Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_31Sas-4-2024.pdf
PDF · 136.41 KB
Case nature
Area
Subarea
31Sas/4/2024
Rozhodnutie
15 31Sas/4/2024
Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Dominikom Čipkom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., zast.: Advokát CIBULKA, s.r.o., so sídlom Hodžova 1488/53, 911 01 Trenčín, IČO: 55 673 121 proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom: Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVROPPKPC1/SOC/2024/982 zo dňa 10.05.2024, takto
r o z h o d o l :
14 31Sas/4/2024
I. Rozhodnutie žalovaného Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností č. UPS/US1/SSVROPPKPC1/SOC/2024/982 zo dňa 10.05.2024 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
II. Žalovaný je p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.
o d ô v o d n e n i e :
13 31Sas/4/2024
Administratívne konanie a predchádzajúce súdne konanie
1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) rozhodnutím č. TN1/OPPKPČ/SOC/2020/51664-3 zo dňa 07.07.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) nevyhovel žiadosti žalobcu o vyhotovenie parkovacieho preukazu z dôvodu, že žalobca nemá zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 18 k zákonu č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o kompenzačných príspevkoch“).
2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom bolo uvedené, že lekársky posudok bol veľmi stručný, nakoľko žalobca sa lieči v psychiatrickej ambulancii od roku 2010, je na čiastočnom invalidnom dôchodku, má priznanú invaliditu 55% a má preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. V podanom odvolaní žalobca ďalej poukázal, že v prílohe číslo 18 k Zákonu o kompenzačných príspevkoch je zreteľne napísané, že nárok na parkovací preukaz má duševné postihnutie pri stredne ťažkých alebo ťažkých psychiatrických postihnutiach. Diagnóza žalobcu
- bipolárna afektívna porucha, ovplyvňuje jeho neovládateľné a nepredvídateľné správanie hocikedy a kedykoľvek, žalobca nikdy nevie, kedy to príde.
3. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/ SOC/2021/1417 zo dňa 01.03.2021 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že podľa lekárskeho posudku zo dňa 24.02.2021 bola určená miera funkčnej poruchy žalobcu 50%, podľa druhu zdravotného postihnutia zaradeného do prílohy č. 3, kapitoly IV, bodu 4, písmena b) k Zákonu o kompenzačných príspevkoch, nakoľko posudkový lekár za najvýraznejšie z dokladovaných ochorení považoval „Duševné poruchy a poruchy správania. Afektívne poruchy nálady (manické, depresívne, periodické). Stredná porucha“. Z psychiatrických vyšetrení od roku 2010 nevyplývajú neovládateľné poruchy správania ani prejavy agresivity s ohrozovaním seba alebo okolia. Stav žalobcu nemožno subsumovať pod § 16 ods. 6 písm. b) zákona o kompenzačných príspevkoch, nakoľko agresívne správanie žalobcu vyplýva z predvídateľných okolností, porucha správania spontánne termínuje, prejavy agresivity nie sú viazané len na miesto, ale aj na domáce prostredie a súvisia s akoukoľvek konfrontačnou situáciou, nezávisle od miesta osôb. Žalovaný konštatoval, že žalobca s mierou funkčnej poruchy 50% sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 16 ods. 6 Zákona o kompenzačných príspevkoch a zároveň nemá ani zdravotné postihnutie uvedené v prílohe číslo 18 Zákona o kompenzačných príspevkoch, teda nespĺňa podmienky pre vyhotovení parkovacieho preukazu podľa § 17 Zákona o kompenzačných príspevkoch.
4. Žalobca rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2021/1417 zo dňa 01.03.2021 napadol správnou žalobou, o ktorej rozhodol Krajský súd v Trenčíne rozsudkom sp. zn. 14Sa/23/2021 zo dňa 29.11.2021 tak, že rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/ SSVOPPKPC1/SOC/2021/1417 zo dňa 01.03.2021 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že uvedené rozhodnutie žalovaného trpí vadami podľa § 191 ods. 1 písm, d) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 14Sa/23/2021 zo dňa 29.11.2021 podal žalovaný kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 7SSk/24/2022 zo dňa 31.05.2023 tak, že kasačnú sťažnosť zamietol.
5. Na základe vyššie uvedeného žalovaný opätovne posúdil odvolanie žalobcu, pričom za účelom objektívneho posúdenia zdravotného stavu žalobcu žalovaný doplnil konanie o znalecký posudok. Žalovaný ustanovil znalca MUDr. Miroslava Čerňana, v odbore zdravotníctvo a farmácie, odvetvie psychiatrie, za účelom vypracovania znaleckého posudku. Zo záverov znaleckého posudku číslo 5/2024 vyplynulo, že znalec u žalobcu nezistil duševné ochorenie, respektíve nezistil psychotickú poruchu. Uvedená zmiešaná porucha osobnosti u žalobcu nie je duševným ochorením, panická porucha je duševná porucha, nie duševné ochorenie. Znalec u žalobcu nezistil bipolárnu afektívnu poruchu, ktorá je duševným ochorením. Znalec ďalej uviedol, že zistená zvýšená porucha osobnosti sa prejavmi agresie môže prejaviť, panická porucha nezahŕňa vo svojich klinických prejavov agresiu či agresivitu. Neovládateľné alebo nepredvídateľné správanie u zmiešanej poruchy osobnosti nebolo znalcom zistené. U žalobcu aj napriek zistenej zmiešanej osobnosti znalec nezistil poruchu kontaktu s realitou, poruchu úsudku. Znalec ďalej konštatoval, že u žalobcu nezistil duševnú poruchu, ktorá by mu bránila vo využívaní prostriedkov hromadnej dopravy. Znalec ďalej konštatoval, že nezistil duševné ochorenie u žalobcu, respektíve ťažké prejavy sociálnych interakcií. Zistená zvýšená porucha osobnosti zahŕňa emočne nestabilná spektrum, čo úzko súvisí s prejavmi histriónskej poruchy osobnosti. Po tom, čo znalec žalovanému doručil znalecký posudok, bol znalcovi doručený záznam z psychologického vyšetrenia žalobcu zo dňa 10.05.2022, na základe čoho si žalovaný vyžiadal doplnenie znaleckého posudku s tým, či znalec na základe zistení uvedených v psychologickom vyšetrení zotrval na svojich záveroch. Zo záverov doplnenia číslo 1 znaleckého posudku č. 5/2024 vyplynulo, že znalec zotrval na svojich záveroch podaných v prvotne vypracovanom znaleckom posudku.
6. O podanom odvolaní tak opätovne rozhodol žalovaný rozhodnutím č. UPS/ US1/SSVROPPKPC1/SOC/2024/982 zo dňa 10.05.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že posudkový lekár žalovaného v lekárskom posudku zo dňa 06.05.2024 určil mieru funkčnej poruchy žalobcu 40%, na základe druhu zdravotného postihnutia zaradeného do prílohy číslo 3 kapitoly IV., bodu 2 písmena B k Zákonu o kompenzačných príspevkoch. Žalovaný ďalej uviedol, že posudkový lekár konštatoval, že vzhľadom na rozpor medzi diagnostickými závermi zdokladovaných odborných psychiatrických vyšetrení a subjektívnymi ťažkosťami žalobcu, ako aj subjektívnych opisoch ťažkostí žalobcu uvádzaných v odvolaniach, na ktoré neustále poukazovali
posudkoví lekári vo svojich lekárskych posudkoch a ktoré sa výraznejšie zhodovali s diagnostickými kritériami poruchy osobnosti a nie ošetrujúcim psychiatrom deklarovanú bipolárnu afektívnu poruchu, žalovaný za účelom odborného zhodnotenia psychického stavu požiadal súdneho znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia o vypracovanie znaleckého posudku. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že znalec u žalobcu neustanovuje psychiatrické ochorenie alebo poruchu osobnosti, pričom bipolárna afektívna porucha depresívna porucha neboli u žalobcu kriteriálne podložené. Na základe uvedeného tak bola určená miera funkčnej poruchy u žalobcu 40%, čo predstavuje dolnú hranicu percentuálneho rozpätia, nakoľko podľa znaleckého posudku a dokladovanými psychiatrickými vyšetreniami je výskyt atakov sporadicky a nevyžaduje si neodkladné lekárske ošetrenie ani hospitalizačnú liečbu, pričom nie je zdokladované narušenia orientácie, myslenia. Ostatné zdravotné postihnutia žalobcu sú posudkovo nezávažné a nízko percentné a nemajú vplyv na rozhodujúce zdravotné postihnutie, a preto žalovaný nezvýšil celkovú mieru funkčnej poruchy v súlade s § 12 zákona o kompenzačných príspevkoch. Žalovaný ďalej poukázal na závery znaleckého posudku, kedy znalec konštatoval, že u žalobcu nezistil poruchu kontaktu s realitou, poruchu úsudku, stratu racionálnej kontroly nad situáciou, pričom znalec u žalobcu nezistil takú duševnú poruchu, ktorá by žalobcovi bránila vo využívaní prostriedkov hromadnej dopravy. Žalovaný ďalej konštatoval že kompenzácia sociálnych dôsledkov zdravotného postihnutia nasleduje až za vyčerpanými liečebno - terapeutickými možnosťami a medicínskymi postupmi. Vo svetle týchto skutočností je zrejmé, že u žalobcu je potrebné zásadne prehodnotiť farmakologickú liečbu, zavedenie liečebno pedagogickej intervencie na stratégie zvládania záťažových situácií, aplikovanie psychoterapeutických postupov, psycho edukáciu nielen posudzovanej osoby, ale aj rodinných príslušníkov. Na základe aktuálneho lekárskeho posudku žalobca nespĺňa kritériá na priznanie preukazu ŤZP, ktoré je podmienené mierou funkčnej poruchy najmenej 50%. Žalovaný tak konštatoval že žalobca nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a preto sa kompenzácie v súlade so zákonom nenavrhujú.
Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu
7. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas podanou správnou žalobou domáhal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil.
8. Úvodom správnej žaloby žalobca zhrnul priebeh administratívneho konania a predošlého súdneho konania. Podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie žalovaného či prvostupňového orgánu verejnej správy trpí vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu na riadne posúdenie veci, nesprávneho právneho posúdenia veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohla mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žalobca ďalej uviedol, že názor žalovaného, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, je nesprávny. Žalobca je názoru, že jeho psychický stav mal žalovaný subsumovať pod § 14 ods. 6 písm. b) zákona o kompenzačných príspevkoch. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne posúdil jeho zdravotný stav, nakoľko diagnóza, ktorá zo znaleckého posudku vyplynula nie je v súlade s diagnózou a doterajšími závermi psychiatrov. Žalobcovi bola opakovane diagnostikovaná viacerými psychiatrami bipolárna afektívna porucha osobnosti, pričom všetky lekárske správy ošetrujúcich lekárov, ako aj predchádzajúce lekárske posudky týkajúce sa iných nárokov žalobcu nezávisle od seba potvrdzujú diagnózu bipolárnej afektívne poruchy u žalobcu. Neexistenciu uvedenej poruchy konštatuje len posudok žalovaného vypracovaný na účely rozhodnutia o odvolaní. Vzhľadom na uvedenú situáciu má žalobca podozrenie, že zo strany žalovaného ide o šikanu jeho osoby. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal s ostatnými lekárskymi správami psychiatra tak, že tieto vo vzťahu k znaleckému posudku neboli správne. Uvedené zhodnotenie skutkového stavu u žalobcu vyvoláva pochybnosti, nakoľko diagnostika jeho zdravotného stavu v znaleckom posudku je v rozpore s viacerými lekárskymi závermi viacerých ošetrujúcich lekárov žalobcu, ktorý mu diagnostikovali bipolárnu afektívnu poruchu osobnosti. Žalobca poukázal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného malo odstrániť logické rozpory, ktoré vznikli v rámci posúdenie skutkového stavu a samotného odôvodnenia rozhodnutia č. UPS/ US1/SSVOPPKPC1/SOC/2021/1417 zo dňa 01.03.2021, pričom napadnuté rozhodnutie neprispelo k odstráneniu pochybnosti o správnosti diagnostického záveru a ani k overeniu objektívnosti alebo úplnosti diagnostického záveru. Žalobca zároveň poukázal, že žalovaný v rozhodnutí č. UPS/US1/ SSVOPPKPC1/SOC/2021/1417 zo dňa 01.03.2021 konštatoval, že agresívne až brachiálne správanie žalobcu je viazané na nevyhovenie jeho požiadavkám za situácie, keď sa mu kladie odpor, respektíve
za situácie, keď sa narúša jeho osobný priestor, pričom tieto prejavy správania mali byť zmysle znaleckých záverov predvídateľné. V napadnutom rozhodnutí však žalovaný u žalobcu konštatuje už len bližšie nepomenované alebo nekonkretizované prejavy agresie, ktoré však panická porucha vo svojich klinických prejavoch nezahŕňa. Žalobca poukázal, že sa nedokáže sám dopraviť na miesto mimo svojej domácnosti, pričom pri presúvaní je odkázaný na pomoc manžela. Žalobca zdôraznil, že mu nebola daná možnosť vyjadriť sa k podkladom napadnutého rozhodnutia, pričom znalecký posudok žalobcovi nebol doručený pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Žalobca má navyše za to, že znalec, ktorého zabezpečil žalovaný, nepôsobil nestranne, keď tento dospel k záveru o zdravotnom stave žalobcu po hodinovom stretnutí, pričom predchádzajúci psychiater žalobcu vyšetroval niekoľko rokov, nový psychiater posledné 2 mesiace. V znaleckom posudku, ako aj v lekárskom posudku a následne aj v napadnutom rozhodnutí bolo konštatované, že u žalobcu nebolo zistené neovládateľné alebo nepredvídateľné správanie zo zmiešanej poruchy osobnosti, pričom bližšie odôvodnenie uvedeného záveru absentuje, a teda je v tomto smere napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Agresivita žalobcu v dôsledku jeho duševného stavu je nesporná aj podľa doplneného dokazovania. Podľa žalobcu ho vykazuje znaky účelovosti aj otázka položená znalcovi znení: „ak je prítomné duševné ochorenie u posudzovanej fyzickej osoby, znemožňuje toto zdravotné postihnutie využívania prostriedkov verejnej hromadnej dopravy k preprave“. Takto položená otázka nie je právne relevantná, pretože nie je podstatné či duševné ochorenie znemožňuje cestovanie prostriedkami hromadnej dopravy, ale či osoba je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu duševnej poruchy času sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb. Žalobca je toho názoru, že spĺňa zákonné kritérium pre priznanie parkovacieho preukazu zmysle § 17 ods. 1 písm. b) Zákona o kompenzačných príspevkoch.
9. Podaním doručeným súdu dňa 13.08.2024 žalobca predložil správnemu súdu znalecký posudok číslo 17/2024 od znalca MUDr. Svetozár Droba a zároveň navrhol menovaného znalca vypočuť.
Vyjadrenie žalovaného
10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol správnemu súdu, aby správnu žalobu zamietol.
11. Úvodom vyjadrenia k žalobe žalovaný zhrnul doterajší priebeh administratívneho konania spolu s predchádzajúcim súdnym konaním. K námietke žalobcu, že pokiaľ by žalobca mal k dispozícii znalecký posudok, tak by doložil aktuálne lekárske správy, žalovaný uviedol, že žalobca mal vedomosť o prebiehajúcom znaleckom posudzovaní pričom sa dňa 08.01.2024 osobne zúčastnil ambulantného psychiatrického vyšetrenia u znalca E. F.. Žalovaný ďalej poukázal na celý rad judikatúry, ktorá sa týkala právomocí posudkového lekára na posúdenie zdravotného stavu fyzickej osoby, ďalej na judikatúru týkajúcu sa doplnenia dokazovania či posúdenia správnosti záverov znaleckého posudku, čím poukázal na nastavenie určitého rámca pravidiel Najvyšším súdom Slovenskej republiky, podľa ktorých majú správne orgány hodnotiť a následne súdy preskúmavať lekárske posudky, a to z hľadiska jeho úplnosti, logickosti, presvedčivosti, pričom je nad rámec týchto pravidiel, a teda nezákonné zo strany správneho orgánu a súdu skúmať odbornú stránku posudku.
Replika žalobcu
12. Žalobca v podanej replike uviedol, že nespochybňuje skutočnosť, že len posudkoví lekári sú v správnom konaní oprávnení a schopní odborne posúdiť odkázanosť posudzovanej fyzickej osoby a rovnako nespochybňuje ani skutočnosť, že posudkový lekár je viazaný odbornými závermi špecialistov. Žalobca však poukazuje najmä na to, že zistenie skutkového stavu nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, a to vzhľadom na zásadné rozpory medzi závermi vyplývajúcimi zo znaleckého posudku a doplnenia znaleckého posudku a závermi dvoch nezávisle od seba vyšetrujúcich lekárov žalobcu. Žalobca za nedostatočné tiež považuje, že žalovaný ani posudkový lekár žalovaného nebrali do úvahy lekárske správy psychiatra za obdobie rokov 2021 až 2024, teda nevychádzali z aktuálnej zdravotnej dokumentácie žalobcu. Z tohto dôvodu nemožno tvrdiť, že zisťovanie skutočného stavu bolo vykonané v dostatočnom rozsahu. Za účelom preukázania, že diagnostické závery psychiatrov žalobcu sú správne, si žalobca dal počas konania vypracovať znalecký posudok, ktorý preukazuje, že žalobca trpí bipolárnou afektívnou poruchou. Žalobca má za to, že v prípade ním zadaného znaleckého posudku nemožno hovoriť o subjektívnych údajoch a výpovediach prevzatých od pacienta, a teda znalecký posudok
predstavuje dostatočne odborný a objektívny dôkaz. Vzhľadom na rozpor v znaleckých posudkoch ohľadom diagnózy žalobcu žalobca navrhol, aby bol v konaní vypočutí MUDr. Svetozár Droba a E. E. F. za účelom objasnenia rozporov v diagnostike zdravotného stavu žalobcu. Podľa žalobcu nebolo dokazovanie vykonané v dostatočnom rozsahu a v lekárskom posudku absentuje rozhodujúce skutkové tvrdenie práve z dôvodu, že žalovaný, znalec a ani posudkový lekár nebrali do úvahy lekárske správy MUDr. Košťana.
13. Žalovaný sa k podanej replike žalobcu nevyjadril
14. Ďalším podaním doručeným súdu dňa 18.03.2025 žalobca správnemu súdu predložil rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 05.03.2025, z ktorého vyplýva, že aj v konaní pred Sociálnou poisťovňou je žalobca naďalej invalidný a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 55%.
15. Podaním doručeným súdu dňa 25.08.2025 sa žalovaný ospravedlnil z účasti na pojednávaní, ktoré správny súd nariadil na deň 08.09.2025, zotrval na svojich vyjadreniach a uviedol, že súhlasí s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom
16. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj konania žalovaného, ktoré predchádzalo vydanému rozhodnutiu. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.
17. Správny súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 08.09.2025, ktoré súd nariadil na návrh žalobcu podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP. Právny zástupca žalobcu sa vyjadril k predmetu súdneho prieskumu, pričom nad rámec žaloby a repliky neuviedol žiadne nové skutočnosti. Žalobca zároveň uviedol, že ďalej netrvá na navrhnutom vykonaní dôkazov výsluchom svedkov. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil. Posúdením všetkých žalobcom a žalovaným uvedených skutočností a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože existuje dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP, v dôsledku čoho správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP. Rozsudok bol dňa 08.09.2025 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený ústne na pojednávaní za prítomnosti žalobcu, keďže žalovaný sa z pojednávania ospravedlnil a udelil súhlas, aby sa vo veci konalo v jeho neprítomnosti.
18. Podľa § 2 ods. 1 SSP: v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 2 ods. 2 SSP : každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
20. Podľa § 6 ods. 1 SSP: správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
21. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP: správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
22. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP: sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
23. Podľa § 199 ods. 3 SSP: ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
24. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP : správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
25. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP : správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
26. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o kompenzačnom príspevku: tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len „preukaz“), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len „parkovací preukaz“) a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu.
27. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o kompenzačnom príspevku: cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.
28. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o kompenzačnom príspevku: kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „kompenzácia“) je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.
29. Podľa § 2 ods. 2 Zákona o kompenzačnom príspevku: sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.
30. Podľa § 2 ods. 2 Zákona o kompenzačnom príspevku : ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.
31. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) Zákona o kompenzačnom príspevku: posudková činnosť na účely kompenzácie je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť.
32. Podľa § 11 písm. a) až g) Zákona o kompenzačnom príspevku: lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je
- hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby,
- určovanie miery funkčnej poruchy,
- posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia,
- posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
- posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie,
- posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6,
- posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.
33. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o kompenzačnom príspevku: lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.
34. Podľa § 12 ods. 1 Zákona o kompenzačnom príspevku : na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 3.
35. Podľa § 14 ods. 6 písm. a) až c) Zákona o kompenzačnom príspevku : fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu
- ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb
- duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo
- ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb.
36. Podľa § 17 ods. 1 písm. a) a b) Zákona o kompenzačnom príspevku : príslušný orgán vyhotoví fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím parkovací preukaz, ak
- z právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze vyplýva, že má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 18,
- podľa komplexného posudku, ktorý bol podkladom na právoplatné rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu, je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
37. Podľa § 53 ods. 1 Zákona o kompenzačnom príspevku : na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.
38. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“): správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
39. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku: správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
40. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku : na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
41. Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku : dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.
42. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku : vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
43. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku : správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
44. Parkovací preukaz je osobitná forma preukazu, vydávaný podľa Zákona o kompenzačných príspevkoch, ktorého funkciou je osvedčovať status jeho držiteľa v prípadoch, keď sú s ním spojené konkrétne výhody. Základnou výhodou je možnosť využívať parkovacie miesta vyhradené pre vozidlá prepravujúce osoby so zdravotným postihnutím, ako aj ostatné výhody ktoré prináležia jeho držiteľovi v súvislosti s jeho zdravotným znevýhodnením.
45. Pre vydanie parkovacieho preukazu je potrebné, aby dotknutá fyzická osoba splnila ďalšie zákonné podmienky na jeho vydanie, a teda aby išlo o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá trpí zdravotným postihnutím uvedeným v prílohe č. 18 k Zákonu o kompenzačných príspevkoch, alebo ak bol fyzickej osobe priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu, ak z komplexného posudku vyplýva, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
46. Zmyslom a účelom konania o kompenzácii, vrátanie konania o parkovacom preukaze, je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, vrátane nepriameho zabezpečenia nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb tejto osoby, za jej aktívnej účasti, pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti a minimalizácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré nie je postihnutá osoba schopná prekonať vlastným úsilím a prostriedkami.
47. Posúdením administratívneho spisu, správnej žaloby, ako aj ostatných vyjadrení žalobcu a žalovaného, dospel správny súd k záveru, že sporným medzi žalobcom a žalovaným bolo, či na strane žalobcu boli splnené podmienky na priznanie parkovacieho preukazu podľa § 17 Zákona o kompenzačných príspevkoch a či žalovaný správne posúdil zdravotný stav žalobcu. V zmysle uvedeného bolo medzi účastníkmi ďalej sporné, či v prípade žalobcu ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, keďže podľa lekárskeho posudku vypracovaného posudkovým lekárom žalovaného má žalobca zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy 40 %, s čím sa žalobca nestotožnil.
48. Podľa lekárskeho posudku zo dňa 06.05.2024, ktorý bol podkladom napadnutého rozhodnutia a ktorého závery žalovaný do napadnutého rozhodnutia prevzal, bolo žalobcovi určené ako rozhodujúce zdravotné postihnutie porucha osobnosti, správania, intelektu a komunikácie, stredné narušenie sociálnej prispôsobivosti podľa kapitoly IV., ods. 2, písm. b) prílohy č. 3 k Zákonu o kompenzačných príspevkoch, pričom miera funkčnej poruchy bola určená 40% (dolná hranica percentuálneho rozpätia). Ostatné zdravotné postihnutia boli vyhodnotené ako posudkovo nezávažné a nízkopercentné, preto miera funkčnej poruchy nebola zvýšená. Žalobca podľa hodnotenia lekárskeho posudku nie je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.
49. Samotné posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiacej miery funkčnej poruchy je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré správny súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach nárokov podľa Zákona o kompenzačných príspevkoch na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia zdravotný stav posudzuje žalovaný vo forme lekárskej posudkovej činnosti v zmysle § 11 Zákona o kompenzačných príspevkoch s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár žalovaného, resp. prvostupňového orgánu verejnej správy (§ 11 ods. 2). Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskom posudku, ktorý je podstatným dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok (porovnaj závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015). Práve preto, že lekársky posudok zo dňa 06.05.2024 je podkladom rozhodnutia žalovaného, tak bolo potrebné, aby posudok bol dostatočne určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý. Tieto kritéria však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými v čase posudzovania rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, lekárskymi správami, ktoré objektivizujú zdravotný stav posudzovanej osoby, prihliadne pritom k ťažkostiam uvádzaným účastníkom konania a svoje posudkové závery náležite odôvodní.
50. V zmysle vyššie uvedeného konštatovania správny súd posúdil lekársky posudok, vypracovaný posudkovým lekárom žalovaného a dospel k záveru, že tento nespĺňa základnú požiadavku dôslednej odôvodnenosti, presvedčivosti a logickosti. V lekárskom posudku sa uvádza, že posudkový lekár
vychádzal pri posúdení zdravotného stavu z viacerých lekárskych správ – psychiatrické vyšetrenie zo dňa 16.05.2019, 08.06.2019, 19.07.2019, 20.08.2019, 02.10.2019, 04.11.2019, 05.12.2019, 08.01.2020, 07.02.2020, 09.03.2020, hospitalizačná prepúšťacia správa zo dňa 08.11.2014, psychiatrický výpis bez dátumu, psychiatrické vyšetrenie zo dňa 13.02.2019, 03.02.2019, 15.04.2019, 09.08.2018, 09.08.2018, 18.09.2018, 18.09.2018, 18.10.2018, 19.11.2018, 19.11.2018, 19.12.2018, 17.01.2019, 09.09.2020, 14.10.2020, 03.12.2020, urologické vyšetrenie zo dňa 04.12.2020, gastroenterologické vyšetrenie zo dňa 16.10.2020, 11.04.2019, diabetologické vyšetrenie zo dňa 16.10.2020, a znalecký posudok č. 5/2024 vypracovaný MUDr. Miroslavom Čerňanom zo dňa 19.02.2024, doplnený znalecký posudok č. 5/2024 vypracovaný MUDr. Miroslavom Čerňanom zo dňa 24.04.2024. Z lekárskych správ z psychiatrických vyšetrení vyplýva, že stav žalobcu je s kolísaniami, lieky toleruje dobre, je emočne afektívne instabilný, s nízkou frustračnou toleranciou, dlhodobo preukazuje zlú toleranciu záťažových situácii, má sklony k panike, úzkostným prejavom, s nekľudom, bola konštatovaná bipolárna afektívna porucha. Zo znaleckého posudku č. 5/2024 vyplýva, že znalec u žalobcu nezistil duševné ochorenie, bola zistená zmiešaná porucha osobnosti, ktorá zahŕňa emočne nestabilné spektrum, znalec nezistil duševnú poruchu, ktorá by bránila žalobcovi vo využívaní prostriedkov hromadnej dopravy k preprave. Z doplneného znaleckého posudku č. 5/2024 vyplýva, že znalec zotrváva na svojich záveroch podaných v prvotnom znaleckom vypracovanom znaleckom posudku. Na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať diametrálnu odlišnosť záverov, ktoré vyplývajú z lekárskych správ a záverov, ktoré vyplývajú zo znaleckého posudku č. 5/2024, resp. doplneného znaleckého posudku. V zmysle dôkaznej teórie nie je daná „vyššia“, resp. „nižšia“ váha toho ktorého dôkazu, všetky dôkazy majú rovnakú dôkaznú hodnotu. Je preto povinnosťou správneho orgánu, v tomto prípade žalovaného, aby sám vyhodnotil jednotlivé dôkazné prostriedky, jednak individuálne a následne vo vzájomnej súvislosti. V lekárskom posudku, resp. v napadnutom rozhodnutí, takého vyhodnotenie absentuje. Posudkový lekár prevzal bez ďalšieho závery znaleckého posudku, pričom tieto z jeho strany neboli konfrontované vo vzťahu k záverom vyplývajúcich z jednotlivých lekárskych vyšetrení. Lekársky posudok tak nemožno považovať za dostatočne odôvodnený, keď v ňom absentujú závery, z ktorých by vyplývalo, prečo a v čom je znalecký posudok č. 5/2024 správny a naopak, v čom nie je daná správnosť záverov vyplývajúcich z lekárskych správ. Takto koncipované závery uvedené v lekárskom posudku, a následne aj v napadnutom rozhodnutí, zakladajú zákonný nedostatok nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre jeho nedostatočné odôvodnenie.
51. Správny súd ďalej konštatuje, že posudkový lekár sa pri hodnotení zdravotného stavu nezaoberal aktuálnymi lekárskymi správami, pričom najnovšie lekárske správy z psychiatrických vyšetrení pochádzali z roku 2020. Je pravdou, že novšími lekárskymi správami sa zaoberal znalec v znaleckom posudku, ale na riadne zistenie skutkového stavu a vyššie uvedené vyhodnotenie jednotlivých dôkazov sa nimi mal zaoberať aj posudkový lekár žalovaného. Z dôvodu absencie aktuálnych lekárskych správ správny súd dospel k záveru, že existuje aj ďalší dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, a teda nedostatočne zistený skutkový stav žalovaným na riadne posúdenie veci.
52. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení ohľadom vlastného zdravotného stavu, ktoré však nepatrí do posudzovania správneho súdu, predložil znalecký posudok č. 17/2024, vypracovaný MUDr. Svetozárom Drobom zo dňa 17.07.2024, ktorý podľa žalobcu preukazuje nesprávnosť znaleckého posudku č. 5/2024. Správny súd konštatuje, že žalobcom predložený znalecký posudok nie je relevantný vo vzťahu k posúdeniu zákonnosti napadnutého rozhodnutia, nakoľko tento nebol súčasťou administratívneho spisu a bol vyhotovený až po tom, ako žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie. Správny súd pri posúdení zákonností rozhodnutia orgánu verejnej správy vychádza zo skutkového stavu zisteným orgánom verejnej správy. Správny súd nie je súdom skutkovým, nezisťuje skutkový stav veci a dokazovanie vykonáva iba výnimočne, pretože účelom správneho súdneho konania je predovšetkým preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy a jeho cieľom je odstránenie nezákonnosti. Správne súdnictvo je prevažne založené na prieskume zákonnosti už identifikovaného skutkového a právneho stavu, a preto sa dokazovanie v správnom súdnictve vykonáva v obmedzenom rozsahu. Zmyslom konania v správnom súdnictve nie je vykonávať rozsiahle dokazovanie a vyvodzovať z neho skutkové závery, ale poskytovať efektívnu ochranu subjektívnym právam fyzických a právnických osôb v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, preskúmať či kompetentné orgány pri riešení určitých otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Je potrebné mať na pamäti podstatnú skutočnosť, a to že dokazovanie má byť vykonané v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie správneho súdu. Inak vyjadrené, rozsah doplnenia dokazovania musí byť nastavený tak, aby správny súd nenahradzoval činnosť orgánov verejnej správy.
53. Po oboznámení sa s obsahom predošlých súdnych rozhodnutí, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 14Sa/23/2021 zo dňa 29.11.2021 a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7SSk/24/2022 zo dňa 31.05.2023, správny súd konštatuje, že žalovaný sa neviazal vysloveným záverov súdov, keď neposudzoval v ďalšom konaní „nepredvídateľnosť“ konania žalobcu v zmysle splnenia podmienok Zákona o kompenzačnom príspevku. Ako bolo uvedené vyššie, žalovaný, resp. posudkový lekár, prevzal záver znalca uvedené v znaleckom posudku č. 5/2024, pričom sa nevysporiadal so závermi, ktoré vyplývajú z uvedených súdnych rozhodnutí. Žalovaný len rámcovo uviedol, že závery súdov boli na základe znaleckého posudku č. 5/2024 prekonané, avšak bližšie zdôvodnenie tohto záveru žalovaného v napadnutom rozhodnutí absentuje.
54. Správny súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného, ktorú žalovaný podporil aj radom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že nepatrí do kompetencie súdu hodnotiť zdravotný stav dotknutej osoby, pričom zdravotný stav má hodnotiť posudkový lekár, ktorého závery sú zachytené v lekárskom posudku. Lekársky posudok má byť orgánom verejnej správy zhodnotení, pričom úlohou súdu je podrobiť lekársky posudok prieskumu. Avšak uvedená argumentácia žiadnym spôsobom nie je relevantná vo vzťahu k neúplnosti lekárskeho posudku, resp. jeho nedostatočného odôvodnenia, ktoré správny súd popísal vyššie (ods. 50).
55. K námietke žalobcu, ohľadom nesprávneho právneho posúdenia, správny súd uvádza, že námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a súčasne uplatnená námietka nesprávneho právneho posúdenia veci popri sebe neobstoja, keďže arbitrárne rozhodnutie už zo svojej podstaty vylučuje posúdenie jeho zákonnosti pre nesprávne právne posúdenie veci. Bez náležitého odôvodnenia stanovísk v predmetnej veci správny súd nemôže posúdiť, či žalovaný vec správne právne posúdil.
56. Hoci žalobca správnemu súdu navrhol, aby správny súd zrušil aj prvostupňové rozhodnutie, správny súd tomuto návrhu nevyhovel. Podľa § 191 ods. 3 môže správny súd v závislosti od okolností zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu, ak to žalobca navrhne. Správny súd však vzhľadom na dôvody zrušenia napadnutého rozhodnutia (nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov; nedostatočne zistený skutkový stav) nepovažoval za účelné zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný sa bude musieť vecou opätovne zaoberať, pričom v ďalšom konaní bude viazaný vysloveným názorom správneho súdu.
57. Žalovaný v ďalšom konaní náležite posúdi zdravotný stav žalobcu, posúdi všetky relevantné lekárske správy, ako aj znalecké posudky - znalecký posudok zabezpečený žalovaným, tak aj znalecký posudok predložený žalobcom v súdnom konaní, pričom jednotlivé dôkazy vyhodnotí samostatne a následne vo vzájomnej súvislosti, pričom vyhodnotenie dôkaz vo vzťahu k zdravotnému stavu žalobcu náležite odôvodní. Zároveň bude žalovaný povinný zaoberať sa aj skôr vyslovenými závermi Krajského súdu v Trenčíne a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.
58. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
2 31Sas/4/2024
P o u č e n i e : Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.