okrem vedeckých publikácií, ktorá sa zbiera alebo tvorí v priebehu vedeckovýskumných činností a ktorá sa používa ako dôkaz v rámci výskumného procesu alebo sa vo výskumnej obci všeobecne akceptuje za potrebnú na potvrdenie zistení a výsledkov výskumu, d) súborom informácií s vysokou hodnotou informácie, ktorých opakované použitie sa spája s významnými prínosmi pre spoločnosť, životné prostredie a hospodárstvo, najmä preto, že sú vhodné na tvorbu služieb s pridanou hodnotou, aplikácií a nových, vysoko kvalitných pracovných miest, ako aj vzhľadom na počet osôb, ktoré môžu využívať prínosy týchto služieb a aplikácií s pridanou hodnotou založených na týchto súboroch informácií, e) strojovo spracovateľným formátom formát elektronického dokumentu v dátovej štruktúre, ktorá umožňuje technickému prostriedku alebo programovému prostriedku, ktoré ich spracúvajú, porozumieť ich dátovej štruktúre, identifikovať a extrahovať konkrétny údaj a porozumieť jeho významu, f) formálne otvoreným štandardom štandard použitia súborov v informačných technológiách verejnej správy,27be) ktorého popis je zverejnený prostredníctvom centrálneho metainformačného systému verejnej správy,27bf)
g) primeranou návratnosťou investícií percentuálny podiel celkového poplatku nad rámec toho, čo je potrebné na nahradenie oprávnených nákladov, vo výške, ktorá neprekračuje základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky o viac ako päť percentuálnych bodov, h) treťou stranou fyzická osoba alebo právnická osoba odlišná od povinnej osoby podľa odseku 3 alebo odseku 5, ktorá disponuje informáciami. (7) Opakovaným použitím informácií nie je výmena informácií medzi povinnými osobami podľa odseku 3 pri plnení ich úloh a medzi povinnými osobami podľa odseku 3 a povinnými osobami podľa odseku 5 pri plnení úloh povinných osôb podľa odseku 3. Predchádzajúcou vetou nie je dotknuté ustanovenie § 21f ods. 6. (8) Ak ďalej nie je ustanovené inak, na sprístupnenie informácie na účel opakovaného použitia sa primerane vzťahujú ustanovenia § 2 až 21a.
20. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
21. Týmto všeobecným predpisom o správnom konaní je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov („ďalej len Správny poriadok“).
22. Podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.
23. Podľa § 57 Správneho poriadku (1) Správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. (2) Ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania.
24. Podľa § 7 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákona č. 578/2004 Z.z.“), prevádzkovanie zdravotníckych zariadení (1) Zdravotnícke zariadenie je prevádzkový útvar zriadený na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. (2) Zdravotnícke zariadenia možno prevádzkovať len na základe povolenia alebo rozhodnutia o nariadení vytvorenia mobilného odberového miesta; povolenia sa vydávajú na zdravotnícke zariadenia a) ambulantnej zdravotnej starostlivosti, b) ústavnej zdravotnej starostlivosti, c) lekárenskej starostlivosti.
25. Podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona č. 578/2004 Z.z. samosprávny kraj v rámci preneseného výkonu štátnej správy vydáva povolenie na prevádzkovanie ambulancie okrem ambulancie podľa odseku 1 písm. e) až h) a k).
26. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. podmienky na vydanie povolenia, Ministerstvo zdravotníctva, regionálny úrad verejného zdravotníctva alebo samosprávny kraj (ďalej len „orgán príslušný na vydanie povolenia“) vydá povolenie fyzickej osobe a právnickej osobe, ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom, a ak v odseku 19 nie je ustanovené inak.
27. Podľa § 13 zákona č. 578/2004 Z.z., žiadosť o vydanie povolenia (1) Žiadosť o vydanie povolenia (ďalej len „žiadosť“) podáva fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len „žiadateľ o povolenie“) orgánu príslušnému na vydanie povolenia. (4) Ak v odseku 12 alebo odseku 14 nie je ustanovené inak, právnická osoba v žiadosti uvedie a) obchodné meno, sídlo, právnu formu, identifikačné číslo, ak už bolo pridelené, meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu osoby alebo osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom, b) meno, priezvisko, dátum narodenia, údaj o štátnom občianstve, registračné číslo a označenie komory odborného zástupcu, ak nejde o žiadateľa o povolenie na prevádzkovanie mobilného odberového miesta,
c) miesto trvalého pobytu odborného zástupcu; ak je miesto trvalého pobytu mimo územia Slovenskej republiky, aj miesto prechodného pobytu na území Slovenskej republiky, d) druh zdravotníckeho zariadenia a jeho odborné zameranie, e) miesto prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia, e-mailovú adresu a telefónne číslo,
28. Podľa § 17 zákona č. 578/2004 Z.z., zmena miesta prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia, jeho odborného zamerania a zmena odborného zástupcu (1) Ak v § 17g nie je ustanovené inak, zmena miesta prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia, jeho odborného zamerania, zmena druhu činnosti a zmena odborného zástupcu vyžaduje vydanie nového povolenia, ktorým orgán príslušný na vydanie povolenia súčasne zruší pôvodné povolenie. (2) V žiadosti o vydanie povolenia podľa odseku 1 žiadateľ uvedie požadovanú zmenu, doloží doklady, ktoré sa na ňu vzťahujú a čestné vyhlásenie, že sa nezmenili ostatné údaje, na ktorých základe sa vydalo pôvodné povolenie.
29. Podľa § 4 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v rozhodnom znení (1) Nadriadený môže byť len policajt, ktorý je zaradený do stálej štátnej služby alebo do dočasnej štátnej služby; to neplatí, ak ide o nadriadeného mimo výkonu, ktorého právny vzťah upravuje osobitný predpis.1a) (2) Nadriadený v ustanovenom rozsahu riadi, organizuje, kontroluje a hodnotí výkon štátnej služby podriadených policajtov.
30. Poznámka 1a) k tomuto ustanoveniu, resp. k tejto výnimke odkazuje demonštratívne na zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Posúdenie veci správnym súdom
31. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný podľa ust. § 10 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023 (ďalej len „SSP“) bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 107 ods. 1 písm. a) a contrario, keď účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, pričom deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, preskúmal napadnuté rozhodnutie, prvostupňové rozhodnutia ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP), rešpektujúc nastúpené účinky koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy § 183 SSP, viazaný žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP), dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol podľa § 190 SSP z nasledovných dôvodov:
32. Predmetom prieskumu v predmetnej veci bolo v inštančnom postupe rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-05413/12-2023 zo dňa 03.07.2023, ktorým žalovaný na odvolanie žalobcu zamietol odvolanie proti rozhodnutiam prvostupňového správneho orgánu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava zo dňa 28.04.2023.
33. Z odôvodnenia uvedených rozhodnutí vyplýva, že žalobca žiadosťou zo dňa 07.03.2023 požiadal o poskytnutie nasledovných informácií:
- Každé jedno oznámenie o ustanovení odborného zástupcu v ÚVTOS a ÚVV Ilava za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2017 pre každú ambulanciu. Formou fotokópie.
- Každú jednu žiadosť ÚVTOS a ÚVV Ilava o povolenie na prevádzkovanie ambulancií za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2017; na čo mu povinná osoba uviedla, že v žalobcom uvádzanom období boli Trenčianskym samosprávnym krajom vydané tri povolenia na prevádzkovanie zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti v ÚVTOS a ÚVV Ilava na základe žiadosti ÚVTOS a ÚVV Ilava o zmenu odborného zástupcu a žalobcovi poskytla fotokópie dvoch žiadostí, a to: žiadosti o zmenu odborného zástupcu zdravotníckeho zariadenia zo dňa 28.01.2013, v ktorej anonymizovala informácie o trvalom pobyte J. A. K. I., o trvalom pobyte, dátume narodenia a štátnom občianstve A. L. M. a kópiu žiadosti o zmenu v povolení na prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia zo dňa 27.01.2017, v ktorej anonymizovala informácie o trvalom pobyte plk. N. A., o trvalom pobyte, dátume narodenia, telefónnom čísle a statnom občianstve a registračnom čísle A. I. D.. Vo vzťahu k tretej žiadosti o zmenu odborného zástupcu v odbore stomatológia zo dňa 18.03.2014 už bola žalobcovi v minulosti sprístupnená uvedená písomnosť- informácia, a preto povinná osoba prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 28.04..2023 konanie o sprístupnenie informácií v tejto časti informácie zastavila.
34. Pokiaľ žalobca namietal, že subsidiárna aplikácia ust. § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku je vylúčená, argumentujúc aj tým, že sám zákon č. 211/2000 Z.z. expressis verbis „operuje“ s pojmom „opakované použitie informácie“ v ust. § 16 a nasl. zákona o slobodnom prístupe k informáciám, z čoho žalobca vyvodzoval, že zákon č. 211/2000 Z.z. je lex specialis vo vzťahu k Správnemu poriadku, akcentujúc, že je potrebné prihliadať na účel a zmysel zákona č. 211/2000 Z.z., správny súd vyhodnotil túto žalobnú námietku ako nedôvodnú.
35. Zákonom o slobodnom prístupe k informáciám v § 22 ods. 1 ustanovuje, že ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Týmto všeobecným predpisom sa rozumie Správny poriadok. Pokiaľ ide o opätovnú žiadosť o tú istú informáciu a skutkový stav sa podstatne nezmenil, teda napríklad nedošlo k obsahovej zmene informácie, je aplikácia ust. § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku na mieste. Inštitút opakovaného použitia informácií predstavuje osobitný inštitút zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý rozširuje tradičné právo na prístup k informáciám o novú dimenziu – umožňuje, aby už vytvorené informácie vo verejnom sektore neboli využité len na pôvodný účel, pre ktorý vznikli, ale aj na ďalšie účely, či už podnikateľské alebo nepodnikateľské. Jeho zmyslom je podporiť transparentnosť a zároveň otvoriť priestor pre inovácie, rozvoj digitálnych služieb, vedecký výskum či občianske iniciatívy, ktoré môžu z verejných dát čerpať hodnotu. Keďže ide o osobitný inštitút, žiadateľ musí vo svojej žiadosti výslovne uviesť, že požaduje sprístupnenie informácií na účely ich opakovaného použitia, pretože povinná osoba v takom prípade postupuje podľa osobitných pravidiel, sprístupňuje údaje v špecifickom formáte či pod určenými podmienkami a procesne vybavuje žiadosť inak ako pri bežnom sprístupňovaní informácií. Účelom tohto osobitného inštitútu je teda nielen zvýšiť otvorenosť verejnej správy, ale aj posilniť hospodársky a spoločenský potenciál informácií verejného sektora prostredníctvom ich ďalšieho využitia. Právo na informácie a ústavné garancie nerušeného výkonu tohto práva tvoria bariéru voči kabinetnému výkonu verejnej moci (zo strany súdov nevynímajúc) a umožňujú podrobiť výkon verejnej moci kontrole zo strany verejnosti (v širšom občianskej spoločnosti). (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 830/2016 z 2. februára 2017). Z uvedených ústavnoprávnych kritérií vzťahujúcich sa na výklad právnych predpisov podľa správneho súdu nemožno vyvodiť, že v prípade, že preukázateľne už bola raz žiadateľovi poskytnutá informácia a následne povinná osoba na opakovanú žiadosť (v časti) aplikovala subsidiárne Správny poriadok, že by sa jednalo o svojvoľný postup zo strany žalovaného, resp. povinnej osoby.
36. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu, že by neposkytnutím informácie, tretej žiadosti, ktorá už bola žalobcovi poskytnutá ako príloha listu č. ÚVTOSaÚVV-INF-22-18/13-2021 o dňa 02.07.2021 - bolo vydané fiktívne rozhodnutie, v nadväznosti na uvedené preto žalovaný ako odvolací orgán nemal povinnosť fiktívne rozhodnutie zrušiť, keďže nebolo vydané, aj keď sa toho žalobca domáhal v odvolaní.
37. K povahe žiadateľom v žalobe namietanej nesprístupnenej informácie (registračné číslo komory) správny súd uvádza, že definícia pojmu osobný údaj je uvedená v § 2 zákona č. 18/2018 Z.z. nasledovne: „Osobitnými údajmi sú údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno, priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu.“ V predmetnej veci prvostupňové rozhodnutie aj napadnuté rozhodnutie (v rozsahu podaného odvolania) dostatočne odôvodnili, prečo anonymizovaný údaj je osobným údajom dotknutej osoby.
38. Pokiaľ žalobca namietal, že nebol u lekára A. D. dôvod na nezverejnenie vyššie uvedeného osobného údaju, keďže sa jedná o verejného funkcionára, u ktorého je daná výnimka v zmysle § 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám a povinná osoba zverejňuje aj takýto osobný údaj, argumentujúc aj ustanovením § 4 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ktoré obsahuje aj výnimku: „to neplatí, ak ide o nadriadeného mimo výkonu, ktorého právny vzťah upravuje osobitný predpis“, teda uvedená výnimka podľa žalobcu znamená to, že nadriadeným t.j. vedúcim zamestnancom v ZVJS môže byť aj osoba mimo výkonu štátnej služby, jedná sa o nedôvodnú námietku. Žalovaný postupoval správne, keďže v prípade lekára – odborného zástupcu nejde o vedúceho zamestnanca zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci. Správny súd poukazuje na to, že ohľadom tejto právnej otázky aj rovnakej námietky
- argumentácie ohľadom aplikácie ust. § 4 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. sa už vyjadril Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 4Svk/48/2022 zo dňa 30.09.2023. Z uvedeného rozsudku, bodu 49, vyplýva, že pre naplnenie pojmu „vedúci zamestnanec zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci“ je rozhodujúce to, či tento riadi, organizuje, kontroluje prácu podriadeným zamestnancom, a nie odborná kvalifikácia či činnosť odborného zástupcu, resp. počet osôb vykonávajúci druh konkrétnej pracovnej činnosti (či sa jedná o jediného lekára alebo nie), čo je potrebné verifikovať z administratívneho spisu, z ktorého podľa správneho súdu vyplýva, že A. I. D. mal v žiadanej listine - žiadosti postavenie lekára ako odborného zástupcu, čím automaticky nebola daná jeho vedúca pozícia v rámci organizačnej štruktúry zdravotníckeho zariadenia ÚVTOS a ÚVV Ilava. Lekári – odborní zástupcovia, či už ide o príslušníkov ZVJS alebo civilných zamestnancov pracujúcich na základe dohody mimo pracovného pomeru, organizačne patria pod vedúceho lekára zdravotníckeho zariadenia, ktorý organizuje a kontroluje ich pracovnú činnosť. Naopak, odborný zástupca, pokiaľ nie je vo funkcii vedúceho lekára neorganizuje a nekontroluje pracovnú činnosť iných lekárov či zdravotných sestier. Zo skutočnosti, že dotknutá osoba bola odborným zástupcom, nevyplýva, že táto bola vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci. Z obsahu administratívneho spisu – predloženia spisového materiálu, prípis č. UVTOSaUVV-01357/13-IL-2023-7 zo dňa 14.06.2023 vyplýva, že v krátkom období, ktoré sa kryje s obdobím, za ktoré žalobca požadoval poskytnutie informácií (od 01.01.2023 do 31.12.2017) A. I. D. bol vedúci lekár zdravotníckeho zriadenia (do 31.01.2013), čo by znamenalo, že v tomto období mal postavenie vedúceho zamestnanca, avšak žiadosť, v ktorej bol anonymizovaný údaj uvedenej osoby, bola datovaná dňom 27.01.2017, kedy už toto postavenie nemal.
39. Ohľadom žalobnej námietky, že nesprístupním príloh žiadostí bolo vydané fiktívne rozhodnutie o ich nesprístupnení, správny súd vyhodnotil túto žalobnú námietku ako nedôvodnú. Pokiaľ žiadateľ namieta, že mal automaticky dostať aj prílohy k žiadosti, správny súd uvádza, že predmet žiadosti bol jasne vymedzený – žiadateľ výslovne požadoval kópiu žiadosti, nie kópiu žiadosti vrátane príloh. Povinná osoba je viazaná rozsahom žiadosti podľa § 14 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. a nemôže svojvoľne rozširovať predmet žiadosti. Uvedené platí aj ohľadom námietky, že žalobcovi nebolo sprístupnené oznámenie o určení náhradného odborného zástupcu z roku 2016 vrátane príloh, ktorú požiadavku vzniesol žalobca až v odvolaní. Podľa názoru správneho súdu prílohy nie sú automaticky súčasťou samotnej žiadosti – sú to samostatné listiny, ktoré sú k žiadosti pripojené a obsahujú v zásade vlastnú informáciu. Z toho dôvodu je potrebné podľa správneho súdu pojem „žiadosť“ vykladať ako samotné podanie, nie nutne všetky pripojené dokumenty. V oblasti verejnej správny je bežné, že sa k žiadostiam pripájajú aj početné a rozsiahle prílohy, ktoré môžu obsahovať osobné údaje, obchodné tajomstvá alebo iné zákonom chránené informácie (§ 8 až § 12 zákona č. 211/2000 Z.z.). Povinná osoba je preto povinná posudzovať každú prílohu osobitne a nemôže ich bez výslovného požiadania sprístupňovať automaticky. Podľa správneho súdu zmysel a účel práva na slobodný prístup k informáciám sa naplní tým, že povinná osoba transparentne uvedie, resp. je to jasné z poskytnutej informácie, že k listine boli pripojené prílohy a aké, čím je zabezpečený balans medzi právom na prístup k informáciám a potrebou zachovávať funkčnú aj vlastnú pôsobnosť povinnej osoby. Podľa správneho súdu povinná osoba v zákonnej lehote poskytla požadované listiny (v časti), preto nemohlo dôjsť k vydaniu fiktívneho zamietavého rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.
40. Žalobou napadnuté rozhodnutie o odvolaní považoval správny súd za zákonné a vecne správne, žalobné námietky za nedôvodne, ktoré nespochybnili jeho zákonnosť, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
41. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v konaní úspech nemal, právo na náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému právo na náhradu trov nepriznal, pretože nevzhliadol v okolnostiach prípadu výnimočnosť dôvodov pre priznanie náhrady trov konania
žalovanému rozhodujúcemu ako povinná osoba, teda majúcemu postavenie orgánu štátnej správy pri poskytovaní informácií.
42. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.