Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18C-67-2025.pdf
PDF · 119.88 KB
Case nature
Subarea
18C/67/2025
Uznesenie
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Michaelou Krzysztofek v právnej veci žalobcu: GRANELAM a.s., so sídlom Ostrov 249, IČO: 00 208 094, zastúpený: Advokátska kancelária Mgr. Peter Mešenec, s.r.o., so sídlom Prievozská 1314/39, Bratislava, IČO: 56 462 107, proti žalovanému: Obec Bašovce, so sídlom Bašovce 160, IČO: 31 827 802, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa návrhom zo dňa 07.08.2025, doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.08.2025, domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému odplatne alebo bezodplatne previesť na akékoľvek tretie osoby vlastnícke právo k nehnuteľnostiam KN-C nachádzajúcim sa v katastrálnom území A., zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, a to parc. č. 647/1, parc. č. 647/2, parc. č. 647/3, parc. č. 647/4, parc. č. 647/5, parc. č. 647/6, parc. č. 647/7, parc. č. 647/8, parc. č. 647/9, parc. č. 647/10, parc. č. 647/11, parc. č. 647/18, parc. č. 647/19, parc. č. 647/20, parc. č. 647/22, parc. č. 647/29, ako aj tieto nehnuteľnosti akokoľvek zaťažiť, a to až do právoplatného rozhodnutia príslušného katastra, ktorým povolí vklad vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam v prospech ich pôvodného vlastníka – Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava.
2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že Slovenský pozemkový fond (ďalej len „SPF“) bol vlastníkom pozemkov registra „C“ nachádzajúcich sa v katastrálnom území A., a to parc. č. 647/1-11, 647/18-20, 647/22, 647/29 (ďalej len „pozemky“). Žiadosťou zo dňa 09.07.2024 požiadal žalobca SPF o odkúpenie pozemkov. SPF si listom zo dňa 02.09.2024 od žalobcu vyžiadal ďalšie podklady, medzi ktorými boli okrem iného aj vyjadrenie a stanovisko Obce Bašovce - žalovaného, pretože pôvodné stanovisko žalovaného zo dňa 04.07.2024 doložené k žiadosti žalobcu nebolo postačujúce. Dňa 13.09.2024 žalobca požiadal žalovaného o doplnenie pôvodného stanoviska. Dňa 15.10.2024 žalovaný vydal opätovné stanovisko, ktoré je takmer totožné s pôvodným stanoviskom a neobsahuje vyjadrenie obce k cene pozemkov. Dokumenty, na ktoré mal žalobca priamy vplyv (listy vlastníctva, karty hmotného majetku) odoslal SPF v termíne – dňa 01.10.2024, pričom o nemožnosti predložiť vyžiadané stanovisko žalovaného žalobca informoval SPF v sprievodnom liste. Opätovné stanovisko žalovaného žalobca odoslal po jeho obdržaní. Dňa 20.11.2024 vyzval SPF žalobcu na doloženie ďalších podkladov. Dňa 10.12.2024 SPF oznámil žalobcovi, že SPF bola doručená žiadosť žalovaného o predĺženie lehoty na doručenie stanoviska k prevodu pozemkov na žalobcu z dôvodu, že žalovaný požiadal o delimitáciu uvedených pozemkov a že SPF predlžuje lehotu pre žalovaného na jeho žiadosť o 90 dní. Dňa 11.12.2024 požiadal o predĺženie lehoty na predloženie vyžiadaných dokladov aj žalobca. Lehota bola žalobcovi 17.12.2024 predĺžená o 60 dní. Dňa 19.12.2024 žalobca požiadal žalovaného o sprístupnenie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dňa 13.01.2025 bola žalobcovi doručená odpoveď žalovaného zo dňa 19.12.2024 na žiadosť žalobcu s tým, že sám žalovaný
požiadal o delimitáciu všetkých predmetných pozemkov z pôvodnej žiadosti žalobcu podľa § 15a zákona č.138/1991 Zb. o majetku obcí. Dňa 14.02.2025 žalobca zaslal SPF dokumenty podľa výzvy SPF zo dňa 20.11.2024. Listom zo dňa 04.03.2025 SPF žalobcovi oznámil, že pozemky, o ktorých odkúpenie žalobca žiadal, boli protokolom č. 00102/2025-OV-0250004/25.00 odovzdané žalovanému v zmysle § 14a § 15a zákona č. 138/1991 Zb., pričom pozemky KN-E 546/1, 647/1, 647/2, k.ú. A. predmetom prevodu nebudú, pretože sa nachádzajú mimo hospodárskeho dvora. Uvedený protokol pritom nadobudol účinnosť už dňa 17.01.2025. Na základe vyššie uvedeného SPF žalobcovi zároveň uviedol, že jeho žiadosť o odkúpenie pozemkov považuje týmto za uzatvorenú. Keďže na pozemkoch sa nachádzajú stavby vo vlastníctve žalobcu a z tohto dôvodu podľa zákona pozemky do vlastníctva žalovaného prejsť nemohli, podal žalobca na Radu SPF sťažnosť. Listom zo dňa 06.05.2025 SPF žalobcovi oznámil, že sťažnosť žalobcu považuje za opodstatnenú, pretože stavby vo vlastníctve žalobcu nachádzajúce sa na časti dotknutých pozemkov nespĺňajú podmienky prechodu na obec podľa zákona č. 138/1991 Zb., pričom na základe uvedeného k prechodu vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom, na ktorých sa nachádzajú stavby tretích osôb, v prospech žalovaného nedošlo a protokol je v tejto časti absolútne neplatný. Keďže z oznámenia SPF nebolo zrejmé, ako chcel SPF tento nezákonný stav riešiť, žalobca sa opätovne obrátil na SPF so žiadosťou o vyjadrenie ako SPF zabezpečí nápravu protizákonného stavu. SPF vo svojej odpovedi zo dňa 16.05.2025 uviedol, že aktívne pristúpi k prijatiu opatrení za účelom nápravy vzniknutého stavu, v rámci ktorých bude aj iniciovanie stretnutia so žalovaným. Aj napriek vyjadreniu SPF sa však podľa informácií žalobcu k začiatku júla 2025 žiadne stretnutie medzi SPF a žalovaným neuskutočnilo, navyše žalovaný začal ponúkať pozemky na predaj nájomcovi budov, ktoré sa na pozemkoch nachádzajú a ktoré žalobca tomuto nájomcovi prenajíma. Žalobca preto opätovne oslovil SPF. SPF listom zo dňa 24.07.2025 žalobcovi oznámil, že osobné stretnutie so žalovaným sa uskutočnilo dňa 10.07.2025 a zo stretnutia mali vyplynúť viaceré rozdielne právne názory a posúdenia daného prípadu. Preto SPF opätovne celý proces preverí a bude žalobcu informovať. Z vyššie uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný sa aj napriek nesplneniu zákonných podmienok prechodu majetku a stanovisku pôvodného vlastníka pozemkov - SPF o nezákonnosti prevodu a absolútnej neplatnosti protokolu, považuje aj naďalej za výlučného vlastníka pozemkov, tieto pozemky odmieta vrátiť SPF a ako údajný vlastník ich ponúka na predaj tretím osobám. O odkúpenie pozemkov mal pritom záujem aj žalobca a jeho žiadosti nebolo vyhovené výlučne z dôvodu nezákonného prechodu pozemkov na žalovaného. Žalobca má za to, že prechod pozemkov na žalovaného bol v rozpore so zákonom (čo skonštatoval aj pôvodný vlastník, ktorý má podniknúť príslušné kroky smerujúce k ich vráteniu), pričom už v čase ich prechodu na žalovaného bolo z údajov z katastra zrejmé, že pozemky sú zastavané stavbami tretích osôb a preto ich prechod na obec možný nie je. Podľa žalobcu je zároveň vysoká pravdepodobnosť, že z uvedeného dôvodu budú pozemky žalovaným vrátené SPF, a to či už dobrovoľne alebo prostredníctvom rozhodnutia súdu. Žalobca má aj naďalej o odkúpenie pozemkov záujem, pričom po ich vrátení SPF nebude žalobcovi nič brániť, aby podal novú žiadosť o ich odkúpenie na SPF. Ak by však žalovaný pozemky previedol na tretí subjekt, môže sa ich vrátenie SPF stať komplikovanejším, čo môže následne predstavovať aj prekážku pre nadobudnutie pozemkov žalobcom. Tretie strany – potenciálni kupujúci pritom nemusia mať žiadnu vedomosť o nezákonnosti a absolútnej neplatnosti prechodu pozemkov na žalovaného, pretože list vlastníctva v súčasnosti neobsahuje žiadnu poznámku alebo iný údaj, z ktorého by potenciálny kupujúci mohol usúdiť, že žalovaný sa stal vlastníkom pozemkov v rozpore so zákonom, resp. že reálne ani vlastníkom pozemkov nie je. Žalovanému v súčasnosti pritom nič nebráni previesť vlastnícke právo k pozemkom na akýkoľvek tretí subjekt a jediný spôsob, ktorým by tomu bolo možné zabrániť je práve nariadenia neodkladného opatrenia. Pokiaľ ide o osvedčenie nároku žalobcu k tomuto žalobca uviedol, že síce nemá právny nárok na nadobudnutie pozemkov od SPF na základe svojej žiadosti, ale má minimálne právo takúto žiadosť na SPF podať a pri splnení všetkých podmienok môže SPF na neho pozemky previesť. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že jeho pôvodnej žiadosti o odkúpenie pozemkov nebolo vyhovené výlučne z dôvodu nezákonného prechodu pozemkov na žalovaného, nie z dôvodu, že by nesplnil podmienky na ich prevod. Zároveň v dôsledku toho, že pôvodným vlastníkom pozemkov bol SPF, žalobca sám nemôže po nariadení neodkladného opatrenia napr. podať žalobu o určenie vlastníckeho práva, keďže na toto je oprávnený iba SPF. Žalobca sa taktiež nemôže domáhať určenia neplatnosti protokolu a ani podať žiadnu inú žalobu, keďže pôvodným vlastníkom bol SPF. Uvedené by však nemalo brániť žalobcovi žiadať o nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k nakladaniu s pozemkami, o odkúpenie ktorých mal záujem a ktoré mu mohol pôvodný vlastník – SPF odpredať, pokiaľ by nebolo nezákonného prechodu pozemkov na žalovaného. Vzhľadom na stanovisko SPF ohľadne absolútnej neplatnosti protokolu, resp. nezákonnosti prechodu pozemkov na obec je možné očakávať, že v prípade, ak sa žalovaný s SPF nedohodnú na spätnom prevode pozemkov, bude sa SPF domáhať určenia vlastníckeho
pravá žalobou na súde. Takúto žalobu však nemôže za SPF podať žalobca, preto sa žalobca domáhal len vydania neodkladného opatrenia, ktoré rieši situáciu medzi ním a žalovaným ako dvoma uchádzačmi o nadobudnutie pozemkov, pričom z predložených dôkazov je zrejmé, že žalovaný tieto pozemky nadobudnúť nemohol a nebude môcť ani v budúcnosti.
3. K návrhu žalobca priložil výpis z LV č. XXX pre k. ú. A., žiadosť žalobcu o odkúpenie pozemkov zo dňa 09.07.2024, Podnikateľský zámer k žiadosti o odkúpenie pozemkov v správe a nakladaní Slovenského pozemkového fondu, stanovisko žalovaného zo dňa 04.07.2024, doplnenie stanoviska žalovaného zo dňa 15.10.2024, Žiadosť o prevod pozemkov – vyžiadanie dokladov zo dňa 02.09.2024, Žiadosť o prevod pozemkov – vyžiadanie dokladov zo dňa 20.11.2024, Žiadosť o prevod pozemkov – oznámenie zo dňa 10.12.2024, žiadosť o predĺženie lehoty na doručenie dokladov – odpoveď zo dňa 17.12.2024, Sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2020 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode informácií) zo dňa 19.12.2024, Žiadosť o prevod pozemkov – odpoveď zo dňa 04.03.2025, Protokol CRZ č. 00102/2025-OV-0250004/25.00, výpis z LV č. XXX pre k. ú. A., sťažnosť na postup Slovenského pozemkového fondu zo dňa 19.03.2025, výpis z LV č. XXX pre k. ú. A., výpis z LV č. XXX pre k. ú. A., kópiu katastrálnej mapy, Oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 06.05.2025, Žiadosť k oznámeniu výsledku prešetrenia sťažnosti – odpoveď zo dňa 16.05.2025, Žiadosť ohľadne postupu SPF vo veci nezákonne prevedených pozemkov – odpoveď zo dňa 24.07.2025.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. (2)
8. Podľa § 328 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (1). O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu (2). Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať (3).
9. Podľa § 329 ods. 1 až 3 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2) Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. (3)
10. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
11. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Neodkladné opatrenie má preto slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv, ak naliehavosť situácie vyžaduje okamžitý zásah súdu. Nepriznáva sa ním žiaden nárok a pri jeho nariaďovaní prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
12. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti).
13. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP neodkladným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Podmienkou pre vydanie takéhoto neodkladného opatrenia je osvedčenie nevyhnutnosti/bezodkladnosti dočasnej úpravy pomerov strán konania. Nariadením neodkladného opatrenia žalobca nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej; je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti ohrozenia jeho práva, a teda potreby bezodkladnosti úpravy pomerov. Okrem existencie vzájomného vzťahu musí žalobca osvedčiť i to, že bez neodkladného opatrenia by mohol byť ohrozený na svojich právach, pričom táto hrozba musí reálne existovať, inak by nebolo potrebné dočasne upravovať pomery medzi žalobcom a žalovaným.
14. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia tak sú: osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity) (viď. uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4Co/88/2022 zo dňa 29.07.2022).
15. Súd sa oboznámil s návrhom a jeho prílohami, pričom mal za osvedčené nasledovné skutočnosti:
16. Z výpisu z LV č. XXX pre k.ú. A. vyplýva, že v katastri nehnuteľností bola evidovaná ako vlastník sporných nehnuteľností (o veľkosti podielu 1/1) Slovenská republika, pričom správcom bol Slovenský pozemkový fond.
17. Zo žiadosti o odkúpenie zo dňa 09.07.2024 je zrejmé, že žalobca požiadal Slovenský pozemkový fond o odkúpenie nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území A. evidovaných v LV č. XXX, označených ako parc. č. 647/1, parc. č. 647/2, parc. č. 647/3, parc. č. 647/4, parc. č. 647/5, parc. č. 647/6, parc. č. 647/7, parc. č. 647/8, parc. č. 647/9, parc. č. 647/10, parc. č. 647/11, parc. č. 647/18, parc. č. 647/19, parc. č. 647/20, parc. č. 647/22, parc. č. 647/29. O odkúpenie žalobca žiadal na základe § 16 – 19 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení
neskorších predpisov a v zmysle § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 238/2010 Z.z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností Slovenským pozemkovým fondom v platnom znení, za účelom usporiadania pozemkov v hospodárskom dvore žalobcu. K uvedenej žiadosti žalobca pripojil aj Podnikateľský zámer.
18. Zo Sprístupnenia informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám zo dňa 19.12.2024 vyplýva, že žalovaný uviedol žalobcovi, že k sporným pozemkom žalovaný podal na Slovenský pozemkový fond žiadosť o bezodplatný prevod (delimitáciu) pozemkov z majetku štátu do vlastníctva obce na základe § 15a zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Na základe prerokovania Obecným zastupiteľstvom na zasadnutí dňa 29.11.2024 zámerom obce okrem delimitácie bolo predmetné pozemky zmeniť v územnom pláne na plochy zábavy a športu, rekreácie a vytvoriť na nich verejnoprospešné stavby športového typu.
19. Slovenský pozemkový fond následne odpoveďou zo dňa 04.03.2025 oznámil žalobcovi, že sporné parcely boli odovzdané protokolom č. 00102/2025-OV-0250004/25.00 do vlastníctva žalovaného v zmysle § 14 a 15a zákona č. 138/1991 Zb. Zároveň mu oznámil, že pozemky KN-E 546/1, 647/1, 647/2, k. ú. A. sa nachádzajú mimo areálu hospodárskeho dvora a z tohto dôvodu nebudú predmetom prevodu. Na základe uvedeného považoval Slovenský pozemkový fond žiadosť žalobcu za uzavretú.
20. Z výpisu z LV č. XXX pre k.ú. A. vyplýva, že v katastri nehnuteľností je v súčasnosti evidovaný ako vlastník sporných nehnuteľností (o veľkosti podielu 1/1) žalovaný.
21. V sťažnosti na postup Slovenského pozemkového fondu zo dňa 19.03.2025 žalobca poukázal na to, že všetky odovzdané pozemky do vlastníctva žalovaného sú na príslušnom liste vlastníctva evidované ako „zastavaná plocha a nádvorie“ a na týchto pozemkoch stoja stavby, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu, pričom list vlastníctva č. XXX, k. ú. A., ako aj podnikateľský zámer, z ktorých uvedené skutočnosti vyplývajú, boli k žiadosti žalobcu priložené. Na základe uvedených skutočností a ust. § 15c zákona č. 138/1991 Zb. sa odovzdané pozemky nemohli stať vlastníctvom žalovaného, keďže v tomto prípade sa uplatňuje výnimka zo zákona a teda ani nemali byť žalovanému odovzdané. Aj zo samotného odovzdávacieho protokolu vyplýva, že odovzdané pozemky sú všetky evidované ako „zastavaná plocha a nádvorie“ a teda, že sú na nich umiestnené stavby. Zároveň odovzdané pozemky má žalobca navyše v užívaní (prenájme) na základe nájomnej zmluvy č. 04091/2022-PNZ-P40186/22.00, a to až do 31.10.2037.
22. Z výpisu z LV č. XXX B. C. XXX, pre k.ú. A. vyplýva, že v katastri nehnuteľností je evidovaný ako vlastník stavieb (o veľkosti podielu 1/1) na sporných pozemkoch žalobca.
23. Z Oznámenia výsledku prešetrenia zo dňa 06.05.2025 vyplýva, že Slovenský pozemkový fond oznámil žalobcovi, že zo stanoviska právneho odboru Slovenského pozemkového fondu zo dňa 11.04.2025 vyplýva, že stavby vo vlastníctve žalobcu, nachádzajúce sa na časti dotknutých pozemkov, nespĺňajú podmienky prechodu na obec podľa zákona č. 138/1991 Zb. a v zmysle uvedeného k prechodu vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom, na ktorých sa nachádzajú budovy, stavby a zariadenia tretích osôb v prospech žalovaného nedošlo a Protokol je absolútne neplatný / v časti absolútne neplatný.
24. Z odpovede k žiadosti ohľadne postupu SPF vo veci nezákonne prevedených pozemkov zo dňa 24.07.2025 vyplýva, že Slovenský pozemkový fond oznámil žalobcovi, že vzhľadom na to, že predmetná vec smeruje k spochybneniu prechodu vlastníckeho práva štátu na obec, v záujme vyhnúť sa akémukoľvek budúcemu spochybneniu alebo unáhlenému záveru, považuje Slovenský pozemkový fond za opodstatnené pristúpiť k dôkladnému opätovnému prevereniu všetkých relevantných skutočností, príslušných právnych predpisov, ako aj podkladov vrátane dokumentačných materiálov obsahujúcich údaje katastra, nakoľko dňa 10.07.2025 sa uskutočnilo osobné stretnutie so starostkou žalovaného a jej právnou zástupkyňou, pričom zo záverov tohto stretnutia vyplynuli viaceré rozdielne právne názory a posúdenia daného prípadu.
25. Pri zohľadnení všetkých relevantných okolností prípadu v danom štádiu, po oboznámení sa s návrhom, ako aj obsahom spisu, súd dospel k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť, ale je potrebné ho zamietnuť.
26. Požiadavku na neodkladnú úpravu pomerov odôvodňoval žalobca tým, že žalovaný sa aj napriek nesplneniu zákonných podmienok prechodu majetku a stanovisku pôvodného vlastníka pozemkov - SPF o nezákonnosti prevodu a absolútnej neplatnosti protokolu, považuje aj naďalej za výlučného vlastníka pozemkov, tieto pozemky odmieta vrátiť SPF a ako údajný vlastník ich ponúka na predaj tretím osobám, pričom o ich odkúpenie od SPF prejavil záujem aj žalobca.
27. V zmysle citovaného ustanovenia § 325 ods. 1 CSP predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred rozhodnutím vo veci samej je bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov strán alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba dočasnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia osvedčená, t. j. musí sa javiť ako pravdepodobná; nárok samotný teda nemusí byť preukázaný. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami sporu, ak tieto vzťahy vyžadujú bezodkladnú úpravu, a ak sa právny vzťah medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami sporu. Zároveň platí, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorá navrhuje neodkladné opatrenie, učiniť príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti, resp. neprípustnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania (§ 328 ods. 2 CSP). Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia na zreteli, že neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy, a preto by malo povinnú stranu obmedzovať v prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere, pretože iný postup by mohol znamenať prekročenie ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení.
28. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skúmal najprv princíp opodstatnenosti, a síce naliehavosť a nevyhnutnosť zásahu do vzťahov sporových strán prostredníctvom neodkladného opatrenia súdu. Neodkladné opatrenie má mimoriadny charakter, čo znamená, že jeho nariadenie prichádza do úvahy v prípade splnenia formálnych zákonných predpokladov, keďže pri rozhodovaní o ňom sa dokazovanie nevykonáva. Nie je však možné nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia potreby bezodkladne upraviť pomery strán (§ 325 ods. 1 CSP). Neodkladné opatrenie v súvislosti s ochranou nejakého práva, v danom prípade práv žalobcu vyplývajúcich z jeho zámeru odkúpiť sporné pozemky od pôvodného vlastníka – SR v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, slúži na ochranu aktuálne ohrozených práv, teda pri takej náhlej zmene situácie, že iné opatrenia sú neúčelné alebo zdĺhavé a z uvedeného dôvodu nevhodné.
29. Podstatnou v danej veci je otázka, či za takto osvedčeného stavu medzi stranami sporu možno vyvodiť existenciu skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Súd má za to, že skutočnosti, ktoré uviedol a osvedčil žalobca, sú skutočnosťami, ktoré neodôvodňujú potrebu upraviť pomery strán formou neodkladného opatrenia. Súd nemal za osvedčenú existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami a tiež ani potrebu naliehavej a neodkladnej úpravy pomerov strán. Žalobca a žalovaný nie sú v žiadnom právnom vzťahu a zároveň žalobca v danej situácii nemá ani právny nárok na nadobudnutie pozemkov od Slovenského pozemkového fondu, ktorý bol pôvodným vlastníkom týchto sporných nehnuteľností. Žalobca podal Slovenskému pozemkovému fondu len žiadosť o odkúpenie sporných pozemkov a preto nie je ani zrejmé a jednoznačné, že v prípade, ak by nedošlo k prechodu týchto pozemkov na žalovaného, by bolo jeho žiadosti vyhovené a pozemky by mu boli odpredané. Uvedené je len hypotézou, že by k tomu mohlo prísť, ale táto hypotéza nemôže byť považovaná za fakt a už vôbec nie so stopercentnou pravdepodobnosťou, pretože Slovenský pozemkový fond ani v jednom svojom vyjadrení nekonštatoval, či žalobca splnil alebo nesplnil podmienky prevodu týchto sporných pozemkov. Neodkladným opatrením sa má poskytnúť ochrana konkrétnemu nároku žalobcu, žiadny taký nárok však v konaní osvedčený nebol, pričom zároveň žalobca sám uviedol, že v jeho prípade neexistuje žiadne právo, resp. právny nárok vo veci samej.
30. Zároveň žalobca žiadnym spôsobom súdu nepreukázal akúkoľvek pohnútku alebo akýkoľvek zámer žalovaného odplatne alebo bezodplatne previesť na akékoľvek tretie osoby vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam alebo ich akokoľvek zaťažiť. Návrhu žalobcu tak chýba potrebná naliehavosť. Za takto osvedčeného stavu medzi stranami sporu nie je možné podľa názoru súdu vyvodiť existenciu skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.
31. V danej veci tak súd nemal za to, že bezodkladná úprava pomerov strán je dôvodná, nakoľko žalobca neosvedčil, že bez okamžitej úpravy pomerov strán by bolo jeho vlastnícke právo ohrozené alebo by existovala možnosť vzniku ujmy na jeho majetku, keďže uvedené konanie či už strany Slovenského pozemkového fondu alebo žalovaného žiadnym spôsobom nezasahuje do práv žalobcu a zároveň toto konanie by mohlo len hypoteticky ohroziť vlastnícke právo žalobcu ako „potenciálneho kupca“. Zároveň uvedené skutkové tvrdenia ohľadom zásahu do práv žalobcu žalobca uviedol len vo všeobecnosti, bližšie tento zásah do jeho práv nekonkretizoval a ani žiadnym spôsobom neosvedčil. Takto všeobecne uvádzané riziko zásahu do práv žalobcu bez akéhokoľvek osvedčenia však nepostačuje pre vydanie neodkladného opatrenia, keď neosvedčuje potrebu bezodkladne upraviť pomery. V prípade, že by prípadným zavineným protiprávnym konaním žalovaného vznikla škoda na majetku žalobcu, tento má možnosť domáhať sa náhrady škody voči žalovanému.
32. Súd zároveň poukazuje i na tú skutočnosť, že čo sa týka osvedčenia existencie dôvodnej obavy z ohrozenia budúcich nárokov žalobcu, v tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že v danom prípade nie sú splnené podmienky potreby žiadaným neodkladným opatrením „fixovať“ existujúci právny stav k nehnuteľnostiam vo vzťahu k žalobcovi a žalovanému s cieľom brániť úkonu, ktorý by mohol viesť k jeho zmene, teda aby nedošlo k zmene vecnoprávnych pomerov k týmto nehnuteľnostiam, pretože v súčasnosti žalobca nemá akýkoľvek právny nárok k uvedeným sporným pozemkom a zároveň keďže pôvodným vlastníkom týchto pozemkov bol Slovenský pozemkový fond, žalobca sám nemôže po nariadení neodkladného opatrenia ani podať žalobu o určenie vlastníckeho práva, keďže na to je oprávnený len Slovenský pozemkový fond. Žalobca sa rovnako nemôže domáhať ani určenia neplatnosti protokolu a ani podať žiadnu inú žalobu a na povinnosť podať žalobu vo veci samej nemôže byť zaviazaný ani súdom a to z dôvodu neexistencie akéhokoľvek právneho vzťahu a nároku žalobcu k sporným pozemkom. Nariadením neodkladného opatrenia by sa nijakým spôsobom nezmenili pomery medzi stranami sporu, čím nie je naplnený ani princíp efektívnosti.
33. Nariadenie neodkladného opatrenia v posudzovanej veci tiež nezodpovedá naplneniu požiadavky proporcionality. Súd pri rozhodovaní musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný osvedčenému porušeniu práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). V rámci úvah súdu o nariadení neodkladného opatrenia musí tento okrem iného zohľadňovať i to, že v tomto druhu konaní je povinný poskytnúť ochranu nielen žalobcovi, ale aj žalovanému, ktorý môže byť obmedzený iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jeho oprávnených záujmov. Z hľadiska rozsahu nariadenia neodkladného opatrenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer.
34. Predmetom neodkladného opatrenia tak nemôže byť uloženie žalobcom požadovaného zákazu žalovanému nakladať s uvedenými pozemkami, keď sám žalobca nemá žiadny právny nárok k týmto nehnuteľnostiam a ani nedisponuje žiadnym právnym nástrojom voči žalovanému, na základe ktorého by dosiahol zmenu alebo určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, v dôsledku čoho je tak navrhované obmedzenie žalovaného i neproporcionálne.
35. S ohľadom na uvedené žalobca tak svojimi tvrdeniami uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ani predloženými listinnými dokladmi dostatočne neosvedčil predpoklad potrebný na nariadenie neodkladného opatrenia, a to nevyhnutnosť a naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi ním a žalovaým a neosvedčil ani bezprostrednosť ohrozenia jeho práv takej intenzity, že by bolo nevyhnutne potrebné okamžité zabezpečenie jeho súdnej ochrany ním požadovaným spôsobom. Absencia už len jedného z predpokladov pre možné nariadenie neodkladného opatrenia má za následok nemožnosť vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
36. Nakoľko medzi stranami ani neexistuje právny vzťah, charakter ktorého si vyžaduje bezodkladnú úpravu, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pretože ak by tak neurobil, vytvoril by tým nenávratný stav bez povinnosti žalobcu podať žalobu vo veci samej, pretože takej niet.
37. Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnej veci splnené neboli, preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo výroku tohto uznesenia zamietol.
38. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
41. Podľa Čl.4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)
42. K rozhodnutiu o náhrade trov konania o neodkladnom opatrení súd uvádza, že Civilný sporový poriadok neobsahuje samostatné ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov konania v súvislosti s neodkladnými opatreniami. Súd preto analogicky (čl. 4 ods. 1 CSP) použil ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, ktoré je v spojení s § 262 ods. 1 CSP potrebné vykladať tak, že takýmto rozhodnutím nemusí byť iba rozhodnutie vo veci samej. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teoreticky môže byť tiež konečným v konaní, ak by nebola vo veci podaná žaloba, prípadne by žaloba podaná vo veci samej bola vzatá späť. Ďalej súd poukazuje na to, že výsledok konania o nariadení neodkladného opatrenia nezávisí od výsledku konania vo veci samej. Nakoľko konanie o nariadenie neodkladného opatrenia môže byť samostatným konaním, so samostatným návrhom, a toto konanie samostatne končí nariadením neodkladného opatrenia, resp. zamietnutím návrhu na jeho nariadenie, súd mal za to, že s poukazom na § 262 ods. 1 CSP je povinnosťou súdu rozhodnúť o náhrade trov tohto konania v tomto uznesení. Podporne súd poukazuje napr. na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 17Co/52/2017 zo dňa 02.05.2017, sp.zn. 19Co/27/2017 zo dňa 13.04.2017.
43. O nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a čl. 4 ods. 2 CSP, keď žalovaný bol v konaní plne úspešný, z čoho vyplýva jeho nárok na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v plnom rozsahu trov konania. Nakoľko však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, keď zároveň sa mu ani nedoručuje uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (§ 331 ods. 1 CSP), pričom takúto situáciu CSP neupravuje, súd vo výroku II. s poukazom na ustanovenie čl. 4 ods. 2 CSP (princíp racionálneho zákonodarcu) žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d) a m) CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z..