Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/199/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, dieťa matky: C. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, právne zast.: JUDr. Diana Beresecká, advokátka so sídlom Farská 33, Nitra a otca: C. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, B., toho času bytom D. XXX, právne zast.: Mgr. Juraj Hedera s. r. o., so sídlom P. Benického 786/6, Nitra, za účasti prokurátora Krajskej prokuratúry v Nitre, o návrhu otca a matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 13. septembra 2024, č.k. 24P/161/2022-1070, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zveril maloletého A. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že matka bude vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého od pondelka od 08:00 hod. párneho týždňa do pondelka do 08:00 hod. nepárneho týždňa a otec bude vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého od pondelka od 08:00 hod. nepárneho týždňa do pondelka do 08:00 hod. párneho týždňa. Odovzdávanie maloletého bude prebiehať tak, že rodič, ktorý mal maloletého vo svojej osobnej starostlivosti odovzdá maloletého do predškolského zariadenia a druhý rodič si maloletého prevezme v ten istý deň v predškolskom zariadení o 15:30 hod. V prípade ak bude predškolské zariadenie zatvorené, bude odovzdávanie maloletého realizované v domácnosti toho rodiča, ktorého starostlivosť končí. Výrokom II. súd rozhodol, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti sa výživné na maloleté dieťa neurčuje, výrokom III. určil, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a výrokom IV. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ustanovení § 24 ods. 2, 4, § 26, § 62 ods. 6 Zákona o rodine. Vecne dôvodil, že otec sa návrhom, doručeným súdu dňa 23.06.2022, domáhal zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti, úpravy styku matky s maloletým za prítomnosti otca a uloženia povinnosti matke platiť na dieťa výživné v minimálnom rozsahu. Návrh zdôvodnil okrem iného tým, že matka zanedbáva starostlivosť o maloletého, nadmerne požíva alkoholické nápoje, je psychicky nevyrovnaná a plánuje odísť zo spoločnej domácnosti. Matka takisto podala návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému a to dňa 09.05.2024, v ktorom žiadala zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti a otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 200 eur mesačne. Poukázala na závery vypracovaného znaleckého posudku č. 40/2023, v zmysle ktorého sú

u nej lepšie psychologické predpoklady k výchove maloletého než u otca, ktorý navyše neuznáva rolu matky v živote maloletého, a ktorý preferuje vlastné potreby pred potrebami maloletého. Otec v konaní namietal nariadenie znaleckého dokazovania aj obsah znaleckého posudku č. 40/2023 vypracovaného v konaní o rozvod manželstva, na ktorý poukazovala matka vo svojom návrhu, považuje ho za tendenčný, favorizujúci matku. Aktuálne stretávanie matky s maloletým prebieha v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia a otec má za to, že akákoľvek zmena úpravy, či už formou striedavej osobnej starostlivosti alebo prespávanie maloletého u matky, môže mať negatívny dopad na psychický a emocionálny stav maloletého. Podľa názoru otca má matka dostatočný priestor na utužovanie a prehlbovanie svojho vzťahu s maloletým a zároveň na uplatnenie svojho výchovného pôsobenia na maloletého. Matka s návrhom otca nesúhlasila, uviedla, že v súčasnosti je zdravá, chodieva darovať krv, psychiatričku navštevuje raz za tri mesiace a žiadne lieky neužíva. Zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti bude, vzhľadom na jej lepšie rodičovské kompetencie vyplývajúce zo záverov znalcov, v najlepšom záujme maloletého. Kolízny opatrovník považoval oboch rodičov za spôsobilých na výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, obaja majú vytvorené vhodné podmienky na bývanie, pričom neboli u nich zistené žiadne nedostatky. Maloletý má vytvorenú citovú väzbu k obom rodičom, a pre zachovanie a prehlbovanie týchto väzieb je zverenie do striedavej osobnej starostlivosti najvhodnejšou formou. Prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra bol toho názoru, že sú splnené zákonné podmienky na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o maloletého a takisto sú obaja schopní poskytovať mu osobnú starostlivosť.

3. Súd prvej inštancie mal preukázané, že maloletý A. pochádza z manželstva rodičov, ktorí v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti. Uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 24P/161/2022-350 bol maloletý dočasne zverený do osobnej starostlivosti otca a zároveň bol upravený styk matky s maloletým. Uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 5CoP/1/2023-615 bolo rozhodnutie okresného súdu v časti zverenia potvrdené a v časti úpravy styku zmenené tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým každý pondelok a stredu v čase od 14:00 hod. do 18:00 hod., počas každej párnej soboty od 09:00 hod. do 18:00 hod. a každú nepárnu nedeľu od 09:00 hod. do 18:00 hod.

4. Vychádzajúc zo záverov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd dospel k záveru, že tieto neodôvodňujú zverenie maloletého do výlučnej osobnej starostlivosti niektorého z rodičov a v najlepšom záujme maloletého bude jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Zo šetrení pomerov na strane oboch rodičov vyplýva, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky na výchovu a starostlivosť o maloletého. Zo znaleckého posudku vypracovaného v paralelnom konaní o rozvod manželstva rodičov a úpravu práv a povinností k maloletému na čas po rozvode vyplýva, že maloletý má zachované citové väzby s oboma rodičmi a zároveň, že obaja rodičia majú vhodné osobnostné predpoklady na zabezpečovanie starostlivosti a výchovy maloletého. Súd sa nestotožnil s tvrdeniami otca, ktorými namietal najmä zdravotnú nespôsobilosť matky zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa, ako aj prípadné ohrozenie maloletého na živote a zdraví v prípade zverenia maloletého matke. Súd mal za to, že sa jedná len o subjektívne názory otca, ktoré nemajú oporu vo vykonanom znaleckom dokazovaní a ich cieľom je spochybňovanie starostlivosti matky. Súd sa taktiež nestotožnil s návrhom otca na doplnenie dokazovania výsluchom znalcov, nakoľko takéto dokazovanie považoval za nadbytočné, ktoré by v konečnom dôsledku nemalo za následok iné rozhodnutie súdu. Znalecký posudok nariadený súdom v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému na čas po rozvode, ako aj znalecké posudky predložené otcom maloletého, ktorých obsahom sú závery, ktoré vzájomne nie sú v nijakom rozpore, jednoznačne dávajú odpoveď, že obaja rodičia sú spôsobilí a majú vhodné osobnostné, ako aj zdravotné predpoklady na zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloletého. Súd neprihliadol na listinný dôkaz predložený otcom, a to správu z psychologického vyšetrenia zo dňa 07.11.2022, ktorá je tendenčná, neobjektívne favorizujúca otca bez toho, aby podkladom bolo aj psychologické vyšetrenie matky, pričom obsah tejto správy bol jednoznačne vyvrátený vykonaným znaleckým dokazovaním. Súd sa stotožnil so závermi mediátorky, že dieťa v tak útlom veku potrebuje matku v dennom kontakte a prípadné odlúčenie od matky by mohlo byť v neprospech maloletého dieťaťa. Čo sa týka prípadných rozdielov vo výchove maloletého vyplývajúcich z osobnostných rozdielov oboch rodičov, tu súd zastáva názor, že tieto nie sú také markantné, aby mohli mať za následok zverenie maloletého do výlučnej starostlivosti iba jedného z rodičov. Striedavou osobnou starostlivosťou si maloletý udrží väzby s oboma rodičmi, čím môže maloletý profitovať z výchovy a prítomnosti oboch rodičov. Pozitívom je i tá skutočnosť, že rodičia bývajú neďaleko od seba, preto prostredie, v ktorom sa maloletý bude pohybovať, či už v starostlivosti otca, alebo v

starostlivosti matky, je skoro totožné a maloletý tiež naďalej bude navštevovať tú istú materskú školu. Takýmto spôsobom bude aj naďalej zabezpečená stabilita výchovného prostredia maloletého. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol o striedavej osobnej starostlivosti tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, zároveň určil, že si rodičia budú maloleté dieťa počas školského roka preberať a odovzdávať v predškolskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje v záujme toho, aby pri osobnom kontakte rodičov bolo minimalizované riziko vzniku konfliktov medzi rodičmi.

5. Výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti súd neurčil, nakoľko mal za to, že životná úroveň oboch rodičov je približne rovnaká. Vychádzal pritom z vykonaného dokazovania, z ktorého vyplýva, že otec maloletého pred nástupom na rodičovskú dovolenku dosahoval príjem približne 2000 eur brutto, do zamestnania sa vrátil v septembri 2024. Matka sa vrátila do zamestnania v apríli 2023, v roku 2023 dosahovala priemerný mesačný príjem 1100 eur netto, v roku 2024 je jej príjem v priemere 1230 eur netto. Záverom súd poukázal na to, že toto rozhodnutie bude mať pravdepodobne len prechodný charakter, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci rozvodu manželstva rodičov maloletého, ktorým súd rozhodne aj o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. O trovách konania rozhodol v zmysle .

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec v spojení s doplnením odvolania, považujúc rozsudok za nesprávny, nezákonný, arbitrárny a rozporný s najlepším záujmom maloletého dieťaťa a zisteným skutočným stavom. Otec predovšetkým namietal postup súdu prvej inštancie v konaní, keď súd v rámci dokazovania vykonal aj Znalecký posudok č. 40/2023, ako dôkaz získaný v inom súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 11P/206/2022 o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému na čas po rozvode, pričom podľa názoru otca uvedený znalecký posudok súd nezískal zákonným spôsobom, pretože návrh matky, resp. jej právnej zástupkyne na vykonanie znaleckého dokazovania bol vykonaný mimo otvoreného pojednávania. Ak sa pojednávanie neotvorilo, neexistoval zákonný dôvod na prejednanie veci, na navrhovanie dôkazov, či vykonávanie iných procesných úkonov. Zákonný sudca nebol oprávnený po vyvolaní veci umožniť matke, resp. jej právnej zástupkyni navrhovať dôkazy, ale mal pojednávanie bez ďalšieho odročiť. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že znalecký posudok je nosným dôkazom, na ktorom súd založil celé odôvodnenie rozsudku a keďže vykonanie tohto nezákonného dôkazu malo rozhodujúci vplyv na rozhodnutie, je daný odvolací dôvod podľa (ďalej len ).

7. Ďalej odvolateľ namietal, že súd náležite nevykonal dokazovanie a nezistil skutkový stav vo vzťahu k matke a jej zdravotnému stavu a s tým súvisiacej spôsobilosti matky na výkon rodičovských práv a povinností k maloletému. Súd postavil otca a matku na rovnakú bezrizikovú úroveň spôsobilosti výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, vychádzajúc výlučne z vyššie označeného znaleckého posudku, pričom podľa otca uvedený znalecký posudok zjavne odporuje všetkým ostatný listinným dôkazom, skutkovým tvrdeniam a iným dôkazom o zdravotnom stave matky, z čoho vyplýva, že súd akoby opomína obsah súdneho spisu a všetko jednostranne odôvodňuje len predmetným znaleckým posudkom. Podľa názoru otca existuje množstvo pochybností a rozporov medzi predmetným znaleckým posudkom a ostatnými dôkazmi, ktoré boli alebo mali byť vykonané. V tejto súvislosti otec osobitne poukázal na bod 23. rozsudku, kedy sa súd nestotožnil s návrhom otca na doplnenie dokazovania výsluchom znalcov, považujúc ho za nadbytočné, neúmerne zaťažujúce konanie a v konečnom dôsledku bez vplyvu na výsledok konania. S takýmto záverom súdu otec nesúhlasí a poukazuje na to, že v zmysle obsahu súdneho spisu bola matke opakovane diagnostikovaná závislosť na alkohole a s tým súvisiace diagnózy, preto lekárska správa A. F. G. zo dňa 07.05.2024, kde k zmene diagnózy matky došlo výlučne na základe uvedeného znaleckého posudku, sa javí ako neodborná a účelová. Súd vôbec nezistil skutočný stav veci tak, ako to bolo potrebné pre riadne, preskúmateľné a zákonné rozhodnutie vo veci, čím je naplnený odvolací dôvod podľa a (ďalej len ) a nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, čím je daný aj odvolací dôvod podľa a napokon je daný tiež odvolací dôvod podľa , a to primárne z dôvodu nedostatočného až nezrozumiteľného odôvodnenia rozsudku v kľúčových otázkach, od zodpovedania ktorých závisí správne rozhodnutie vo veci. Rozsudok je prekvapivý, arbitrárny, nepreskúmateľný a nepresvedčivý, vykazujúci znaky ľubovôle, ktorý popiera právo otca na riadne odôvodnenie rozhodnutia a na vysporiadanie sa so všetkými argumentami, dôkazmi a skutočnosťami uvedenými v súdnom konaní. Súd v odôvodnení rozsudku dostatočne neuviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, ktoré dôkazy vykonal, ktoré nevykonal a prečo, a

ako vykonané dôkazy zhodnotil a v akých vzájomných súvislostiach, čím mu súd svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval procesné práva v takej závažnej a intenzívnej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Záverom uviedol, že rešpektuje postavenie matky a jej úlohu v živote maloletého, to však neznamená, že môže byť matka uprednostnená pred záujmami maloletého, ktorými sú jednoznačne zdravie, bezpečie, stabilita a všestranný vývoj. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Matka s odvolaním otca nesúhlasila.. Otec odvolanie oprel o svoje tvrdenie, že znalecký posudok č. 40/2023 je nezákonne získaný dôkaz, namieta pravdivosť informácií, ktoré zákonná sudkyňa v konaní vedenom pod sp. zn. 11P/206/2022 uviedla do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 24.01.2023 a prezentuje svoje tvrdenie, že dané pojednávanie vôbec nezačalo. Matka má za to, že súd postupoval v súlade s ustanovením , pred začatím pojednávania bola vec vyvolaná nahlas a zrozumiteľne s tým, že bolo uvedené v akej veci sa začína pojednávanie a boli vyzvané strany, ich právni zástupcovia a verejnosť, aby vstúpili do pojednávacej miestnosti. Týmto úkonom došlo k začatiu pojednávania. Po začatí pojednávania zákonná sudkyňa zistila, že sa nedostavil otec s tým, že doložil žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu, že v tom čase bol maloletý v otcovej osobnej starostlivosti a nemal ho komu odovzdať do opatery. Právna zástupkyňa matky nesúhlasila s odročením pojednávania, nakoľko zo strany otca sa jedná len o úmyselné predlžovanie konania. Zároveň navrhla, aby súd rozhodol o ustanovení znalca z odvetvia psychológie a psychiatrie, ideálne aby bol ustanovený znalecký ústav, s čím súhlasil aj kolízny opatrovník. V súvislosti s uvedeným matka konštatovala, že ako účastník konania má možnosť podať návrh na doplnenie dokazovania v ktoromkoľvek štádiu konania, a to písomne alebo ústne do zápisnice, navyše ide o beznávrhové konanie, čo znamená, že súd môže rozhodnúť i o vykonaní dôkazu, ktorý žiadna zo strán nenavrhla. Sudkyňa neotvorila pojednávanie a rozhodla o jeho odročení na neurčito s tým, že rozhodne o ustanovení znalca. Následne bol otec vyzvaný na predloženie otázok pre znalca v lehote 15 dní, a to dňa 31.01.2023, z tejto výzvy sa otec dozvedel, že súd má v úmysle nariaďovať vo veci znalecké dokazovanie a mal možnosť vyjadriť sa k tomuto návrhu na doplnenie dokazovania. Otec dňa 08.03.2023 doručil súdu len svoje otázky na znalca. Až následne dňa 20.03.2023 súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o.. Otec voči znaleckému vzniesol námietku zaujatosti, ktorá bola súdom vyhodnotená ako neopodstatnená. Po rozhodnutí súdu o námietke zaujatosti zo strany otca bolo vykonané znalecké dokazovanie na základe právoplatného uznesenia súdu sp. zn. 11P/206/2022 zo dňa 20.03.2023. Matka je toho názoru, že z uvedeného je dostatočne zrejmé, že takto vypracovaný znalecký posudok je zákonne získaným dôkazom, preto má za to, že súd prvej inštancie v tomto konaní vedenom pod sp. zn. 24P/161/2022 žiadnym spôsobom nepochybil, ak svoje rozhodnutie oprel o.i. o závery Znaleckého posudku č. 40/2023.

9. Matka ďalej uviedla, že vykonaným dokazovaním bolo tiež preukázané, že osobné záujmy otca sú u neho na prvom mieste, a to pred záujmami maloletého. V neprospech zverenia maloletého do osobnej starostlivosti otca svedčí i správanie sa otca voči matke. Nejde len o zaznávanie jej úlohy ako matky v živote dieťaťa, ale tiež o konania, ktoré sú vedené voči jej osobe na základe žalôb otca a jeho rodičov, o ochranu osobnosti, pričom v jednom prípade bola žaloba otca právoplatne zamietnutá a v druhom prípade bola žaloba zamietnutá súdom prvej inštancie. Takéto šikanózne správanie sa otca voči matke je prekážkou k riadnemu fungovaniu striedavej osobnej starostlivosti a je v najlepšom záujme maloletého, aby bol zverený do jej osobnej starostlivosti. Tiež poukázala na to, že zmenami právneho zastúpenia na strane otca, ktorý zmenil v priebehu tohto konania už tretieho právneho zástupcu, dochádza k nehospodárnemu a úmyselnému predlžovaniu konaní ohľadne maloletého. Vzhľadom k tomu aj navrhla, aby odvolací súd neprihliadal na prípadnú zmenu odvolacieho návrhu, ktorú otec už vopred avizuje, ak by ju otec doručil po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Navrhla preto, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že zverí maloletého A. do jej osobnej starostlivosti, otca zaviaže prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 18 % z príjmu otca a navrhla upraviť styk otca s maloletým v rozsahu každého párneho týždňa od piatku od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a v každom nepárnom týždni v stredu od 16:00 hod do 18:00 hod.

10. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Nitra v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Súd sa podľa nej náležite vysporiadal so všetkými právne významnými skutkovými okolnosťami, dostatočne jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil, rozhodnutie súdu považuje za presvedčivé a tiež aj zákonné. Toto rozhodnutie

bude mať pravdepodobne len prechodný charakter a to do právoplatného skončenia konania vo veci rozvodu manželstva rodičov maloletého, ktorým bude rozhodnuté aj o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Tvrdenia otca, že súd dostatočne nepreukázal zdravotnú spôsobilosť matky ohľadne zabezpečovania starostlivosti o maloletého, nepovažuje za pravdivé. Z vykonaného dokazovania prokurátorka považuje za preukázané, že matka dlhodobo abstinuje, netrpí žiadnymi duševnými ochoreniami a zo zdravotného hľadiska neexistujú okolnosti, ktoré by ju mali diskvalifikovať zo zabezpečovania osobnej starostlivosti o maloletého. S výnimkou zlyhania v období od februára do júna 2022, kedy bolo preukázané, že matka v dôsledku konzumácie alkoholu nebola spôsobilá sa o maloletého starať, nebolo v priebehu súdneho konania preukázané žiadne ďalšie jej zlyhanie, čo napokon vyplynulo z lekárskych správ a tiež zo znaleckého dokazovania. V priebehu stretávania sa matky s maloletým neboli zaznamenané žiadne nedostatky v starostlivosti o dieťa. Maloletý má zachované väzby k obidvom rodičom, obaja majú osobnostné predpoklady k zabezpečovaniu starostlivosti o maloletého. K nezákonnosti získania dôkazu, ktorým bol znalecký posudok č. 40/2023 uviedla, že ne/zákonnosť uvedeného dôkazného prostriedku mohol navrhovateľ namietať už v konaní sp. zn. 11P/206/2022. V tomto konaní, kde súd nariadil striedavú osobnú starostlivosť, bol predmetný dôkaz získaný zákonne a bol vyhodnotený vo vzájomných súvislostiach s ďalšími dôkazmi. K namietanej lekárskej správe A. G. uviedla, že abstinencia je opakovane a objektívne potvrdená aj náhodným odberom - menovaná bez známok lability, myslenie koherentné, bez bludov. Námietku otca k spôsobu vykonania znaleckého posudku nepovažuje za dôvodnú. Súd hodnotí dôkaz znaleckým posudkom ako každý iný dôkaz, pritom skúma, či posudok vychádza zo zistených skutočností, či nie je rozporný a či z hľadiska pravidiel logického myslenia je presvedčivý. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti možno konštatovať, že dokazovanie v predmetnej veci bolo vykonané v dostatočnom rozsahu, rozhodnutie je zákonné, pričom zverenie do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov je v najlepšom záujme maloletého.

11. Otec v odvolacej replike zotrvával na podanom odvolaní a na jeho dôvodoch. Súd pochybil, keď dňa 24.01.2023 bez otvorenia pojednávania vykonával spoločne s právnou zástupkyňou matky úkony, ktoré viedli k nariadeniu znaleckého dokazovania. Otec nemohol zabrániť tomuto nezákonnému znaleckému dokazovaniu, nakoľko v zmysle poučenia v uznesení sa nemohol voči danému uzneseniu ani odvolať. Tvrdenia matky, ktorými táto útočí na otca v súvislosti s inými súdnymi konaniami sú pre toto konanie irelevantné a matka tak odkláňa pozornosť od podstaty jeho odvolania. Vyjadrenie prokurátorky podľa jeho názoru obsahuje len všeobecnú, nekonkrétnu argumentáciu a jej závery sú neopodstatnené a jednostranné len v prospech matky. Prokurátorka vôbec nepochopila svoju úlohu v súdnom konaní, t.j. objektivizovať súdne konanie, nie ho prikrášľovať a ohýbať.

12. Matka v odvolacej duplike rovnako zotrvávala na podanom vyjadrení. Má za to, že otec buď jej vyjadrenie nepochopil, alebo sa úmyselne snaží prekrútiť skutočnosti tam uvádzané. Námietka otca o nezákonnosti dôkazu vychádza výlučne z jeho nevedomosti o tom, že pojednávanie sa začína už samotným vyvolaním veci. K argumentácii otca, že vidí riziká matkinho zlyhania ako rodiča, opakovane uvádza, že v tomto konaní a tiež v konaní o rozvod manželstva bolo vykonané rozsiahle dokazovanie ohľadne jej rodičovských kompetencii a predovšetkým ohľadne potrieb maloletého v súvislosti s jeho zdravým vývojom a bolo jednoznačne preukázané, že matka je lepším rodičom a je v záujme maloletého, aby vykonávala starostlivosť o maloletého vo väčšom rozsahu ako otec, a aby bolo zverené do osobnej starostlivosti matky. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že osobné záujmy otca a jeho nenávisť voči matke, sú u otca na prvom mieste, a to pred záujmami maloletého.

13. V priebehu odvolacieho konania otec dňa 24.03.2025 doručil súdu ďalšie doplnenie odvolania, v ktorom zotrvával na svojej argumentácii v odvolaní, opäť poukazoval na diagnózy matky, poškodzovanie otca a jeho rodiny v súvislosti s inými súdnymi konaniami, zároveň navrhol doplniť a vykonať predložené dôkazy (pripojenie a oboznámenie sa s ďalšími súdnymi spismi, lekárskymi správami a výsluchy svedkov).

14. Dňa 30.04.2025 otec doručil súdu svoje „Stanovisko k zraneniu maloletého“, z ktorého vyplýva, že dňa 21.04.2025, keď si maloletého prevzal od matky, pri prezliekaní zistil na chrtbe dieťaťa viaceré modriny, o ktorých sa v posledných dňoch vedie spor medzi rodičmi, v starostlivosti ktorého z nich k zraneniu došlo, keďže bolo preukázané, že v škôlke sa tak nestalo, avšak obaja rodiča vylučujú, že by zranenie vzniklo počas starostlivosti o dieťa v jeho domácnosti.

15. Dňa 23.05.2025 otec doručil súdu ďalšie doplnenie odvolania, v ktorom opakovane poukazoval na zdravotný stav matky, poukazoval na nesprávnosti znaleckého posudku, rozpor s predchádzajúcimi stanovenými diagnózami a tým jeho nezákonnosť, vytýkal súdu nesprávnosť záverov v otázke spôsobilosti matky riadne sa o maloletého starať, keďže súd nevykonal navrhované dôkazy.

16. Dňa 25.08.2025 otec doručil súdu ďalšie doplnenie odvolania, v ktorom opätovne poukazoval na nesprávne zistenia a závery súdu v otázke zdravotného stavu matky, ktorá trpí závislosťou od alkoholu, vyplývajúcou z viacerých lekárskych správ, ktoré ale súd nebral do úvahy, opätovne pritom poukazoval na nesprávnosť a nezákonnosť znaleckého posudku.

17. Matka v reakcii na doplnenia odvolania uviedla, že sa k nim nebude vyjadrovať, nakoľko neobsahujú žiadne nové skutočnosti.

18. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

19. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( , ďalej len ) po zistení, že odvolanie podal včas oprávnený subjekt ( a a , ďalej len ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

20. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému A. na čas do rozvodu icch manželstva. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť, či boli splnené podmienky na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch za podmienok a spôsobom určeným vo výroku I, ako i správnosť ostatných výrokov a to výroku II., ktorým súd výživné na maloleté dieťa neurčil, výroku III., ktorým súd oprávnil oboch rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok a napokon i správnosť závislého výroku IV. o trovách konania.

21. Odvolací súd preskúmal správnosť postupu a napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a po oboznámení sa s obsahom rozhodnutia, odvolacou argumentáciou i celým obsahom spisu konštatuje, že rozsudok je vecne správny a zákonný, keď prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil, pričom dospel v podstatných veciach k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa plne stotožňuje s podstatou odôvodnenia napadnutého rozsudku, na ktorý v podrobnostiach odkazuje ( ), keď ani s prihliadnutím na odvolaciu argumentáciu otca nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a vzhľadom na predostreté odvolacie námietky však dopĺňa nasledovné:

22. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania, podstatou odvolacej argumentácie otca boli predovšetkým procesné pochybenia súdu, ktorý mu mal nesprávnym procesným postupom znemožniť uskutočňovanie procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, namietajúc nezákonnosť, arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť rozsudku a potom tiež nedostatky v skutkových zisteniach súdu a jeho právnom posúdení veci.

23. Po preskúmaní veci však odvolací súd žiadne z vytýkaných nedostatkov nezistil.

24. Odvolateľ predovšetkým tvrdil, že znalecký posudok č. 40/2023 ( získaný v inom súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 11P/206/2022 o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému na čas po rozvode), ktorý súdu poslúžil ako nosný dôkaz na podporu ním zvoleného rozhodnutia, súd nezískal zákonným spôsobom, keďže matka navrhla súdu vykonanie znaleckého dokazovania bez toho, aby súd otvoril pojednávanie a ak sa pojednávanie neotvorilo, zákonný sudca potom nebol oprávnený po vyvolaní veci umožniť matke, resp. jej právnej zástupkyni navrhovať dôkazy, ale mal pojednávanie bez ďalšieho odročiť. Odvolací súd však uvedenú odvolaciu námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

25. Z obsahu rozvodového spisu vyplýva, že vo veci rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie vytýčil pojednávanie na deň 24.01.2023, na ktoré sa nedostavil otec, ktorý predchádzajúci deň doručil súdu žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu, že momentálne je bez právneho zastúpenia, čo spôsobuje, že oproti manželke nemá rovnakú šancu na obhajobu a keďže prípad je komplikovaný, otec nevyhnutne potrebuje primeraný čas na nájdenie nového zástupcu, ktorý potom potrebuje čas na prípravu, zároveň otec maloletého A., ktorý je zverený do otcovej starostlivosti, v označenom čase nemá komu dať do opatery. Zo zápisnice z predmetného pojednávania vyplýva, že súd zaprotokoloval prítomnosť matky, jej právnej zástupkyne a kolízneho opatrovníka, konštatoval neprítomnosť otca a oboznámil dôvody, pre ktoré žiadal o odročenie pojednávania. Právna zástupkyňa matky uviedla, že nesúhlasí s odročením pojednávania, nakoľko zo strany otca sa jedná len o úmyselné predlžovanie konania, keď od podania návrhu a od doručenia predvolania na pojednávanie mal dostatok času na prípravu. Navrhla, aby súd rozhodol o ustanovení znalca z odvetvia psychológia a psychiatria, ideálne znalecký ústav a aby sa skúmal duševný stav oboch rodičov a v rámci posudku z oblasti psychológie aj predpoklad rodičovskej kompetencie, kolízny opatrovník súhlasil. Na to súd vyhlásil uznesenie, ktorým pojednávanie odročil na neurčito s tým, že obaja rodičia oznámia v súdom určenej lehote otázky na znalca. Následne uznesením č.k. 11P/206/2022-123, právoplatným dňa 22.03.2023, súd ustanovil v konaní Ústav pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s.r.o. a nariadil znalecké dokazovanie, v ktorom znalcovi uložil zodpovedať otázky, na ktorých participovali tak matka ako aj otec. Otec vzniesol námietku zaujatosti voči znalcovi, ale súd uznesením zo dňa 06.04.2023 rozhodol, že Ústav pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s.r.o. nie je vylúčený zo súdneho konania sp. zn. 11P/206/2022.

26. Podľa za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov ( ods. 1). Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd ( ods. 2).

27. Podľa , súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.

28. Podľa Čl. 6 Základných princípov , súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.

29. Podľa , súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

30. Podľa , súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

31. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že tvrdenie otca o nezákonnosti získaného dôkazu ( predmetného znaleckého posudku ) z dôvodov, ktoré v odvolaní uvádza, nemajú žiadne opodstatnenie. Z nijakého ustanovenia zákona nevyplýva, že by účastníci mohli navrhovať dôkazy iba na pojendávaní, môžu tak robiť kedykoľvek v priebehu konania a to aj písomne, až dovtedy, kým súd neukončí dokazovanie. Konanie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu však navyše je nenávrhovým konaním, v ktorom ako vyplýva z ustanovení , je povinnosťou súdu zistiť skutočný stav veci a za tým účelom je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Odvolateľom vytýkaný postup súdu, ktorý akceptoval návrh právnej zástupkyne matky na vykonanie znaleckého dokazovania ( ak by aj bol vykonaný mimo otvoreného pojednávania), preto v žiadnom prípade nemohol mať za následok nezákonnosť získania dôkazu – znaleckého posudku, keďže je irelevantné, či návrh na vykonanie tohto dôkazu predložila matka v konaní písomne, alebo ústne pred súdom, alebo o vykonaní takéhoto dôkazu rozhodol súd aj bez návrhu. Keďže potom tento znalecký posudok podaný v konaní o rozvod manželstva je nepochybne relevantným dôkazom i v tomto konaní, správne postupoval súd prvej inštancie v predmetnej veci, pokiaľ tento dôkaz vykonal i v prejednávanej veci, pričom to urobil spôsobom ustanoveným zákonom ( zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 13.09.2024 vyplýva, že obsah znaleckého posudku bol riadne oboznámený na pojednávaní). Z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o uvedenú odvolaciu námietku, súd prvej inštancie nijako nepochybil a nedošlo k žiadnemu porušeniu práv otca maloletého.

32. Ďalej odvolateľ namietal, že súd náležite nevykonal dokazovanie a nezistil skutkový stav vo vzťahu k matke a jej zdravotnému stavu a s tým súvisiacej spôsobilosti matky na výkon rodičovských práv a povinností k maloletému, súd podľa neho pochybil, keď vychádzal výlučne z vyššie označeného znaleckého posudku, ktorý odporuje všetkým ostatným dôkazom. Otec navyše vytýka znaleckému posudku nielen nezákonnosť, ale i nesprávnosť tvrdiac, že pod vplyvom tohto znaleckého posudku sú diagnózy matky popierané, zľahčované a označované za prekonané, keď znalecký posudok reálne spravil z matky ako doživotného psychiatrického pacienta s viacerými diagnózami ( trvalými), zdravého človeka ( škodlivé užívanie ako dočasné, prekonané), pričom podľa neho základný omyl znaleckého , resp. protizákonnosť jeho posudku podľa názoru otca spočíva v tom, že jeho predmetom a úlohou nebolo spätné posudzovanie zdravotného stavu matky, ale zisťovanie jej súčasného zdravotného stavu.

33. Odvolací súd však názor otca nezdieľa. Je celkom nepochybné, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočne širokom rozsahu, ktorý zodpovedá závažnosti tejto otázky v kontexte zistených okolností prípadu a dostatočne preskúmal zdravotný stav matky ( i otca), čo vyplýva i z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 13.09.2024, ktorý obsahuje aj výpočet vykonaných dôkazov. Súd vychádzal teda nielen zo znaleckého posudku, ktorého závery otec v odvolaní spochybňuje, ale i z obsahu všetkých relevantných listinných dôkazov, i keď znalecký posudok č. 40/2023 bol jedným z hlavných dôkazov, na ktorom súd založil svoje rozhodnutie. Práve znalecký posudok predstavuje totiž významný dôkazný prostriedok v otázkach, kam odborné znalosti súdu nesiahajú a pokiaľ tento spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti, ako tomu bolo v uvedenom prípade, niet dôvodu, aby si súd bez relevantých dôvodov ( aké tu však nevyšli najavo) urobil ohľadom psychického zdravia účastníka konania iný záver než vyplýva z posudku na to špecializovaného odborníka. Uvedená skutočnosť však neznamená, že by súd v danom prípade nebol vzal do úvahy ostatné vykonané dôkazy, vrátane skorších lekárskych správ týkajúcich sa zdravotného stavu matky, ktoré potvrdzujú jej nadužívanie alkoholu v minulosti.

34. Pokiaľ otec potom v odvolaní namietal, že matka nespĺňa osobnostné a zdravotné predpoklady na vykonávanie osobnej starostlivosti o maloletého, toto zo súdom vykonaného dokazovania nevyplýva. Skutočnosť, že matka v minulosti preukázateľne trpela abúzom alkoholu, nemá aktuálne vplyv na spochybnenie jej rodičovských kompetencií. Absencia spôsobilosti starať sa o maloleté dieťa na strane matky nebola v konaní preukázaná, naopak, súdom ustanovený znalecký ústav v posudku uviedol, že obaja rodičia sú na to dostatočne kompetentní, dokonca práve na strane otca bolo znalcom konštatované menej vyzreté rodičovské správanie najmä vo vzťahu spolupráce s druhým rodičom a horším oddeľovaním svojich potrieb od potrieb dieťaťa.

35. Matkin zdravotný stav bol preskúmaný i súdnymi znalcami z odboru psychiatrie, ktorí u nej nezistili chronický alkoholizmus. V období 02-06/2022 bola u matky diagnostikovaná porucha psychiky a správania spôsobená užívaním alkoholu, ktorá bola hodnotená ako syndróm závislosti. Pri znaleckom posúdení a komplexnom zvážení klinickej symptomatiky, priebehu úzkostnej poruchy a tetánie, ale aj reakcie na liečbu a absencii dlhodobých zdravotných a sociálnych následkov závislosti, sú znalkyne toho názoru, že sa jednalo o škodlivé užívanie alkoholu. Od absolvovania protialkoholickej liečby vyšetrovaná abstinuje, čo preukazujú aj lekárske a laboratórne vyšetrenia. Odvolací súd pripomína, že znalkyne z odboru psychiatria vo svojich záveroch vychádzali nielen z osobných vyšetrení matky ale i z jej zdravotnej dokumentácie a podrobne vysvetlili dôvody, pre ktoré prijali svoje závery, a to práve v kontexte i skorších lekárskych správ a nálezov, spolu s objasnením dôvodov, pre ktoré sa tieto závery od nich čiastočne odchyľujú. Preto ani neobstojí odvolací argument otca, že by mal súd pochybiť tým, že zamietol návrh otca na výsluch znalca ( požadovaný otcom z dôvodu existencie množstva pochybností a rozporov medzi predmetným znaleckým posudkom a ostatnými dôkazmi). Aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo vykonávanie takéhoto ďalšieho dôkazu nehospodárnym. Tvrdenia odvolateľa, že súd nevzal do úvahy skoršie lekárske správy a neposúdil ostatné významné súvislosti sú nepodložené, naopak, súd práve prostredníctvom znaleckého , teda na to zriadeného špecializovaného vedeckého a odborného pracoviska disponujúceho hlbokými vedomosťami v špecializovaných odboroch

- tu psychológie a psychiatrie, podrobne preskúmal a vyhodnotil zdravotný stav matky zo všetkých významných hľadísk a z vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že u matky nie sú prítomné žiadne patológie, ktoré by ju zo starostlivosti o syna mali vylučovať.

36. Skutočnosť, že v minulosti matka mala výrazné problémy s alkoholom ju nemôže v súčasnosti bez ďalšieho vylúčiť z jej úlohy aktívneho rodiča, keď táto dlhodobo abstinuje a psychologické ani psychiatrické vyšetrenia znalcov nezistili u nej aktívnu závislosť od alkoholu ani zmeny osobnosti, ktoré by svedčili pre depriváciu či degradáciu osobnosti v dôsledku dlhodobého konzumu alkoholu, ani u nej neboli zistené riziká ohrozenia života maloletého a napokon ani neboli súdom zistené počas konania žiadne nedostatky v starostlivosti o dieťa, ktorú matka aj aktuálne vykonáva.

37. Vychádzajúc z uvedeného a reagujúc na odvolaciu argumentáciu otca je treba uzavrieť, že odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť napadnuté rozhodnutie, pričom v danom prípade aj podľa názoru odvolacieho súdu výsledky vykonaného dokazovania opodstatňujú prijatie záveru, že zverenie maloletého A. do striedavej osobnej starostlivosti predstavuje vhodný model osobnej starostlivosti a zodpovedá najlepšiemu záujmu maloletého dieťaťa, ktoré má vybudované silné citové väzby k obom svojim rodičom, zároveň bola preukázaná osobnostná i zdravotná spôsobilosť oboch rodičov, ktorí na výchovu syna disponujú dostatočnými rodičovskými kompetenciami i vhodnými bytovými podmienkami a obaja rodičia aj majú záujem starať sa o maloleté dieťa. Rozhodnutím súdu tak tiež nepochybne bude rešpektované i právo maloletého A. na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a jeho právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, ktorých má rovnako rád. Ako tiež správne zdôvodnil i súd prvej inštancie, bydliská rodičov sú navyše neďaleko od seba, a i toto poskytuje vhodný priestor pre realizovanie striedavej osobnej starostlivosti, ktorá maloletého nezaťaží a umožní mu profitovať z výchovy a prítomnosti oboch jeho rodičov.

38. Podľa názoru odvolacieho súdu niet žiadneho dôvodu považovať rozhodnutie prvoinštančného súdu za arbitrárne, nepreskúmateľné či prekvapivé ako tvrdí odvolateľ. Z napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, z akých dôkazov súd vychádzal, čo nimi zistil, aké závery z dôkazov vyvodil a na čo pri rozhodovaní prihliadal, pričom jeho úvahy sú konkrétne, zrozumiteľné a dostatočne presvedčivé. Súd sa náležite riadil zákonom stanovenými kritériami, prihliadol na všetky rozhodujúce skutočnosti a posúdil vec zo všetkých významných hľadísk, predovšetkým z hľadiska najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa v tom najširšom zmysle a berúc do úvahy i nezastupiteľnú úlohu matky i otca v živote dieťaťa. Odvolací súd nezistil procesné pochybenia, ktorými by mal byť otec na jeho právach účastníka konania dotknutý.

39. Pokiaľ ide o výrok, ktorým súd oprávnil oboch rodičov maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, vyhodnotil odvolací súd i v tejto časti odvolanie ako nedôvodné, nakoľko súd matku nemal dôvod vylúčiť ani z uvedených práv, keď na to nezistil žiadne relevantné dôvody, odhliadnuc od skutočnosti, že vo vzťahu k uvedeným právam otec nie je predmetným rozhodnutím súdu nijako ukrátený vzhľadom na to, že úplne rovnaké práva boli priznané obom rodičom maloletého.

40. Za rovnako správny považoval napokon odvolací súd i výrok o výživnom, ktorý vychádzal zo zistenia, že životná úroveň rodičov je približne rovnaká a preto počas trvania striedavej osobnej starostlivosti nebol dôvod na určenie vyživovacej povinnosti niektorému z nich. Keďže otec v odvolaní neuviedol vo vzťahu k výroku o výživnom žiadnu takú odvolaciu argumentáciu, s ktorou by sa musel odvolací súd osobitne vysporiadať a ani súd nezistil pochybenia týkajúce sa tohto rozhodnutia, preto i v tejto časti vyhodnotil odvolanie ako nedôvodné.

41. Záverom sa žiada uviesť, že ďalšie argumenty odvolateľa už odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, keď i podľa konštantnej judikatúry tak národných ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov.

42. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu z dôvodu vecnej správnosti podľa , ods. 2 potvrdil.

43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a .

44. Senát odvolacieho súdu rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučný poriadok. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).

Podľa štvrtej časti ( až 391) sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( ). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu ( ). Podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých upravuje vyhl. MS SR č.