Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_28Sa-10-2024.pdf
PDF · 163.79 KB
Case nature
Area
Subarea
28Sa/10/2024
Uznesenie
28Sa/10/2024
Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Jitkou Mlynarčíkovou, PhD., LL.M., v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. E. B. F. XXX, XXX XX G., zast.: JUDr. Emil Vaňko, advokát, so sídlom Tŕnie 134, 962 34 Tŕnie, IČO: 37 897 951, proti žalovaným: 1/ Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Novom Meste nad Váhom, so sídlom Hviezdoslavova č. 39, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, 2/ Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne, so sídlom Jilemnického č. 1, 911 42 Trenčín, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto
r o z h o d o l :
28Sa/10/2024
I. Návrh žalovaného 2/ na prerušenie konania z a m i e t a .
II. Žalobu proti žalovanému 1/ o d m i e t a .
III. Žalobu proti žalovanému 2/ o d m i e t a .
IV. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania .
o d ô v o d n e n i e :
28Sa/10/2024
1. Dňa 28. 08. 2024 bola v konaní pod sp. zn. 22Sa/4/2024 Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej aj len ,,správny súd“) doručená žaloba žalobcu označená ako „Žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy a proti inému zásahu orgánu verejnej správy do práv a slobôd“. Správny súd výzvou zo dňa 11. 09. 2024 vyzval žalobcu, aby správnemu súdu ozrejmil, či žalobca mienil svojím podaním podať žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 242 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Správny súdny poriadok“ alebo len „SSP“) alebo žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 a nasl. SSP, prípadne žalobca mienil podať žalobu aj proti nečinnosti orgánu verejnej správy a aj proti inému zásahu orgánu verejnej
správy (č. l. 32 spisu). Žalobca na predmetnú výzvu správneho súdu reagoval podaním zo dňa 11. 10. 2024 tak, že súhlasil s tým, aby konajúci správny súd vylúčil konanie o inom zásahu do práv žalobcu na samostatné konanie. Správny súd Uznesením č. k. 22Sa/4/2024 - 54 zo dňa 13. 11. 2024, ktoré sa stalo právoplatným dňa 29. 11. 2024, konanie o žalobe žalobcu proti inému zásahu orgánu verejnej správy vylúčil na samostatné konanie. Konaniu o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy bola pridelená spisová značka 28Sa/10/2024.
2. Po vylúčení veci na samostatné konanie považoval správny súd za potrebné odstrániť vady žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, a preto Uznesením č. k. 28Sa/10/2024-62 zo dňa 27. 01. 2025 vyzval žalobcu na ich odstránenie.
3. Žalobca na výzvu správneho súdu reagoval podaním zo dňa 17. 02. 2025, v ktorom požiadal o predĺženie lehoty na odstránenie vád žaloby, ktorej správny súd vyhovel. Následne žalobca podaním zo dňa 17. 02. 2025, doručeným správnemu súdu dňa 18. 02. 2025, doplnil žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Z obsahu žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy a jej doplnení vyplynulo, že žalobca vníma ako iný zásah orgánov verejnej správy:
a. nevydanie kladného potvrdenia nadriadeného s personálnou právomocou podľa § 17 ods. 5 zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zbraniach a strelive“) následkom čoho došlo Rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Novom Meste nad Váhom č. ORPZ-NM-OPP1-24-002/2023-EZP zo dňa 04. 07. 2023 v spojení s Rozhodnutím Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne č. KRPZ-TN-OPP-43-003/2023-DZ zo dňa 04. 09. 2023 ako odvolacieho orgánu k odňatiu zbrojného preukazu žalobcu č. AA 337344 platného do 24. 06. 2023 a tiež k zamedzeniu prístupu žalobcu k právu na vydanie zbrojného preukazu, na vlastnenie a používanie zbraní a streliva a k negatívnemu zásahu do jeho osobnostných práv na držbu a nosenie zbraní a streliva, b. nesprávny procesný postup, kedy nadriadený s personálnou právomocou svoj záver o nevyhovení žiadosti žalobcu o vydanie písomného potvrdenia v zmysle § 17 ods. 5 zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive, ktorým sa osvedčuje bezúhonnosť, spoľahlivosť a zdravotná a psychická spôsobilosť používať služobnú zbraň príslušníka Policajného zboru nevyjadril v štandardnom písomnom rozhodnutí, ale prostredníctvom neformálneho listu, a to Oznámením č. ORPZ-NM-262-012/2023 zo dňa 26. 06. 2023 (ďalej len ako „Oznámenie“), c. diskriminačnú požiadavku žalovaných orgánov verejnej správy (policajných útvarov) na predloženie výlučne kladného potvrdenia nadriadeného s personálnou právomocou podľa § 17 ods. 5 zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive s odkazom na status žalobcu ako príslušníka ozbrojeného zboru a neprijatie iných zákonom predpokladaných a žalobcom predložených listín preukazujúcich splnenie podmienok na vydanie zbrojného preukazu, ktoré predkladajú „bežní“ občania, ktorí nie sú príslušníkmi ozbrojeného zboru.
4. Žalobca v žalobnom petite navrhol správnemu súdu, aby jednak vyslovil nezákonnosť Oznámenia a tiež i nezákonnosť požiadavky žalovaného 1/ uvedenej v Rozhodnutí č. ORPZ-NM-OPP1-24-002/2023- EZP zo dňa 04. 07. 2023 na predloženie kladného potvrdenia nadriadeného s personálnou právomocou, ako i nezákonnosť požiadavky žalovaného 2/ uvedenej v Rozhodnutí č. KRPZ-TN-OPP-43-003/2023- DZ zo dňa 04. 09. 2023 na predloženie kladného potvrdenia nadriadeného s personálnou právomocou. Žalobca zároveň navrhol, aby správny súd žalovanému 1/ a 2/ zakázal pokračovať na trvaní splnenia požiadavky voči žalobcovi na predloženie potvrdenia nadriadeného s personálnou právomocou, ktorým sa osvedčuje bezúhonnosť a spoľahlivosť žiadateľa a jeho zdravotná spôsobilosť a psychická spôsobilosť a žiadal, aby správny súd nariadil žalovanému 1/ a 2/ povinnosť obnoviť stav pred zásahom a pokračovať v konaní voči žalobcovi o jeho požiadavke na vydanie zbrojného preukazu do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobca napokon navrhol správnemu súdu, aby zaviazal žalovaného 1/ a 2/, aby spoločne a nerozdielne nahradili žalobcovi v celom rozsahu trovy konania.
5. Na podklade výzvy správneho súdu zo dňa 10. 04. 2025 žalovaný 1/ doručil správnemu súdu písomné vyjadrenie zo dňa 23. 04. 2025, v ktorom okrem iného uviedol, že kľúčové pre posúdenie veci je správne pochopenie povahy písomného potvrdenia nadriadeného podľa § 17 ods. 5 zákona o zbraniach a strelive. Žalovaný 1/ mal za to, že toto potvrdenie nie je rozhodnutím vydaným v správnom konaní podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Správny poriadok“), ale ide o interný doklad, resp. faktický úkon (stanovisko) nadriadeného s personálnou právomocou, ktorý na základe interných informácií a hodnotení týkajúcich sa služobného pomeru a výkonu služby príslušníka posudzuje splnenie zákonom stanovených predpokladov vo vzťahu k používaniu služobnej zbrane. Toto stanovisko slúži ako podklad pre konanie o vydaní zbrojného preukazu vedené príslušným útvarom Policajného zboru (§ 16 zákona o zbraniach a strelive). Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že jeho Oznámenie a samotné nevydanie kladného potvrdenia podľa § 17 ods. 5 zákona o zbraniach a strelive nenapĺňajú znaky „iného zásahu“ v zmysle § 252 SSP. Ide o výsledok interného hodnotenia a posúdenia splnenia podmienok viažucich sa na status žalobcu ako príslušníka Policajného zboru a jeho spôsobilosť používať služobnú zbraň. Dôsledok nevydania kladného potvrdenia, a to odňatie zbrojného preukazu žalobcovi bolo riešené v samostatnom správnom konaní, ktoré vyústilo do vydania riadneho správneho rozhodnutia, ktoré bolo preskúmateľné v odvolacom konaní a je preskúmateľné súdom v rámci všeobecnej správnej žaloby. Na základe vyššie uvedených skutočností a argumentov mal žalovaný 1/ za to, že jeho postup pri vybavovaní žiadosti žalobcu o vydanie potvrdenia podľa § 17 ods. 5 zákona o zbraniach a strelive a následné Oznámenie o nevyhovení tejto žiadosti nenapĺňajú znaky nezákonného iného zásahu orgánu verejnej správy v zmysle § 252 SSP. Preto žalovaný 1/ navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP ako nedôvodnú zamietol. Alternatívne navrhol, aby správny súd konanie zastavil podľa § 99 písm. g) SSP z dôvodu odpadnutia dôvodov na jeho pokračovanie, nakoľko žalobca už nie je príslušníkom Policajného zboru.
6. Žalovaný 2/ doručil správnemu súdu na podklade výzvy správneho súdu zo dňa 10. 04. 2025 písomné vyjadrenie zo dňa 23. 04. 2025, v ktorom okrem iného zdôraznil, že práve samotné systematické zaradenie inštitútu písomného potvrdenia podľa § 17 ods. 5 v zákone o zbraniach a strelive a aj s ohľadom na závery Ústavného súdu SR obsiahnuté v Náleze sp. zn. PL. ÚS 15/06 z 20. 05. 2009 preukazuje, že účel daného inštitútu je z hľadiska jeho ratio legis koncentrovaný predovšetkým na štádium rozhodovania o žiadosti o vydanie zbrojného preukazu a žiadosti o vydanie nového zbrojného preukazu na účely rozhodnutia, o ktorých je dôvodné zabezpečovať od nadriadeného s personálnou právomocou potvrdenie podľa § 17 ods. 5 zákona o zbraniach a strelive. Inštitút písomného potvrdenia tak, ako ho upravuje § 17 ods. 5 zákona o zbraniach a strelive, je viazaný výhradne na status a individuálny charakter subjektu držiteľa zbrojného preukazu. Žiadateľ o vydanie zbrojného preukazu ako príslušník Policajného zboru je povinný predložiť potvrdenie nadriadeného s personálnou právomocou k tomu, aby osvedčil bezúhonnosť a spoľahlivosť a svoju zdravotnú spôsobilosť a psychickú spôsobilosť používať zbraň. Toto potvrdenie nie je možné nahradiť predložením všeobecných podkladov tak, ako to konštatuje žalobca, nakoľko sám žalobca v čase podania žiadosti a konania o vydanie nového zbrojného preukazu naplnil kvalifikačné znaky individuálneho subjektu konania tým, že bol príslušníkom Policajného zboru. Žalovaný 2/ zároveň poukázal na fakt, že konanie o žiadosti policajta a samotné potvrdenie nadriadeného vydávané pre potreby konania s odkazom na § 17 ods. 5 zákona o zbraniach a strelive nemá návrhovú povahu a nezakladá tak dispozičné právomoci ani pre nadriadeného, ani pre správny orgán, ktorý rozhoduje o zbrojnom preukaze. Ide o splnenie zákonnej povinnosti nadriadeného, teda o úkon "ex lege", ktorý je iba plnením zákonnej povinnosti. Opatrenie, ktoré žalobca vyžaduje vydať vo forme rozhodnutia, je iba informáciou, resp. výstupom z riadiacej činnosti nadriadeného s personálnou právomocou, pričom výkon riadiacej činnosti sa neposudzuje ako konanie vo veciach služobného pomeru a je viazaný výhradne na plnenie služobných činností, povinností a oprávnení nadriadeného. Ďalej poukázal na to, že návrh žalobcu podľa žalovaného 2/ vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci vzhľadom na to, že odkazuje na povinnosť vydať rozhodnutie podľa ustanovení Správneho poriadku napriek tomu, že nadriadený koná podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 73/1998 Z. z.“) týkajúcich sa nosenia služobnej zbrane, kde je pôsobnosť Správneho poriadku vylúčená. Oznámenie nadriadeného má formu opatrenia a môže tak byť predmetom súdneho prieskumu, v rámci ktorého súd preskúma zákonnosť a správnosť postupu nadriadeného. Nadriadený v riadiacej a rozhodovacej činnosti nemôže vydať iné rozhodnutie, než aké mu umožňuje vydať zákon č. 73/1998 Z. z., a aj to iba v rámci konania vo veciach služobného pomeru. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže postup žalovaného 2/ bol v súlade so zákonom. Alternatívne navrhol, aby správny súd konanie zastavil podľa § 99 písm. g) SSP z dôvodu odpadnutia dôvodov na jeho pokračovanie, nakoľko žalobca už nie je príslušníkom Policajného zboru. Ďalej alternatívne navrhol, aby správny súd podľa § 100 ods. 2 SSP konanie o žalobe prerušil z dôvodu, že prebieha iné súdne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie správneho súdu (konanie
pod sp. zn. 4S/72/2024 pred Správnym súdom v Banskej Bystrici o preskúmanie zákonnosti služobného hodnotenia, ktorým bol žalobca uznaný za nespôsobilého vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe).
7. Žalobca možnosť podať repliku využil podaním zo dňa 03. 07. 2025, v ktorom okrem iného poukázal na to, že okresný riaditeľ neakceptoval skutočnosť, že žalobca disponuje novými platnými psychotestami od civilného psychológa, ani skutočnosť, že ho písomne vyzval, aby ho v prípade potreby vyslal na preskúšanie z používania zbraní, vrátane prípadných zdravotných alebo psychologických testov tak, aby nebola pochybnosť o jeho spôsobilosti používať služobnú zbraň, čo bolo odmietnuté a bol vydaný pokyn k odobratiu zbrojného preukazu. Žalobca ďalej uviedol, že ak pre policajta pri skončení platnosti zbrojného preukazu nie je možnosť preskúmať toto konanie nadriadeného súdom a taktiež pokiaľ policajt nemá možnosť takéto potvrdenie nahradiť riadnymi dokladmi preukazujúcimi jeho spôsobilosť ako iná civilná osoba, je tu podľa žalobcu precedens bezprávia. Zároveň poukázal na to, že na druhý deň po prepustení zo služobného pomeru by mu ako bývalému policajtovi nič nebránilo ako civilnej osobe k držbe zbrojného preukazu, nakoľko toto potvrdenie už nahradil všetkými potrebnými dokladmi. Na základe uvedeného trval na podanej žalobe v plnom rozsahu.
8. Na repliku žalobcu reagoval žalovaný 1/ podaním zo dňa 09. 07. 2025 (duplikou), kde síce žalovaný 1/ uviedol, že trvá na svojej kasačnej sťažnosti, avšak čo do obsahu a označenia podanie reaguje na repliku žalobcu zo dňa 03. 07. 2025. Žalovaný 1/ v predmetnom podaní reagoval na tvrdenie žalobcu, že mal aktuálne platné nové psychotesty od civilného psychológa tak, že v zmysle zákona o zbraniach a strelive policajt preukazuje svoju spôsobilosť k držbe a noseniu potvrdením od nadriadeného a nie vykonaním psychotestov u civilného psychológa. Riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru nedisponuje oprávnením vyslať žalobcu ako policajta na preskúšanie z používania zbrane, prípadne zdravotných alebo psychologických testov tak, ako v replike uvádza žalobca. Rovnako tak riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru nemôže vydať pokyn k odobratiu zbrojného preukazu, pretože o tejto skutočnosti rozhoduje samotný orgán na základe zákona o zbraniach a strelive. Naproti tomu riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru mohol a aj vyzval a vytvoril všetky podmienky žalobcovi na to, aby sa podrobil kontrolnému psychologickému vyšetreniu v zmysle interných predpisov. Po ich absolvovaní mohol riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru žalobcovi okrem iného vydať aj potrebné potvrdenie o spôsobilosti na nosenie a držanie zbrane ako si vyžaduje zákon o zbraniach a strelive a zároveň rozptýliť pochybnosti o psychologickej spôsobilosti žalobcu. Žalovaný 1/ uviedol, že žalobca hľadá možnosti, ako sa vyhnúť zákonom riadne určenému kontrolnému psychologickému vyšetreniu, pretože sa sťažuje na nemožnosť nahradiť ho dokladmi preukazujúcimi jeho spôsobilosť ako civilnej osoby, a to považuje za bezprávie. Záver vyjadrenia žalovaného 1/ obsahoval námietky voči Rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5S/8/2023 zo dňa 30. 04. 2025. Tieto námietky týkajúce sa Rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5S/8/2023 zo dňa 30. 04. 2025 nie sú podstatné pre meritum tejto veci, a preto ich správny súd neuvádza. 9. Na dupliku žalovaného 1/ reagoval žalobca triplikou zo dňa 31. 07. 2025, v ktorej uviedol, že nie je zrejmé, komu chcel žalovaný 1/ dupliku adresovať, keďže dupliku žalovaný 1/ spája s konaním správneho súdu pod sp. zn. 5S/8/2023. Ďalej sa žalobca vyjadril, že v zmysle vyjadrenia priameho nadriadeného žalobcu k odobratiu služobnej zbrane došlo na základe pokynu z vyššieho stupňa riadenia. K psychologickému vyšetreniu na účely spôsobilosti k výkonu funkcie policajta žalobca uviedol, že to neskúma výhradne možnosť držby zbrane. Osoba psychicky nespôsobilá na výkon funkcie policajta môže byť držiteľom zbrane a zbrojného preukazu, čo je bežné. Zároveň skutočnosť, že je niekto poľovník alebo športový strelec, nezakladá jeho spôsobilosť na výkon funkcie policajta. Žalobca priložil k vyjadreniu okrem iného opakované oznámenie o nevyhovení žiadosti o vydanie písomného potvrdenia č. ORPZ-NM-177-001/2024 zo dňa 08. 03. 2024, informáciu o absolvovaní psychologického vyšetrenia, odpoveď Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, odboru kontroly a organizačno- právnych činností č. GR ZVJS-08658/12-2023-2 zo dňa 09. 11. 2023 na žiadosť žalobcu podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov, psychologický posudok o špeciálnej psychologickej spôsobilosti na držanie alebo nosenie zbrane a streliva zo dňa 06. 07. 2023.
10. Na tripliku žalobcu reagoval žalovaný 1/ podaním zo dňa 12. 08. 2025, v ktorom zotrval na svojich tvrdeniach. Zdôraznil zákonnosť svojho postupu, keďže Krajská prokuratúra Trenčín, ako aj Okresná prokuratúra Nové Mesto nad Váhom, napriek opakovaným podnetom zo strany žalobcu, nezistili porušenie zákona zo strany riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Novom Meste nad Váhom, v súvislosti s nevydaním potvrdenia o bezúhonnosti, spoľahlivosti a zdravotnej či psychickej
spôsobilosti žalobcu na používanie služobnej zbrane podľa § 17 ods. 5 zákona o zbraniach a streliva, ktoré je nevyhnutné na účely predĺženia platnosti zbrojného preukazu (spisy Pd 159/23/3304 - 11, Pd XXX/XX/XXXX - 5, D. XXX/XX/XXXX - 3, D. XXX/XX/XXXX – 7). Žalovaný 1/ zdôraznil, že jeho postup bol vedený v súlade s platnou právnou úpravou, internými predpismi Policajného zboru Slovenskej republiky, v záujme zabezpečenia riadneho výkonu služby.
11. Podaním zo dňa 13. 08. 2025 následne reagoval žalobca na podanie žalovaného 1/ zo dňa 12. 08. 2025, v ktorom okrem už predtým uvedených skutočností poukázal na to, že dňa 23. 09. 2022 odmietol psychologické vyšetrenie a za toto jeho konanie nebolo začaté konanie o prepustení zo služobného pomeru a nebola mu odňatá zbraň, pričom neskoršie bolo rovnaké konanie žalobcu dôvodom na odňatie zbrane a nevydanie potvrdenia Ďalej poukázal na § 55 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. s tým, že za jedno disciplinárne previnenie možno uložiť trest len raz, a preto pokiaľ dostal disciplinárne opatrenie za odmietnutie psychologického vyšetrenia, následné odňatie zbrane a nevydanie potvrdenia majú charakter ďalšieho trestu za ten istý skutok, čo je v rozpore s princípom ne bis in idem.
12. Podanie žalobcu zo dňa 13. 08. 2025 bolo žalovanému 1/ a žalovanému 2/ zaslané na vedomie a obom doručené dňa 18. 08. 2025. K podaniu žalobcu zo dňa 13. 08. 2025 sa žalovaný 1/ a ani žalovaný 2/ ku dňu vydania tohto uznesenia nevyjadrili.
13. Správny súd považoval za potrebné vysporiadať sa v prvom rade s procesným návrhom žalovaného 2/ na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha iné správne súdne konanie (konanie pred Správnym súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 4S/72/2024 o preskúmanie zákonnosti služobného hodnotenia, ktorým bol žalobca uznaný za nespôsobilého vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe), v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať podľa žalovaného 2/ význam pre rozhodnutie správneho súdu v tomto správnom súdnom konaní. Správny súd uvádza, že nevzhliadol zákonný dôvod pre postup navrhnutý žalovaným 2/ podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP, a preto návrh žalovaného 2/ podľa § 162 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov v spojení s § 25 SSP zamietol.
14. Podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie uznesením prerušiť, ak prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na takéto konanie podnet.
15. Pokiaľ ide o dôvod na prerušenie konania podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP, tak pri tomto dôvode sa umožňuje prerušenie konania z dôvodu vyskytnutia sa predbežnej otázky. Rozumie sa tým otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie správneho súdu. Rozhodovacia prax má na mysli otázku, ktorá je buď riešená v inom súdnom alebo administratívnom konaní. Ustanovenie § 100 ods. 2 SSP vymedzuje taxatívne dôvody tzv. fakultatívneho prerušenia konania. Teda na rozdiel od dôvodov uvedených v § 100 ods. 1 SSP, kedy správny súd musí vždy prerušiť svoje konania, tak v prípade fakultatívnych dôvodov je to na zvážení správneho súdu, či k prerušeniu konania pristúpi alebo nie. Správny súd pri vyhodnotení dôvodu na prerušenie konania môže súdne konanie prerušiť, ak má zato, že je to potrebné pre jeho budúce rozhodnutie. V zmysle rozhodovacej praxe možno takéto prerušenie očakávať najmä v tých prípadoch, keď správny súd má pri svojom rozhodovaní posudzovať takú otázku, ktorá by inak mala byť rozhodnutá súdom v civilnom (sporovom alebo i mimosporovom) procese. Neprerušením konania a nevyčkaním na rozhodnutie v civilnom sporovom konaní by sa správny súd vystavil riziku nastúpenia neželanej situácie, keď by tú istú otázku mohli súdy posúdiť odlišne, čím by bol výrazne oslabený princíp právnej istoty. Na druhej strane však k prerušeniu konania podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP treba pristupovať mimoriadne citlivo, pretože v dôsledku prerušenia konania môže dôjsť k neúmernému predĺženiu správneho súdneho konania, a to až do tej miery, že táto dĺžka oslabí s rozhodnutím správneho súdu spojenú materiálnu ochranu subjektívnych práv, resp. zákonnosti a verejného záujmu.
16. Správny súd návrh žalovaného 2/ na prerušenie konania podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP zamietol, nakoľko nedospel k záveru, že by skutočnosť, že sa vedie správne súdne konanie o preskúmanie zákonnosti služobného hodnotenia, ktorým bol žalobca uznaný za nespôsobilého vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe bolo dôvodom na prerušenie konania v konaní o správnej žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy. V tomto osobitnom správnom súdnom konaní sa žalobca môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. Žalobca sa môže tiež domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného
iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo na inú ochranu žalobcových práv (§ 252 ods. 1 a 2 SSP). Správny súd vyhodnocuje otázku, či faktickým postupom vykonaným orgánom verejnej správy pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti (v danom prípade) fyzickej osoby (žalobcu) priamo dotknuté (§ 3 ods. 1 písm. e) SSP). Predmetom rozhodovania správneho súdu pri tomto type správnej žaloby nie je zodpovedanie otázky týkajúcej sa zákonnosti a správnosti záveru orgánu verejnej správy o subjektívnom práve, právom chránenom záujme alebo povinnosti účastníka administratívneho konania tak, ako je to pri iných typoch správnych žalôb prejednávaných správnymi súdmi, napr. pri všeobecnej správnej žalobe. Preto vedené správne súdne konanie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 4S/72/2024 a všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať význam pre rozhodnutie vo veci samej o (ne)zákonnosti služobného hodnotenia, ktorým bol žalobca uznaný za nespôsobilého vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, nemajú pri správnej žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy relevanciu. Správny súd tiež dodáva, že prerušením správneho súdneho konania bez právneho dôvodu by mohla nastať situácia neprimeranej dĺžky súdneho konania, čím by na strane žalobcu došlo k ujme na jeho subjektívnych právach.
17. Správny súd po preskúmaní veci, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, argumentáciou žalobcu, žalovaného 1/ a žalovaného 2/ dospel k záveru, že žaloba proti inému zásahu žalovaného 1/ a žalovaného 2/ je neprípustná, a preto správny súd žalobu proti žalovanému 1/ a žalobu proti žalovanému 2/ podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 3 ods. 1 písm. e) SSP odmietol z dôvodu neprípustnosti.
18. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
20. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
21. Podľa § 252 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.
22. Podľa § 252 ods. 2 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.
23. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
24. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
25. Podľa § 17 ods. 5 zákona o zbraniach a strelive žiadateľ, ktorý je v čase podania žiadosti príslušníkom ozbrojených síl Slovenskej republiky vykonávajúcim profesionálnu službu, príslušníkom ozbrojeného bezpečnostného zboru, ozbrojeného zboru, Slovenskej informačnej služby alebo Národného bezpečnostného úradu, predkladá písomné potvrdenie nadriadeného s personálnou právomocou (ďalej len „nadriadený“), ktorým sa osvedčuje bezúhonnosť a spoľahlivosť žiadateľa a jeho zdravotná spôsobilosť a psychická spôsobilosť používať služobnú zbraň. Nadriadený je povinný bezodkladne oznámiť policajnému útvaru, ktorý zbrojný preukaz vydal, zmeny, ktoré majú
za následok stratu bezúhonnosti, spoľahlivosti, zdravotnej spôsobilosti alebo psychickej spôsobilosti držiteľa zbrojného preukazu.
26. Podľa § 70 ods. 1 zákona o zbraniach a strelive ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na konanie vo veciach upravených týmto zákonom správny poriadok.
27. Správny súd uvádza, že pri žalobe proti inému zásahu podľa § 252 a nasl. SSP bolo úmyslom zákonodarcu poskytnúť súdnu ochranu pred negatívnymi účinkami faktických úkonov, t.j. pred zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom. V zmysle judikatúry všeobecných súdov zásah je faktická činnosť, t.j. neformálny úkon orgánu verejnej správy, resp. všeobecný úkon, ktorý nie je urobený formou rozhodnutia, opatrenia, ale je záväzný pre osoby, voči ktorým smeruje. Zásah je aktívne konanie vykazujúce znaky bezprostredného zásahu, pokynu alebo donútenia zameraného priamo proti poškodenému alebo proti nemu vykonanému. Za zásah judikatúra nepovažuje vydanie rozhodnutia, opatrenia, ani nečinnosť orgánu verejnej správy (obdobne napr. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžz/3/2010 zo dňa 15. 02. 2011). Nezákonný zásah teda nesmie mať formu rozhodnutia, ani základ v rozhodnutí orgánu verejnej správy. Z uvedeného teda vyplýva, že na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia, iný zásah orgánu verejnej správy má čisto faktickú povahu, t.j. neprebehlo pri ňom žiadne administratívne konanie a je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom.
28. Primárnou otázkou, ktorej zodpovedanie správnemu súdu prináležalo, bolo posúdiť, či sú v predmetnej veci splnené procesné podmienky na to, aby mohol pokračovať v konaní, a to či žalobcom definovaný iný zásah orgánu verejnej správy žalovaným 1/ a žalovaným 2/ je zásahom v zmysle legálnej definície iného zásahu orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP.
29. V ust. § 3 ods. 1 písm. e) SSP sa vymedzuje iný zásah orgánu verejnej správy, a to všeobecne, a v časti za bodkočiarkou doplnkovo. Obsahom iného zásahu orgánu verejnej správy je faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Doplnková definícia iného zásahu nadväzuje na doterajšiu judikatúru správnych súdov a v záujme jednoznačnosti explicitne stanovuje, že pod iným zásahom orgánu verejnej správy sa rozumie aj postup tohto orgánu pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu. Spoločným menovateľom oboch definičných vymedzení iného zásahu orgánu verejnej správy je priamy dotyk na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej a právnickej osoby. Preukázanie dotknutia subjektívnych práv je procesnou podmienkou spojenou s unesením aktívnej žalobnej legitimácie (§ 254 SSP). Posudzovanie existencie tohto priameho dotyku je prísne individuálne a závislé od osobitostí konkrétneho prípadu (porovnaj napr. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžk/1/2020 zo dňa 30. 9. 2020, bod 14., Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/27/2024 zo dňa 30. 01. 2025). Táto bezprostrednosť z povahy veci znemožňuje, aby sa vopred viedol formalizovaný proces s jeho formalizovaným zavŕšením.
30. Vyššie citované zákonné ustanovenie teda obsahuje veľmi všeobecné a široko koncipované vymedzenie pojmu „iný zásah orgánu verejnej správy“. Presná definícia objektívne nie je možná, pretože pod pojem „zásah“ spadá veľké množstvo faktických činností orgánov verejnej správy, ku ktorým sú oprávnené rôznymi zákonmi. Z ust. § 3 ods. 1 písm. e) SSP je však zrejmé, že ide o úkony neformálne, faktické, pre ktoré môžu, ale nemusia byť stanovené pravidlá. V zásade ide o úkony, ktoré nie sú učinené formou rozhodnutia alebo opatrenia, ale aj napriek tomu sú záväzné pre osoby, voči ktorým smerujú a tie sú povinné na ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť.
31. Ustanovenie § 3 ods. 1 písm. c) SSP obsahuje vymedzenie pojmu „opatrenie“ orgánu verejnej správy, keď ide o správny akt orgánu verejnej správy odlišný od rozhodnutia (nepomenovaný ako rozhodnutie), ktorý bol vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní a ktorého účinkami môžu byť práva, právom chránené záujmy a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb dotknuté. Odkazujúc na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 21/08 zo dňa 23. 09. 2009, Ústavný súd Slovenskej republiky zdôraznil, že nie je podstatné to, ako je príslušný (individuálny) právny akt formálne označený (rozhodnutie, opatrenie, oznámenie, vyjadrenie a pod.), ale to, či svojimi účinkami smeruje ku konkrétnym adresátom práva a zakladá im priamo alebo aj nepriamo práva a povinnosti.
32. Správny súdny poriadok vo svojich ustanoveniach dáva odpoveď aj na to, čo možno rozumieť pod pojmom „administratívne konanie“ na účely správneho súdneho konania. V zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP je ním procesný postup orgánu verejnej správy pri výkone jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych a normatívnych správnych aktov. Administratívne konanie je pojem širší ako správne konanie (konanie podľa Správneho poriadku). Administratívne konanie je chápané ako procesne formalizovaný postup pri vydávaní individuálnych a normatívnych správnych aktov. Pod procesnou formalizáciou je pritom potrebné rozumieť to, že pri administratívnom konaní možno rozoznávať jeho začiatok, priebeh a ukončenie, prípadne i účastníkov. Z tohto pohľadu preto administratívne konanie nemá povahu faktického výkonu pôsobnosti orgánu verejnej správy na mieste samom, t. j. jeho výsledkom nie je iný zásah orgánu verejnej správy, pre ktorý je typický jeho bezprostredný faktický výkon. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti iného zásahu orgánu verejnej správy môže správny súd realizovať výlučne v rozsahu žalobných bodov, ktorými samotný žalobca vymedzuje predmet súdneho prieskumu.
33. Správny súd uvádza, že na Správnom súde Banskej Bystrici bolo vedené konanie o žalobe žalobcu proti nečinnosti orgánu verejnej správy (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) pod sp. zn. 22Sa/4/2024, ktoré bolo ukončené vydaním Uznesenia č. k. 22Sa/4/2024 - 70 zo dňa 02. 05. 2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 05. 2020 a ktorým správny súd žalobu žalobcu proti nečinnosti orgánu verejnej správy zamietol a účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. Správny súd dňa 08. 09. 2025 nahliadal do spisu sp. zn. 22Sa/4/2024, pričom nahliadnutím do predmetného spisu zistil, že jeho súčasťou je i žiadosť žalobcu služobne zaradeného vo funkcii či referent s ÚOZ obvodného oddelenia Policajného zboru Nové Mesto nad Váhom zo dňa 11. 05. 2023, ktorou žalobca požiadal riaditeľa Okresného riaditeľstva policajného zboru Nové Mesto nad Váhom o vydanie písomného potvrdenia nadriadeného s personálnou právomocou podľa § 17 ods. 5 zákona o zbraniach a strelive, ktorým sa osvedčuje bezúhonnosť a spoľahlivosť žiadateľa a jeho zdravotná spôsobilosť a psychická spôsobilosť používať služobnú zbraň, nakoľko platnosť zbrojného preukazu žalobcu na skupinu AEF, č. AA 337344 je do dňa 24. 06. 2023.
34. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že jeho obsahom je aj Úloha č. 21 z operatívnej porady riaditeľa Krajského riaditeľa Policajného zboru v Trenčíne s riaditeľmi a vedúcimi organizačných zložiek Krajského riaditeľstva Policajného zboru zo dňa 05. 06. 2023. Obsahom predmetnej Úlohy č. 21 bolo v prípade uplatnenia právomoci nadriadeného upravených v čl. 5 Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 31/2020 o psychologickom vyšetrení, ako aj v prípade začatia prieskumného konania na určenie zdravotnej spôsobilosti policajta na ďalší výkon štátnej služby, dôsledne zvážiť aplikáciu inštitútov priznaných nadriadenému v rozsahu riadiacich, organizačných, kontrolných a hodnotiacich povinností podľa zákona č. 73/1998 Z. z. s dôrazom na záujmy riadneho výkonu štátnej služby najmä s ohľadom na úpravu podmienok prideľovania, nosenia, ukladania a zabezpečenia zbraní a nábojov s poukazom na čl. 9 ods. 3 Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 29/2017 o prideľovaní, nosení, ukladaní a zabezpečení zbraní a nábojov v znení neskorších predpisov a s ohľadom na zabezpečenie podkladov na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov v priebehu štátnej služby z dôvodu závažných zmien v spôsobilosti policajta na výkon funkcie s poukazom na ustanovenie § 27 ods. 6 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z..
35. Z obsahu administratívneho spisu ďalej správny súd zistil, že žalovaný 1/ si k žiadosti žalobcu o vydanie písomného potvrdenia nadriadeného s personálnou právomocou podľa § 17 ods. 5 zákona o zbraniach a strelive vyžiadal stanovisko odboru dokladov a evidencií Prezídia policajného zboru. Stanovisko bolo vydané pod č. PPZ-ODE2-2023/046990-002 zo dňa 20. 06. 2023 a z jeho obsahu vyplýva, že v prípadoch, kedy sa príslušný nadriadený rozhodne o potrebe posúdiť duševnú spôsobilosť policajta na výkon štátnej služby vykonaním kontrolného psychologického vyšetrenia podľa Nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 31/2020 o psychologickom vyšetrení, nie je zo strany príslušného nadriadeného žiadúce do absolvovania uvedeného vyšetrenia osvedčovať psychologickú spôsobilosť používať služobnú zbraň pre daného policajta.
36. Súčasťou administratívneho spisu je aj stanovisko Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie personálnych a sociálnych činností, centrum vzdelávania a psychológie č. SPSČ- CVP2-2023/003546-001 zo dňa 21. 06. 2023, v ktorom je uvedené, že nakoľko sa v zmysle čl. 5 ods. 1 Nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 31/2020 o psychologickom vyšetrení žalobca nepodrobil vyšetreniu
na posúdenie duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby, čím nie je naplnený ani § 48 ods. 3 písm. s) zákona č. 73/1998 Z. z., podmienky na vrátenie zbrane v tom čase neboli naplnené.
37. Napokon je obsahom administratívneho spisu aj Oznámenie žalovaného 1/ č. ORPZ- NM-262-012/2023 zo dňa 26. 06. 2023 podpísané riaditeľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Novom Meste nad Váhom, ktorým bolo žalobcovi oznámené, že jeho žiadosti o vydanie písomného potvrdenia nadriadeného s personálnou právomocou, ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 17 ods. 5 zákona o zbraniach a strelive, osvedčuje bezúhonnosť a spoľahlivosť žiadateľa, ako aj zdravotná a psychická spôsobilosť používať služobnú zbraň, sa nevyhovuje.
38. Správny súd uvádza, že Správny súdny poriadok vymedzuje definičné znaky iného zásahu orgánu verejnej správy v ust. § 3 ods. 1 písm. e). Na účely prejednávanej veci je relevantná úprava pred bodkočiarkou, v zmysle ktorej sa pod iným zásahom rozumie faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Aj pri inom zásahu orgánu verejnej správy sa teda vyžaduje, aby sa tento navonok prejavil, a to priamym dotykom na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej a právnickej osoby.
39. Podľa správneho súdu žalobcom špecifikovaný iný zásah orgánu verejnej správy tak ako je uvedený v bode 3. tohto uznesenia nespĺňa atribúty iného zásahu orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP. Vydanie a zaslanie vyššie citovaného Oznámenia nemôže mať charakter iného zásahu orgánu verejnej správy, keďže nepredstavovalo faktický postup žalovaného 1/ vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ale tento úkon bol vykonaný na základe žiadosti žalobcu zo dňa 11. 05. 2023 a predchádzal mu administratívny formalizovaný postup (opísaný v bode 34. – 36. uznesenia).
40. Pokiaľ žalobca namietal iný zásah orgánu verejnej správy, ktorý mal spočívať v tom, že žalobcom označený žalovaný 1/ mal v prípade žiadosti žalobcu zo dňa 11. 05. 2023 rozhodnúť štandardným písomným rozhodnutím a nie prostredníctvom neformálneho listu (Oznámením), správny súd uvádza, že ani takto žalobcom špecifikovaný iný zásah orgánu verejnej správy nespĺňa atribúty iného zásahu orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP. Podľa správneho súdu nie sú pochybnosti o tom, že Oznámenie vydal žalobcov nadriadený s personálnou právomocou, a to riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Novom Meste na Váhom, ktorý pri vybavovaní žiadosti žalobcu zo dňa 11. 05. 2023 vystupoval v postavení žalobcovho nadriadeného s personálnou právomocou v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru v zmysle zákona č. 73/1998 Z. z.. Procesným účinkom žiadosti žalobcu zo dňa 11. 05. 2023 o vydanie potvrdenia, ktorým sa osvedčuje bezúhonnosť a spoľahlivosť žiadateľa a jeho zdravotná spôsobilosť a psychická spôsobilosť používať služobnú zbraň bolo, že jej doručením sa začalo administratívne konanie. Zo znenia ustanovenia § 17 ods. 5 Zákona č. 190/2003 Z. z. vyplýva, že bezúhonnosť, spoľahlivosť, zdravotná a psychická spôsobilosť žiadateľa – príslušníka ozbrojených zborov na používanie služobnej zbrane sa osvedčuje formou „písomného potvrdenia nadriadeného s personálnou právomocou“ a nevyžaduje sa forma rozhodnutia obsahujúceho výrokovú časť, odôvodnenie a poučenie. Vydanie vyššie citovaného neformálneho listu - Oznámenia č. ORPZ- NM-262-012/2023 zo dňa 26. 06. 2023 nemôže mať charakter iného zásahu orgánu verejnej správy, keďže nepredstavovalo faktický postup orgánu verenej správy vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ale tento úkon bol vykonaný nadriadeným s personálnou právomocou na základe žiadosti žalobcu zo dňa 11. 05. 2023 a predchádzal mu administratívny formalizovaný postup.
41. Pokiaľ ďalej žalobca v doplnení žaloby uviedol ako iný zásah žalovaného 1/ a 2/ aj ich „diskriminačnú“ požiadavku vyjadrenú v Rozhodnutí žalovaného 1/ č. ORPZ-NM-OPP1-24-002/2023-EZP zo dňa 04. 07. 2023 a v Rozhodnutí žalovaného 2/ č. KRPZ-TN-OPP-43-003/2023-DZ zo dňa 04. 09. 2023 na predloženie výlučne kladného potvrdenia nadriadeného s personálnou právomocou podľa § 17 ods. 5 zákona o zbraniach a strelive a neprijatie iných žalobcom predložených listín osvedčujúcich jeho spôsobilosť používať služobnú zbraň, správny súd je nútený opätovne skonštatovať, že ani takto špecifikovaný iný zásah orgánu verejnej správy (žalovaného 1/ a 2/) nespĺňa atribúty iného zásahu orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP. Správny súd uvádza, že citované rozhodnutia boli vydané žalovaným 1/ ako orgánom verejnej správy prvého stupňa a žalovaným 2/ ako odvolacím orgánom verejnej správy v správnom konaní vedenom vo veci odňatia zbrojného preukazu žalobcu. Predmetom rozhodovania správneho súdu pri správnej žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy nie je zodpovedanie otázky týkajúcej sa zákonnosti a správnosti záveru orgánov verejnej
správy o subjektívnom práve (o práve nosenia či držby zbrane a streliva žalobcom) tak, ako je to pri všeobecnej správnej žalobe. V prípade preskúmavania zákonnosti týchto individuálnych správnych aktov žalovaného 1/ a 2/ na základe všeobecnej správnej žaloby podľa § 177 a nasl. SSP (nie na základe správnej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ktorá je predmetom tohto konania) môže správny súd pristúpiť aj k posúdeniu zákonnosti postupu (požiadaviek) orgánu verejnej správy, ktorý ich vydaniu predchádzal.
42. Správny súd navyše pre úplnosť dodáva, že nebolo sporné, že žalobca v čase podania žiadosti zo dňa 11. 05. 2023 o vydanie písomného potvrdenia nadriadeného s personálnou právomocou, ktorým sa osvedčuje bezúhonnosť a spoľahlivosť žiadateľa a jeho zdravotná spôsobilosť a psychická spôsobilosť používať služobnú zbraň, bol príslušníkom Policajného zboru Slovenskej republiky. Pre príslušníkov ozbrojeného zboru platí osobitný režim preukazovania bezúhonnosti, spoľahlivosti, zdravotnej a psychickej spôsobilosti pre účely získania zbrojného preukazu, nakoľko príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov musia profesionálne zaobchádzať so zbraňami a strelivom a ich spôsobilosť je aj súčasťou ich tréningu, a teda spôsobilosť príslušníka Policajného zboru vykonávať službu a aj používať služobnú zbraň priebežne vyhodnocuje podľa znenia ust. § 17 ods. 5 zákona o strelných zbraniach a strelive nadriadený s personálnou právomocou. V konaní o tomto type správnej žaloby však nebol podľa správneho súdu priestor pre vyhodnocovanie žalobcom uvádzanej argumentácie o tom, že žalovaný 1/ a 2/ (policajné útvary) mali akceptovať za účelom preukázania splnenia podmienok podľa § 17 ods. 5 zákona o strelných zbraniach a strelive aj iné doklady (napr. psychologický posudok z 06. 07. 2023), než len kladné potvrdenie nadriadeného s personálnou právomocou, pretože tým by správny súd prekročil limity súdneho prieskumu dané správnou žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy.
43. Pokiaľ žalobca vo svojich vyjadreniach v priebehu správneho súdneho konania (zo dňa 03. 07. 2025, zo dňa 31. 07. 2025) brojil proti postupu riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Novom Meste nad Váhom, ktorý nemal akceptovať žalobcom predložený psychologický posudok o špeciálnej psychickej spôsobilosti na držanie a nosenie zbrane a streliva a ani nemal žalobcu vyslať na preskúšanie z používania zbrane (vrátane zdravotných a psychotestov), správny súd v kontexte judikatúry vyšších súdnych autorít (porovnaj napr. Uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžk/31/2020 zo dňa 27.10.2021 publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. 1/2022) ohľadom prípustnosti súdneho prieskumu procesného postupu žalovaného orgánu verejnej správy v režime správnej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy vo všeobecnosti uvádza, že tento by pripadal do úvahy len za situácie excesu orgánu verejnej správy pri plnení úloh predpokladaných zákonom, čo v tomto prípade nenastalo. V predmetnom rozhodnutí Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uviedol, cit.: „Kasačný súd nevylučuje, že v priebehu daňového exekučného konania môže dôjsť zo strany správcu dane k nezákonnému zásahu, kedy prekročí rozsah svojich oprávnení a faktickým úkonom zasiahne do práv a právom chránených záujmov daňového subjektu, no takýmto zásahom nemôže byť procesný postup správcu dane v rámci administratívneho konania predpokladaný zákonom, ani priame následky procesného postupu, ktoré zákon predpokladá.“
44. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. „...nadriadený v ustanovenom rozsahu riadi, organizuje, kontroluje a hodnotí výkon štátnej služby podriadených policajtov...“ Riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Novom Meste nad Váhom v danom prípade ako nadriadený s personálnou právomocou nevystupoval pri vybavovaní žiadosti žalobcu o vydanie potvrdenia s odkazom na § 17 ods. 5 zákona o strelných zbraniach a strelive ako orgán verejnej správy, ale ako nadriadený s personálnou a tiež riadiacou, organizačnou, kontrolnou a hodnotiacou právomocou (§ 4 ods. 2 Zákona č. 73/1998 Z. z.) v služobnom pomere, ktorý predmetným potvrdením osvedčuje bezúhonnosť, spoľahlivosť, zdravotnú a psychickú spôsobilosť podriadeného príslušníka Policajného zboru ako žiadateľa o vydanie zbrojného preukazu vo vzťahu k používaniu služobnej zbrane. Riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Novom Meste nad Váhom postupoval v rámci konania o žiadosti žalobcu zo dňa 11. 05. 2023 zákonom o strelných zbraniach a strelive prezumovaným spôsobom, pričom pred vydaním Oznámenia zistil rozhodujúce skutočnosti (odmietnutie žalobcu podrobiť sa kontrolnému psychologickému vyšetreniu realizovanému na podnet nadriadeného, stanovisko odboru dokladov a evidencií Prezídia policajného zboru č. PPZ-ODE2-2023/046990-002 zo dňa 20. 06. 2023 o neosvedčovaní psychickej spôsobilosti na používanie služobnej zbrane u policajta do absolvovania kontrolného psychologického vyšetrenia, obsah Úlohy č. 21 z operatívnej porady riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne)
a svoj záver o nevyhovení žiadosti žalobcu pre nesplnenie požiadaviek následne vyjadril v citovanom Oznámení.
45. V prípade právnej úpravy žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy v Správnom súdnom poriadku sa poskytuje súdna ochrana fyzickým a právnickým osobám pred faktickým postupom vykonaným pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, keďže zo strany orgánov verejnej správy dochádza ku ingerencii s fyzickými a právnickými osobami nielen prostredníctvom rozhodnutí, opatrení, ale aj faktickými zásahmi, faktickou činnosťou. Správny súd vyššie ozrejmil dôvody, pre ktoré v žalobe žalobcom špecifikovaný iný zásah orgánu verejnej správy žalovaným 1/ a žalovaným 2/ nespĺňa atribúty iného zásahu orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP. Pri inom zásahu, ktorý má čisto faktickú povahu, by nemalo prebehnúť žiadne formalizované administratívne konanie a mal by byť výsledkom okamžitého (bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Administratívne konanie ako také samo osebe nemôže byť samostatným predmetom prieskumu v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Toto možno preskúmať podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku v rámci súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy (§ 177 a nasl. SSP), keďže zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Až v prípade preskúmavania zákonnosti týchto individuálnych správnych aktov (§ 3 ods. 1 písm. b), c) SSP) môže správny súd pristúpiť aj k posúdeniu zákonnosti postupu orgánu verejnej správy, ktorý ich vydaniu predchádzal. Najvyšší súd Slovenskej republiky v Rozsudku uverejnenom v Zbierke stanovísk SR č. 7/2013, sp. zn. 3Sžz/2/2012 uviedol, že: „...v prípade, ak by súd v rámci konania žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy preskúmal zákonnosť, resp. prípustnosť vedenia správneho konania, dopustil by sa predčasného konania, ktoré by zasahovalo do právomoci orgánov verejnej správy. Takýmto konaním by došlo k prelínaniu súdnej moci s mocou výkonnou“.
46. Správny súd pri posúdení prípustnosti tejto žaloby proti žalovanému 1/ a 2/ vychádzal predovšetkým z konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 6 ods. 2 písm. f) SSP nemôže byť považovaná za náhradu správnej žaloby podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP, t.j. žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Správny súdny poriadok totiž striktne rozlišuje a pojmovo vymedzuje v citovanom ustanovení § 3 ods. 1 SSP jednotlivé predmety prieskumu v správnom súdnictve a spája s nimi odlišné procesné prostriedky právnej ochrany (§ 6 ods. 2 SSP). Žalobca je vždy povinný zvoliť jeden žalobný typ, vymedzený v Správnom súdnom poriadku a nemôže jednotlivé žalobné typy navzájom zamieňať alebo v žalobe spájať. To všetko je odôvodňované najmä skutočnosťou, že jednotlivým žalobným typom zodpovedajú v Správnom súdnom poriadku relatívne samostatné procesné úpravy, ktoré sa líšia čo do stanovenia počiatku behu lehôt k uplatneniu žaloby, ich náležitostí, úpravy aktívnej a pasívnej legitimácie, úpravy toho, k akému dátumu súd zisťuje skutkový a právny stav. Zákonodarca pri koncipovaní striktnej úpravy jednotlivých procesných inštitútov ochrany v Správnom súdnom poriadku si bol jasne vedomý, že by bolo mimoriadne obtiažne viesť súdne konanie o jednej a tej istej žalobe tak, aby bolo možné na konci súdneho konania rozhodnúť v súlade s požiadavkami ktorejkoľvek z procesných úprav pripadajúcich hypoteticky do úvahy.
47. Správny súd v tejto spojitosti tiež poukazuje aj na Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/27/2024 zo dňa 30. 01. 2025, podľa ktorého: ,,Iný zásah orgánu verejnej správy je vo všeobecnosti definovaný prostredníctvom svojho obsahu a právnych účinkov. Obsahom iného zásahu orgánu verejnej správy je faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy (napr. v procese kontroly a inšpekcie). Na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého (bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Opätovne však musí ísť o oprávnenie týkajúce sa zákonom ustanovenej pôsobnosti (plnenia úloh) orgánu verejnej správy v oblasti verejnej správy. Aj pri inom zásahu orgánu verejnej správy sa vyžaduje, aby sa tento navonok prejavil, a to priamym dotykom na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej a právnickej osoby. Posudzovanie existencie tohto priameho dotyku u takejto osoby, ktorá je logicky v pozícii žalobcu, je prísne individuálne v závislosti od osobitostí konkrétneho prípadu.“
48. V tomto smere je nutné venovať náležitú pozornosť i záverom vyplývajúcim z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 596/2022- 29 zo dňa 07. 02. 2023, v ktorom vyslovil porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR rozsudkom Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky, konkretizovaným vo výroku nálezu, a v ktorom vyššia súdna autorita uviedla: „Na základe uvedených východísk a za účinného právneho stavu podľa názoru ústavného súdu platí, že ak možno ochranu toho istého subjektívneho práva dosiahnuť viacerými typmi konaní v správnom súdnictve, voľba konkrétneho z nich je vecou procesnej autonómie žalobcu. V prípade konkurencie žalobných typov je výber druhu správnej žaloby, ktorou sa uplatňuje ochrana subjektívnych práv, zverený do dispozičnej sféry žalobcu.“ Najvyšší správny súd Slovenskej republiky taktiež v Uznesení veľkého senátu sp. zn. 19SVs/1/2022 zo dňa 29. 03. 2023 zhodne venoval náležitú pozornosť nutnosti jednoznačného ustálenia predmetu konania vzhľadom na následné správne obsadenie správneho súdu, keď v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia.
49. Ak v rámci výkonu právomocí orgánu verejnej správy došlo zo strany orgánu verejnej správy k vydaniu rozhodnutia alebo opatrenia, jeho zákonnosť sa preskúmava samostatne, najmä v rámci všeobecnej správnej žaloby (§ 177 a nasl. SSP). Inak povedané, ak žalobca mienil namietať zákonnosť Oznámenia a zákonnosť požiadavky žalovaného 1/ a 2/ na predloženie potvrdenia nadriadeného s personálnou právomocou, ktorým sa osvedčuje bezúhonnosť a spoľahlivosť žiadateľa a jeho zdravotná spôsobilosť a psychická spôsobilosť používať služobnú zbraň, formulovanej v ich rozhodnutiach vydaných v správnom konaní vo veci odňatia zbrojného preukazu, prieskum takto definovaného iného zásahu orgánov verejnej správy je neprípustný, a to z dôvodu, že iný zásah nie je rozhodnutím / opatrením a v správnom súdnom konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy nemôže prísť k zrušeniu rozhodnutia/opatrenia orgánu verejnej správy. Ani požiadavka žalobcu, aby správny súd zakázal pokračovať žalovanému 1/ a 2/ na trvaní na splnení požiadavky voči žalobcovi na predloženie potvrdenia nadriadeného s personálnou právomocou podľa § 17 ods. 5 zákona o strelných zbraniach a strelive, nenapĺňa definičné znaky iného zásahu z pohľadu legálnej definície v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. e) SSP upravujúcej iný zásah orgánu verejnej správy ako faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
50. Pokiaľ žalobca odkazuje na následky ním označeného zásahu do jeho subjektívnych práv v podobe odňatia zbrojného preukazu na základe rozhodnutí žalovaného 1/ a 2/, správny súd má za to, že nie je možné ani teoreticky uvažovať, že by v prejednávanej veci išlo o následky iného zásahu orgánu verejnej správy. Takáto úvaha je vylúčená už len z dôvodu, že nie je možné hľadať negatívne následky iného zásahu orgánu verejnej správy tam, kde k takémuto inému zásahu nedošlo. Litera ust. § 252 SSP nebola ani v jednom jeho odseku naplnená.
51. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu proti žalovanému 1/ a 2/ je neprípustná, a preto ju s poukazom na § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 3 ods. 1 písm. e) SSP odmietol.
52. Správny súd obiter dictum pre úplnosť dodáva, že pokiaľ by aj bola naplnená legálna definícia iného zásahu orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP (čo v danom prípade nie je) správna žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej musí byť podľa § 256 SSP, podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Oznámenie zo dňa 26. 06. 2023 bolo žalobcovi doručené dňa 27. 06. 2023. V zmysle § 69 ods. 4 SSP lehota určená podľa mesiacov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. V danom prípade dňom, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty je deň, kedy sa žalobca dozvedel o Oznámení, v zmysle ktorého nespĺňa požiadavky na osvedčenie bezúhonnosti, spoľahlivosti, zdravotnej a psychickej spôsobilosti používať služobnú zbraň. Dňom doručenia Oznámenia žalobcovi začala žalobcovi plynúť subjektívna zákonná dvojmesačná lehota na podanie správnej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Posledný deň dvojmesačnej lehoty na podanie správnej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy pripadol na deň 27. 08. 2023 (utorok, pracovný deň), pričom žalobca podal správnu žalobu až dňa 28. 08. 2024. Pokiaľ by udalosťou určujúcou začiatok lehoty bol deň, kedy sa žalobca dozvedel o Rozhodnutí žalovaného 2/, ktorým žalovaný 2/ ako odvolací orgán verejnej správy potvrdil Rozhodnutie žalovaného 1/ ako orgánu verejnej správy prvého stupňa o odňatí zbrojného preukazu žalobcu č. H. 337344 v správnom konaní vo veci odňatia zbrojného preukazu, tak i v tomto prípade by bola správna žaloba podaná po uplynutí subjektívnej dvojmesačnej zákonnej lehoty, keďže Rozhodnutie žalovaného 2/ č. KRPZ-TN-OPP-43-003/2023-DZ zo dňa 04. 09. 2023 bolo
žalobcovi doručené dňa 04. 09. 2023, posledný deň lehoty na podanie správnej žaloby pripadol na 04. 11. 2023 (pondelok, pracovný deň) a správna žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy bola podaná až dňa 28. 08. 2024. Pokiaľ žalobcovi uplynula subjektívna lehota na podanie správnej žaloby proti žalovanému 1/ aj 2/, skúmanie objektívnej dvojročnej lehoty je už bez právneho významu. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Uznesení sp. zn. 10 Sžk 23/2020 zo dňa 30. 09. 2021 uviedol, že: „...táto dvojročná lehota je totiž len najneskorším časovým úsekom, do ktorého vôbec možno podať žalobu podľa § 252 ods. 2 SSP. Pretože žaloba musí byť podaná tak v subjektívnej, ako aj objektívnej lehote, znamená existencia objektívnej lehoty v podstate to, že ak sa dotknutá osoba o zásahu dozvie až po uplynutí dvoch rokov od jeho vykonania, nemôže sa už domáhať ani určenia nezákonnosti zásahu v zmysle § 252 ods. 2 SSP. Sama existencia objektívnej lehoty však subjektívnu dvojmesačnú lehotu nijako neruší, nepredlžuje ani inak nemení.“
53. O trovách konania správny súd rozhodol za použitia § 170 písm. a) SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže nezistil dôvod pre aplikovanie § 171 ods. 1 SSP.
Poučenie:
28Sa/10/2024
P o u č e n i e : Toto uznesenie nadobúda právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správny súd v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP), v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.