Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)Uznesenie_14CoP-134-2025.pdf
PDF · 151.22 KB
Case nature
Subarea
14CoP/134/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kristíny Srnkovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: C. D. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, B. - F., v konaní zastúpená spoločnosťou: Jóža a partneri, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 7, Nitra, IČO: 53 815 963, a otca: G. H., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. F., toho času bytom D. X, B., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č. k. 26P/90/2025-46 zo dňa 08.07.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením zo dňa 08.07.2025 súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (I. výrok) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (II. výrok).
2. Rozhodol tak o návrhu matky, ktorým sa domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by uložil otcovi maloletej, aby sa nepribližoval k maloletej na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v konaniach pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní a prípadne orgánmi prejednávajúcimi priestupky. Zároveň sa domáhala, aby súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 2 ods. 1, § 360 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. h), § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 vety prvej zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ust. § 28 ods. 2, § 36 ods. 1 vety prvej, druhej, štvrtej zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), článku 24 Charty základných práv Európskej únie, článku 41 ods. 4 vety prvej zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava Slovenskej republiky“) a článkami 3 ods. 1, 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.
4. Uviedol, že rozsudkom vtedajšieho Okresného súdu Bratislava V č. k. B5-61P/6/2022-82 zo dňa 06.04.2025 (správne malo byť uvedené 06.04.2022) súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať a spravovať majetok maloletej boli oprávnení obaja rodičia. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou vo výške
150,- Eur mesačne vždy vopred do 15-teho dňa v každom kalendárnom mesiaci k rukám matky počnúc od januára 2022, dlh na zročnom výživnom za obdobie mesiacov január – marec 2022 v celkovej výške 210,- Eur sa otec zaviazal zaplatiť v 3 splátkach po 70,- Eur splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom apríl 2022 k rukám matky. Otec bol oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v sobotu od 15:00 hod. do 17:00 hod. v prítomnosti matky s tým, že styk sa v určenom čase začne v mieste bydliska matky, kde sa v určenom čase aj ukončí. Rozsudkom Mestského súdu Bratislava II č. k. 17P/79/2024-71 zo dňa 23.10.2024 bolo rozhodnuté tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v sobotu od 09:00 hod. do 18:00 hod., každý nepárny týždeň v nedeľu od 09:00 hod. do 18:00 hod. a každú stredu od 16:30 hod. do 19:00 hod. s tým, že matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a otec si maloletú prevezme v dňoch, kedy je táto v predškolskom zariadení v tomto predškolskom zariadení, v prípade, že bude navštevovať následne školské zariadenie, tak v tomto školskom zariadení, inak si otec maloletú prevezme v mieste bydliska matky, ktorej ju v mieste jej bydliska vždy po ukončení styku aj odovzdá (I. výrok). Otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 220,- Eur mesačne vždy k 15-temu dňu v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 01.09.2024. Otcovi bola uložená povinnosť uhradiť zročné výživné za obdobie od 01.09.2024 do 31.10.2024 v sume 140,- Eur k rukám matky do 3 dní od doručenia rozsudku (II. výrok). V časti o uloženie informačnej povinnosti matke súd návrh otca zamietol (III. výrok). Týmto rozsudkom súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 61P/6/2022-82 zo dňa 06.04.2022 v časti úpravy styku otca s maloletou a v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti otca (IV. výrok). Súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (V. výrok). Konanie nebolo doposiaľ právoplatne skončené, pretože matka podala proti výroku I. tohto rozsudku odvolanie.
5. Súd prvej inštancie vecne zdôvodnil svoje rozhodnutie tým, že po oboznámení sa s návrhom matky, s obsahom priložených listín, zisteniami z predchádzajúcej rozhodovacej činnosti súdu a s poukazom na zákonné ustanovenia bolo dôvodné návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Prijal záver, že zo strany matky nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletej formou neodkladného opatrenia a zo strany súdu nebolo zistené ani žiadne potenciálne ohrozenie, ktoré by si nariadenie neodkladného opatrenia na úkor vykonaného dokazovania vyžadovalo, nakoľko súd mal už v tomto štádiu konania nesporne zistené, že nie je dôvodná obava z toho, že by stabilita a bezpečie prostredia, v ktorom žije maloletá bola stretávaním sa s otcom ohrozená alebo by jej hrozilo ohrozenie, či stretávaním sa s otcom by bol ohrozený jej osobnostný a emocionálny vývin. Uviedol, že matka vo svojom návrhu osvedčila prítomnosť konfliktu medzi ňou a otcom, ktorý je súdu známy z jeho predchádzajúcej činnosti. Konštatoval, že pozývanie svedkov na styk otca s maloletou, ktoré predstavuje jedno z preventívnych opatrení matky rozhodne nezlepšuje situáciu v rodine a len umocňuje tento konflikt. Matka nijakým spôsobom neosvedčila, že by otec mal nevhodné správanie, či nevhodné návrhy smerom ku nej alebo k maloletej, pričom uvedené skutočnosti súd vyhodnotil ako tvrdenia matky. Z návrhu matky a z priložených podaní týkajúcich sa trestných oznámení súd prvej inštancie ustálil, že hladenie nohy maloletej, či chytenie za chrbát pri usádzaní na krk sú bežné spôsoby fyzického kontaktu s rodičom. V súvislosti s usadením na kolená do blízkosti pohlavného údu k usadenému maloletému dieťaťu súd konštatoval, že vo všeobecnosti každý usadený na kolenách je v blízkosti vonkajších pohlavných orgánov, či už mužských, ale aj ženských, je to dané anatómiou ľudského tela samotným sedením na kolenách. Tvrdené skutočnosti matkou prvoinštančný súd teda vyhodnotil ako základný fyzický kontakt rodiča s dieťaťom. Z konania vedeného pod sp. zn. 17P/79/2024 mal súd prvej inštancie za osvedčené, že otec má úprimný záujem o stretávanie sa s maloletou a o rozšírenie tohto styku, taktiež že vedie riadny život - zaobstaral si prácu, z ktorej má pravidelný príjem, riadne si plní vyživovaciu povinnosť, oženil sa a založil si novú rodinu. Podľa názoru súdu by nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP bolo v príkrom rozpore so záujmami maloletej. Z doterajšej činnosti prvoinštančný súd nezistil, že by sa otec dopustil nevhodného správania k maloletej, naopak konflikt existuje najmä medzi matkou a otcom. Vyjadril súhlas s matkou jedine v tom bode, že hádky medzi rodičmi, pri ktorých je maloletá prítomná, či incidenty so svedkami a privolanie policajných hliadok pri styku otca s maloletou sú v rozpore s jej záujmami, preto apeloval na matku, aby priebeh styku otca s maloletou nenarušovala a poskytla pri styku potrebnú súčinnosť tým, že maloletú na styk pripraví materiálne a/alebo aj psychicky. Súd prvej inštancie nezistil také ohrozenie záujmov maloletej, ktoré by si vyžadovalo nariadenie neodkladného opatrenia. Styk otca s maloletou prebieha v dvojtýždenných intervaloch a za prítomnosti matky, a to v zmysle právoplatného rozsudku vtedajšieho Okresného súdu Bratislava V. Nakoľko proti
rozsudku vo veci samej bolo podané odvolanie a spis bol predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie, súd prvej inštancie nepokračoval vo veci konaním začatým ex offo.
6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla riadnym a včasným odvolaním matka, v ktorom uviedla, že súd prvej inštancie pri posudzovaní návrhu na neodkladné opatrenie uprednostnil ,,formálne“ rodičovské právo otca pred skutkovým stavom a záujmom maloletej, a to bez náležitého vyhodnotenia dôkazov a tvrdení, ktoré predložila. Poukázala na skutočnosť, že od roku 2021 sa otec správa agresívne, verbálne ju uráža, ponižuje ju a napriek tejto skutočnosti mu nikdy nebránila v styku s maloletou, avšak otec si s maloletou nedokázal vytvoriť žiadny vzťah, maloletá otca volá ,,ujo“. Tvrdila, že stretnutia maloletej s otcom sa v čoraz väčšej miere prejavujú regresívnymi a vývinovými ťažkosťami, ktoré zdokumentovala predložím listinných dôkazoch a poukázala na prejavy psychickej záťaže maloletej spojené s kontaktom s otcom, a to pretrvávajúce problémy s odplienkovaním, výrazné logopedické ťažkosti, poruchy spánku vrátane nočných môr ako aj ťažkosti so začlenením do kolektívu a úzkostné reakcie. Mala za to, že uvedené tvrdenia preukazuje obsah uznesenia ČVS: ORP-17/1-VYS-B5-2025 zo dňa 07.05.2025, ktorého súčasťou je opis zo správy materskej školy, ktorú maloletá navštevuje, a na ktorej obsah poukázala. Ďalej poukázala aj na obsah vyjadrenia zo správy pediatrickej ambulancie PedMedica s.r.o. a názor neurologičky maloletej obsiahnutý v e-mailovej komunikácii s neurologičkou, v súvislosti s čím uviedla, že maloletá sa často budí zo spánku, nestále opakuje ,,ujo je zlý“. Do pozornosti súdu dala i audionahrávku maloletej, k čomu vyjadrila názor, že postoj maloletej k otcovi vyplýva z jej negatívnych zážitkov a skúseností s ním. Bola toho názoru, že v tomto prípade je udržiavanie pravidelného kontaktu s oboma rodičmi v rozpore so záujmami maloletej. Dodala, že vždy koná v najlepšom záujme maloletej, a to využitím zákonných prostriedkov ochrany, vrátane trestnoprávnych, a vzhľadom na opakované nevhodné správanie otca bola nútená podniknúť právne kroky a dňa 21.11.2024 podala voči otcovi trestné oznámenie, ktorého obsahom okrem iného bolo aj jeho vyhrážanie sa jej slovami „zbijem ťa“, „mám prísť a zbiť ťa“, „veď ty uvidíš“, ktoré konanie je spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu o jej bezpečie ako aj o bezpečie maloletej. Na základe podaného trestného oznámenia jej bolo doručené uznesenie OR PZ v Bratislave ČVS: ORP-1270/PS-B5-2024 zo dňa 19.12.2024, z odôvodnenia ktorého je zrejmé, že vyšetrovateľ bez ďalšieho dokazovania prevzal výlučne tvrdenia podozrivého a tie sa stali jediným základom pre rozhodnutie, avšak spis bol postúpený Okresnému úradu Bratislava na prejednanie priestupku, z čoho vyplýva, že si správanie otca nevymyslela, len podľa názoru policajta bolo menšej intenzity, čo však policajt neskúmal, ale len uveril tvrdeniu otca. Dňa 23.11.2024 nevhodné správanie otca vyvrcholilo aj k maloletej, keď hladil jej nohu, aj napriek výzve matky v tomto konaní pokračoval, až bola nútená zasiahnuť fyzicky a odtiahnuť mu ruku od dcéry, na čo reagovala podaním trestného oznámenia. Na základe podaného trestného oznámenia jej bolo doručené uznesenie ČVS: ORP-17/1- VYS-B5-2025 zo dňa 07.05.2025, z odôvodnenia ktorého je opäť zrejmé, že vyšetrovateľ prevzal výlučne tvrdenia podozrivého a úplne odignoroval správu z materskej školy maloletej, správu pediatrickej ambulancie PedMedica s.r.o., ktoré preukazujú atypické správanie maloletej a trestné oznámenie bolo odmietnuté. Uviedla, že v apríli 2025 sa otec vyhrážal aj jej staršej dcére, maloletej I., ktorý incident riešila podaním trestného oznámenia, pričom jej bolo doručené uznesenie ČVS: ORP-494/ PS-B5-2025 zo dňa 23.06.2025, ktorým poverený príslušník Policajného zboru oznámil, že vec bola postúpená na ďalšie konanie Okresnému úradu. Voči tomuto uzneseniu podala sťažnosť, nakoľko postup vyšetrovateľa považovala za nedostatočný, keďže vyšetrovateľ opäť bez ďalšieho dokazovania prevzal výlučne tvrdenia podozrivého a tie sa stali jediným základom pre rozhodnutie. Skutočnosť, že trestné oznámenie nebolo odmietnuté ako zjavne neopodstatnené, ale bolo postúpené inému orgánu nasvedčuje tomu, že k skutku reálne došlo, avšak podľa názoru vyšetrovateľa nedosiahol intenzitu potrebnú pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu. Zdôraznila, že vo veci nie je právoplatne rozhodnuté a jej sťažnosť je súčasne predmetom ďalšieho konania. Uviedla, že navrhované neodkladné opatrenie nesmeruje k trvalému zákazu styku otca s maloletou, ale výlučne k dočasnému obmedzeniu fyzického kontaktu, a to za účelom ochrany jej psychického a emocionálneho vývinu. Mala za to, že maloletá má právo na napĺňanie svojich základných materiálnych, telesných, vzdelávacích a emocionálnych potrieb, osobitne potreby lásky, bezpečia a stability a posúdenie jej najlepšieho záujmu preto nevyhnutne zahŕňa aj zhodnotenie jej bezpečnosti, vrátane práva na ochranu pred akoukoľvek formou telesného alebo duševného násilia, zneužívania alebo ubližovania. V danom štádiu nejde z jej strany o popretie rodičovských práv otca, ale o preventívne opatrenie smerujúce k ochrane zdravého vývinu maloletej. Opakovane, vrátane odvolacieho konania
vedeného pred Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. 15CoP/52/2025, sa domáha toho, aby sa otec maloletej podrobil klinickej psychodiagnostike vykonanej znalcom z odboru psychológie, ktorý návrh dňa 21.03.2025 rozšírila a navrhla, aby sa znaleckému skúmaniu z rovnakého odboru podrobila aj ona a maloletá. Bola toho názoru, že jej tvrdenia o nevhodnom, agresívnom a zastrašujúcom správaní otca potvrdzujú aj svedkovia vlastnoručne podpísanými čestnými vyhláseniami. Zo svedeckých výpovedí vyplýva, že otec sa počas realizovaných stykov dopúšťal verbálnej agresie, vyhrážania, zastrašovania a prejavoval výrazné zmeny nálad, pričom svedkovia zároveň popísali konkrétnu situáciu zo stretnutia otca s maloletou, počas ktorej sa maloletá viditeľne bála. Vyjadrila presvedčenie, že zachovávanie styku s otcom v súčasnosti ohrozuje zdravý psychický a emocionálny vývin maloletej, preto nie je v jej najlepšom záujme, aby dochádzalo k pravidelnému styku s otcom. S prihliadnutím na preukázané nočné mory, poruchy spánku a regresívne správanie, vrátane problémov v materskej škole, ktoré sú dôsledkom napätej situácie a nevhodného správania otca, je nevyhnutné okamžite stabilizovať psychický stav maloletej, čo si vyžaduje obmedzenie styku otca s maloletou, pričom je nevyhnutný okamžitý zásah súdu, ktorý zabezpečí maloletej okamžitú a efektívnu súdnu ochranu. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že podanému návrhu na vydanie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovie a otcovi maloletej uloží, aby sa nepribližoval k maloletej na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v konaniach pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní a prípadne orgánmi prejedávajúcimi priestupky.
8. K odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že matka opätovne vyvíja snahu a využíva všetky dostupné prostriedky, aby poškodila jeho vzťah s maloletou, sústavne na neho podáva trestné oznámenia, obviňuje ho z vymyslených skutkov a všetkými možnými spôsobmi sťažuje súdom schválený styk s maloletou. Vyjadril názor, že matka sa zrejme stále nevie vyrovnať s rozchodom. Uviedol, že matka od počiatku nerešpektuje jeho rodičovské práva a ani právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie. Pokúšal sa tolerovať neustále zásahy matky do už aj tak obmedzeného styku s maloletou, avšak neustále útoky matky a stupňujúce sa zásahy ho donútili požiadať o úpravu styku s maloletou, o ktorom rozhodol súd prvej inštancie rozhodnutím č. k. 17P/79/2024-71 zo dňa 23.10.2024, ktorým styk rozšíril a upravil tak, aby sa nekonal v prítomnosti matky. Proti tomuto rozhodnutiu podala matka odvolanie o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Ďalej uviedol, že výmysly matky sa začali vo väčšej miere práve po rozšírení styku s maloletou a odmietnutí jej návrhu na osvojenie maloletej jej vtedajším partnerom. Vymýšľanie si matky o údajnom obťažovaní maloletej a vyhrážkach sa začalo práve počas styku s maloletou, po rozhodnutí, ktoré bolo v jeho prospech. Dodal, že tvrdenia matky sa nezakladajú na pravde, nie sú ničím podložené a nie sú preukázané. Vyjadril názor, že ide len o snahu matky zničiť jeho vzťah s maloletou, čo sa jej už čiastočne podarilo. Matka využíva na zásahy do jeho styku s maloletou svoju staršiu dcéru a najnovšie aj tretie osoby a vyhrocuje stretnutia pozývaním svedkov k realizácii styku. Poprel, že by svojim správaním spôsoboval maloletej akúkoľvek ujmu, práve naopak, matka svojím správaním neustále kazí jeho styk s maloletou. Dôvodom predčasného ukončenia viacerých stretnutí je jeho strach o maloletú a nepríčetné správanie matky. Má úprimnú snahu o budovanie vzťahu s maloletou a je vždy ochotný kvôli maloletej riešiť odstránenie nezhôd s matkou prostredníctvom súdom navrhnutých a sprostredkovaných stretnutí, resp. poradensko-psychologických služieb, avšak matka sa určených terapeutických stretnutí nezúčastňovala, prípadne počas účasti na neho neustále útočila, čo znemožnilo akýkoľvek pokrok. Uviedol, že počas posledných stretnutí sa rapídne zhoršil jeho vzťah s maloletou, a to výlučne v dôsledku konania matky, čo vie aj preukázať. Maloletá sa namiesto lúčenia kývaním lúči ukázaním znaku kríža. Vyjadril názor, že jediný, kto ohrozuje vývin maloletej, je práve matka, a prejavil vážne obavy o maloletú. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považoval za správne a matkou podané odvolanie za nedôvodné. Mal za to, že súd prvej inštancie správne odhadol úmysly matky a skutočnú podstatu jej snahy o dosiahnutie neodkladného opatrenia, ktorým by úplne zamedzila jeho styku s maloletou. Bol toho názoru, že nie sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia a že žiadnu ujmu maloletej nespôsobuje. K dôkazom predkladaným matkou (najmä čestné vyhlásenie svedka) dodal, že len preukazujú jej snahu komplikovať stretnutia maloletou. Emailová komunikácia matky s neurologičkou preukazuje, ako matka manipuluje aj s ošetrujúcimi lekármi maloletej, pričom všetky doterajšie vyjadrenia lekárov sú založené len na jednostrannom podaní opisu okolností matkou, v žiadnom nie je objektívne určená príčina akýchkoľvek problémov maloletej ako styk s ním. Osobitne poukázal na to, že pomenovanie „zlý ujo“ a aj zmena správania sa maloletej k nemu počas stretnutí, sú výsledkom konania matky.
Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).
10. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je nariadenie neodkladného opatrenia na základe návrhu, ktorým sa matka domáha uloženia otcovi maloletej, aby sa nepribližoval k maloletej na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v konaniach pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní a prípadne orgánmi prejednávajúcimi priestupky, a ktorým sa zároveň domáhala rozhodnutia, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu matky ako aj s poukazom na obsah napadnutého uznesenia, je posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
12. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
17. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
18. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
19. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
20. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä: a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a
stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
21. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, ak to vyžaduje verejný záujem alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nenariadením neodkladného opatrenia.
22. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010 zo dňa 29.07.2010).
23. Odvolací súd zdôrazňuje, že účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prvoradý záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou a neumožňuje vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.
24. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) okamžitá úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľky, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený.
Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
25. Odvolací súd mal z obsahu spisu za preukázané, že rodičia maloletej spolu nežijú v spoločnej domácnosti, osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka a styk otca s maloletou, ktorý bol upravený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 61P/6/2022-82 zo dňa 06.04.2022 tak, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletou každý nepárny týždeň v sobotu od 15:00 hod. do 17:00 hod. v prítomnosti matky s tým, že styk sa v určenom čase začne v mieste bydliska matky, kde sa v určenom čase aj ukončí, bol zmenený rozsudkom Mestského súdu Bratislava II č. k. 17P/79/2024-71 zo dňa 23.10.2024 tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod., každý nepárny týždeň v nedeľu od 9:00 hod. do 18:00 hod. a každú stredu od 16:30 hod. do 19:00 hod., proti ktorému rozhodnutiu matka podala v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom sa pred tunajším súdom vedie odvolacie konanie pod sp. zn. 15CoP/52/2025.
26. Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s napadnutým rozhodnutím ako i s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty matky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. K odvolacím námietkam matky sa žiadať doplniť nasledovné:
27. Ako už bolo uvedené vyššie, nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie nezistil, že by matkou uvádzané dôvody predstavovali také skutočnosti, pre ktoré by bol v zmysle vyššie citovaných právnych predpisov nevyhnutný zásah súdu formou neodkladného opatrenia z dôvodu hroziacej ujmy na strane maloletého dieťaťa. Vychádzajúc z osvedčených skutkových okolností prejednávaného prípadu vyplývajúcich z obsahu spisového materiálu, odvolací súd má za to, že nebola dostatočne preukázaná alebo aspoň osvedčená skutočnosť, že by v danom prípade existovala akákoľvek bezprostredne hroziaca ujma, ku ktorej by mohlo dôjsť, keby súd vo veci neodkladné opatrenie nenariadil. V danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil otcovi, aby sa nepribližoval k maloletej na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v konaniach pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní a prípadne orgánmi prejednávajúcimi priestupky tak, ako to matka vo svojom návrhu žiadala. Dôvody uvádzané matkou v priebehu odvolacieho, rovnako ako jej obsahovo takmer totožné argumenty prezentované v priebehu prvoinštančného konania, ktoré podľa jej názoru odôvodňujú tak závažný autoritatívny zásah súdu do aktuálnych pomerov účastníkov konania akým je uloženie zákazu priblíženia sa otca k maloletej na určitú vzdialenosť, čím by de facto došlo k výraznému obmedzeniu, resp. až úplnému eliminovaniu reálneho osobného kontaktu otca s maloletou dcérou, odvolací súd nepovažoval za dostatočné a osvedčené. Vzťahy medzi rodičmi sú problematické a výrazne konfliktné, no pokiaľ ide o maloletú, ktorej záujem sa v tomto konaní sleduje ako prvoradý, prioritný a nadradený akémukoľvek inému záujmu, súd nezistil, že by bolo momentálne ohrozené jej zdravie, život, výživa, výchova či iný dôležitý záujem, a že by v danom prípade okamžitá ingerencia súdu matkou požadovanou formou bola objektívne potrebná a nevyhnutná.
28. Zákaz priblíženia sa je upravený v rámci Trestného poriadku a môže byť uložený v rámci neodkladného opatrenia podľa § 325 a nasl. CSP, ak existuje naliehavá potreba dočasnej ochrany, najmä v situáciách ohrozenia bezpečnosti alebo zdravia osoby, napr. chrániť maloleté dieťa pred bezprostredným ohrozením zo strany rodiča (napr. násilie, agresívne správanie, a pod.). Jedná sa
o preventívne opatrenie na ochranu pred násilím, ktoré i keď má iba dočasný charakter, je zároveň vzhľadom na svoju intenzitu spôsobilé výrazným spôsobom zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Dôsledkom nariadenia matkou požadovaného neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil otcovi nepribližovať sa k maloletej na určitú vzdialenosť, by došlo k zákazu fyzického priblíženia sa otca k maloletej, a teda i k zamedzeniu akéhokoľvek ich osobného kontaktu, čo predstavuje výrazný zásah do Ústavou Slovenskej republiky garantovaného a chráneného práva otca na rodinný život, ako toho z rodičov maloletej, ktorý v čase rozhodovania súdu o danej veci nevykonáva výlučnú osobnú starostlivosť o maloletú, a teda právo jeho styku (ktoré je možné realizovať iba za predpokladu, že mu nie je autoritatívnym súdnym rozhodnutím zamedzené sa k maloletej fyzicky priblížiť) s maloletou prestavuje jediné zo škály jeho rodičovských práv zaručujúcich a zabezpečujúcich mu osobný kontakt s jeho maloletou dcérou. K takémuto zásahu však možno pristúpiť len v naliehavých a dostatočne odôvodnených prípadoch. Jediným kritériom pre vyslovenie úplného zákazu priblíženia sa rodiča k maloletému dieťaťu, t. j. úplného eliminovania osobného kontaktu rodiča s maloletým dieťaťom, odôvodňujúcim takýto intenzívny zásah do Ústavou garantovaného práva na ochranu rodinného života, je aktuálna nevyhnutnosť takého opatrenia a súčasne záujem maloletého dieťaťa, z ktorého takáto nevyhnutnosť vyplýva.
29. V nadväznosti na uvedené a vychádzajúc z osvedčeného stavu veci súdom prvej inštancie sa odvolací súd bez výhrad stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, keď i napriek odvolacej argumentácii matky nezistil žiadnu skutočnosť zakladajúcu dôvod na zásah do aktuálnych pomerov účastníkov konania. Odvolací súd v danom prípade nevzhliadol žiaden dôvod, ktorý by opodstatňoval matkou navrhovaný zákaz priblíženia sa otca k maloletej na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, konštatujúc, že matka v rámci svojej argumentácie prezentovanej tak pred súdom prvej inštancie, rovnako ako i v odvolacom konaní, predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčila. Ako už bolo vyššie uvedené, nariadením matkou navrhovaného neodkladného opatrenia by došlo jednak k úplnému zamedzeniu osobného kontaktu otca s maloletou predstavujúcemu závažný zásah do výkonu jeho rodičovských práv, a zároveň i k výraznému zásahu do práv samotnej maloletej. K uvedenému však nie je možné pristúpiť, keďže odvolací súd ani na základe matkou prezentovaných tvrdení v odvolacom konaní nemal za osvedčené, že by v priebehu realizácie už aj tak veľmi obmedzeného vzájomného styku otca a maloletej (v rozsahu dvoch hodín v dvojtýždňových intervaloch a za prítomnosti matky) dochádzalo k akémukoľvek negatívnemu správaniu sa otca voči maloletej, zdôrazňujúc, že matka v konaní nepredložila žiaden relevantný dôkaz preukazujúci, resp. aspoň hodnoverne osvedčujúci skutočnosť, evokujúcu prejavy nevhodného správania sa otca voči maloletej. Matkou deklarované údajné konanie otca spočívajúce v tom, že mal maloletú počas realizácie styku držať za ruku, hladiť jej nohu a kolená, chytať ju za chrbát či usadiť si ju na kolená v blízkosti pohlavného orgánu, ktoré konanie matka považuje za obchytkávanie, a teda i za sexuálne zneužívanie, v konaní nijakým spôsobom nepreukázala, a tak ostali iba v rovine ničím nepodložených tvrdení. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že v konaní predložila uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V, Odboru kriminálnej polície ČVS: ORP-17/1-VYS-B5-2025 zo dňa 07.05.2025, ktorým bola vec trestného oznámenia podaného matkou z dôvodu vyššie zmieneného podozrenia matky z konania otca vykazujúceho znaky sexuálneho zneužívania vo vzťahu k maloletej odmietnutá. Pokiaľ matka v odvolaní namieta, že trestné oznámenie bolo odmietnuté z dôvodu, že vyšetrovateľ prevzal výlučne tvrdenia podozrivého a úplne odignoroval správu z materskej školy maloletej a správu pediatrickej ambulancie PeMedica s.r.o., ktoré preukazujú atypické správanie maloletej, odvolací súd uvádza, že nie je jeho úlohou preskúmavať správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom matkou predložených listín a dospel k záveru, že z ich obsahu nemožno vyvodiť žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné konštatovať také správanie otca k maloletej, ktoré vybočuje z rámca bežného fyzického kontaktu rodiča s jeho maloletým dieťaťom. Zo správy materskej školy, ktorú maloletá navštevuje, síce vyplýva, že maloletá je citlivejšej povahy a niekedy začne plakať bez zjavnej príčiny, avšak z uvedeného nemožno vyvodiť záver, že zmienená zvýšená senzibilita maloletej, či jej emočné prejavy akokoľvek súvisia s realizáciou jej styku s otcom, resp. s údajným nevhodným správaním sa otca k maloletej počas ich vzájomných stretnutí. Uvedenú skutočnosť rovnako nemožno vyvodiť ani z e-mailovej komunikácie tvoriacej prílohu odvolania, vo vzťahu ku ktorej je v prvom rade potrebné uviesť, že v dôsledku vyčiernených, resp. anonymizovaných údajov nie je možné zistiť, medzi akým odosielateľom a príjemcom sa elektronická konverzácia uskutočnila. Odhliadnuc od uvedeného, i keby odvolací súd mal za preukázané, že e-mailová komunikácia prebehla medzi matkou a neurologičkou maloletej, tak ako to matka v odvolaní tvrdí, čo však v danom prípade konštatovať nemožno, z obsahu predmetných e-mailov nie je možné dovodiť, na základe akých
skutočností odosielateľka e-mailov k prezentovanému vyjadreniu vo vzťahu k maloletej dospela, a či uvedené skutočnosti vychádzajú z dôkladných a komplexných vyšetrení maloletej, realizovaných za súčinnosti poskytnutej oboma rodičmi maloletej. Uvedené je podľa názoru odvolacieho súdu dôležité najmä z hľadiska objektivizácie informácii sprostredkovaných neurologičke maloletej, z ktorých pri stanovení diagnózy a následnom konštatovaní svojich odborných záverov vychádza. Obsah predlženej e-mailovej komunikácie však vzbudzuje dojem, že v nej vyjadrené konštatovania vychádzajú z informácii o maloletej poskytnutých výlučne matkou, ktoré vykazujú vysokú mieru subjektivizácie.
30. Odvolací súd vo vzťahu k matkou tvrdeným skutočnostiam o údajnom nevhodnom správaní otca vykazujúcom znaky sexuálneho zneužívania nevzhliadol žiadnu relevanciu a nenachádza dôvod, pre ktorý by mal spochybňovať závery orgánu činného v trestnom konaní vyslovených v uznesení o odmietnutí trestného oznámenia. Pokiaľ daná vec nebola v rámci trestného konania objasnená a vina otca nebola preukázaná, ale naopak, v predmetnej veci nebolo (ani len) začaté trestné stíhanie a otcovi následne vznesené obvinenie, odvolací súd nemá inú možnosť ako dospieť ku konštatovaniu, že absolútne nič nenasvedčuje skutočnosti, že by otec vykazoval také správanie, ktoré by mohlo napĺňať znaky trestného činu, prípadne by malo takú intenzitu a predstavovalo by taký zásah do integrity maloletej, ako to matka subjektívne vníma a v priebehu konania súdu prezentuje. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že matkou deklarované tvrdenia v konaní neboli podložené žiadnym relevantným dôkazom, ktorý by bol spôsobilý preukázať, resp. hodnoverne osvedčiť sexuálne násilie otca vo vzťahu k maloletej, či iné nevhodné konanie otca, ktoré by odôvodňovalo potrebu okamžitej ingerencie súdu do aktuálnych pomerov účastníkov konania uložením zákazu priblíženia sa otca k maloletej formou matkou navrhovaného neodkladného opatrenia. Odvolací súd preto totožne s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že matka nevhodné správanie otca voči maloletej neosvedčila, keď ňou popisované správanie otca k maloletej považuje za základný fyzický kontakt rodiča s dieťaťom, pričom ňou popisované dotyky otca, či usadenie maloletej na kolená považuje za bežné prejavy lásky a nehy otca k svojej maloletej dcére.
31. Pokiaľ matka v odvolaní poukazuje na nevhodné, agresívne či zastrašujúce správanie otca voči nej a na vyhrážanie sa otca jej staršej maloletej dcére, v súvislosti s čím súdu predložila trestné oznámenie zo dňa 21.11.2024, uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V, Obvodného oddelenia PZ Petržalka - sever ČVS: ORP-1270/PS-B5-2024 zo dňa 19.12.2024, ktorým bola vec trestného oznámenia podaného matkou odovzdaná Okresnému úradu Bratislava, z dôvodu, že výsledky skráteného dokazovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom, trestné oznámenie zo dňa 25.11.2024 a sťažnosť proti uzneseniu ČVS: ORP-494/PS- B5-2025 zo dňa 23.06.2025, odvolací súd poznamenáva, že aj za predpokladu, kedy by bolo možné akékoľvek nevhodné, agresívne, či zastrašujúce správanie sa otca voči matke a jej druhej maloletej dcére považovať za preukázané, resp. osvedčené, čo však v danom prípade nemožno, súdu nie je zrejmé, ako by malo takéto matkou deklarované konanie otca súvisieť s jeho správaním vo vzťahu k maloletej, resp. s výkonom jeho rodičovského práva byť v osobnom kontakte so svojou maloletou dcérou, pričom akékoľvek matkou zmienené konanie otca voči jej osobe, či inej tretej osobe by aj v prípade jeho osvedčenia samé o sebe nezakladalo odôvodnenosť zásahu súdu do pomerov účastníkov konania tak závažným spôsobom, akým je zákaz priblíženia sa otca k maloletej, navyše nariadený formou neodkladného opatrenia. Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že výrazne narušené, konfliktné a animózne vzťahy rodičov maloletého dieťaťa nemôžu zakladať dôvod na obmedzovanie výkonu rodičovských práv jedného z rodičov.
32. V prejednávanej veci matka predložila spolu s odvolaním dve čestné vyhlásenia datované dňom 01.08.2025, v ktorých absentujú údaje o totožnosti ich vystaviteľov, pričom ani matka žiadne konkrétne údaje, na základe ktorých by bolo možné vystaviteľov čestných vyhlásení identifikovať v odvolaní neuvádza. Absencia totožnosti vystaviteľa čestného vyhlásenia sama o sebe automaticky nespôsobuje nepravdivosť vyhlásenia, avšak výrazne znižuje jeho hodnovernosť, obzvlášť v prípade, ak vystaviteľ v čestnom vyhlásení vyslovene uvedie, že mal byť priamym svedkom určitej udalosti. Z obsahu čestných vyhlásení nie je zrejmé ani to, kedy a kde presne sa mali v nich popisované udalosti stať a medzi akými konkrétnymi osobami sa mali stať (vystavitelia čestných vyhlásení sa obmedzili výlučne na použitie všeobecných pojmov ako „matka dieťaťa“ „otec dieťaťa“ „dieťa“ „stretnutie otca s dieťaťom“ a pod.), čo výrazne sťažuje posúdenie ich hodnovernosti aj v kontexte iných predložených listín, či skutkových tvrdení matky. Navyše aj samotný popis priebehu udalosti uvedený v čestnom vyhlásení (čl. 58 spisu) vyvoláva vážne pochybnosti o ich reálnom priebehu, kedy vystaviteľ na jednom mieste
uvádza, že sa mal nachádzať vo vzdialenosti 250 metrov od zainteresovaných osôb a následne uvádza presné citácie toho, čo mali tieto osoby povedať. Je krajne nepravdepodobné, aby ľudský sluchový aparát priemerne vyvinutého dospelého jedinca zaznamenal a zreteľne počul rozhovor osôb vzdialených štvrť kilometra, dokonca na úrovni citácií. Vážne pochybnosti o pravdivosti vystaviteľom popisovaného priebehu stretnutia vzbudzuje aj druhé z čestných vyhlásení (čl. 59 spisu), v ktorom vystaviteľ najskôr uvádza, že stretnutie trvalo 9 minút, z toho 8 minút otec venoval pozornosť jeho osobe; dieťa sa bicyklovalo pred domom, priniesol (otec) dieťaťu lízatká, potom sa mu nevenoval. Následne vystaviteľ uvádza, že videl ako sa dieťa otca bálo, povedalo „bojím sa“, túlilo sa k mame so slovami „ujo (otec) je zlý“, pričom vyjadril názor, že otec dieťa svojím správaním zbytočne traumatizuje. Odvolaciemu súdu sa pravdivosť vystaviteľom popisovaného priebehu stretnutia javí ako veľmi málo pravdepodobná. Pokiaľ stretnutie malo trvať 9 minút, pričom 8 minút mal otec venovať pozornosť osobe vystaviteľa a dieťa sa malo bicyklovať, a zároveň mu otec nemal venovať pozornosť, súdu nie je zrejmé, kedy a akým správaním mal otec dieťa traumatizovať, ani v nadväznosti na aké konkrétne správanie otca dieťa prestalo s bicyklovaním a išlo sa túliť k matke a vyjadrovať obavu z otca, či tvrdiť, že „ujo je zlý“. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že má dôvodné pochybnosti o hodnovernosti oboch matkou predložených čestných vyhlásení.
33. V nadväznosti na uvedené odvolací súd nevidí potrebu rýchlej úpravy pomerov tak, ako to matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v odvolaní žiadala, keď má za to, že tu nie je, a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ani nebola akákoľvek bezprostredne hroziaca ujma na právach maloletej, ktorú by bolo dôvodné odstrániť formou nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Odvolací súd zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase jeho rozhodovania a tieto musia byť hodnoverne osvedčené. Podľa názoru odvolacieho súdu matka neosvedčila také správanie otca vo vzťahu k maloletej, z ktorého by v súčasnej dobe vyplývala bezprostredná hrozba ujmy u maloletej a z toho vyplývajúca potreba urýchlenej a neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, a to matkou navrhovaným zákazom priblíženia sa otca k maloletej.
34. Ďalšie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie v predmetnej veci za nepodstatné, nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009).
35. Záverom odvolací súd považoval za potrebné apelovať na matku maloletej, aby uprednostnila záujem maloletej pred svojimi vlastnými záujmami a v súlade s aktuálne právoplatným a vykonateľným rozsudkom súdu prvej inštancie umožnila pokojnú realizáciu vzájomného styku otca s maloletou. Odvolací súd zároveň apeluje na oboch rodičov, aby sa v záujme ich spoločnej maloletej dcéry k sebe (nie len) v priebehu realizácie styku snažili správať kultivovane, pretože každé dieťa má právo na pokojné a konfliktami rodičov nezaťažené detstvo, pričom sú to práve rodičia (nie súdy), ktorí nesú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývin ich spoločnej maloletej dcéry.
36. Vychádzajúc z uvedeného, keďže matka ani v odvolacom konaní neosvedčila žiadne také skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, a ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol za použitia ust. § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
38. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).