Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/106/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kristíny Srnkovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., narodená XX.XX.XXXX a B. B., narodený XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, so sídlom Ádorská 41, Dunajská Streda, deti rodičov – matky: C. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXXX/X, G., v konaní zastúpená: JUDr. Marcela Kucháriková, advokátka so sídlom Hlavná 25, Šamorín, a otca: H. I. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. F. XXX/X, E., za účasti Krajskej prokuratúry v Trnave, so sídlom Dolné bašty 2, Trnava, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 14P/74/2023-407 zo dňa 15.02.2024 v spojení s uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 14P/74/2023-780 zo dňa 01.04.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh otca na opravu rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 14P/74/2023-407 zo dňa 15.02.2024 z a m i e t a.

II. Odvolací súd odvolanie matky v časti smerujúcej voči rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 14P/74/2023-407 zo dňa 15.02.2024 o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením zo dňa 01.04.2025 súd prvej inštancie opravil výrok I. rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 15.02.2024 č. k. 14P/74/2023-407, ktorý po oprave správne znie tak, že súd výživné stanovené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 18.06.2020 č. k. 9P/5/2019-688 v odseku III. výroku v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Trnava zo dňa 27.01.2021 č. k. 21CoP/62/2020-1147 v odseku I. výroku na maloleté deti B.: A., nar. XX.XX.XXXX sumou 250,- Eur mesačne znižuje na 120,- Eur a na maloletého B., nar. XX.XX.XXXX sumou 200,- Eur znižuje na 80,- Eur počnúc od 01.08.2023 do 31.12.2023 a počnúc od 01.01.2024 znižuje výživné na maloletú A. zo sumy 120,- Eur na 80,- Eur a na maloletého B. zo sumy 80,- Eur na 60,- Eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný zaplatiť k rukám matky vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred.

2. Rozhodol tak o návrhu otca, ktorý sa domáhal opravy chyby v písomnom vyhotovení rozsudku z dôvodu, že dovetok vo výroku I., že znížené výživné je otec povinný platiť „od právoplatnosti rozsudku“ nebol na mieste, nakoľko podľa (ďalej len „“) sú rozsudky o výživnom vykonateľné doručením bez možnosti inej úpravy súdom.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia a ustanovenia (ďalej len „“).

4. Súd prvej inštancie uviedol, že preskúmal žiadosť otca maloletých detí, napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že žiadosť je dôvodná. Stotožnil sa s odôvodnením Krajského súdu v Trnave v rozsudku č.

k. 14CoP/141/2024-749, podľa ktorého predbežná vykonateľnosť akéhokoľvek rozhodnutia o výživnom nastáva priamo zo zákona, bez ohľadu na znenie výroku deklaratórneho rozhodnutia súdu o výživnom, ktorým určí lehotu na plnenie výživného. Vynútiteľnosť plnenia vyživovacej povinnosti nastúpi odo dňa doručenia rozsudku. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie postupoval podľa citovaných zákonných ustanovení a týmto opravným uznesením odstránil zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení rozsudku č. k. 14P/74/2023-407.

5. Proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 14P/74/2023-407 zo dňa 15.02.2024 v spojení s uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 14P/74/2023-780 zo dňa 01.04.2025 podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka z dôvodov podľa a , f), g), h) v spojení s . Mala za to, že opravné uznesenie obnovuje možnosť podať proti rozsudku odvolanie, a to aj po jeho právoplatnosti. Po doručení opravného uznesenia začína plynúť stranám konania alebo inej oprávnenej osobe nová lehota 15 dní na podanie odvolania. Tá plynie v rozsahu vykonanej opravy, teda čo do výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 14P/74/2023-407 zo dňa 15.02.2024, ktorým bolo znížené výživné na maloleté deti. Uviedla, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 19.12.2017 bol otec zamestnaný v spoločnosti J. J. I. a dňa 29.07.2019 uzatvoril otec so svojím zamestnávateľom Dodatok č. 2 k pracovnej zmluve, na základe ktorého došlo k jeho preradeniu na inú prácu a k zmene mzdových podmienok. Touto dohodou otec súhlasil s preradením z pozície CIO – vedúci IT na pozíciu absolventa školy, dobrovoľne sa tým vzdal viac ako polovice svojho príjmu a na tejto pozícii zotrval viac ako 5 rokov. Podľa informácie Sociálnej poisťovne nie je otec v súčasnosti vedený ako SZČO, ani ako zamestnanec, pričom je zrejmé, že otec ukončil pracovný pomer so svojím zamestnávateľom. Poukázala na skutočnosť, že otec si znižoval príjem už od rozvodového konania v roku 2019 systematicky až doteraz, kedy skončil na rodičovskom príspevku vo výške 473,- Eur mesačne počas rodičovskej dovolenky so synom K., nar. XX.XX.XXXX. Namietala, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nezaoberal dôvodom nástupu otca na rodičovskú dovolenku a tiež tým, z čoho otec pri príjme 473,- Eur mesačne a príjme jeho partnerky vo výške 1.100,- Eur mesačne hradí všetky potreby jeho domácnosti, keď len splátka úveru je cca 600,- Eur mesačne. Ďalej uviedla, že účastníci konania boli spoločníkmi spoločnosti A. L., IČO: 47 033 347, ktorá bola zrušená dňom 03.11.2021 a následne ex offo vymazaná z obchodného registra. Dňa 28.01.2020 bola do obchodného registra zapísaná spoločnosť A. L. L., IČO: 52 856 241, ktorej jediným spoločníkom je otec otca maloletých detí a predmetom činnosti tejto spoločnosti sú o. i. počítačové služby a služby súvisiace s počítačovým spracovaním údajov a výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov. Tvrdila, že spoločnosť bola preukázateľne založená po tom, čo si otec uzatvorením dodatku k pracovnej zmluve znížil príjem z pracovného pomeru o viac ako polovicu, pričom otec otca maloletých detí pred založením spoločnosti nikdy nepodnikal v oblasti predmetu činnosti spoločnosti a začal v 65. roku veku svojho života. Bola toho názoru, že spoločnosť A. L. L. bola založená za účelom vykonávania prác pre zamestnávateľa otca J. J. I. a ich následnú fakturáciu tejto spoločnosti, pričom práce pre zamestnávateľa vykonáva touto formou otec maloletých detí. Poukázala na to, že spoločnosť A. L. L. poskytuje pre obec M. N. IT služby, ktoré mesačne fakturuje vo výške 350,- Eur a viac. Namietala, že hoci navrhovala súdu vykonať viacero dôkazov, žiaden z nich súd nezabezpečil a nevykonal, i keď boli rozhodujúce na preukázanie skutočného príjmu otca a výsledkom tohto nezákonného postupu súdu je rozhodnutie v hrubom rozpore so záujmami maloletých detí. Uviedla, že súd prvej inštancie opakovane v napadnutom rozhodnutí poukazoval na to, že je dobrovoľne nezamestnaná a že jej bol otcom vyplatený vyrovnací podiel z BSM vo výške 110.000,- Eur. Mala za to, že tento vyrovnací podiel slúži na vyriešenie jej bytovej otázky a nemá nahrádzať výživné otca ako povinného rodiča a tiež, že skutočnosť, že nie je v súčasnosti zamestnaná, nezbavuje otca povinnosti otca prispievať na výživu detí podľa svojich možností, schopností, majetkových a zárobkových pomerov. Namietala, že súd prvej inštancie znížil výživné na maloleté deti bez dokazovania napriek tomu, že od poslednej úpravy výživného ubehli 4 roky a na strane maloletých detí sa podstatne zmenili pomery (deti navštevujú 2. stupeň základnej školy) odôvodňujúce zvýšenie výživného. Ďalej namietala skutočnosti uvedené v rozsudku súdu prvej inštancie týkajúce sa toho, že otec mesačne platí splátky úveru vo výške 250, Eur, že otec nežiadal o zníženie výživného na maloleté deti po ukončení podnikania v roku 2021, ale až nástupom na rodičovskú dovolenku v roku 2023, či výdavky na maloleté deti. Poukázala na to, že súd prvej inštancie vydaným opravným uznesením opravil výrok I. rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 14P/74/2023-407 zo dňa 15.02.2024, a to na základe návrhu otca maloletých detí, hoci na pojednávaní dňa 15.02.2024 bol súdom prvej inštancie vyhlásený rozsudok tak, ako bol vyhotovený pred jeho opravou, teda v závere s uvedením „počnúc od právoplatnosti rozsudku“ a tento rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k.

14CoP/141/2024-479 zo dňa 05.12.2024 a právoplatnosť nadobudol dňa 17.12.2024. Uviedla, že ak sa v rozsudku vyskytne chyba v písaní alebo počítaní, alebo, ak rozsudok obsahuje inú zrejmú nesprávnosť, je povinnosťou súdu tieto pochybenia napraviť, pričom právny pojem „iná zrejmá nesprávnosť“ je potrebné vykladať tak, že ide o nesprávnosť podobnej povahy ako chyba v písaní alebo počítaní, ktorá je následkom náhleho a okamžitého zlyhania duševnej, či mechanickej činnosti osoby, ktorá rozsudok vyhotovovala a ktoré sú úplne zjavné. Súd prvej inštancie viac ako rok nevykonal ex offo opravu údajnej chyby vo výroku rozsudku a nevykonal ju ani odvolací súd pri rozhodovaní o jej odvolaní. Mala za to, že do úvahy neprichádza, aby súd opravným uznesením menil alebo opravoval už vyhlásený rozsudok z dôvodu, že si uvedomil neskôr jeho nesprávnosť. Možnosť opravy výroku rozsudku je totiž limitovaná , podľa ktorého je súd viazaný vyhláseným rozsudkom. V súvislosti s dovetkom „počnúc od právoplatnosti rozsudku“ uvedeným v rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 15.02.2024 poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20Cdo 2304/2007 zo dňa 25.06.2009, v zmysle ktorého v prípade, ak je v rozsudku o určení výživného viazaná povinnosť platiť výživné na právoplatnosť rozsudku, je rozhodujúci výrok tohto rozsudku bez ohľadu na predbežnú vykonateľnosť. Navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 14P/74/2023-407 zo dňa 15.02.2024 v spojení s uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 14P/74/2023-780 zo dňa 01.04.2025 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, alternatívne, aby zrušil uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 14P/74/2023-780 zo dňa 01.04.2025 a návrh otca na vydanie opravného uznesenia zamietol.

6. K odvolaniu matky sa vyjadrila Krajská prokuratúra v Trnave a uviedla, že súdu prvej inštancie zrejme ušla skutočnosť, že odo dňa vydania rozsudku zo dňa 15.02.2024 o tomto bolo rozhodované aj Krajským súdom v Trnave na základe podaného odvolania. Napriek tomu, že odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, sa v plnom rozsahu stotožnila s tvrdeniami matky, ktoré sú uvedené pod bodmi 14-18 podaného odvolania. Vydané uznesenie nemožno v žiadnom prípade považovať za opravné uznesenie podľa , nakoľko sa nejedná o chybu v písaní, či počítaní. Poukázala na ustanovenia , . Postup a vydané uznesenie považovala za nezákonné, pretože opravným uznesením súd menil, nie opravoval (aj keď ako zdôvodnenie uviedol „opravu“) už právoplatný a nezmeniteľný rozsudok, o ktorom naviac rozhodoval medzičasom aj odvolací súd. Zdôvodnenie súdu prvej inštancie, že sa jedná o opravu podľa , považovala za ohýbanie práva. Napadnuté uznesenie je nedôvodné a nemá oporu v zákone. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba – účastník konania ( a a ) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie (uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 14P/74/2023-780 zo dňa 01.04.2025), proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (, f), g), h) v spojení s , ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), a dospel k záveru, že odvolanie matky smerujúce voči tomuto uzneseniu je dôvodné a vo zvyšnej časti (smerujúcej voči rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 14P/74/2023-407 zo dňa 15.02.2024) je potrebné ho odmietnuť.

8. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa , len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

10. Podľa , právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.

11. Podľa , proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

12. Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

13. Podľa , odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

14. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

15. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

16. V predmetnej veci rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 14P/74/2023-407 zo dňa 15.02.2024 tak, že výživné stanovené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 18.06.2020 č. k. 9P/5/2019-688 v odseku III. výroku v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.01.2021 č. k. 21Cop/62/2020-1147 v odseku I. výroku na maloleté deti B.: A., nar. XX.XX.XXXX sumou 250,- Eur mesačne znižuje na 120,- Eur a na maloletého B., nar. XX.XX.XXXX sumou 200,- Eur znižuje na 80,- Eur počnúc od 01.08.2023 do 31.12.2023 a počnúc od 01.01.2024 znižuje výživné na maloletú A. zo sumy 120,- Eur na 80,- Eur a na maloletého B. zo sumy 80,- Eur na 60,- Eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný zaplatiť k rukám matky vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred, počnúc od právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania (II. výrok). Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala matka odvolanie. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací rozsudkom č. k. 14CoP/141/2024-749 zo dňa 05.12.2024 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (I. výrok) a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania (II. výrok). Rozsudok súdu prvej inštancie tak v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 17.12.2024.

17. Krajský súd v Trnave v bode 24. rozsudku č. k. 14CoP/141/2024-749 zo dňa 05.12.2024 považoval za potrebné uviesť (napriek tomu, že už to bolo spomenuté i v rozhodnutí o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý podal otec a ktorý návrh bol zamietnutý), že dovetok súdu prvej inštancie nachádzajúci sa vo výroku I., že znížené výživné je otec povinný platiť „od právoplatnosti rozsudku“, nebol na mieste. Podľa sú totiž rozsudky o výživnom vykonateľné doručením bez možnosti inej úpravy súdom. Sledovaným účelom tohto ustanovenia je čo najskoršie zabezpečenie riadneho plnenia vyživovacej povinnosti, ktorá rodičovi vzniká zo zákona narodením dieťaťa, a riadneho zabezpečenia potrieb maloletého výživným, na ktoré je odkázaný. Predbežná vykonateľnosť akéhokoľvek rozhodnutia o výživnom teda nastáva priamo zo zákona, bez ohľadu na znenie výroku deklaratórneho rozhodnutia súdu, ktorým určí lehotu na plnenie výživného. Akokoľvek by bola naformulovaná lehota na dobrovoľné splnenie tejto povinnosti a začiatok jej plynutia (napr. tri dni od doručenia rozsudku), i tak by nastúpila zo zákona vynútiteľnosť plnenia tejto povinnosti odo dňa doručenia rozsudku súdu prvej inštancie, čiže ešte pred efektívnym uplynutím súdom určenej lehoty na dobrovoľné plnenie. Hoci túto nepresnosť v rozsudku súdu prvej inštancie nikto z rodičov nenamietal a v zmysle vyššie citovaného nemal tento dovetok ani vplyv na skutočnú vykonateľnosť, odvolací súd mal potrebu poukázať na to z dôvodu, aby účastníci konania vedeli, že otec mal platiť znížené výživné už doručením neprávoplatného rozsudku súdu prvej inštancie.

18. Návrhom datovaným dňom 03.03.2025 sa otec maloletých detí domáhal opravy chyby v písaní rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 14P/74/2023-407 zo dňa 15.02.2024, konkrétne formulácie vo výroku I. „počnúc od právoplatnosti rozsudku“ a žiadal, aby súd opravným uznesením túto formuláciu opravil na „počnúc od doručenia rozsudku“.

19. Uznesenie č. k. 14P/74/2023-780 zo dňa 01.04.2025, ktoré súd prvej inštancie vydal na základe návrhu otca maloletých detí, v ktorom žiadal o opravu chyby v písaní rozsudku č. k. 14P/74/2023-407 zo dňa 15.02.2024, konkrétne formulácie: „počnúc od právoplatnosti rozsudku“, ktorá v kontexte vyššie uvedeného rozsudku odvolacieho súdu nebola na mieste, bolo vydané v rozpore so zákonom ( ). Ustanovenie súdu umožňuje kedykoľvek aj bez návrhu opraviť v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti opravným uznesením. Vychádza sa z toho, že rozhodovanie je proces duševnej činnosti sudcu, ktorého výsledkom je navonok prejavené súdne rozhodnutie. Pri takomto procese nie je možné predpokladať absolútnu neomylnosť osôb zúčastnených na príprave a tvorbe vonkajšej podoby konkrétneho súdneho rozhodnutia. Preto, ak sa v rozsudku vyskytne chyba

v písaní alebo počítaní, alebo, ak rozsudok obsahuje inú zrejmú nesprávnosť, má súd povinnosť tieto pochybenia napraviť. Predmetom opravy tak môžu byť také zrejmé pochybenia, ku ktorým došlo pri vyhlásení alebo v písomnom vyhotovení rozsudku, ktoré sa prejavujú pisárskou chybou alebo sú následkom chyby v počítaní. Aj keď je právny pojem „iné zrejmé nesprávnosti“ relatívne neurčitý, odvolací súd zdôrazňuje, že ho treba vykladať v tom zmysle, že ide o nesprávnosť podobnej povahy ako chyba v písaní alebo počítaní, ktorá je následkom náhleho a okamžitého zlyhania duševnej, či mechanickej činnosti osoby, ktorá rozsudok vyhlasovala alebo vyhotovovala a ktoré sú úplne zjavné. Do úvahy však neprichádza taký postup súdu, aby opravným uznesením menil alebo opravoval už vyhlásený rozsudok z dôvodu, že si neskôr uvedomil jeho nesprávnosť. Postup súdu prvej inštancie pritom nelegitimizuje ani skutočnosť, že sa nadriadený súd v odôvodnení svojho rozhodnutia (rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14CoP/141/2024-749 zo dňa 05.12.2024), v ktorom rozhodoval o odvolaní matky proti rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 14P/74/2023-407 zo dňa 15.02.2024, ktorým bola znížená vyživovacia povinnosť otca na maloleté deti s formuláciou výroku rozsudku prvoinštančného súdu „od právoplatnosti rozsudku“ vysporiadal tak, že táto nepresnosť podľa jeho názoru nemala vplyv na skutočnú vykonateľnosť rozsudku súdu, keďže podľa sú rozsudky o výživnom vykonateľné doručením bez možnosti inej úpravy súdom.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené, postup súdu prvej inštancie, ktorý vydaním opravného uznesenia z výroku svojho rozsudku zo dňa 15.02.2024 odstránil formuláciu „od právoplatnosti rozsudku“ nemožno subsumovať pod ustanovenie , ktoré takúto „opravu“ vykonať neumožňuje. Odvolací súd preto s použitím ustanovenia uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh otca na opravu rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 14P/74/2023-407 zo dňa 15.02.2024 ako nedôvodný zamietol.

21. Keďže odvolací súd pristúpil k zmene opravného uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 01.04.2025 zamietnutím návrhu otca na opravu rozsudku a vzhľadom na to, že o odvolaní matky maloletých detí proti rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 14P/74/2023-407 zo dňa 15.02.2024 už bolo odvolacím súdom právoplatne rozhodnuté tak, že tento rozsudok bol Krajským súdom v Trnave č. k. 14CoP/141/2024-749 zo dňa 05.12.2024 potvrdený, odvolanie matky v časti smerujúcej voči rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 14P/74/2023-407 zo dňa 15.02.2024 bolo potrebné podľa odmietnuť.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( , ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).