Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_42Ek-1122-2023.pdf
PDF · 87.25 KB
Case nature
Subarea
42Ek/1122/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, práv. zast.: Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 53 255 739, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX C. - A., o vymoženie 3048,3 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Jaroslav Delfini, so sídlom Pražská 4, 040 11 Košice, IČO: 42 322 723 pod sp. zn. 395EX 324/23, o návrhoch povinného na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrhy povinného na zastavenie exekúcie zamieta.
II. Súd povinnému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený podal dňa 17. 04. 2023 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 3048,3 Eur s príslušenstvom na základe exekučných titulov - rozsudok Okresného súdu Michalovce sp. zn. 10Csp/103/2021 zo dňa 03. 10. 2022 a uznesenie Okresného súdu Michalovce sp. zn. 10Csp/103/2021 zo dňa 18. 01. 2023.
2. Poverením zo dňa 26. 04. 2023 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Jaroslav Delfini, so sídlom Pražská 4, 04011 Košice, IČO: 42 322 723, ktorý ju vedie pod sp. zn. 395EX 324/23.
3. Povinnému bolo dňa 14. 06. 2024 doručené Upovedomenie o začatí exekúcie oznámením v Obchodnom vestníku. Následne dňa 20. 03. 2025 povinný podal návrh na zastavenie exekúcie a dňa 04. 04. 2025 podal povinný ďalší návrh na zastavenie exekúcie. Súd na základe listinných dôkazov a z vyjadrenia súdneho exekútora zistil, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty. Súdny exekútor postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného.
4. Povinný v návrhoch na zastavenie exekúcie uviedol, že spornú pohľadávku neuznáva čo do dôvodu aj do výšky, exekúcia je na základe nespôsobilého právneho titulu a z dôvodu opatrnosti podal aj námietku premlčania. Uviedol, že súd nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, nezistil existenciu, či tu právo je alebo nie je, neurčil, či zmluva je platná alebo nie, nezistil, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, nezistil, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, neurčil, či pri uzatváraní zmluvy boli použité nekalé obchodné praktiky a nepreskúmal ex offo zmluvu v súlade so smernicou Rady 93/13/ EHS. Uviedol, že oprávnený predložil na podpis formulárovú, vopred pripravenú zmluvu, ktorú povinný nemohol ovplyvniť. Povinný podal aj námietku voči trovám exekúcie. Žiada, aby bol oprávnený povinný nahradiť trovy exekúcie.
5. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie a žiada návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť ako nedôvodný.
6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61 k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
10. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
11. Podľa § 201 odsek 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.
12. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
13. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
14. Podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.
15. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
16. Súd pre posúdenie včasnosti podania návrhov na zastavenie exekúcie zo strany povinného skúmal, či povinný dodržal 15-dňovú zákonnú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie podľa §61k ods. 2 Exekučného poriadku. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené 14. 06. 2024 oznámením v Obchodnom vestníku. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie začala v danom prípade plynúť dňa 15. 06. 2024 a uplynula dňa 29.06.2024. Táto lehota je zákonná a nemožno ju predlžovať ani skracovať. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie je procesnou lehotou. To znamená, že stačí, ak sa návrh na zastavenie exekúcie podá na pošte, prípadne na inom orgáne, ktorý je povinný procesný úkon doručiť v posledný deň lehoty. Povinný podal návrhy na zastavenie exekúcie súdu poštou, prostredníctvom Slovenskej pošty a. s. dňa 20. 03. 2025 a 04.04.2025. Z uvedeného je zrejmé, že predložené návrhy na zastavenie exekúcie boli povinným podané po uplynutí tejto zákonnej 15-dňovej lehoty.
17. V neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže podľa § 61k ods.3 Exekučného poriadku povinný namietať iba skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí zákonnej lehoty 15 dní. Povinný znáša dôkazné bremeno, čo znamená, že musí preukázať pravdivosť svojich tvrdení a predložiť všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení. Súd po preskúmaní návrhov povinného na zastavenie exekúcie a doručených príloh dospel k záveru, že návrhom povinného na zastavenie exekúcie nie je možné vyhovieť, keďže tento bol podaný oneskorene. Povinný v podaných návrhoch nenamieta skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a nejedná sa ani o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrhy povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Je tak nevyhnutné dospieť k záveru, že povinný návrh na zastavenie exekúcie nepodal včas, a teda tento nemá odkladný účinok a súčasne opierajúc sa o § 61k ods. 3 EP sú jeho námietky limitované koncentračnou zásadou exekučného konania.
18. V uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003 sa uvádza: „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.“ Preto súd nie je povinný reagovať na všetky tvrdenia strán, ale musí sa zaoberať tými, ktoré sú relevantné a majú významný vplyv na rozhodnutie vo veci.
19. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania a námietku zo spotrebiteľskej zmluvy a práv spotrebiteľa, napriek koncentračnej zásade sa touto súd zaoberal, keďže sa jedná o otázku, ktorú exekučný súd posudzuje z úradnej povinnosti už pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. K námietke premlčania, ktorú v návrhu na zastavenie exekúcie vzniesol povinný súd uvádza, že podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ak však ich zročnosť nastala pred právoplatnosťou rozhodnutia, platí pre ne desaťročná premlčacia doba. Premlčacia doba podľa § 110 Občianskeho zákonníka, ktorá začala plynúť právoplatnosťou predmetného exekučného titulu, t. j. rozsudku 09. 12. 2022 a uznesenia 01.03.2023 uplynie za desať rokov od uvedeného dátumu. Od právoplatnosti exekučných titulov do podania návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie (dňa 17. 04. 2023), desaťročná premlčacia doba neuplynula pričom premlčacia doba bola doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie dňa 17. 04. 2023 prerušená. Právo na vymáhanie pohľadávky zo strany oprávneného preto nie je premlčané a premlčacia doba od začatia exekučného konania neplynie.
20. V nadväznosti na vyššie uvedené, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol doručený súdnemu exekútorovi po uplynutí zákonnej lehoty, exekučný súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 106/2023-12 zo dňa 21.02.2023, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že obrana povinného v exekučnom konaní je založená na koncentračnej zásade. To znamená, že povinní majú povinnosť uplatniť všetky námietky spochybňujúce možnosť vykonať exekúciu už v jej prvom procesnom štádiu a v jedinom procesnom úkone, ktorým je návrh na zastavenie exekúcie. Z vyššie uvedených skutkových okolností je zrejmé, že povinný nevyužil možnosť podať návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehote v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, pričom povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol také skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.
21. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí č. k. IV. ÚS 106/2023-12 zo dňa 21.02.2023 výslovne uviedol nasledovné: „Ústavný súd plne rešpektuje postavenie spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch ako strany požívajúcej vyššiu súdnu ochranu z hľadiska jeho slabšieho právneho postavenia v spotrebiteľskom vzťahu, rovnako aj doktrínu ochrany spotrebiteľa vytvorenú medzinárodnými aj vnútroštátnymi súdmi. Na druhej strane považuje za nevyhnutné, aby aj spotrebiteľ dôsledne rešpektoval procesné limity práv a povinností ustanovených zákonom (v danom prípade Exekučným poriadkom).“
22. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne relevantné skutočnosti ani nepripojili žiadne dostačujúce dôkazy, ktorými by preukázal dôvody na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Súd opätovne dodáva, že v rámci prebiehajúcej exekúcie nie je oprávnený preskúmavať dotknutý exekučný titul, vecnú legitimáciu oprávneného, prípadne správnosť a výšku priznanej pohľadávky, nakoľko s týmito skutočnosťami sa v základnom konaní už vysporiadal súd, ktorý vydal rozhodnutie, na základe ktorého sa vedie exekúcia. V zmysle § 45 Exekučného poriadku je predložené rozhodnutie riadnym exekučným titulom na podklade ktorého možno viesť exekúciu. Skutočnosti uvádzané povinným súd nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie, ale ide o okolnosti, ktoré by skúmal súd v prípade podania opravného prostriedku voči exekučnému titulu.
23. Pri skúmaní námietok povinného v návrhu na zastavenie exekúcie týkajúce sa neprijateľných zmluvných podmienok, súd postupoval pri ich posudzovaní v súlade s Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PLz. ÚS 1/2022 zo dňa 15.06.2022, podľa ktorého cit.: „S poukazom na bod 29 odôvodnenia tohto uznesenia, majúc na zreteli záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce jej z postavenia členského štátu Európskej únie, v záujme dosiahnutia cieľov smernice 93/13/EHS a v záujme reálnej garancie práva na súdnu ochranu ústavný súd akcentuje, že je nevyhnutné interpretovať predmetné ustanovenie eurokonformne, a to tak, že za situáciu predpokladanú ustanovením § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku („... v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky“) je nutné považovať aj stav, keď v konaní o vydanie platobného rozkazu síce bolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, avšak právomoc na vydanie platobného rozkazu bola zverená vyššiemu súdnemu úradníkovi a vyšší súdny úradník platobný rozkaz vydal, možnosť podania odporu bola limitovaná lehotou 15 dní od doručenia platobného rozkazu a právna úprava vyžadovala, aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil. Týmto spôsobom je možné zrevidovať nedostatok, ktorým je postihnuté základné konanie - konanie o vydanie platobného rozkazu, resp. upomínacie konanie (platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom, možnosť spotrebiteľa podať odpor v lehote iba 15 dní od doručenia platobného rozkazu, nutnosť odpor vecne odôvodniť, čo v súhrne vyvoláva stav nezabezpečenia možnosti skúmania neprijateľných zmluvných podmienok sudcom) vytýkaný súdnym dvorom tak, že priestor na ex offo kontrolu existencie neprijateľných zmluvných podmienok je daný v štádiu vykonávacieho konania. Iba taká interpretácia § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, podľa ktorej všeobecnému súdu v exekučnom konaní prináleží skúmať exekučný titul - platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom z hľadiska posúdenia dôvodnosti vymáhania nároku, ktorý má pôvod v spotrebiteľskej zmluve, teda skúmať, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či netrpí vadami, ktoré majú vplyv na nárok vymáhaný v exekučnom konaní, zodpovedá naplneniu cieľov sledovaných smernicou 93/13/EHS. Na základe uvedeného všeobecný súd v rámci exekučného konania nemôže odmietnuť preskúmanie exekučného titulu - platobného rozkazu, ktorý bol vydaný vyšším súdnym úradníkom na podklade spotrebiteľskej zmluvy, pretože by tým rezignoval na princíp efektívnej ochrany spotrebiteľa, ktorý je súčasťou základného práva na súdnu ochranu“. S poukazom na vyššie citované rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky exekučný súd uvádza, že exekučným titulom je rozhodnutie, ktoré vydal sudca a nie vyšší súdny úradník z čoho je zrejmé, že v základnom konaní súd skúmal neprijateľné zmluvné podmienky.
24. Pre úplnosť je potrebné dodať, že povinný existenciu neprijateľných zmluvných podmienok mal možnosť namietať v základnom konaní využitím práva podať opravný prostriedok voči exekučnému titulu, v rámci ktorého mohol namietať aj všeobecnú skutočnosť, že žalobca (oprávnený v tomto konaní) sa domáha svojho nároku, ktorého predmetom je aj plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, avšak toto právo nevyužil aj napriek tomu, že o možnosti podať opravný prostriedok bol riadne poučený.
25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že tu nie je dôvod zastavenia exekúcie, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrhy povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
26. Súd povinnému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko súd jeho návrhy na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodné.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné. Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.