Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Sas/5/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Romanom Die v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, právne zastúpeného: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát so sídlom kancelárie Račianska 66, 831 02 Bratislava, IČO: 51 814 498, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 601 125 6614 0 zo dňa 25.04.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.04.2024, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.01.2024 a v e c v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 06.05.2024 sa žalobca domáhal súdneho prieskumu a zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne (ďalej aj ako „žalovaný“) č. 601 125 6614 0 zo dňa 25.04.2024 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej aj ako „Ústredie“) č. 601 125 6614 0 zo dňa 10.01.2024 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), vrátenia veci na ďalšie konanie Ústrediu a priznania plnej náhrady trov konania.

II. Administratívne konanie

2. Žalobca si žiadosťou o starobný dôchodok zo dňa 27.11.2023 uplatnil nárok na starobný dôchodok od 02.11.2019 a žiadal priznať starobný dôchodok od 25.11.2023. Ústredie prvostupňovým rozhodnutím túto žiadosť žalobcu zamietlo. V odôvodnení uviedlo, že dôchodkový vek žalobca dosiahol 25.11.2023. Podľa potvrdenia Colného úradu Prešov zo dňa 27.04.2016 bola žalobcovi započítaná celková doba služobného pomeru 26 rokov a 187 dní. Na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby v III. pracovnej kategórii od 01.10.1980 do 29.09.1982 a doba zamestnania – funkcia colník od 01.11.1991 do 30.04.2016 v III. pracovnej kategórii. Na určenie sumy priznanej dávky bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 26 rokov a 187 dní. Na nárok na starobný dôchodok bola žalobcovi zhodnotená doba štúdia na Strednej poľnohospodárskej technickej škole v Medzilaborciach od 01.09.1976 do 22.06.1980, doba zamestnania od 23.06.1980 do 30.09.1980, od 30.09.1982 do 31.10.1991, doba dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby od 21.06.2006 do 18.08.2006 a doba poberania peňažného príspevku za opatrovanie od 01.01.2018 do 31.08.2018. Podľa Ústredia žalobca k 25.11.2023 nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, do uvedeného

dňa získal 5112 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 14 rokov a 2 dni (presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia – OLDP). S poukazom na uvedené a na a o sociálnom poistení (ďalej aj ako „Zákon o sociálnom poistení“) na nárok na starobný dôchodok žalobcu bolo zhodnotené len obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia a keďže žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, bola žiadosť žalobcu zamietnutá.

3. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom uviedol, že splnil obe podmienky na priznanie starobného dôchodku, Sociálna poisťovňa postupuje diskriminačne, nezákonne, arbitrárne a v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší súd“). Žalobca ďalej namietal nezohľadnenie doby služobného pomeru na nárok na starobný dôchodok a pre určenie sumy starobného dôchodku a žiadal na nárok zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia získanú tak vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ako aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Žalobca taktiež namietal, že Ústredie pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok nerešpektovalo čl. 33 Dohovoru č. 128, z ktorého vychádza aj judikatúra Najvyššieho súdu. Sociálna poisťovňa podľa žalobcu, s odkazom na judikatúru Najvyššieho súdu, diskriminuje poistencov, keď im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, hodnotenie odsúva, mení podmienky alebo odníma výhody poskytované v osobitnom systéme sociálneho poistenia. S poukazom na rozsiahlu judikatúru mal žalobca za to, že pri posudzovaní doby poistenia je nevyhnutné brať do úvahy aj dobu poistenia v osobitnom systéme poistenia, čo v podrobnostiach vysvetlil rovnako s odkazom na prislúchajúcu judikatúru Najvyššieho súdu.

4. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ústredia. V odôvodnení rozhodnutia úvodom zhrnul skutkový stav a zopakoval dôvody uvedené v prvostupňovom rozhodnutí s tým, že Zákon o sociálnom poistení určuje dôchodkový vek postupom podľa § 274 ods. 1, podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Zamestnanie – funkcia colník nebola zaradená v rezortných zoznamoch v I. a II. kategórie funkcií. Pretože žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a bol mu priznaný výsluhový dôchodok, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení sa doba služobného pomeru nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia a preto mu na nárok na starobný dôchodok nebola zhodnotená. Žalovaný tiež uviedol, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia § 274 Zákona o sociálnom poistení zachovať pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Podľa žalovaného Ústredie zosúladilo svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru. V prípade žalobcu však takýto postup neprichádza do úvahy z dôvodu, že obdobie profesionálnej služby colníka nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií. Ústredie v prípade žalobcu zvolilo rovnaký postup ako u tých poistencov, ktorí nezískali dobu zamestnania alebo profesionálnu službu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií. K rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015 ako aj k ďalším rozsudkom uvedeným v odvolaní žalovaný uviedol, že právny názor v nich uvedený nebol doposiaľ zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo aj právne porovnateľných veciach. Žalovaný v závere uviedol, že o žiadosti o priznanie starobného dôchodku bolo rozhodnuté správne v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení.

III. Správna žaloba

5. Žalobca inicioval podaním správnej žaloby v sociálnych veciach podľa (ďalej aj ako „SSP“) súdny prieskum napadnutého rozhodnutia. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že:

- Žalovaný nerešpektuje ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu, ktorá sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov bez ohľadu na pracovné kategórie, koná svojvoľne a v rozpore s touto judikatúrou.

- Vec žalobcu je totožná s viac ako 500 rozhodnutiami, kde po zrušení súdom boli priznané starobné dôchodky.

- Podľa ustálenej judikatúry výsluhovým dôchodcom je možné starobný dôchodok krátiť a nie ho nepriznať vôbec.

- Aj keď výsluhoví dôchodcovia sú poistení rovnakú dobu, výsluhový dôchodok sa im priznáva podľa rovnakého zákona, ich celková doba dôchodkového poistenia, v dôsledku postupu Sociálnej poisťovne je stanovená odlišne, na základe čoho pri splnení rovnakých zákonných podmienok jeden výsluhový dôchodca má priznaný starobný dôchodok a iný nie, čo je v rozpore s princípom právnej istoty a judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, na ktorú tiež poukázal.

- Žalovaný rieši rovnakú právnu otázku rozporne s rozsiahlou a ustálenou judikatúrou bez toho aby to relevantne odôvodnil.

- Právne posúdenie žalovaného a Ústredia je v rozpore s § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení a žalobca splnil zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok a právne posúdenie žalovaného a Ústredia v nimi vydaných rozhodnutiach je teda nesprávne.

- Žalobca preukázateľne dosiahol dôchodkový vek dňa 25.11.2023 a celková doba dôchodkového poistenia je 40 rokov a 189 dní.

- Citoval z rozsudkov Najvyššieho súdu sp. zn. 7So/138/2011 a sp. zn. 10so/59/2014 a poukázal na rozsudky sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 a sp. zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 29.10.2019 a tiež na množstvo ďalších rozsudkov, v ktorých bola podľa žalobcu riešená a vyriešená obdobná právna otázka ako v prejednávanej veci.

- Navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie podľa a prvostupňové rozhodnutie podľa .

IV. Vyjadrenia účastníkov konania

6. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadne nové skutočnosti a žalovaný sa v plnom rozsahu pridržiava právneho posúdenia uvedeného v napadnutom rozhodnutí, na základe čoho navrhol predmetnú správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

7. Písomným podaním zo dňa 23.07.2024 sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril replikou žalobca, ktorý v skrátenej forme odprezentoval svoju argumentáciu uvedenú už v podanej správnej žalobe s dôrazom na konkrétne rozsudky Najvyššieho súdu spomenuté už v podanej správnej žalobe.

8. Po výzve správneho súdu sa žalovaný k replike žalobcu nevyjadril.

V. Pojednávanie a vyhlásenie rozsudku

9. Po vykonaní prvotných úkonov podľa a nasl. správny súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na 05.09.2025 o 10:00 hod., na ktoré boli riadne predvolaní žalovaný ako aj právny zástupca žalobcu. Pojednávania v uvedený deň sa zúčastnila zástupkyňa žalovaného a právny zástupca žalobcu. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu opätovne poukázal na ustálenosť judikatúry Najvyššieho súdu ale aj na rozhodovaciu prax Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorá tiež vychádza z tejto judikatúry. Zástupkyňa žalovaného zotrvala na závere o správnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia s tým, že vo vzťahu k žalobcom uvádzanej judikatúre sa postoj Sociálnej poisťovne doteraz nezmenil. Vo všeobecnosti zástupcovia zotrvali na tom, čo uviedol žalobca a žalovaný vo svojich písomných podaniach, či rozhodnutiach.

10. Správny súd v konaní podľa a nasl. , konajúc o správnej žalobe v sociálnych veciach ( a nasl.), zohľadňujúc špecifiká uvedeného konania, vychádzajúc z obsahu súdneho spisu a administratívneho spisu, preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, na základe čoho na pojednávaní dňa 05.09.2025 vyhlásil rozsudok, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie Ústredia, vec vrátil Ústrediu na ďalšie konanie a žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

VI. Relevantná právna úprava

11. V súvislosti s plnením úloh správneho súdnictva v spojení so súdnym prieskumom predmetnej správnej žaloby podanej žalobcom správny súd na tomto mieste poukazuje na prislúchajúce ustanovenia , konkrétne na ustanovenia , , /, a nasl. , ktoré aplikoval v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia v predmetnom správnom súdnom konaní.

12. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Podľa , ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

14. Podľa , právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

15. Podľa , správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

16. Podľa ústavného (ďalej aj ako „Ústava SR“), štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

17. Podľa SR, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

18. Podľa SR, po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe má osoba, ktorá dosiahla ustanovený vek, nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Zo systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe možno zabezpečiť aj osobu, ktorá po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na tomto systéme dosiahla ustanovený počet odpracovaných rokov.

19. Podľa c ods. 1 SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

20. Podľa č.128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach vyhláseného v Zbierke , (ďalej len „“) ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

21. Podľa § 1 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení, tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 6 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, poistenec podľa tohto zákona je na účely dôchodkového poistenia aj fyzická osoba, ktorá získala obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2, 4 a 5.

23. Podľa § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

24. Podľa § 60 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.

25. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

26. Podľa § 255 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania.

27. Podľa § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

28. Podľa § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

VII. Právne závery správneho súdu

29. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia a kompletného spisového materiálu, mal za preukázané, že žalobca, ako výsluhový dôchodca z osobitného systému dôchodkového poistenia, podal žiadosť o starobný dôchodok, ktorá bola Sociálnou poisťovňou zamietnutá a toto zamietnutie bolo následne po odvolaní žalobcu potvrdené generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení má nárok na starobný dôchodok poistenec, ktorý bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Na priznanie nároku na starobný dôchodok musia teda byť splnené tri podmienky, že sa jedná o poistenca, tento musel byť dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a zároveň musel dosiahnuť dôchodkový vek. Medzi žalobcom a žalovaným evidentne nebolo sporným, že žalobca je poistencom, ktorý dosiahol dôchodkový vek. Nebolo sporným ani to, že žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia. Spornou bola otázka získania doby dôchodkového poistenia žalobcom, resp. otázka započítania doby, zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Žalobcovi nebola zo strany Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o nároku na starobný dôchodok zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 01.10.1980 do 29.09.1982 a doba trvania zamestnania – funkcia colník od 01.11.1991 do 30.04.2016. Vo funkcii colníka vykonával zamestnanie v III. pracovnej kategórii. Sociálna poisťovňa zhodnotila iba obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 14 rokov a 2 dni, získané vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Sociálna poisťovňa v prvostupňovom rozhodnutí ako aj v napadnutom rozhodnutí v zásade „oprela“ o ustanovenia§ 60 ods. 2, § 255 ods. 5 a § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení.

30. V predmetnom súdnom konaní bolo teda kľúčovým zo strany správneho súdu vyhodnotiť, či Sociálna poisťovňa správne právne vec posúdila, ak dobu služobného pomeru žalobcu nepovažovala za obdobie dôchodkového poistenia, čo malo za následok nesplnenie podmienky minimálnej doby dôchodkového poistenia 15 rokov a teda nesplnenie podmienok na priznanie nároku na starobný dôchodok zo strany žalobcu. Na tomto mieste správny súd považuje za nevyhnutné, v zhode s pomerne podrobnou argumentáciou žalobcu v správnej žalobe, uviesť, že riešenie totožnej právnej otázky je obsiahnuté v rozsiahlej rozhodovacej činnosti naprieč systémom správneho súdnictva Slovenskej republiky, či už sa jednalo o rozhodovaciu činnosť krajských súdov a Najvyššieho súdu, alebo nedávnu rozhodovaciu činnosť správnych súdov a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.

31. Najvyšší súd napr. vo svojom rozsudku sp. zn. 7So/138/2011 z 15.08.2012 (R 83/2013), uviedol, že: „Zákon o sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 zákona o sociálnom poistení s úpravou poistenia a obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a zákona o sociálnom poistení. Z pôsobnosti o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sú vylúčení príslušníci ozbrojených zborov a ozbrojených síl len za obdobia dôchodkového poistenia, v ktorých vykonávali službu v ozbrojených zboroch a ozbrojených silách, nie však za ostatné obdobia ich dôchodkového poistenia resp. zabezpečenia (ak osobitné ustanovenia zákona neuvádzajú inak). Toto vylúčenie však nemôže mať za následok ich nižšie nároky, ako by vznikli poistencom všeobecného dôchodkového systému po zhodnotení rovnakej doby poistenia len vo všeobecnom systéme. Ustanovenie o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov preto nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia, vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme). Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na prípady priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa až 45 a takým spôsobom, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia.“ Z uvedeného vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa Zákona o sociálnom poistení, mala Sociálna poisťovňa celú dobu jeho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom, aj v osobitnom systéme poistenia.

32. Správny súd zovšeobecňujúc závery vyplývajúce z judikatúry Najvyššieho súdu uvádza, že všeobecný systém dôchodkového poistenia a osobitný systém dôchodkového poistenia (príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia pre dávky dôchodkového poistenia. Zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia s cieľom zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu, riadne zohľadnené, avšak na druhej strane osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku toho sú poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia vylúčení z pôsobnosti Zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. A v dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov nesprávnym, výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému dôchodkového poistenia.

Právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia. Nová právna úprava, obsiahnutá v Zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa Zákona o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení Zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený výlučne len za podmienok uvedených v Zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec.

33. Nesprávnou aplikáciou Zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku, po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom Sociálnej poisťovne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Takýto postup je pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im len zvyšná časť dôchodku zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme.

34. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017, ani z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva, že by sa postup podľa mal týkať len poistencov, ktorí službu hodnotenú pre nárok na výsluhový dôchodok, vykonávali v I. a II. kategórii funkcií. Výkon služby v I. a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho dôchodkového veku. Keďže žalobca dovŕšil dôchodkový vek Zákona o sociálnom poistení, pričom v súhrne dôb poistenia hodnoteného v osobitnom systéme a všeobecnom systéme získal celkovo viac ako 15 rokov, Sociálna poisťovňa mala tieto obdobia v celom rozsahu hodnotiť pre zistenie tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku a následne postupovať podľa článku 33 ods. 2 .

35. Správny súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/7/2023 zo dňa 05.06.2024, v ktorom v bode č. 22 veľký senát uviedol, že: Čo sa týka samotnej aplikácie § 60 ods. 2 alebo prechodného ustanovenia § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, v tomto ohľadne veľký senát poukazuje na ustálenú judikatúru vo veciach priznávania starobných dôchodkov poberateľom výsluhových dôchodkov, ktorú je potrebné použiť aj na prípady priznávania predčasných starobných dôchodkov. Podľa nej priznanie výsluhového dôchodku nevylučuje, aby obdobie výkonu služby bolo považované za obdobie dôchodcovho poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Za všetky rozhodnutia veľký senát cituje časť rozsudku NS SR sp. zn. 9So/108/2015: „... Treba prisvedčiť navrhovateľovi, že zákonodarca doteraz na vykonanie č. 128 neupravil zákonom postup krátenia starobného dôchodku v prípade jeho súbehu s výsluhovým dôchodkom z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Taktiež je však potrebné zdôrazniť aj to, že priamo v ustanoveniach a vylúčil možnosť započítania obdobia služby policajta, získaného v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok (minimálne 15 rokov) do obdobia dôchodkového poistenia. Len výkladom relevantných predpisov spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje za konformný s , najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení charakter dávky v starobe, ktorú má na mysli č. 128. Bez tejto judikatúry by odporkyňa pre nárok na starobný dôchodok v zmysle vyššie uvedených ustanovení a zákona o sociálnom poistení vôbec nemohla pre nárok a výšku starobného dôchodku započítať navrhovateľovi dobu služby v Policajnom zbore. ... ... Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že úpravu v zákone o sociálnom poistení, podľa ktorej vzhľadom na získanie doby služby policajta v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový

dôchodok by sa obdobie tejto služby v zmysle § 60, ods. 2 a § 255 ods. 5 tohto zákona vôbec nemalo hodnotiť, najvyšší súd preklenul svojou judikatúrou v prospech týchto poistencov. Súčasne však judikoval aj to, že odporkyňa môže vykonať krátenie tzv. teoretickej sumy v súlade s Čl. 33 ods. 2 č. 128 a to tak, že krátenie je možné vykonať len pomerne, o sumu zodpovedajúcu pomeru doby služby policajta k celkovej dobe poistenia tak vo všeobecnom, ako aj osobitnom systéme sociálneho poistenia, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Pokiaľ teda odporkyňa, pri absencii osobitnej zákonnej úpravy, vychádzajúc z judikatúry najvyššieho súdu, vykonala výpočet teoretickej sumy starobného dôchodku xxx a túto teoretickú sumu krátila o sumu xxx, rovnajúcu sa koeficientu xxx, určeného ako podiel xxx skončených rokov služby a xxx rokov súčtu dôb služobného pomeru a tzv. obdobia dôchodkového poistenia v civile, teda o sumu nepresahujúcu sumu výsluhového dôchodku, a navrhovateľovi priznala starobný dôchodok od 13. decembra 2010 v sume xxx € mesačne, takýto jej postup považoval odvolací súd za súladný s a č. 128.“ V závere uvedeného rozsudku (bod č. 30) veľký senát zosumarizoval záver, podľa ktorého: „Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov veľký senát dospel k právnemu záveru, že do obdobia dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení na účely priznania predčasného starobného dôchodku je potrebné započítať aj dobu služby poberateľa výsluhového dôchodku. Predčasný starobný dôchodok má od jeho priznania charakter starobnej dávky v zmysle III. časti , rovnako ako aj výsluhový dôchodok, preto je potrebné aj pri výpočte predčasného starobného dôchodku (rovnako ako pri výpočte starobného dôchodku) sumu teoretického starobného dôchodku krátiť podľa . a následne vypočítať konkrétnu sumu predčasného starobného dôchodku. Iný výklad a zákona o sociálnom poistení by viedol k neodôvodnenému a neprimeranému zvýhodneniu osôb poistených v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, ktoré požiadali o starobný dôchodok oproti osobám v rovnakom postavení, ktoré požiadali o predčasný starobný dôchodok. Pritom v obidvoch prípadoch sa jedná o starobné dávky, ktoré majú rovnaký charakter a sú poskytované na rovnaký účel, čiže ich poberatelia sú v zásade v rovnakej situácii.“ Napriek tomu, že v danom prípade šlo o nárok na predčasný dôchodok, správny súd mal za to, že závery prezentované veľkým senátom v uvedenom rozsudku sú aplikovateľné aj na predmetnú právnu vec, s týmito závermi sa správny súd stotožnil a vo vzťahu k odôvodneniu tohto rozsudku na ne v plnej miere odkazuje.

36. Vzhľadom k tomu, že na účely rozhodnutia o nároku na starobný dôchodok žalobcu žalovaný, ako aj Ústredie, vychádzali z obdobia jeho dôchodkového poistenia, ktoré nebolo zohľadnené v celosti, t. j. vylúčili obdobie dôchodkového poistenia, ktoré žalobca získal v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia podľa , a to v rozpore s ustálenou judikatúrou, ktorá túto právnu otázku pomerne jednoznačne vyriešila spôsobom s ktorým sa stotožňuje aj správny súd, a to tak, že obdobie dôchodkového poistenia, ktoré poistenec získal do vzniku nároku na starobný dôchodok, je potrebné zohľadňovať v celosti, keďže zo žiadneho ustanovenia Zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali „pre nárok“ na starobný dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia. Na základe uvedeného dospel správny súd k záveru o dôvodnosti predmetnej správnej žaloby ohľadne nesprávneho právneho posúdenia, keďže mal za to, že prvostupňové rozhodnutie Ústredia, ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci.

37. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správna žaloba je dôvodná, keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, rovnako tak ako prvostupňové rozhodnutie Ústredia. Na základe uvedeného došlo k splneniu podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa / , ako aj prvostupňového rozhodnutia Ústredia podľa , na základe čoho správny súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. V ďalšom konaní bude úlohou Ústredia vzhľadom na viazanosť právnym názorom správneho súdu v zmysle , opätovne posúdiť žiadosť žalobcu na priznanie mu nároku na starobný dôchodok podľa Zákona o sociálnom poistení a postupovať pri tom v intenciách úvah a záverov správneho súdu uvedených v tomto rozsudku.

38. O náhrade trov konania správny súd vzhľadom na celkový úspech žalobcu v konaní rozhodol v súlade s ust. vo výroku II. tak, že žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak neustanovuje inak.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.