Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoP-92-2025.pdf
PDF · 90.5 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/92/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kristíny Srnkovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., narodený XX.XX.XXXX a C. B., narodená XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 9, Komárno, deti rodičov - matky: D. E., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G., v konaní zastúpená spoločnosťou: Senior Consultants – Braxator s. r. o., so sídlom Zámocká 30, Bratislava – Staré Mesto, a otca: D. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/X, G., v konaní zastúpený: Mgr. Patrik Gaal, advokát so sídlom Alžbetínske nám. 1203, Dunajská Streda, v konaní o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, o náhrade trov konania štátu, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 18P/110/2022-1110 zo dňa 28.04.2025, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ukladajúcej matke povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Komárno č. I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu 321,21 Eur titulom refundácie znalečného s VS: XXX XXX XXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia p o t v r d z u j e.
o d ô v o d n e n i e :
1. Uznesením zo dňa 28.04.2025 súd prvej inštancie uložil otcovi maloletých detí povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Komárno č. I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu 321,20 Eur titulom refundácie znalečného s VS: XXX XXX XXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Matke maloletých detí súd uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Komárno č. I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu 321,21 Eur titulom refundácie znalečného s VS: XXX XXX XXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou čl. 3 ods. 1, 2, § 55, § 57 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a § 251 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
3. Uviedol, že na Okresnom súde Komárno prebiehalo konanie o návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a v priebehu konania požiadali rodičia maloletých detí o nariadenie znaleckého dokazovania v odbore detská psychológia. Súd uznesením č. k. 18P/110/2022-615 zo dňa 16.01.2024 nariadil vo veci znalecké dokazovanie a ustanovil za znalkyňu PhDr. Dominiku Vaškovič, ktorá dňa 14.03.2024 doručila súdu znalecký posudok spolu s vyúčtovaním odmeny vo výške 570,56 Eur a následne dňa 23.09.2024 vyúčtovanie odmeny za podanie znaleckého posudku na hlavnom pojednávaní vo výške 71,85 Eur. Súd rozsudkom č. k. 18P/110/2022 – 1092 zo dňa 22.01.2025 rozhodol vo veci samej, pričom o náhrade trov konania štátu doposiaľ nerozhodol. Okresný súd Komárno uznesením č. k. 18P/110/2022-1100 zo dňa 25.02.2025 priznal odmenu znalkyni v celkovej výške 642,41 Eur. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.04.2025.
4. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 15CoP/138/2024 - 972 zo dňa 28.03.2025, v ktorom súd uviedol, že v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku je povinnosť platiť trovy konania založená na záujmovej zásade. Znamená to, že priebežne počas celého konania si každý účastník sám zo svojho platí všetky trovy konania, ktoré vznikajú osobne jemu, alebo jeho zástupcovi. Trovami v tomto prípade rozumieme to, čo spadá pod dikciu ustanovenia § 251 CSP, ako aj § 47 a § 48 CMP. Trovy dôkazu začleňujeme medzi trovy konania v súlade s ustanovením § 251 CSP. Najčastejšími trovami dôkazov sú svedočné (§ 258 ods. 1 CSP), znalečné (§ 253 ods. 2, § 260 CSP) a náhrada účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov tretej osoby, ktorej súd uložil pri dokazovaní nejakú povinnosť, najmä aby predložila listinu (§ 259 CSP). Trovy, ktoré sa spájajú s vykonaním dôkazného prostriedku platí v súlade s ustanovením § 49 ods. 1 CMP ten, komu v konaní vznikajú. Výnimku predstavujú len trovy, ktoré v súlade s daným ustanovením platí štát. Štát platí odmenu notára a jeho hotové výdavky pri likvidácii dedičstva v rozsahu, v akom výťažok z likvidácie nepostačuje na úhradu odmeny notára a jeho hotových výdavkov, v prípade predĺženého dedičstva, v prípade, že dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť (§ 50 ods. 3 a 4 CMP), tlmočné spojené s právom účastníka konať vo svojej materčine (§ 155 ods. 3 CSP), trovy dôkazov v konaní o spôsobilosti na právne úkony (§ 251 ods. 1 CMP) a trovy dôkazov v konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení (§ 271 CMP). Od vyššie uvedených prípadov musíme odlíšiť situácie, keď trovy konania síce platí štát, avšak v rozsahu ustanovenia § 57 CMP môže žiadať o ich náhradu. Môže ísť napríklad o situácie, keď bolo nariadené znalecké dokazovanie vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa, avšak ani jeden z účastníkov nezložil preddavok na trovy tohto dôkazu. Predtým ako dôjde k vykonaniu dôkazného prostriedku, môže súd uložiť účastníkovi, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, pričom ide o fakultatívnu možnosť súdu. Ak teda bolo nariadené znalecké dokazovanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, avšak ani jeden z účastníkov nezložil preddavok na trovy tohto dôkazu, súd môže rozhodnúť, že účastníkov zaviaže na náhradu trov konania, ktoré vznikli štátu a ktoré neboli kryté preddavkom. Z hľadiska dokazovania v prípadoch, kde sa uplatňuje podľa Civilného mimosporového poriadku vyšetrovacia zásada, nie je podmienkou vykonania dôkazu samotné zloženie preddavku. Súd môže potom rozhodnúť, ktorého z účastníkov zaviaže na náhradu trov konania, ktoré vznikli štátu.
5. Súd prvej inštancie konštatoval, že odmena znalca, t. j. náhrada trov konania štátu, predstavuje sumu 642,41 Eur, ktorú pomerne rozdelil medzi rodičov maloletých detí tak, že otec maloletých detí je povinný zaplatiť 341,20 Eur a matka maloletých detí je povinná zaplatiť 341,21 Eur na účet Okresného súdu Komárno. Nakoľko sumu 642,41 Eur nebolo možné rozdeliť na dve presné sumy, súd uložil povinnosť matke zaplatiť sumu o jeden eurocent vyššiu než otcovi. Poukazujúc na princíp spravodlivosti uložil rodičom povinnosť nahradiť trovy štátu vzniknuté v dôsledku znaleckého dokazovania.
6. Uznesenie v časti ukladajúcej jej povinnosť refundácie znalečného napadla riadnym a včasným odvolaním matka z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie a pre rozpor s dobrými mravmi. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že žiadala o znalecké dokazovanie znalcom v odbore detská psychológia považovala za zavádzajúce, pretože o znalecké dokazovanie žiadal opakovane otec maloletých detí a ona s ním súhlasila iba telefonicky v rozhovore s kolíznym opatrovníkom a samotné znalecké dokazovanie nariadil súd. Poukázala na to, že otec maloletých detí nesúhlasil s výsledkom znaleckého posudku a jeho advokát ho spochybnil a napadol. Bola toho názoru, že celé konanie otca maloletých detí a jeho advokáta bolo namierené voči nej, rovnako ako obvinenie a trestné oznámenie, s cieľom zdiskreditovať ju. Uviedla, že syn je dlhodobo ŤZP a starostlivosť o neho je náročná a finančne nákladná. Celodenná starostlivosť o syna jej znemožňuje si nájsť prácu. Ako matka samoživiteľka sa stará aj o maloletú dcéru, ktorej sa pod vplyvom dlhodobej traumy zhoršil zdravotný stav. Žiadala o urýchlené prešetrenie prípadu a nápravu rozhodnutia.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 7 ods. 1 CMP, § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 357 písm. m) CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce, bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 57 v spojení s § 65 a § 66 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, v dôsledku čoho bolo potrebné uznesenie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP).
8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý o náhrade trov štátu rozhodol tak, že rodičom maloletých detí uložil povinnosť nahradiť
štátu vzniknuté trovy konania, a to vo výške 321,20 Eur otcovi a vo výške 321,21 Eur matke, nakoľko sumu 642,41 Eur nebolo možné rozdeliť na dve presné sumy.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, obsahu matkinho odvolania, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie v rozhodnutí o náhrade trov štátu dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie správne a dostatočne logicky zdôvodnené. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a s právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pričom ani s prihliadnutím na odvolaciu argumentáciu matky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť. K odvolacím námietkam matky uvádza nasledovné:
12. O trovách štátu rozhoduje v zmysle ust. § 57 CMP súd aj bez návrhu. V niektorých prípadoch platí štát trovy zo svojich prostriedkov bez nároku na ich náhradu, ako napr. tlmočné a o týchto nie je potrebné osobitne rozhodovať, keďže ich znáša štát. V preskúmavanej veci však o takýto prípad nešlo, keďže trovy znalečného v predmetnom konaní nie sú trovami, ktoré v zmysle zákona má znášať štát, preto, ak ich súd aj zaplatil, má nárok na ich náhradu.
13. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie uznesením pribral do konania znalkyňu z odboru psychológia, odvetvia poradenská psychológia z dôvodu, že rozhodnutie súdu záviselo od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti. Po podaní znaleckého posudku a po výsluchu znalkyne na pojednávaní súd prvej inštancie rozhodol o priznaní znalečného znalkyni vo výške 642,41 Eur, ktorá bude vyplatená zo štátnych prostriedkov, nakoľko rodičia maloletých detí neboli zaviazaní na úhradu preddavku na znalečné.
14. Odvolací súd nemohol dať za pravdu odvolateľke, že by znalecké dokazovanie bolo nariadené len na základe opätovných návrhov otca maloletých detí. Je nepochybné, že znalecké dokazovanie bolo nariadené v záujme spoločných maloletých detí za účelom dosiahnutia takého rozhodnutia v opatrovníckej veci, ktoré by čo najlepšie reflektovalo potreby maloletých detí, keďže rodičia neboli schopní sa v záujme svojich detí dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči nim z dôvodu mimoriadne konfliktného, hlboko narušeného, zdeformované a majetkovými spormi poznačeného vzťahu, ktorý sa prejavoval aj v ich rozporných tvrdeniach, pričom sa obaja domáhali zverenia maloletých detí do svojej starostlivosti.
15. V danom prípade ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti podľa § 111 CMP, čo je mimosporové konanie. Hoci medzi účastníkmi mimosporových konaní nie je charakteristický spor o právo, nie je celkom vylúčené, že medzi nimi nemôžu vniknúť rozpory ohľadne predmetu konania. Ide však o konania svojou povahou osobité, v ktorých súdy realizujú verejnú moc pri poskytovaní právnej ochrany, a to z úradnej povinnosti s cieľom ochrany práva účastníkov pri súčasnom presadzovaní verejného záujmu. V takomto mimosporovom konaní, kde nie je možné vždy hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov konania, má štát právo na náhradu trov konania vždy proti každému z účastníkov v rovnakom rozsahu a podľa § 57 CMP súd o nich rozhoduje aj bez návrhu. Vzhľadom na povahu a predmet konania v prejednávanej veci bolo znalecké dokazovanie jednoznačne nariadené v záujme spoločných detí oboch rodičov a je teda namieste, aby sa obaja rodičia podieľali na vzniknutých trovách rovným dielom, resp. matka o jeden eurocent navyše, nakoľko sumu 642,41 Eur nebolo možné rozdeliť na dve presné polovice.
16. Vzhľadom k zisteným osobným a majetkovým pomerom oboch rodičov (ani jeden z nich nie je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, či členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi), správne súd prvej inštancie rozhodol, keď nielen otcovi, ale aj matke uložil povinnosť nahradiť trovy štátu tak, ako to uviedol vo výroku svojho rozhodnutia. Osobné a majetkové pomery matky úhradu takejto
sumy vo výške 321,21 Eur dovoľujú a neboli u nej zistené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov (poberá opatrovateľský príspevok vo výške 715,50 Eur, prídavky na dve maloleté deti vo výške 120,- Eur, príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov vo výške 71,19 Eur, výživné od otca na maloleté deti vo výške 500,- Eur a príjem si zabezpečuje aj prácami na dohodu), keď aj vzhľadom na ňou vyčíslené výdavky len na maloleté deti (A. v sume 705,16 Eur a C. 675,16 Eur), bez započítania ďalších výdavkov na domácnosť a jej osobných výdavkov je zrejmé, že je v možnostiach matky participovať svojím dielom na náhrade trov konania štátu. Vzhľadom na charakter mimosporového konania, je potrebné trovy dokazovania, ktoré platil štát, považovať za spoločné trovy účastníkov konania, ktoré majú platiť podľa pomeru účastníctva na veci a v konaní.
17. Na základe vyššie uvedeného, vyhodnotiac odvolacie námietky matky ako nedôvodné, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ukladajúcej matke povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Komárno č. I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu 321,21 Eur titulom refundácie znalečného s VS: XXX XXX XXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia za použitia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).