Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22Co-26-2025.pdf
PDF · 86.64 KB
Case nature
Subarea
22Co/26/2025
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Marianny Hirkovej a JUDr. Jany Jančíkovej v spore žalobkyne: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX C., zastúpenej JUDr. Martinom Kirňákom, advokátom, so sídlom Vajanského 43, 080 01 Prešov proti žalovaným: 1./ D. E., neznámy vlastník, zastúpenému Slovenským pozemkovým fondom so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, za účasti intervenienta na strane žalovaného F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X, XXX XX I., zastúpeného JUDr. Tomášom Štefkom, advokátom so sídlom Alžbetina 41, 040 01 Košice, 2./ F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX C., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 16C/50/2022-323 zo dňa 27.05.2025, takto jednohlasne
r o z h o d o l :
Zrušuje uznesenie vo výroku II. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) napadnutým uznesením rozhodol takto cit: ,,I. Konanie zastavuje. II. Žalovaný a intervenient na strane žalovaného m á vo vzťahu k žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške bude rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto uznesenia.“
2. V odôvodnení súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť, konanie s poukazom na § 145 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte ako ,,CSP“) zastavil. Nárok na náhradu trov konania posúdil súd prvej inštancie tak, že v zmysle § 256 ods. 1 CSP ho má žalovaný a intervenient na strane žalovaného, keďže nezistil žiadny dôvod pre použitie ustanovenia § 257 CSP. Na základe uvedeného priznal žalovanému a intervenientovi žalovaného voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia.
3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v rozsahu výroku II. podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Namietala zmätočnosť uznesenia súdu prvej inštancie, keďže v spore vystupujú žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade, avšak súd v uznesení použil pojem „žalovaný a intervenient“ Z uznesenia súdu teda nie je zrejmé, ktorý zo žalovaných má mať nárok na náhradu trov konania. Žalobkyňa sa nestotožnila s konštatovaním súdu prvej inštancie v bode 12. odôvodnenia napadnutého uznesenia, že nezistil žiaden dôvod pre použitie ustanovenia § 257 CSP. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že v tomto konaní sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, kde ako žalovaných označila podielových spoluvlastníkov zapísaných pred podaním žaloby na Liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. C., a to D. E. (ako neznámeho vlastníka zastúpeného Slovenským
pozemkovým fondom, ďalej v texte aj ako ,,SPF“) a Obec C. (neskôr F. A.). Už v samotnej žalobe žalobkyňa uviedla, že požiadala SPF o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, avšak tento jej listom zo dňa 11.02.2022 oznámil, že bol listom doručeným dňa 19.02.2021 oslovený p. F. G. so žiadosťou o zdržanie sa disponovania s predmetnou nehnuteľnosťou z dôvodu uplatnenia si vlastníckeho práva k podielu D. E.. Žalobkyňa následne čakala 4 mesiace, či F. G. podá žalobu na príslušný súd, a keďže tak neučinil, rozhodla sa podať žalobu, a to dňa 28.06.2022. Odvolateľka ďalej poukazovala na skutočnosť, že podaním doručeným súdu dňa 25.02.2023 bol súdu predložený návrh na vstup F. G. ako intervenienta do konania z dôvodu, že podal návrh na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX, k.ú. C. vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu neznámeho spoluvlastníka označeného ako žalovaný v 1. rade. Súd následne uznesením zo dňa 20.04.2023 rozhodol o pripustení vstupu intervenienta a zároveň o prerušení konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde v Prešove, sp.zn. 19Vyd/1/2023. Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 19Vyd 1/2023-76 zo dňa 15.03.2024 bol návrh navrhovateľa F. G. na vydanie o potvrdení vydržania zamietnutý. Uviedla, že písomným podaním zo dňa 18.10.2024 intervenient F. G. žiadal o v poradí druhé prerušenie konania, keďže na Okresnom súde v Prešove pod sp.zn. 8C/58/2024 podal žalobu o určenie, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi D. J.. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 21.01.2025 súd prerušil konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde v Prešove pod sp.zn. 8C/58/2024. Výsledok tohto konania jej nie je známy, ale vzhľadom na podanie novej žaloby dňa 08.05.2025 žalobkyňa dedukuje, že bola neúspešná. Písomným podaním zo dňa 08.05.2025 intervenient v poradí po tretíkrát požiadal o prerušenie konania z dôvodu, že dňa 08.05.2025 podal na Okresnom súde žalobu o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi D. J. a po poručiteľke K. J.. Podľa žalobkyne keďže vo veci bolo dňa 10.04.2025 vytýčené pojednávanie na deň 28.05.2025, žalobkyňa z dôvodu hospodárnosti, nakoľko predpokladala opätovné prerušenie konania, dospela k záveru, že je nehospodárne „držať“ na súde spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, okrem iného aj z dôvodu, že žalobkyňa nerozporuje vlastnícke právo intervenienta, ktoré by dokonca, v prípade jeho úspechu aj privítala, a to z dôvodu naplnenia ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý predpokladá v prvom rade dohodu podielových spoluvlastníkov, a teda v tomto prípade, by nemusel súd vyporiadavať podielové spoluvlastníctvo meritórne rozhodnutím. Na podporu svojich tvrdení žalobkyňa poukázala na nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 05. apríla 2022, sp.zn. IV. ÚS 404/22. Žalobkyňa argumentovala, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie je typickým sporovým konaním, kde jedna strana vyhrá a druhá strana prehrá, a teda pri rozhodovaní o náhrade trov konania nie je možné vychádzať zo zásady procesného úspechu vo veci, nakoľko účastníci tohto konania nemôžu ovplyvniť jeho výsledok. Súd nie je viazaný ich návrhmi, právna norma mu umožňuje rozhodnúť na základe vlastnej úvahy v medziach tejto právnej normy. Výnimkou sú prípady, v ktorých sa jeden z podielových spoluvlastníkov nezaujíma o vyriešenie veci, robí obštrukcie alebo ide o šikanózny výkon práva. Žalobkyňa je preto toho názoru, že v tomto prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP vzhľadom na povahu konania, správanie sa žalobcu a nakoniec aj na správanie sa intervenienta. Žalobkyňa si chce jednoducho počkať na výsledok konania, v ktorom sa intervenient domáha vlastníckeho práva a následne sa s ním pokúsi dohodnúť na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva dohodou, ktorú vopred nevie vylúčiť a ktorú preferuje. Bolo by z pohľadu žalobkyne nespravodlivé, aby znášala trovy konania iba preto, že intervenient sa od 19.02.2021 nedomohol svojho potencionálneho vlastníckeho práva a žalobkyňa v snahe nedržať na súde niekoľko rokov konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (treba predpokladať dĺžku súdneho konania a taktiež prípadného následného dedičského konania) zobrala svoju žalobu späť. Na základe vyššie uvedeného žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. zmenil tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní vzhľadom na včas podané odvolanie žalobkyne preskúmal uznesenie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP a dospel k záveru, že je potrebné uznesenie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmať vecnú správnosť výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie o priznaní nároku žalovanému a intervenientovi na náhradu trov konania voči žalobkyni podľa § 256 ods. 1 CSP, s konštatovaním, že žalobkyňa vzala v celom rozsahu žalobu späť bez uvedenia dôvodu, čím z procesného hľadiska zapríčinila zastavenie konania svojim konaním. Súd prvej inštancie konštatoval, že nezistil dôvod hodný osobitného zreteľa na aplikáciu ust. § 257 CSP.
6. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie II. výrokom uznesenia zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania voči žalovanému a intervenientovi, pričom nešpecifikoval, ktorému zo žalovaných priznáva nárok na náhradu trov konania, keďže na žalovanej strane vystupujú žalovaný v 1. rade ako aj žalovaný v 2. rade. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uvádza tiež len žalovaného bez bližšej špecifikácie. V tomto smere považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku trovách za zmätočné a nevykonateľné.
7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
9. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP je súd povinný vždy skúmať, či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Pri zodpovedaní otázky, ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, je potrebné vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal (podľa petitu) a dôvodom späťvzatia žaloby. Ak bolo dôvodom späťvzatia žaloby podanej dôvodne, správanie žalovaného v súlade so žalobnou požiadavkou žalobcu, je nevyhnutným dospieť k záveru, že žalovaný zastavenie konania zavinil. Pri riešení otázky, či strana zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, sa vychádza výlučne z procesného hľadiska, keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva a zo zreteľom na procesný výsledok. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie.
10. Jediným zákonným postupom ako procesne úspešnej strane, resp. strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, nepriznať náhradu trov konania, je ex offo skúmanie existencie podmienok v zmysle ust. § 257 CSP, t.j. dôvodov hodných osobitného zreteľa.
11. Odvolací súd zástava názor, že súdu priamo zo zákona vyplýva povinnosť pri rozhodovaní o náhrade trov konania skúmať i (ne)existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. V žiadnom spore sa strana sporu nemôže spoliehať na to, že zmierňujúce ustanovenie § 257 CSP sa jej nedotkne.
12. Zákon v ustanovení § 257 stanovuje dve základné podmienky, z ktorých by mal súd vychádzať, ak chce uvedené moderačné právo využiť. Musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a musí ísť o výnimočné okolnosti. Výklad týchto podmienok ponecháva zákon na súdnej praxi. Je preto vecou vždy konkrétneho prípadu, či dôjde k takým okolnostiam, ktoré budú podkladom na rozhodnutie súdu o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania. Súdna prax zdôraznila aj to, že pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 257 CSP treba prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých strán sporu, a treba vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany sporu. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán sporu v priebehu konania a pod.
13. Žalobkyňa v odvolaní tvrdí, že existuje dôvod hodný osobitného zreteľa spočívajúci v predmete sporu a v správaní sa žalobkyne a intervenienta v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa argumentuje, že chce vyčkať na výsledok konania, v ktorom sa intervenient domáha vlastníckeho práva a následne sa s ním pokúsi dohodnúť na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva dohodou, ktorú vopred nevie vylúčiť a ktorú preferuje. Považuje preto so svojho pohľadu za nespravodlivé, aby znášala trovy konania iba preto, že intervenient sa od 19.02.2021 nedomohol
svojho potencionálneho vlastníckeho práva a žalobkyňa v snahe „nedržať“ na súde niekoľko rokov konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, zobrala svoju žalobu späť.
14. Odvolací súd uvádza, že v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa premieta tzv. Iudicium duplex (žalobu môže podať ktorákoľvek strana a obe strany sú vzájomne v postavení zodpovedajúcom procesnej pozícii žalobcu aj žalovaného súčasne bez ohľadu na to, kto žalobu podal). Takzvaný „spor“ o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva môže byť zahájený na základe žaloby ktoréhokoľvek spoluvlastníka, ktorý sa cíti byť v spoluvlastníctve nespokojný a nechce v ňom zotrvať. Miera úspešnosti strán sporu v konaní o vyporiadanie spoluvlastníctva je preto z majetkového hľadiska porovnateľná, pretože v tomto konaní objektívne niet „víťaza“ ani „porazeného“. Rozhodnutie súdu, alebo dohoda strán sporu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, sleduje záujem všetkých strán sporu.
15. Odvolací súd konštatuje že z hľadiska existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP je významnou skutočnosťou aj charakter sporu a podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu a okolnosti, ktoré žalobcu uviedli k uplatneniu nároku (práva) na súde.
16. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s uvedenými skutočnosťami ako s potenciálnymi dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, ktoré zakladajú aplikáciu ust. § 257 CSP a ani s ďalšími prípadnými dôvodmi jeho aplikácie. V odôvodnení súd prvej inštancie konštatoval len všeobecne, že nezistil žiaden dôvod pre použitie ustanovenia § 257 CSP.
17. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie, sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.
18. Keďže nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. o trovách konania postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
19. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne rozhodnúť o trovách konania vo vzťahu ku všetkým stranám sporu s tým, že posúdi, či v tejto veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú aplikáciu ust. § 257 CSP zohľadňujúc tvrdenia žalobkyne o dôvodoch hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v predmete sporu a v správaní sa žalobkyne a intervenienta v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Súd prvej inštancie svoje závery odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé.
20. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).