Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/62/2021

Potvrdené rozhodnutím 10Co/26/2022
„Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: Ing. G. U., narodený XX. Y. XXXX, trvalý pobyt G. XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Ľuboš Jurčo, Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanej: JUDr. PaeDr. H. W., narodená XX. J. XXXX, trvalý pobyt G. XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 11. januára 2022, č. k. 15C/62/2021-34, takto rozhodol: I. Odvolací súd odvolanie o d m i e t a. II. Žalovanej s a n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania."

Uznesenie

C. súd J. U. v právnej veci žalobcu: N.. G. U., B.. XX.XX.E., X. G. E., E. XX G., právne zastúpený: Y.. O. Y., advokát so sídlom L. XX, XXX XX X., N.: XX XXX XXX, proti žalovanej: Y.. L.. H. W., B.. XX.XX.E., X. G. E., E. XX G., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. U. návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Z. sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

X. Dňa XX.XX.XXXX bol tunajšiemu súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 324 a nasl. zákona č. XXX/XXXX Z. z. S. sporový poriadok v znení neskorších predpisov, ktorým sa žalobca domáha, aby súd uložil žalovanej nevstupovať do rodinného domu so súpisným číslom E., postaveného na parcele reg. „C“ Č.. XX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere E. m2, nachádzajúceho sa na adrese G. Č.. E., E. XX G., zapísanom na liste vlastníctva č. E., v okrese J. U., P. C. G., v katastrálnom území G. a zároveň, aby uložil žalovanej zákaz priblížiť sa k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako XX metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, na ktoré bude žalovaná predvolaná a v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovanej na týchto úkonoch a s výnimkou prípadu, ktorý sa bude týkať starostlivosti o ich spoločné dieťa.

X. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX vydal C. súd J. U. rozsudok pod sp. zn.: XP/XX/E., ktorým rozviedol manželstvo medzi žalobcom a žalovanou. G. nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. L. trvania manželstva nadobudli žalobca a žalovaná do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v okrese J. U., v obci G., v katastrálnom území G., zapísané na liste vlastníctva č. E. ako pozemok parcely registra „C“, parcelné č. XX/X o celkovej výmere E. m2, druh pozemku: záhrada, pozemok je umiestnený v zastavanom území obce, spoluvlastnícky podiel: X/X; pozemok parcely registra „C“, parcelné Č.. XX/XX o celkovej výmere E. m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok je umiestnený v zastavanom území obce, spoluvlastnícky podiel: X/X; na pozemku stojaca stavba, súpisné číslo E., na parcele číslo XX/XX, druh stavby: rodinný dom, popis stavby: rod. dom, umiest. stavby: stavba postavená na zemskom povrchu, spoluvlastnícky podiel: X/X. Z. vo svojom návrhu uvádza, že k dnešnému dňu neboli hore uvedené nehnuteľnosti medzi rozvedenými manželmi vyporiadané a v týchto nehnuteľnostiach ostal po rozvode bývať žalobca. Zo strany žalovanej už bola na C. súd J. U. podaná žaloba o vyporiadanie X. a konanie sa vedie pod sp. zn.: E./XX/E.. Z. vo svojom návrhu uvádza, že žalovaná žalobcovi sťažuje bývanie v týchto nehnuteľnostiach, ktoré spočíva hlavne v tom, že mu vymieňa zámok od dverí. W. žalobca ráno odchádza do práce, tak chodí do domu, kde mu vypína kúrenie a otvára všetky okná na dome, takže keď sa žalovaný večer vracia z práce domov, tak príde do domu, v ktorom je veľmi nízka teplota. Z. opakovane na žalovanú volal políciu a podával trestné oznámenia, ale prístup polície je taký, že ho odkazujú na civilné súdy a jeho podaniami sa ďalej nezaoberajú. L., ktoré robí žalovaná žalobcovi sa stále stupňujú a prerástli až do situácie, ktorá žalobcovi neumožňuje v dome bývať a riadne ho užívať. N. stretnutia v dome prerástli až do fyzických

atakov zo strany žalovanej na žalobcu. Z. k tomuto uvádza, že v sobotu XX.XX.XXXX žalovaná žalobcu a jeho priateľku zobudila ráno pred X:XX hod., najprv ich urážala, potom fotila a nakoniec fyzicky napadla. L. útoku na žalobcu, mu vypichla mobil a vypadol na trávu. C. si ho zodvihla a vtrhla dnu, kde sotila priateľku žalobcu na nafukovaciu posteľ v obývačke. L. odchode z domu vykrikovala, že to žalobca veľmi oľutuje. Z. to nahlásil na políciu. Z. tiež volala políciu, pri ich príchode žalobca z okna videl ako s nimi istý čas rozpráva. Z. ďalej uvádza, že žalovaná zahrala fantastickú scénku, kedy sa rozplakala a vzlykala pred policajtmi. Z. im tvrdila, že žalobca ju sotil o stenu, minimálne toto žalobca počul, keď vyšiel už z domu. L. sa žalobcu v krátkosti spýtal čo sa stalo, odporučil žalobcovi pred podaním trestného oznámenia doložiť lekársky posudok z toho, že žalovaná žalobcu napadla (mal síce len škrabance). Od priateľky žalobcu si policajti nepýtali občiansky preukaz, aj keď sa im sama ponúkla, že im ho prinesie a bude svedčiť, čo sa stalo a zároveň poznamenala, že sa chystá dlhšiu dobu podať trestné oznámenie za neustále fotenie a porušovanie súkromia a ochranu osobných údajov (žalovaná si fotila jej P. vozidla). S. sa o tom s policajtami rozprávala, oni jej však povedali, že s tým nič neurobia a treba iba podať trestné oznámenie na stanici v Š.B..

X. Žalobca ďalej vo svojom návrhu uvádza, že o XX:XX hod. s priateľkou vošli do domu. L. priamo z J. U., kde boli na pohotovosti po lekársky posudok, kvôli incidentu z rána. V. po príchode fotili skrinku na ulici, natočili video ako zvyšujú teplotu na termostate, lebo opäť bolo XX-XX stupňov. L. po pol hodine im dorazili hostia, traja rodinní známi. L. dohody si doniesli vlastný alkohol, nejaké napacované mäso, niečo pripravila priateľka žalobcu a gril si požičali od jej rodičov. Z. nepil, nakoľko sa obával, že dom nebude dostatočne vykúrený a bude musieť ešte šoférovať k priateľke a zároveň aj pre prípad, že by sa niečo udialo. Po približne hodine a pol prišli ďalší dvaja hostia (manželský pár), najedli sa a po večeri žalobcovi chlapi pomohli s prevrtávaním garážových dverí. P. sa po čase vybila, zámok však nebol stále prevŕtaný. Z. zavolal kamarátovi z dediny, ktorý býva XX domov od žalobcu a poprosil ho, či by mu požičal svoju. L. žalobca povedal, že je to iba kúsok a hneď je naspäť, nech v žiadnom prípade nikoho nepúšťa do vnútra a neotvára dvere. W. zostali v zámku. L. žalobcu sa venovala hosťom na terase, obskakovala ich, tak chodila aj dovnútra do kuchyne. Po chvíli (asi X minút po odchode žalobcu) začal niekto klopať na dvere. L. žalobcu podišla k dverám a videla mužskú siluetu a na chvíľu si myslela, že je to žalobca. Z. klopať znova, tak zo zmätenia, či je to žalobca a prečo sa neozýva, zaklopala naspäť, lebo jej bolo čudné, prečo by jej cez dvere žalobca niečo nehovoril. P. klopal niekto na okno v kuchyni (okno vľavo od vchodových dverí). P. už vedela, že sú dvaja, a teda, že to žalobca nebude. N. volala žalobcovi, nech okamžite beží domov, že došla bývala manželka s milencom. Z. ďalej uvádza, že príde mu absurdné, že by mohlo ísť o náhodu, že po takmer dvoch hodinách, kedy bola návšteva u nich, tak prišli práve vtedy, kedy žalobca na chvíľu vytiahol päty z domu. Z. odhaduje, že by bol preč z domu maximálne XX minút, kým by šiel pre vŕtačku a späť. Z. prišiel k domu, kde stáli obaja pred dverami a bývalá manželka na neho vykrikovala v maďarčine „toto nie je O. dom, mám právo ísť dovnútra“. Z. jej odpovedal: „ale ani O.“. V tom žalovaná poznamenala, že prečo je priateľka žalobcu sama v dome a prečo ju nepustí do domu. Z. na to odpovedal, že to on jej povedal, aby nikomu neotvárala dvere, kým sa nevráti. Z. prišiel k dverám a priateľke cez dvere povedal, nech otvorí dvere. Z. vošla do vnútra ako fúria, klasicky sa ani nevyzula, v špinavých topánkach a s útočnou náladou. C. mala poznámky k priateľke žalobcu, čo hľadá v jej dome, no to ešte nevedela, že majú na terase hostí. Z. podotýka, že žalovaná ich nepozná, pretože to boli rodičia priateľky žalobcu, jej krstní rodičia a rodinná kamarátka. C. žalovanú slušne pozdravili, dokonca ju mali v pláne ponúknuť zákuskami. C. ich samozrejme nebola schopná ani pozdraviť, namiesto toho komentovala, čo robia v jej dome a čo tam hľadajú. S. čas mala v ruke mobil, ktorý už bol prichystaný, pretože nestihla ani dopovedať hlúpu poznámku a už ich začala fotiť. G. kamarátka sa jej ešte nahlas a zreteľne opýtala či jej R. nič nehovorí. Z. vyzval žalovanú, nech nefotí a nenatáča nikoho z nich. V tom sa priateľka žalobcu postavila pred ňu, lebo po predošlých skúsenostiach s ňou, už jej ma plné zuby. N. sa zvykne ovládať, ale tento krát ju to nahnevalo, nakoľko išlo o jej rodinu. L. sa pred ňu a dlane predkladala pred jej telefón a opakovala jej, že fotiť nebude. X. manželku, žalovanú, to samozrejme veľmi bavilo, tak neprestala a už sa išla sácať do priateľky. Z. uvádza, že celú situáciu sledoval zo vzdialenosti asi jeden meter, no keď videl, že by sa mala dotknúť priateľky, tak zareagoval a chytil jej ruku, ktorou sa išla zaháňať. T. žalovanej bol v dome, tesne za ňou, ona bola na prahu terasy a domu. T. nehovoril vôbec nič, len stál za žalovanou. Z. zobral z ruky žalovanej telefón. C. sa ho snažila vytrhnúť z ruky žalobcu, oprela sa do neho celým telom a ťahala mu ruku. Z. si medzičasom mobil v rukách vymenil. G. v ktorej pôvodne mal telefón, mu celú dobu držala žalovaná a nepustila ju (útočila vždy druhou). H. zistila, že už ho žalobca nemá v ruke, ktorú ťahá a mobil žalobca odhadzuje, zapriahla sa a päsťou udrela žalobcu do hlavy, do oblasti líca a spánku. P. žalovanú už milenec začal ťahať dnu do domu, no ona bola v amoku a zapriahla sa druhýkrát, tento krát žalobcu už len celou dlaňou udrela do tváre a stiahla mu

okuliare. V momente, kedy žalobcu prvýkrát udrela, zakročila priateľkina mama, ktorá stála najbližšie k nim a chcela ju zastaviť. Z. sa tretíkrát, tento krát udrela tetu, ktorá je mimochodom onkologický pacient. Na záver žalobcu už len kopla a v tom žalovanú milenec odtiahol smerom do domu. H. odchádzali, tak žalovaná volala políciu a zobrala kľúče žalobcu z dverí, ktoré neskôr poprela, že zobrala a neustále to aj opakovala policajtom, že ona žiadne kľúče nezobrala a nemá. H. odišli, žalobca si všimol, že kľúče zobrali, tak vyšiel za nimi na ulicu a vyzýval ich, aby kľúče vrátili a pokiaľ to neurobia, bude informovaná polícia. Z. s priateľom odišli. Z. vošiel do domu a zavolal políciu, ktorej nahlásil, že ich bývala manželka fyzicky napadla v dome a v ten deň to bolo už druhýkrát. L. mu, že už k nim ide hliadka, lebo už je to nahlásene. P. čakali na terase, hostia boli úplne znechutení a nechápali čo sa stalo a čo je to za osobu. O., ktorú napadla bola rozklepaná, prišlo jej nevoľno a mala z nej celkovo veľký stres. L. príchode polície, žalobca vyšiel von sám, chvíľu za ním prišla von aj jeho priateľka. W. žalobca vyšiel von, žalovaná s milencom sa už bavili s policajtami, ktorý si vypočuli iba jej verziu. P. si občianske preukazy (žalobcov a žalovanej). Z. sa ani neopýtali, čo sa stalo a už so žalovanou jeden z policajtov vchádzal do domu. Z. zostal vonku s druhým policajtom, ktorému prízvukoval, že mu tretíkrát žalovaná zobrala kľúče od domu a aj mu ukazoval video, na ktorom je to jasne vidieť, no on si ho odmietol pozrieť. Z. mu žalobca pripomenul, že dnes je to druhýkrát čo sa žalovaná rozhodla žalobcu provokovať a napadnúť a že cez deň si žalobca riešil lekára, aby mohol lekársku správu priložiť k trestnému oznámeniu. To ho takisto absolútne nezaujímalo. Z. sa pýtali iba kedy bude súd a kedy to už konečne skončí. L. slov návštevy, počuli všetci čo tam boli, že bývala manželka a jej milenec tykajú policajtom a minimálne jedného z nich určite poznali osobne. L. riešili celý čas iba telefón žalovanej, priniesli rebrík od susedov. L. plot a mobil po chvíľke prezváňania našli. Z. toto na vlastné oči nevidel, lebo celý čas bol pred domom s druhým policajtom, ale na terase, a teda na dvore bola návšteva aj s priateľkou. Na mobil žalovanej žalobca nereagoval, iba sa snažil vysvetliť, že nemá kľúče od domu na čo mu povedali, že „a čo mám robiť, keď mi ona hovorí, že tie kľúče nemá“. T. bývalej manželky bol celý čas vonku pred domom, pri žalobcovi a policajtovi. J. sa žalobcovi pred policajtom aj opakovane vyhrážal „však počkaj, dostaneš svoje !“ v maďarskom jazyku. L. na to nereagoval, pritom to jasne počul. T. mobil našli, pri odchode sa jedna z hostí opýtala policajtov, či by mohla žalovaná pred ich zrakom vymazať fotky, ktoré nafotila, lebo si to neželajú. B. odišla aj s policajtami von na ulicu k autu. O. žalobca za nimi s priateľkou išli a policajti len povedali, že ich naozaj vymazala. Na to priateľka žalobcu poznamenala, že iL. má funkciu ukladať aj vymazané fotky a najmä, že si želá, aby vymazala aj tie z predošlých dní. To sa však nestalo, lebo policajti povedali, že má iba X % baterky, čo však nevideli, rovnako ako vymazávanie fotiek. L. tvrdili, že to urobila. L. žalobcu kľúče boli na konci tohto divadielka náhodne nájdené políciou pred domom v lístí. H. ich tam našli, tak si žalobca spomenul a spojil si, že videl žalovanú zohnutú na tom mieste, ale v tom čase si myslel, že sa potkla. Po tom ako vyšli z domu policajti žalobcovi odporučili, že jediná cesta je súd a že je nutné to konečne už ukončiť. B. za večer sa pýtali, kedy to už konečne skončí. Z. odpovedal, že už je to podané na súde. Aj vtedy bola žalovaná veľmi provokatívna a vykrikovala, že z domu pôjde von a veľmi rýchlo v zmysle, že vyhrá súd. C. bola provokatívna aj voči priateľke žalobcu. Z. sa rozlúčil s policajtami a vošli do domu, aby sa uistili, či je návšteva v poriadku z tohto šoku. Z. zostala naďalej s policajtami a bavili sa s nimi pred domom. Z. s priateľkou upratali dom do pôvodného stavu, dokonca kvôli návšteve kúpil žalobca aj nové žiarovky, ktoré pred odchodom taktiež odmontoval, žalobca si natočil dôkladne video z celého domu, aby bolo vidieť v akom stave ho opúšťa a odišiel z tadiaľ, nakoľko sa necíti tam už bezpečne. Z. zámok vymenil a U.-kou žalovanú informoval, že je prevŕtaný a vymenený a že jej dáva vyhotoviť kópiu kľúču. Z. ešte dopĺňa, že pri príchode našiel dom v takom stave, že bol vonku vypnutý hlavný istič, vnútri hlavný istič aj s kúrením a taktiež bol termostat nastavený na XX-XX stupňov, tak ako aj teplota v dome bola rovnaká a okná boli pootvárané. Z. sa od tohto incidentu snaží bývať u priateľky, pretože má strach o seba a svoje zdravie. B. z návštevy do dnešného dňa nebol oslovený policajtmi, nepýtali sa ich nič čo sa stalo, aj keď boli jasnými svedkami a dokonca aj obeťami vyčíňania žalovanej. Z. žalobca ešte podotýka, že celá situácia bola naschvál, nechápe načo chodila žalovaná o pol deviatej večer do domu a najmä kde a s kým bol vtedy ich spoločný syn. L. vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaná svojim konaním neumožňuje žalobcovi bývať v dome v G. a tento aj riadne užívať. Y. pretrvávajúci a stupňujúci sa psychický a fyzický nátlak má na žalobcu taký dopad, že sa v dome bojí bývať a je nútený prespávať u priateľky, alebo v byte u svojej mamy.

X. Žalobca svoj návrh doložil okrem iného listom vlastníctva č. E. B.a vyššie uvedenú nehnuteľnosť vedenú pre k.ú. G., C. G., C. J. U., z ktorého vyplýva, že ide o nehnuteľnosť ktorej sú žalobca a žalovaný toho času bezpodielovými spoluvlastníkmi v podiele X/X vzhľadom k celku. T. k návrhu žalobca pripojil aj lekársky nález zo dňa XX.XX.XXXX XX:XX, L. o podaní trestného oznámenia zo dňa X.XX.XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX.

X. Podľa ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. S. sporový poriadok (ďalej len ako „“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

X. Podľa § X24 ods. 3 , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

X. Podľa ods. X , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

X. Podľa X5 ods. 2 písm. , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

X. Podľa ods. X , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

XX. Podľa § 3X6 ods. 2 C.s.p k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

XX. Podľa § 3X8 ods. 2 C.s.p o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do XX dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 3X5 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do XX hodín od doručenia návrhu.

XX. Podľa ods. X , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania.

XX. Podľa X9 ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

XX. V prejednávanom spore bol podaný návrh, ktorý po posúdení jeho obsahu súdom v zmysle § X24 ods. 1 S. zodpovedá návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez podania žaloby vo veci samej.

XX. Neodkladné opatrenie je mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany, ktoré súd môže nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. U. aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa žalobcu odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. B. opatrenie možno nariadiť, keď sú osvedčené aspoň základné skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov, nakoľko pred rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe tejto úpravy. G. dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia. J. na nariadenie neodkladného

opatrenia musí existovať v čase, keď o neodkladnom opatrení súd rozhoduje. Z. musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného odôvodnenia. G. skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu dokazovania v zmysle ustanovenia a nasl. . L., ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. L. úpravy právnych pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. B. opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozeniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

XX. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočností odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ X24 ods. 3 ). P. uvádzané zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. L. nariadením neodkladného opatrenia nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. L. nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný. L. nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. T. osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (rozhodnutie B. súdu SR X S. XX/XXXX). L. právnej teórie (P., M. a kolektív S. právo procesné, Q. s.r.o., X. XXXX, strana XXX) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. L., že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď E. súd SR I. ÚS XXX/XXXX, N.. ÚS XXX/XXXX, atď.). Je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je nutné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. U. predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. (porovnaj bod XX odôvodnenia D. W. súdu X. sp.zn. XCo/X/ XXXX zo dňa XX. XX. XXXX).

XX. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je upraviť pomery medzi stranami sporu a to jednak ešte pred rozhodnutím súdu vo veci samej v štádiu pred začatím konania, počas konania, ako aj po jeho skončení a to za predpokladu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. L. inštitút neodkladného opatrenia umožňuje upraviť pomery medzi stranami sporu do doby, pokiaľ nebude rozhodnuté vo veci samej a to za predpokladu, že takéto opatrenie súdu ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím sa javí ako nevyhnutné, nakoľko

existujú konkrétne okolnosti prípadu, ktoré relevantne odôvodňujú jeho nariadenie a poukazujú na jeho dôvodnosť, naliehavosť a nutnosť dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu. Už zo samotného terminologického a jazykového výkladu názvu tohto procesného inštitútu v zmysle novej procesnej úpravy vyplýva jeho charakter a zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia. P. na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s jeho nariadením spája a skutočnosť, že zasahuje podstatným a citeľným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ich a to bez existencie samotného meritórneho rozhodnutia súdu, je nevyhnutné, aby súdy zodpovedne a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažovali relevantnosť a nevyhnutnosť takéhoto zásahu do subjektívneho práva. Y. nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť a naliehavosť takejto úpravy pomerov strán, najmä vzhľadom na preukázanie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy.

XX. V danom spore je existencia právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou osvedčená, kedy tak žalobcovi ako aj žalovanej, ako bezpodielovými spoluvlastníkmi v podiele X/X vzhľadom k celku, svedčí užívacie právo k týmto nehnuteľnostiam, pričom návrh žalobcu smeruje práve k zamedzeniu užívacieho práva žalovanej k spornej nehnuteľnosti. Z. svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia subsumuje pod ustanovenia § 3X5 ods. 2 písm. f./ a h./ S., pričom tomu svedčí aj ním formulovaný petit jeho návrhu v tomto konaní. U. je týmto jeho návrhom viazaný.

XX. Obsah neodkladných opatrení v zmysle § 3X5 ods. 2 písm. f./ až h./ S. vychádza zo znenia čl.X.X nariadenia Q. parlamentu a G. (EÚ) č. XXX/XXXX z XX.júna XXXX o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. N. o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. L. účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. S. osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. (porovnaj P., M., K., S., X., J., T., S., X., J., O., M., a kol. S. sporový poriadok. W.. L.: C.H.X., XXXX, str. XXXX).

XX. Pokiaľ ide o účinky tohto druhu neodkladného opatrenia, najzávažnejší je zákaz alebo obmedzenie vstupu do domu, bytu, na pracovisko alebo iné miesto ( písm. f./) , kde zákon výslovne vyžaduje, aby povinná osoba svojim konaním ohrozovala telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľa. Z. alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť (písm h./), ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť. (porovnaj P., M., K., S., X., J., T., S., X., J., O., M., a kol. S. sporový poriadok. W.. L.: C.H.X., XXXX, str. XXXX).

XX. Obdobne ako pri neodkladnom opatrení v zmysle § 3X5 ods. 2 písm e./ S. , musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. W. požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. C. telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod. (porovnaj P., M., K., S., X., J., T., S., X., J., O., M., a kol. S. sporový poriadok. W.. L.: C.H.X., XXXX, str. XXXX).

XX. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. L. násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. B. je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. N. o telesnú, aj duševnú ujmu. V. definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. B. je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. B. nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. B. je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. B. nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. L. násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a

sebaúctu iného človeka. B. síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. C. formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. B. je aj nezabránenie násiliu. (porovnaj bod XX odôvodnenia D. W. súdu O. sp.zn. E./XX/E. zo dňa XX. XX. E., resp. bod XX odôvodnenia D. W. súdu X. X. sp.zn. E./X/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX).

XX. Po preskúmaní obsahu návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a celého obsahu spisového materiálu tunajší súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil také skutočnosti, ktoré by v danej veci umožňovali nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia, keď dostatočne neosvedčil, že existuje bezprostredne hroziaca ujma zo strany žalovanej žalobcovi, ktorá ohrozuje jeho telesnú a duševnú integritu. Na základe vyššie uvádzaného výkladu je predovšetkým potrebné uviesť, že daná úprava § 3X5 ods. 2 písm. f./ a h./ S., je cielená predovšetkým na prípady tzv. domáceho násilia, o čo sa však nejedná v danom sporovom prípade. V prípade sporu žalobcu a žalovanej, nie je možné hovoriť o násilí v zmysle prevahy moci jednej strany nad druhou, ale o konflikte bývalých manželov, teda hlavne o konflikte dvoch rovnocenných strán, ktorí sa nevedia dohodnúť o užívaní spoločnej nehnuteľnosti. U. na tomto mieste poznamenáva, že pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 3X5 ods. 2 písm. f) a h) S. v návrhu žalobcu absentuje jeho základný predpoklad a to preukázanie, resp. osvedčenie takého stupňa intenzity fyzického a psychického násilia zo strany žalovanej, ktorého by sa mala dopúšťať vo vzťahu k žalobcovi a ktoré by odôvodňovalo nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. U. žalovanej voči žalobcovi nemožno považovať za takú bezprostrednú hrozbu, ktorá by zasahovala do telesnej a duševnej integrity žalobcu do takej miery, že by tým bolo narušené fyzické a psychické zdravie žalobcu, alebo by mu hrozila iná ujma. C. správanie žalovanej už vôbec nemožno subsumovať pod prípady domáceho násilia. V prípade opísaných konfliktov sa jednalo o slovné konflikty a vzájomné postrkovanie, ktoré síce vyústilo do fyzického stretu v tom zmysle, že žalovaná žalobcu udrela, avšak táto skutočnosť nebola súdu dostatočne a hodnoverne osvedčená, ide iba o tvrdenie žalobcu, ktoré nie je dostatočne podložené. Z. síce priložil k návrhu lekársky nález zo dňa XX.XX.XXXX z XX:XX hod., v ktorom je uvedené že žalovaná žalobcu 2x udrela, teda došlo k fyzickému stretu, avšak z tohto nálezu nevyplýva, že by žalovaná spôsobila žalobcovi akúkoľvek fyzickú ujmu, okrem škrabancov na ľavom predlaktí. Z uvedeného teda súd nemá preukázané, že by došlo zo strany žalovanej k takému fyzickému násiliu, resp. fyzickému alebo psychickému ublíženiu žalobcovi, ktorá by svojou intenzitou a pravidelnosťou spôsobila žalobcovi takú telesnú a duševnú ujmu, že by odôvodňovalo nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 3X5 ods. 2 písm. f) a h). Z tohto pohľadu preto podľa názoru súdu nebol naplnený princíp opodstatnenosti pre nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia .

XX. Okrem uvedeného žalobcom navrhované neodkladné opatrenia spočívajúce v zákaze vstupu žalovanej do vyššie špecifikovaného sporného rodinného domu, ktoré je vlastníctvom tak žalobcu ako aj žalovanej, narúša princíp proporcionality, pretože žalobcom navrhované neodkladné opatrenie obmedzuje žalovanú v jej práve na užívanie predmetnej nehnuteľnosti neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. D. právo oboch strán sporu vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti prináleží obom stranám v rovnakom rozsahu. L. medzi nimi dochádza k nezhode v realizácii tohto atribútu, zákon im dáva možnosť obrátiť sa na súd, čo zo strany žalovanej už bolo uskutočnené, nakoľko táto podala dňa XX.XX.XXXX návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré konanie je vedené na tunajšom súde pod sp. zn E./XX/E., a v rámci tohto konania sa vyporiada aj vlastníctvo k spornému rodinnému domu medzi žalobcom a žalovaným. V žiadnom prípade však nie je možné to obísť cestou nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa žalovaná vylúči z jeho užívania skrz zákazu vstupu do sporného rodinného domu, preto súd má za to, že návrh žalobcu je vzhľadom na uvedené dôvody neproporcionálny.

XX. S poukazom na uvedené skutočnosti, súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

XX. Podľa ods. X , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

XX. Podľa ods. X , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

XX. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ods. X na základe zásady úspechu. Z. bol v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neúspešný v celom rozsahu, preto by

žalovaná mala nárok na náhradu trov konania, súd jej však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mal za preukázané, že žalovanej v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súd, proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( ) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. ( ) Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( ) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rožíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 C.s.p) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( ) Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. ( )