Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14CoP-141-2025.pdf
PDF · 107.62 KB
Case nature
Subarea
14CoP/141/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A. B., nar. XX.XX.XXXX, a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obe trvale bytom ako rodičia, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, deti matky C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XXX B., zastúpenej JUDr. Mgr. Mariánom Kropajom, PhD., advokátom so sídlom Mudroňova 51, Piešťany, a otca C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XXX B., zastúpeného JUDr. Zuzanou Loffayovou, advokátkou so sídlom Beckovská Vieska 623, Kočovce, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 112P/126/2025 – 29 zo dňa 01.08.2025, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi A., nar. X.X.XXXX a C., nar. X.XX.XXXX do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Trnava pod č. k. 112P/81/2025 každý párny víkend v roku v sobotu a v nedeľu v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod. a každý nepárny týždeň v roku v piatok od 16.00 hod. do 19.00 hod., s tým, že otec si deti v stanovenú dobu prevezme a vráti matke maloletých v mieste jej trvalého bydliska.
o d ô v o d n e n i e :
1. Uznesením zo dňa 01.08.2025 súd prvej inštancie zamietol návrh otca maloletých na nariadenie neodkladného opatrenie, ktorým by súd maloleté deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch tak, že otec bude vykonávať osobnú starostlivosť od každého pondelka párneho týždňa od 15.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 15.00 hod. a matka bude vykonávať osobnú starostlivosť od každého nepárneho pondelka od 15.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 15.00 hod., pričom rodičia odovzdajú deti v pondelok v školskom zariadení pred vyučovaním. Podľa odôvodnenia rozhodnutia svoj návrh zdôvodnil tým, že mu je bránené v styku s maloletými deťmi napriek uzavretej mediačnej dohode, v ktorej si rodičia dohodli spoločnú starostlivosť rodičov, následne matkou zmenenú na striedavú starostlivosť v týždňových intervaloch bez prespávania detí u otca. Situácia sa podľa neho zhoršila, keď deťom predstavil svoju priateľku, deti sa s ňou bavili úplne normálne, ale keď to spomenuli pred matkou, výsledkom je, že matka deťom bráni v styku s ním z pomsty a súčasne z finančných dôvodov, nakoľko matka pochopila, že s jej príjmom a pri striedavej osobnej starostlivosti si sama nedokáže udržať komfort, na aký bola pri spolužití s otcom zvyknutá. S ohľadom na uvedené otec nemal inú možnosť len sa obrátiť na súd a žiadať o zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti, prípadne upraviť dočasne styk otca s deťmi a to neodkladným opatrením a následne rozsudkom. Zo správy Úradu práce a sociálnych vecí a rodiny Piešťany o prešetrení pomerov vyplynulo okrem iného, že matka nesúhlasí s otcovým neodkladným opatrením a návrhom na striedavú starostlivosť, nakoľko chce deti do svojej starostlivosti. Otec momentálne na maloleté deti nemá výdavky, nakoľko nie je s nimi. Naposledy sa stretli 26.06.2025, keď išiel po deti do školy. Na jeho otázku, či chcú byť deti s ním, mu obaja odpovedali, že chcú. Otec si píše s maloletou A. cez hodinky, ktoré jej kúpil. S
maloletým C. momentálne nie je v kontakte. Deti sú takmer mesiac bez otca. Maloletá A. si nechcela zobrať darčeky od otca domov k matke, opýtala sa, či si ich môže nechať u otca. Matka dala maloletú A. na krasokorčuliarsky tábor, otcovi to oznámila formou sms správy. Otec trvá na svojom podanom návrhu na striedavú starostlivosť detí, nakoľko má možnosť pracovať aj online z domu. Úrad práce a sociálnych vecí a rodiny Piešťany uviedol, že názor maloletých detí, nepozná a k posúdeniu vhodnosti striedavej starostlivosti je potrebné absolvovať referát poradensko-psychologických služieb.
2. V konaní mal súd prvej inštancie za osvedčené, že maloleté deti pochádzajú z partnerského vzťahu rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti. Na Okresnom súde Trnava prebieha na návrh matky zo dňa 07.05.2025 konanie o úprave práv a povinností k maloletým deťom pod sp. zn. 112P/81/2025 a na návrh otca zo dňa 03.07.2025 sa vedie konanie o neodkladnom opatrení a úprave práv a povinností k maloletým deťom pod sp. zn. 112/126/2025, ktoré konania súd spojil tak, že spoločným konaním je skôr začaté konanie vedené pod sp. zn. 112P/81/2025. Od odchodu otca zo spoločnej domácnosti v marci 2025 zabezpečuje osobnú starostlivosť o obe maloleté deti matka v rodinnom dome, kde deti vyrastali pokým nedošlo k rozchodu rodičov. Rodičia sa v súčasnosti nevedia dohodnúť na forme starostlivosti o maloleté deti. Súd prvého stupňa konštatoval, okrem iného, že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Inštitút neodkladného opatrenia predpokladá absenciu vážnejších pochybností o potrebe a dôvodnosti jeho uplatnenia a v konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú tieto práva zjavne ohrozené a to dočasne. kým o výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine v konaní vo veci samej. V konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky.
3. Súd dospel k záveru, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu podaného otcom splnené neboli. Osvedčené skutkové okolnosti neindikujú záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj maloletých detí ohrozený alebo narušený, a že je daná naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Dôvody na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti ako špecifického modelu osobnej starostlivosti neboli preukázané. Najmä nebolo preukázané, že takáto forma starostlivosti o maloleté deti je v ich najlepšom záujme. Podľa súdu pri striedavej osobnej starostlivosti je potrebné dôsledne preskúmať vzťahové väzby oboch maloletých detí a rodičov, čo v rámci skráteného konania, ktorým konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je, nie je dôkladne možné. Súd poukázal aj na skutočnosť, že všetky relevantné skutočnosti týkajúce sa starostlivosti o maloletých bude skúmať v konaní vo veci samej (o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým), v ktorom bude dostatok priestoru na vykonanie náležitého dokazovania za účelom stanovenia takej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, ktorá bude v najlepšom záujme maloletej A. a maloletého C..
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal otec maloletých detí v zákonnej lehote odvolanie, namietajúc porušenie jeho základných práv, najmä práva na spravodlivý súdny proces, procesné pochybenia súdu a v konečnom dôsledku aj porušenie jeho rodičovských práv, ako aj práv maloletých detí. Uvádzal, že spočiatku boli rodičia na stretávaní sa otca s deťmi dohodnutí, v mediačnej dohode si dokonca dohodli spoločnú starostlivosť, z čoho je zrejmé, že matka nepochybovala o otcovej starostlivosti o deti a nijako ju nespochybnila. Matka následne dokonca sama navrhla striedanie detí v týždenných intervaloch bez prespávania, avšak sama sa rozhodla tento model ukončiť a následne otcovi bránila v styku s maloletými. Matka sa neustále stavia do role tej, ktorá ako jediná rozhoduje o deťoch, čo vyeskalovalo dňa 15.06.2025, kedy otca po dni strávenom s deťmi informovala, že deti už s ním nechcú byť a komunikovať, s otcom budú iba vtedy, keď budú oni chcieť a to len v jej prítomnosti. Matka toho času už neumožňuje ani video hovor cez hodinky, ktoré otec dcére zakúpil, aby si mohli aspoň volať, podľa tvrdenia dcéry nevedia nájsť nabíjačku. Na správy otca matka žiadnym spôsobom nereaguje a otcovi neodpisuje. Podľa názoru otca je zrejmé, že matka má v záujme deti od neho izolovať, čo môže mať negatívny dopad na maloleté deti. Považuje preto za nevyhnutné, aby bolo neodkladným opatrením upravené jeho
stretávanie sa s deťmi. Styk, ktorý súd považoval za dostatočný, bol dosiahnutý iba s intervenciou súdu, bez neho je zrejmé, že matka mu deti nedá. Zo správ matky, ktoré boli doložené k návrhu na nariadenie NO je evidentné, že matka prihlásila deti na celý júl na tábory bez akejkoľvek konzultácie s otcom. Situácia sa opakovala opäť v týždni, kedy mal mať otec deti matka si s deťmi naplánovala dovolenku a napísala, že má plány s inými ľuďmi. Otcovi je naďalej (s výnimkou styku po intervencii súdu na dvoch informačných stretnutiach) bránené v styku s maloletými deťmi. Otec žiadal odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a sám rozhodol tak, že určí styk otca s maloletými deťmi a to nasledovne: „Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi A. B. nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX každý nepárny týždeň v čase od stredy od 16.00 hod do nedele do 16.00 hod."
5. Podľa § 2 ods. 1 CMP (Civilný mimosporový poriadok, zákon č. 161/2015 Z. z.), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 324 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z. z.), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 36 ods. 1 ZoR (Zákon o rodine č. 36/2005 Z. z.), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 24, § 25, § 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 3 ZoR ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Podľa článku 5 ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
6. Matka maloletých vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Uvádzala, že otec nie len, že zanedbáva svoje otcovské rodičovské povinnosti, ale aj vyživovaciu povinnosť' voči deťom. Pravda je taká, že o deti fakticky nejaví skoro žiadny záujem (hoci z jeho písomných vyjadrení sa záujem môže javiť), o deti sa nikdy nestaral a nezaujíma ho, ako sa deti majú, ako ťažko prežívajú toto obdobie, a neuľahčuje im to, práve naopak. Vôbec nechce s nimi tráviť čas, ako bolo súdu skôr uvedené aj v ostatnom vyjadrení vo veci starostlivosti o maloleté deti. Otec mal možnosť aj súdu preukázať fakticky svoju starostlivosť a snahu sa starať o deti kedy však v čase, keď mal s nimi tráviť čas, tak ich vždy len odložil k svojej 89 ročnej babke, kde deti nechcú tráviť čas, pretože je to pre nich cudzie prostredie. Áno, otec má široké práva rozvíjať vzťah so svojimi deťmi, podieľať'
sa na ich výchove, starostlivosti, atď., ale tie práva sa nedajú realizovať len keď si otec zrazu nájde čas a hlava nehlava bez ohľadu na program detí si ich ide vynucovať ihneď, a nie takým spôsobom, že ich následne odloží niekam nabok. Matke sa prístup otca javí, ako keby bol s ňou v nejakej vojne, avšak vo veci starostlivosti o deti nemá byt' žiadny z rodičov víťazom a ani porazeným. Ide o hľadanie najlepšieho záujmu detí a ich šťastia. Otec v odvolaní poukazuje na rodičovskú dohodu, ktorú rodičia podpísali u mediátorky v marci 2025. Návrh tejto dohody a aj konečné znenie napísala matka, pretože otec deti nebol ani v stave doručiť nejakú - hocijakú dohodu, nakoľko sa dlhodobo nachádzal v zahraničí a k mediátorke prišiel s prázdnymi rukami a nepripravený. Súhlasil so spoločnou starostlivosťou ktorú začal hneď na začiatku v apríli 2025 porušovať. Nejavil záujem o deti, určoval si dni, kedy to jemu vyhovovalo, a vyostril to potom, keď mu matka poslala žiadosť o výživné na deti. Matka sa tri týždne z mesiaca apríl 2025 starala o deti a otec arogantne odmietol poskytnúť akékoľvek výživné. Matka bola nútená po správaní otca v máji 2025 podať návrh na úpravu rodičovských práv a povinností na súd. To, že otec detí nie je s deťmi, je len jeho vina, pretože sa nevie prispôsobiť' záujmom detí. Účelovo posielal správy so záujmom o deti nepripravene, zrazu bez prípravy v jeden deň len napísal správu ”dnes chcem byt' s deťmi” bez toho, aby sa vôbec pred tým informoval, ako deti na tom sú alebo aký majú v ten deň program, a potom alternatívy od detí odmietol alebo na ne vôbec nereagoval. Aj správy doložené v odvolaní sú účelovo vytrhnuté z kontextu a sú zavádzajúce. Otec detí sa viac sťažuje po úradoch, ako sa zaujíma o svoje deti. Dokázal to tiež piatimi dňami, kedy s ním deti mali tráviť spoločný čas a mohol súdu preukázať záujem, no žiaľ to bolo opačne, ako to matka vysvetľovala v ostatnom vyjadrení adresovanom súdu. Po stretnutí detí s otcom dňa 07.08.2025 sa deti matke posťažovali, že už nechcú takto tráviť ďalšie dni, že otec ich vždy oklame a vždy skončia u prababky, a tak to už nechcú. Cítia sa odložené. Otec detí sa ozval skoro po dvoch týždňoch, že chce stráviť čas s deťmi a dokonca sa informoval na prázdniny, ako by si ten čas rozdelili. Čo je smutné, že sa o prázdniny, ktoré trvali 9 týždňov začal zaujímať v polovici augusta. Pritom ona sa pred prázdninami dvakrát domáhala u otca ako deti zariadia v lete, pretože ani finančne zabezpečiť tábory a týždne nie je jednoduché. Žiaľ nedostala žiadnu odpoveď zo strany otca neprebiehala žiadna snaha o komunikáciu o prázdnináchfile_0.jpg
file_1.wmf
S otcom detí sa matka dohodla, že 18.08.2025 si príde pre deti a budú tráviť zatiaľ prvé tri dni v týždni spolu. Motivácia a snaha vyčerpávajúca matku aj deti bola veľká, matka im sľúbila, že im otec pripraví určite krásny deň, no aj cez matkinu motiváciu, aby deti boli so svojím otcom, odmietli. Matka sa spoliehala na to, že keď ráno príde otec pre deti, že si to rozmyslia. No bolo to, žiaľ, jedno z najhorších rán pre deti. To, čo otec detí im spôsobil svojim správaním, ich zas posunulo len ďalej od neho. Nevie, či bol otec detí „indisponovaný” alebo mal niečo v sebe, ale vyzeral nepríčetný a jeho chovanie bolo zraňujúce pre deti a báli sa ho. Zvýšený hlas na deti, opakujúce vety a agresívne správanie, trieskanie dvermi na aute, zvyšovanie hlasu na deti a potom po matke, strach, či s autom do nich na dvore nevrazí a odchod s autom ako najväčší gauner šmykom. Spôsobilo to, že A. plakala a deti s ním už vôbec nechcú byť. Boja sa svojho otca. (matka upozornila neskôr otca aj správou, čo odmietol riešiť, a strach z otca deti má aj matka - už skôr uviedla, že jej otec detí zlomil nos) deti sa medzi sebou o danom ráne o týždeň neskôr bavili medzi sebou a o tomto rozhovore existuje aj zvuková nahrávka. Odvolanie otca voči nevydaniu neodkladného opatrenia považuje za absolútne bezdôvodné. Matka nikdy otcovi nebránila a nebráni v stretávaní s deťmi, avšak otec sa sám svojim prístupom vzďaľuje od detí. Medzi verbálnym písomným prejavom adresovaným súdu file_2.jpg
file_3.wmf
a faktickým správaním otca je diametrálny rozdiel. Otec detí v skutočnosti nejaví žiadny záujem o deti, nezaujíma ho, ako sa majú, ako trávia čas, prečo s ním nechcú byt', ako sa pripravovali na nový školský rok, aké mali prázdniny, ako napredujú a podobne. Dňa 02.09.2025 o 8.00 hod. matka navštívila psychologičku pani F. na ÚPSVaR Piešťany. Dohodli sa, že najbližšie stretnutie bude s deťmi tak, že by sa stretli na úrade na chodbe obaja rodičia a kým bude jedno dieťa vo vnútri so psychologičkou, matka s otcom budú vonku čakať s druhým dieťaťom a možno
sa otec detí deťom prihovorí a začnú spolu komunikovať. Prvý navrhovaný termín bol 08.09.2025 po pracovnej dobe 15:10 hod., file_4.jpg
file_5.wmf
aby deti nevymeškali školské povinnosti a aby sa aj rodičia pracovne mohli zariadiť. Otec detí údajne reagoval, že nemá čas, a tak boli nútení posunúť termín stretnutia až na 16.09.2025, čo je o dva týždne. Z uvedeného prístupu otca je zrejmé, že mu deti evidentne nechýbajú, hoci sa odvoláva voči súdnemu rozhodnutiu a sťažuje sa, že mu je bránené byt' s deťmi. Otec nevidel deti skoro mesiac a neprekáža mu posunúť stretnutie s nimi o dva týždne. Na informatívnom stretnutí na súde ale tvrdil, rovnako aj vo vyjadreniach, že nemá absolútny problém si prispôsobovať pracovný čas, aby sa mohol venovať deťom. No nakoniec mu zjavne neprekáža, keď deti nevidí mesiac, resp. šesť týždňov.
7. Odvolací súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a jeho vydaniu predchádzajúceho postupu súdu prvého stupňa bez viazanosti odvolacími dôvodmi ( § 66 Civilného mimosporového poriadku ) dospel k záveru o dôvodnosti odvolania.
8. Ako správne konštatoval už súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia, cieľom inštitútu neodkladného opatrenia je predbežná, rýchla, i keď len dočasná úprava pomerov účastníkov. Jeho nariadenie predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe jeho nariadenia. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie alebo iný obdobne dôležitý záujem maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený. Naliehavosť situácie je dôvodom možnosti súdu rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, aby musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, ktorý musí starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nenariadením navrhovaného neodkladného opatrenia. Nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje súd vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením.
9. V danom prípade sa rodičia maloletých vo svojich podaniach k otázkam týkajúcim sa realizácie styku otca s deťmi a jeho rozsahu, vzájomného vzťahu otca a detí, či dôvodov terajšej, z pohľadu rozvíjania rodinných vzťahov nepriaznivej, situácie vyjadrili značne rozdielne, z ich stanovísk však vyplýva skutočnosť, že styk otca s maloletými aktuálne nie je realizovaný, že sa rodičia na ňom nedokážu bez zásahu súdu dohodnúť. Ide o situáciu zásadne rozdielnu so stavom v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, kedy styk otca s deťmi bol realizovaný, hoci v rozsahu nezodpovedajúcom jeho predstavám. Matka podľa jej tvrdenia styku otca s deťmi výslovne nebráni, ale je zrejmé, že rodičia v záujme jeho realizovania nenachádzajú navzájom akceptovateľné riešenia. Potrebu a význam zachovania a rozvíjania vzťahu maloletých s oboma rodičmi konštatoval a vysvetlil už súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia, preto odvolací súd nepovažuje za potrebné opakovať to na tomto mieste. Zachovávanie vzťahu maloletých detí k obom rodičom, ktoré nie je možné dosiahnuť bez reálneho styku rodičov s deťmi, je dôležitým záujmom detí, ktorého ohrozenie odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia, preto pre odvolací súd zásadným bolo zistenie, že v čase jeho rozhodovania styk detí s otcom realizovaný nie je a že bez jeho rozhodnutia je nepravdepodobné, že k náprave tohto nepriaznivého stavu dôjde dohodou rodičov maloletých, pričom z vyjadrení rodičov nevyplýva žiadna taká okolnosť alebo udalosť, na základe ktorej by bolo dôvodné usudzovať o takom negatívnom vplyve otca na deti, ktorý by mal otca z kontaktu s deťmi vylučovať.
10. Odvolací súd preto, v rozpore s právnym názorom súdu prvého stupňa i matky detí, dospel k záveru o naplnení podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a procesnému návrhu
otca čiastočne vyhovel úpravou styku v rozsahu zodpovedajúcom charakteru inštitútu neodkladného opatrenia a postačujúcom dočasne na dosiahnutie jeho účelu s tým, že dokazovanie potrebné pre stanovenie aktuálnym pomerom detí i rodičov optimálne zodpovedajúceho rozsahu styku ( okrem iného na zistenie podmienok otca v jeho terajšom bydlisku, či na zistenie pravidelných mimoškolských aktivít detí ) bude vykonané v konaní vo veci samej.
11. Vychádzajúc z týchto záverov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).