Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3To-20-2025.pdf
PDF · 89.6 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-8T/13/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Juraja Dziaka, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. PN-8T/13/2022 z 18.09.2024, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 09.09.2025, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. PN-8T/13/2022 z 18.09.2024, okresný súd vo vzťahu k obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., t.č. v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, rozhodol výrokom I/ tak, že podľa § 405b ods. 1 Trestného poriadku súd zrušil v dôsledku zániku trestnosti prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, ktorého trestnosť zanikla podľa § 84 Trestného zákona, celý výrok o treste odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8T/13/2022 zo dňa 14.04.2023, právoplatným dňa 03.05.2023, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad; výrokom III/ rozhodol podľa § 405b ods. 1 Trestného poriadku tak, že obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. uložil podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, s poukazom na § 36 písm. l), písm. n), § 37 písmeno m), § 38 ods. 3, ods. 5 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, s použitím § 41 ods. 2 a § 42 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024 a pri aplikácii per analogiam § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024 súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 4 (štyri) mesiace nepodmienečne. Na výkon uloženého trestu zaradil obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024 do ústavu so stredným stupňom stráženia. Zároveň podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024 zrušil výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 10T/33/2021 zo dňa 09.02.2022 a výrok o upustení od uloženia súhrnného trestu v rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 2T/12/2022 zo dňa 26.04.2022, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 1321-1328.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, ktoré písomne odôvodnil na č.l. 1329.
Obžalovaný v odvolaní namietal, že výrokom o treste napadnutého rozsudku došlo k vadám. Poukázal na časovú účinnosť Trestného zákona a novelu Trestného zákona účinnú od 06.08.2025, podľa ktorej by mal byť potrestaný miernejšie. Podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2025 by bolo možné
obžalovanému ukladať miernejší trest vzhľadom na ustanovenie § 38 ods. 3 Trestného zákona, kedy súd po opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu. Súd na verejnom zasadnutí postupoval nesprávne v rozpore s § 2 ods. 1 Trestného zákona. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil mu primeraný trest aj s použitím § 38 ods. 3 a § 39 ods. 4 Trestného zákona účinného po novele Trestného zákona.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou – obžalovaným, nezistil dôvody na postup vyplývajúci z § 316 Trestného poriadku. Preskúmal podľa § 317 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Vec tiež preskúmal z hľadiska pochybení, ktoré neboli odvolaním vytýkané a mohli by odôvodňovať podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.
Po uvedenom postupe odvolací súd zistil, že odvolanie odsúdeného nie je dôvodné.
Podľa § 84 Trestného zákona, trestnosť činu, ktorý mal v čase spáchania znaky niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti tohto zákona, zaniká, ak neskorší zákon ustanoví, že tento čin nie je trestným činom.
Podľa § 405a ods. 1 Trestného poriadku, ak dôjde k zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny zákona podľa § 84 Trestného zákona, súd preskúma právoplatné rozhodnutie súdu vydané na základe aplikácie takého zákona, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak uložený trest nebol vykonaný.
Podľa § 405b ods. 1 veta druhá Trestného poriadku, ak ide o skutok a trestný čin, za ktorý bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, súd rozsudkom zruší v dôsledku zániku trestnosti činu právoplatné rozhodnutie len vo výroku o treste a podľa § 41 alebo 42 Trestného zákona uloží primeraný trest za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu podľa § 84 Trestného zákona, a zároveň rozhodne o započítaní už vykonaného trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné.
Podľa § 405d ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 Trestného poriadku, na vyhotovenie rozhodnutia, jeho doručenie, opravný prostriedok proti rozhodnutiu, opravu rozhodnutia podľa tohto dielu sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku a o uznesení, ak v tomto diele nie je ustanovené inak. Rozsudok v konaní podľa tohto dielu sa vyhlasuje na verejnom zasadnutí, ktoré sa vykoná iba za účelom vyhlásenia rozsudku; ustanovenia tohto zákona o verejnom zasadnutí sa použijú primerane. Nadriadený súd rozhoduje podľa tohto dielu na neverejnom zasadnutí; odsek 2 tým nie je dotknutý. Ak súd pri postupe podľa § 405b ods. 1 ukladá nový trest, rozsudok podľa § 405b ods. 1 sa stáva právoplatným až právoplatnosťou výroku o novourčenom treste.
Úvodom odvolací súd konštatuje, že novelou Trestného zákona č. 40/2024 zo dňa 08.02.2024, účinnou od 06.08.2024, došlo k zmene niektorých skutkových podstát trestných činov, a taktiež došlo k zmene výšky malej škody, kde po novelizácii sa za malú škodu považuje suma prevyšujúca sumu 700,- eur. Ako bolo správne zistené okresným súdom, vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Senica sp. zn. 12T/41/2022-662 z 09.08.2022, ktorým bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie rozsudkom v trestnej veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 10T/33/2021 zo dňa 09.02.2022, v ktorej bol obžalovaný odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, došlo vzhľadom na výšku spôsobenej škody 300,-Eur k zániku trestnosti činu. Z uvedeného dôvodu potom okresný súd správne výrokom I./ zrušil výrok o treste pôvodne odsudzujúceho rozsudku sp. zn. 8T/13/2022 zo dňa 14.04.2023 (ukladaného za zbiehajúcu sa trestnú činnosť vrátane prečinu krádeže, ktorého trestnosť novelou Trestného zákona zanikla) ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Predmetom ukladania trestu v novom konaní tak boli 3 skutky, a to zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024 s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, prečin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20, § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a prečin obmedzovania osobnej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20, § 183 ods. 1 Trestného zákona. Okresný súd rovnako správne vyhodnotil, že v predmetnom prípade išlo aj po zániku trestnosti prečinu krádeže naďalej o zbiehajúcu sa trestnú činnosť, za ktorú bolo potrebné ukladať obžalovanému súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 a § 42 ods. 1 Trestného zákona
za súčasného zrušenia výroku o treste v rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 10T/33/2021 zo dňa 09.02.2022 a výroku o upustení od uloženia súhrnného trestu v rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 2T/12/2022 zo dňa 26.04.2022, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
Odvolací súd si tak osvojil aplikáciu hmotnoprávnych noriem, ktoré okresný súd použil pri rozhodovaní o výmere nového primeraného trestu odsúdenému, a stavu veci a zákonu zodpovedá aj výška uloženého trestu. Pri ukladaní trestu vychádzal okresný súd z trestnej sadzby činu najprísnejšie trestného, a to zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, vo výmere 7 až 12 rokov, a to podľa Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku. Odvolací súd sa stotožňuje aj s priznaním celkom troch poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. m) Trestného zákona a tiež aplikáciou § 38 ods. 3 ods. 5 Trestného zákona, keďže obžalovaný opätovne spáchal zločin, čo následne premietol do zníženia hornej hranice trestnej sadzby postupom podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona a napokon aj zvýšenia dolnej hranice trestnej sadzby podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona. Okresný súd zohľadnil priznanie sa obžalovaného k spáchaniu skutkov, ako aj napomáhanie ich objasneniu. Na druhej strane mu priťažovalo opätovné spáchanie trestného činu.
Okresný súd rozviedol svoje skutkové a právne úvahy vo vzťahu k výroku o treste, ktoré si odvolací súd osvojil v plnom rozsahu a v podrobnostiach na ne aj vo svojom rozhodnutí poukazuje. Z pohľadu odvolacieho súdu trest odňatia slobody ukladaný okresným súdom v trvaní 6 rokov a 4 mesiace so zaradením na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia javí vzhľadom na zbiehajúcu sa trestnú činnosť, a teda ukladanie trestu za celkom 4 trestné činy pomerne závažného charakteru ako primeraný. Na tomto mieste treba zdôrazniť, že okresný súd po jednotlivých úpravách hornej a dolnej hranici trestnej sadzby tak ako bolo uvedené vyššie v spojení s § 41 ods. 2 Trestného zákona vychádzal pri ukladaní trestu z trestnej sadzby 9 rokov a 6 mesiacov až 14 rokov a 14 mesiace. Využitím ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona pristúpil k zmierneniu trestu, a ukladal obžalovanému trest výrazne pod upravenú dolnú hranicu trestnej sadzby, čím došlo k dobrodeniu súdu a významnému zmierneniu trestu, v dôsledku čoho je potom odvolacia argumentácia obžalovaného o neprimeranosti trestu nedôvodná. Trest aký bol obžalovanému uložený bol ten najnižší možný, aký súd po splnení zákonných podmienok mohol obžalovanému ukladať. Obžalovaný totižto nie je prvopáchateľom trestnej činnosti, ale už v minulosti sa dopustil opakovaného spáchania majetkovej trestnej činnosti. Boli mu ukladané tak podmienečné ako aj nepodmienečné tresty, v prípade podmienečných trestov sa dokonca neosvedčil. Predchádzajúce odsúdenia mali byť pre obžalovaného výstrahou pred páchaním ďalšej trestnej činnosti a zároveň motiváciou k tomu, aby viedol riadny život. Naproti tomu sa opätovne dopustil spáchania trestnej činnosti, lúpež spáchal spôsobom, kedy sa vlámal do obydlia inej osoby, ktorej osobnú slobodu súčasne obmedzoval, odcudzil bankomatové karty s vidinou ľahkého zisku, a teda protiprávnou činnosťou si snažil zabezpečiť finančné prostriedky. Skutočnosť, že odsúdený nestotožňujú s právnymi názormi okresného súdu v napadnutom rozsudku v súvislosti s výrokom o treste, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.
V súvislosti s namietanou neprimeranosťou uloženého trestu treba dodať, že záver o primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi legitímnym cieľom a zvoleným prostriedkom jeho realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa môže so spravodlivosťou, a teda aj so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu, z toho vyplýva, že v prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste prísnejšia ako bezprávie spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie – bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivý je vždy len primeraný trest. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.
Napriek skutočnosti, že sa môže obžalovanému zdať uložený trest ( po súčasnej zmene Trestného zákona ) neprimerane prísny, všeobecný súd je povinný akceptovať zákon a jeho konkrétne kogentné normy tak, ako sú uvedené v platnom a účinnom zákone, aj keď sa niektoré môžu javiť ako veľmi prísne alebo nepríslušné. Nemôže ich zmierňovať výkladom, ktorý nerešpektuje pravidlá výkladu právnej
normy. Charakterom páchanej trestnej činnosti preukázal to, že je schopný páchať skutočne rôznorodú trestnú činnosť, to to tak majetkovú, násilnú, či drogovú činnosť. Trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, pričom jeho úmernosť okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu a pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa.
Odsúdený by si mal uvedomiť, že pre trest je charakteristické, že je s ním spojené negatívne hodnotenie činu a osoby páchateľa a že sa ukladá nie len v závislosti od osobných pomerov obžalovanej osoby a jeho trestnej minulosti, ale i od závažnosti činu a jeho charakteristík, ktoré sú rovnocennými právnymi skutočnosťami a tiež rozhodujúcimi kritériami pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery. K naplneniu účelu trestu tiež prispieva aj jeho preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe odrádza verejnosť od páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním vedomia verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti trestov, ktoré i reálne postihne osobu páchajúcu takýto druh trestnej činnosti.
Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, ktorou sa odsúdený domáhal ukladania trestu podľa aktuálnej právnej úpravy, t.j. podľa príslušných ustanovení vzťahujúcich sa na ukladanie trestu Trestného zákona účinného od 06.08.2024, odvolaciu námietku bolo potrebné vyhodnotiť ako nedôvodnú. Odsúdený sa domáhal aplikácie predmetných ustanovení, pretože v takom prípade by mu bolo možné ukladať v prípade zníženia dolnej hranice trestnej sadzby postupom podľa § 38 ods. 3 v spojení s § 39 ods. 4 Trestného zákona nižší trest.
Okresný súd už v napadnutom rozsudku (str. 5) obžalovaného zrozumiteľne a správne vysvetlil a odôvodnil záver o tom, prečo nie je možné páchateľovi pri postupe podľa § 405b ods. 1 Trestného poriadku ukladať trest podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024, t.j. po prijatej novele. Aj napriek tomu, a pre zdôraznenie správnosti odvolací súd poukáže na to, že z ustanovenia § 405b ods. 1 veta druhá Trestného poriadku je zrejmé, že súd v takýchto prípadoch ruší iba výrok o treste. Súd teda nikdy neruší výrok o vine a preto ani nemôže preskúmavať výrok o vine, či inak právne kvalifikovať skutok ohľadne trestného činu, ktorého trestnosť nezanikla. Z uvedeného dôvodu môže ukladať nový primeraný trest len podľa toho trestného činu, zo spáchania ktorého bol obžalovaný uznaný vinným. V takýchto prípadoch a v prípadoch obdobných je teda nutné ukladať trest podľa zostávajúcich trestných činov (najprísnejšieho z nich), ktorých trestnosť činu nezanikla a to podľa Trestného zákona účinného v čase, keď bol trest ukladaný (a nie podľa Trestného zákona po novele). Nakoľko bolo trestné konanie právoplatné (tzn. rozsudok nadobudol právoplatnosť), už nie je možné ho meniť na základe zmien právnej úpravy, ktorá prišla po právoplatnosti rozhodnutia. To znamená, že nový Trestný zákon, ktorý zmierňuje trestné sadzby, sa neaplikuje na právoplatné rozsudky za trestnú činnosť, ku ktorej k zániku trestnosti nedošlo. Aj keď by sa právna úprava mohla zmeniť v prospech odsúdeného (v podobe zmierneniu trestných sadzieb), v tomto ohľade nie je možné rozhodnutie meniť. Zásada právnej istoty bráni tomu, aby právoplatné rozhodnutia mohli byť neustále prehodnocované na základe zmien v zákonoch. Výnimkou by tu mohlo byť len ukladanie súhrnného trestu v situácii, ak by sa súhrnný trest ukladal k rozsudku (trestnému rozkazu), v ktorom došlo k odsúdeniu obžalovaného už podľa novely Trestného zákona a tento trestný čin by bol prísnejším trestným činom, čo však nie je daný prípad.
Treba mať na zreteli, že postup podľa § 405b ods. 1 Trestného poriadku ukladá súdu zrevidovať ukladaný súhrnný trest vo vzťahu k trestným činom, ktorých trestnosť v dôsledku novely Trestného zákona (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 402/2023 Z. z., zákon č. 40/2024 Z. z., uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 41/2024 Z. z., zákon č. 47/2024 Z. z. a zákon č. 214/2024 Z. z.) s účinnosťou od 06.08.2024 zanikla a nie aplikovať novelizované trestné sadzby na skutky, ktorých trestnosť činu nezanikla a z ktorých bol odsúdený právoplatne uznaný za vinného pred účinnosťou novely Trestného zákona č. 40/2024 Z.z..
Pokiaľ odsúdený odvodzuje prísnosť trest aj tým, že v novom konaní mu bol ukladaný trest v rovnakej výmere, k uvedenému odvolací súd dodáva, že primeranosť trestu v zmysle § 405b ods. 1 Trestného poriadku neznamená, že novo uložený trest musí byť automaticky miernejší než bol trest ukladaný v pôvodnom konaní, respektíve, že ako primeraný trest nemôže byť opätovne uložený ten istý trest.
V spojení s vyššie uvedeným zákonu zodpovedá aj zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním posudzovaných trestných činov bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin a z doterajšej histórie páchania trestnej činnosti vyplýva, že u obžalovaného lepšie zaručí proces nápravy zaradenie do stredného stupňa stráženia.
Odvolací súd nezistiac žiadne dôvody na zmenu napadnutého rozsudku v rozsahu podaného odvolania ani z pohľadu dôvodov podľa § 371 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol podľa § 319 Trestného poriadku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s § 170 ods. 6 Trestného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.