Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_K3-14C-47-2022.pdf
PDF · 101.71 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-14C/47/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice pred sudkyňou Mgr. Marcelou Grancovou v spore žalobcu: BIOKON, spol. s r.o., so sídlom: Južná trieda 74, 040 01 Košice, IČO: 36 470 325, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Vladimír Filičko, PhD., s.r.o., so sídlom: Kováčska 28, 040 01 Košice, IČO: 52 253 791, proti žalovanému v 1. rade: A. B. C., narodený: XX.XX.XXXX, bytom: D. XXX, XXX XX, D. a žalovanej v 2. rade: E. F., narodená: XX.XX.XXXX, bytom: D. XX, XXX XX D., o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu, takto
r o z h o d o l :
I. Súd určuje, že Kúpna zmluva o prevode nehnuteľností uzavretá medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade dňa 23.03.2020 je neplatná v časti, v ktorej došlo k prevodu spoluvlastníckych podielov na nasledujúcich nehnuteľnostiach:
List vlastníctva číslo XXX, vedený pre k. ú.: D., okres: D., obec: D.
- pozemok parcelné číslo XXX/X, parcela registra „E“, druh pozemku Orná pôda, vo výmere 9.869 m2,
- pozemok parcelné číslo XXX/XX, parcela registra „E“, druh pozemku Orná pôda vo výmere 10.790 m2,
- pozemok parcelné číslo XXX/X, parcela registra „E“, druh pozemku Trvalý trávny porast vo výmere 2.114 m2,
- pozemok parcelné číslo XXXX, parcela registra „E“, druh pozemku Orná pôda, vo výmere 6.255 m2,
- pozemok parcelné číslo XXXX, parcela registra „E“, druh pozemku Orná pôda, vo výmere 11.955 m2, o veľkosti 1/18 k celku a 2/9 k celku,
List vlastníctva číslo XXX, vedený pre k. ú.: D., okres: D., obec: D.
- pozemok parcelné číslo XXXX/X, parcela registra „E“, druh pozemku Lesný pozemok, vo výmere 221.992 m2
- pozemok parcelné číslo XXXX/X, parcela registra „E“, druh pozemku Lesný pozemok vo výmere 80.773 m2 o veľkosti 378/315252 k celku,
List vlastníctva číslo XXX, vedený pre k. ú.: D., okres: D., obec: D.
- pozemok parcelné číslo XXXX/X, parcela registra „E“, druh pozemku Lesný pozemok, vo výmere 290.784 m2
- pozemok parcelné číslo XXXX/X, parcela registra „E“, druh pozemku Lesný pozemok, vo výmere 10.036 m2 o veľkosti 378/315252 k celku,
List vlastníctva číslo XXX, vedený pre k. ú.: D., okres: D., obec: D.
- pozemok parcelné číslo XXXX/X, parcela registra „E“, druh pozemku Lesný pozemok, vo výmere 119.338 m2 o veľkosti 378/315252 k celku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 39,72 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou Mestskému súdu Košice žalobca žiadal, aby súd rozhodol o neplatnosti kúpnej zmluvy na prevod spoluvlastníckeho podielu č. z. 60/20, ktorej vklad bol povolený dňa 24.04.2020 pod G./XX .
2. Žalobu odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na listoch vlastníctva č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX a č. XXX, katastrálne územie D., obec D., okres H. – I.. Žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach evidovaných na uvedených listoch vlastníctva na základe kúpnej zmluvy č. z. 60/20, ktorej vklad bol povolený pod č. XXX/XX zo dňa 24.04.2020, pričom nebolo dodržané ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka o predkupnom práve. Vzhľadom na to, že žalobca nebol účastníkom kúpnej zmluvy nemal ani vedomosť, kto bol predávajúci.
3. Žalobca pripojil k žalobe nasledovné listinné dôkazy: výpis z listu vlastníctva č. XXX okres H. - I., obec D., katastrálne územie D., výpis z listu vlastníctva č. XXX, okres H. - I., obec D., katastrálne územie D., výpis z listu vlastníctva č. XXX okres H. - I., obec D., katastrálne územie D., výpis z listu vlastníctva č. XXX okres H. - I., obec D., katastrálne územie D., výpis z listu vlastníctva č. XXX okres H. - I., obec D., katastrálne územie D..
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 19.07.2022, v ktorom navrhol žalobu zamietnuť. Žalovaný v rámci svojej obrany uviedol, že dotknutú kúpnu zmluvu uzavrel dňa 23.03.2020 s predávajúcou E. F., rodenou C.. Predávajúca je jeho rodina, ide o švagrinú jeho nebohého krstného otca a zároveň švagrinú jeho tety, t.j. sestry jeho otca, ide o osobu blízku, a preto postupovali podľa § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka. Jeho teda, J. F. a E. F. sú nielen švagriné, ale aj veľmi blízke priateľky, takže je už dlhé roky vo veľmi blízkom a intenzívnom vzťahu s predávajúcou. Stretávali sa na rodinných oslavách, syn predávajúcej je jeho veľmi blízky priateľ, navštevovali sa intenzívne. Po smrti manžela v roku XXXX sa predávajúca rozhodla nehnuteľnosti predať žalovanému, keďže dostala veľmi dobré referencie o predaji nehnuteľností jeho osobe od J. F.. E. F. dlhé roky tvrdila, že za to ako jej žalobca dlhé roky pomáhal a pre blízky rodinný vzťah, a zároveň kvôli dobrému menu pri jeho podnikaní v poľnohospodárstve, nepredá svoje nehnuteľnosti nikomu inému, len žalovanému. V danom prípade išlo o predaj nehnuteľnosti blízkej osobe, nebolo potrebné dodržať ustanovenie o predkupnom práve. Žalovaný uviedol, že žalobca nemá spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach evidovaných na Liste vlastníctva č. XXX.
5. Žalovaný k vyjadreniu predložil nasledovné listiny: Kúpna zmluva o prevode nehnuteľností zo dňa 23.03.2020, návrh na vklad vlastníckeho práva zo dňa 23.03.2020.
6. Žalobca vo vyjadrení doručenom dňa 16.08.2022 uviedol, že vzťah predávajúcej ako švagrinej nebohého krstného otca žalovaného a švagrinej sestry otca žalovaného, nemožno považovať za príbuzenstvo v priamom rade. Pokiaľ ide o druhú kategóriu blízkych osôb, musia byť kumulatívne splnené podmienky – musí ísť o osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktoré ujmu utrpenú jednou z nich pociťujú ako vlastnú. V danom prípade vzťah medzi predávajúcim a kupujúcou zodpovedá štandardnému vzťahu medzi známymi – nie vzťahu, ktorý by mohol byť postavený na roveň súžitiu alebo vzťahu, ktorý by bol vzťahom obdobným k rodinnému vzťahu. Dôvodné pociťovanie ujmy niekoho iného ako vlastnej je síce subjektívnou podmienkou, nestačí však tvrdenie osôb, že ujmu iného pociťujú ako vlastnú. Na naplnenie tohto záujmu nepostačuje akýkoľvek záujem, ale musí ísť o záujem, ktorý nesie isté presvedčivé kvalitatívne parametre. Samotné „intenzívne navštevovanie“ môže síce poukazovať na isté prejavy záujmu, ale nejde o formu a intenzitu záujmu akú mal zákonodarca na mysli vo vymedzení blízkej osoby, vzájomné navštevovanie ako samostatný fakt sám o sebe neindikuje to, že by mali ujmu toho druhého pociťovať ako vlastnú. V danom prípade je podľa ustálenej právnej teórie nutné preukázať zákonom požadovanú kvalitatívnu objektívnu úroveň vzťahu medzi dotknutými osobami, pričom žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza len krátky popis vzájomného vzťahu medzi ním a kupujúcou bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom preukázal kvalitatívnu stránku a fakticitu tohto vzťahu. Z objektívneho hľadiska absentuje akékoľvek použiteľné objektívne kritérium, keďže všetko čo žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza predstavuje len subjektívny opis jeho vzťahu s predávajúcou bez toho, aby
bol podložený akýmikoľvek dôkazmi. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu kvalitatívnej stránky jeho vzťahu s predávajúcou. Žalobca navrhol, aby súd pripustil pristúpenie ďalšieho subjektu a rozšírenie okruhu žalovaných o žalovanú : E. F., a aby po prejednaní veci vydal nasledujúci rozsudok: Súd určuje, že Kúpna zmluva o prevode nehnuteľností uzavretá medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade dňa 23.03.2020 je neplatná.
7. Žalovaný vo vyjadrení doručenom dňa 06.09.2024 zopakoval svoje tvrdenia uvedené v predchádzajúcom vyjadrení a navrhol vypočuť E. F. ako svedkyňu, a to k ich príbuzenskému pomeru ako aj na preukázanie blízkeho vzťahu.
8. Uznesením zo dňa 11.01.2023 (č. l. 46 spisu) súd pripustil do konania na strane žalovaných E. F. a pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobcu (bod 6. rozsudku).
9. Žalobca doručil dňa 18.10.2022 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že skutočnosť, že predávajúca je švagriná nebohého krstného otca kupujúceho ani skutočnosť, že teta kupujúceho a predávajúca sú švagriné nemôže za žiadnych okolností samo o sebe založiť na strane kupujúceho a predávajúcej vzťah blízkych osôb. Medzi žalovaným a predávajúcou nie je žiaden príbuzenský vzťah, žalovaný v 1. rade zároveň nepreukázal žiadnu korešpondenciu, nepredložil iné listinné dôkazy, ani nepreukázal žiadne iné skutočnosti, ktoré by mali nasvedčovať tomu, že jeho vzťah k predávajúcej – žalovanej v 2. rade je vzťahom blízkych osôb.
10. Žalovaná v 2. rade bola v konaní pasívna a k žalobe sa vyjadrila až na pojednávaní, pričom uviedla, že nehnuteľnosti predala nakoľko potrebovala peniaze, so žalovaným v 1. rade sú rodina a priatelia. Blízky vzťah odôvodnila tým, že jej otec bol krstný otec dedovi žalovaného v 1. rade a ona je švagriná s tetou žalovaného v 1. rade.
11. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní nad rámec svojho vyjadrenia uviedol, že žalovaná v 2. rade potrebovala pomoc po smrti svojho manžela tak urobili prevod a žalovaná v 2. rade tak získala finančné prostriedky.
12. Súd vychádzajúc z listinných dôkazov predložených stranami sporu zistil takýto skutkový stav:
13. Z výpisov z listov vlastníctva súd zistil, že Žalobca je podielovým spoluvlastníkom nasledovných nehnuteľností: parcely registra „E“- parc. č. XXXX/X vo výmere 290.784 m2, druh pozemku Lesný pozemok a parcely registra „E“ - parc. č. XXXX/X vo výmere 10.036 m2, druh pozemku Lesný pozemok v podiele 378/210168 k celku a v podiele 123/1946 k celku, ktoré sú evidované na Liste vlastníctva č. XXX, okres H. – I., obec D., k. ú. D. (pozemky evidované na LV č. XXX), parcely registra „E“ - parc. č. XXXX/X vo výmere 221.992 m2, druh pozemku Lesný pozemok a parcely registra „E“ - parc. č. XXXX/ X vo výmere 80.773 m2, druh pozemku Lesný pozemok, v podiele 378/210168 k celku a v podiele 88/1964 k celku, ktoré sú evidované na Liste vlastníctva č. XXX, okres H. – I., obec D., k. ú. D. (pozemky evidované na LV č. XXX), parcely registra „E“ parc. č. XXXX/X vo výmere 119.338 m2, druh pozemku Lesný pozemok v podiele 378/210168 k celku a v podiele 102/1946 k celku, ktorá je evidovaná na Liste vlastníctva č. XXX, okres H. – I., obec D., k. ú. D. (pozemok evidovaný na LV č. XXX), parcely registra „E“ - parc. č. XXX/X vo výmere 9.869 m2, druh pozemku Orná pôda, parcely registra „E“ - parc. č. XXX/ XX, vo výmere 10.790 m2, druh pozemku Orná pôda, parcely registra „E“ - parc. č. XXX/X, vo výmere 2.114 m2, druh pozemku Trvalý trávny porast, parcely registra „E“ - parc. č. XXXX, vo výmere 6.255 m2, druh pozemku Orná pôda, parcely registra „E“ - parc. č. XXXX, vo výmere 11.955 m2, druh pozemku Orná pôda, v podiele 1/12 k celku, ktoré sú evidované na Liste vlastníctva č. XXX, okres H. – I., obec D., k. ú. D. (pozemky evidované na LV č. XXX).
14. Z výpisu z Listu vlastníctva č. XXX, okres H. – I., obec D., k. ú. D. súd zistil, že žalobca nie je podielový spoluvlastník nehnuteľností evidovaných na uvedenom liste vlastníctva, a to parcely registra „E“ - parc. č. XXXX, vo výmere 10.517 m2, druh pozemku Orná pôda a parcely registra „E“ - parc. č. XXXX, vo výmere 5.341 m2, druh pozemku Orná pôda (pozemky evidované na LV č. XXX).
15. Z Kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností uzavretej dňa 23.03.2020 medzi žalovanou v 2. rade ako predávajúcou a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim vyplýva, že predmetom prevodu boli spoluvlastnícke podiely žalovanej v 2. rade na pozemkoch evidovaných na LV č. XXX, XXX,XXX, XXX a XXX. Údaj
o výške kúpnej ceny a ceny za meter štvorcový bol v predloženom listinnom dôkaze prekrytý, avšak je zrejmé, že cena za meter štvorcový bola rovnaká vo vzťahu ku všetkým pozemkom.
16. V konaní nebolo sporné, že žalovaná v 2. rade previedla svoje spoluvlastnícke podiely k pozemkom evidovaným na LV č. XXX, XXX, XXX a XXX, ktorých spoluvlastníkom bol v čase prevodu aj žalobca, pričom žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi neboli žalovanou v 2. rade spoluvlastnícke podiely ponúknuté v rámci predkupného práva. Pokiaľ ide o spoluvlastnícky podiel na pozemkoch na LV č. XXX, ktorý bol rovnako predmetom prevodu, žalobca nie je evidovaný ako spoluvlastník týchto pozemkov.
17. Podľa ustanovenia § 140 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
18. Podľa ustanovenia § 116 OZ, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
19. Podľa ustanovenia § 117 OZ, stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.
20. Podľa ustanovenia § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti,file_0.wmf
file_1.wmf
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
21. Podľa ustanovenia § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
22. Podľa ustanovenia § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
23. Súd sa v prvom rade zaoberal posúdením prípustnosti žaloby. Žalobca sa domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, domáha sa teda určenia právnej skutočnosti. Domáhať sa určenia právnej skutočnosti je v zmysle ustanovenia § 137 písm. d) CSP možné, len ak to vyplýva z osobitného predpisu. V danom prípade možnosť domáhať sa určenia neplatnosti dotknutého právneho úkonu vyplýva z ustanovenia § 40a OZ v spojení s ustanovením § 140 OZ. Inak povedané v prípade porušenia predkupného práva má opomenutý spoluvlastník možnosť dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nielen mimosúdne medzi účastníkmi právneho úkonu, ale aj prostredníctvom žaloby, tzn. opomenutý spoluvlastník má k dispozícii žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. V zmysle rozhodnutia č. 75 publikovaného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 6/2024 je žaloba o neplatnosť kúpnej zmluvy v súvislosti s porušením predkupného práva žalobou v zmysle ustanovenia § 137 písm. d) CSP.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že žaloba podaná žalobcom je prípustná v zmysle ustanovenia § 137 písm. d) CSP. Na prípustnosti žaloby nemení nič ani skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu už žalovaný v 1. rade nebol podielovým spoluvlastníkom pozemkov evidovaných na LV č. XXX, XXX a XXX, nakoľko žalobca sa dovolal určenia relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy podaním prípustnej žaloby vyplývajúcej z hmotnoprávnej úpravy, žaloba nestratila dôvodnosť.
25. Ďalej sa súd zaoberal dôvodmi uvádzanými žalovanými v 1. a 2. rade, pre ktoré neboli spoluvlastnícke podiely k pozemkom ponúknuté žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi v rámci predkupného práva. Žalovaný v 1. rade tvrdil, že so žalovanou v 2. rade sú blízkymi osobami. Rovnako žalovaná v 2. rade uviedla, že so žalovaným v 1. rade sú blízkymi osobami.
26. Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel iné osoby sú považované za blízke osoby ak medzi nimi existuje rodinný alebo obdobný pomer a zároveň ďalšou podmienkou, ktorá musí byť splnená kumulatívne je, že ujmu, ktorú by utrpela jedna z osôb, by druhá z nich dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. V prípade žalovaných v 1. a 2. rade nejde o príbuzných v priamom rade, súrodencov ani manželov, nejde teda o prvú kategóriu blízkych osôb. V danom prípade by mohlo ísť o druhú kategóriu blízkych osôb za splnenia podmienky vzájomného pociťovania ujmy toho druhého ako ujmy vlastnej.
27. V prípade fyzických osôb sa predpokladá, že ich blízky vzťah bude mať istý citový rozmer – základ a vzájomné pociťovanie ujmy ako vlastnej svedčí o kvalite a intenzite vzájomného vzťahu. Len to, že sú osoby v nejakom vzťahu neznamená, že sú si osobami blízkymi. Aj keď je pociťovanie ujmy toho druhého ako vlastnej subjektívne ide o skutkovú otázku a takáto osoba by mala v konaní v prvom rade tvrdiť konkrétne okolnosti, z ktorých je možné uvedené vyvodiť a následne by sa takáto skutková otázka mala objektivizovať dôkaznými prostriedkami.
28. Žalovaný v 1. rade ponúka v rámci svojej argumentácie len svoje hodnotenie vzťahu so žalovanou v 2. rade, ktorý sám hodnotí ako vzťah blízky a zároveň cituje zákonnú úpravu, neuvádza však tvrdenia o existencii vzájomného pociťovania ujmy ako vlastnej, ktoré by sa prejavili v materiálnom svete, ktoré by boli preskúmateľné súdom a v tejto súvislosti nenavrhol ani žiadne dokazovanie prostredníctvom ktorého by tieto tvrdenia mohli byť objektivizované. Tvrdenie žalovaného v 1. rade, že sa stretával so žalovanou v 2. rade na rodinných oslavách a pomáhal jej (navyše bez akejkoľvek konkretizácie) nijako nevybočuje z bežných vzdialenejších rodinných resp. obdobných vzťahov, naopak takéto stretávania a bežná pomoc sa predpokladajú a sami o sebe neznamenajú, že takéto osoby by vzájomne ujmu toho druhého pociťovali ako ujmu vlastnú. Nejde o tvrdenie okolností, z ktorých by bolo možné vyvodiť existenciu iného ako bežného vzťahu.
29. Žalovaná v 2. rade bola v priebehu konania pasívna a vyjadrila sa až na pojednávaní, pričom ani ona neuvádzala žiadne tvrdenia o existencii vzájomného pociťovania ujmy ako vlastnej, ktoré by sa prejavili v materiálnom svete a ani nenavrhla v tejto súvislosti žiadne dokazovanie a obmedzila sa len na vlastné zhodnotenie vzťahu so žalovaným.
30. Za situácie kedy žalovaný v 1. rade a ani žalovaná v 2. rade v konaní nielenže neuniesli dôkazné bremeno, ale neuniesli ani bremeno tvrdenia, nemal súd zo skutkového a právneho hľadiska za preukázané okolnosti, že žalovaní sú vo vzťahu blízkych osôb. Pokiaľ teda žalovaná v 2. rade pri prevode spoluvlastníckych podielov k pozemkom evidovaných na LV č. XXX, XXX, XXX a XXX nepostupovala podľa ustanovenia § 140 OZ a neponúkla ich žalobcovi ako oprávnenému z predkupného práva a žalobca sa ako podielový spoluvlastník relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy v súlade s citovanou zákonnou úpravou dovolal, je kúpna zmluva neplatná v rozsahu prevodu tých spoluvlastníckych podieloch na pozemkoch, ktorých spoluvlastníkom bol aj žalobca.
31. Súd zamietol žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy týkajúcej sa prevodu spoluvlastníckeho podielu k pozemkom evidovaným na LV č. XXX, nakoľko žalobca nebol podielovým spoluvlastníkom dotknutých nehnuteľností, nemohol byť teda ani oprávneným z predkupného práva vo vzťahu k týmto pozemkom.
32. Súd nevykonal výsluch E. F. ako svedkyne, nakoľko došlo k zmene jej procesného postavenia a žalobca na jej výsluch v postavení žalovanej v 2. rade nenavrhoval.
33. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
35. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 255 CSP v sporovom konaní je kritérium procesného úspechu prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov konania. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z toho, že celková výmera spoluvlastníckych podielov na pozemkoch, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy bola 17.536,75 m2, pričom súd zamietol žalobu v časti 5.286 m2 (výška spoluvlastníckych podielov na pozemkoch evidovaných na LV č. XXX), žalobca bol úspešný v časti 12.250,75 m2. Úspech žalobcu je tak 69,86 % (12.250, 75 m2), a úspech žalovaného je 30,14 % (100% - 69,86 % = 30,14 %). Čistý úspech žalobcu predstavuje 39,72 % (69,86 % - 30,14 % = 39,72 %) a v tomto rozsahu súd uložil povinnosť žalovaným v 1. a 2. rade nahradiť trovy konania žalobcovi.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Košice. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.