Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-2-2025.pdf
PDF · 129.16 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/2/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členov senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a Mgr. Mareka Janigloša, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, zastúpená: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, IČO: 36 833 533, proti žalovanej: D. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, zastúpená: Advokátska kancelária CIMMERMANN, s.r.o., so sídlom Piaristická 1, Nitra, IČO : 50 472 305, o zaplatenie sumy 1 188 eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra (ďalej „súd prvej inštancie“) zo dňa 16. októbra 2024 č.k. 16C/3/2021-367 (ďalej „rozsudok súdu prvej inštancie“), takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti sumy 188 eur p o t v r d z u j e a vo zvyšnej zamietajúcej časti a v časti trov konania m e n í t a k , že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 1 000 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 68%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.
III. Štát má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala zaplatenia sumy 1 188 eur od žalovanej z titulu nevrátenej pôžičky. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100% s tým, že o výške bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím. 1.1. Vychádzal zo zisteného skutkového stavu, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa predložila listinný dôkaz, obsahom ktorého je text „B. - požičala mi 170 eur“ s podpismi oboch strán. Súčasťou listiny je aj rukou napísané nečitateľné písmo spolu s telefónnym číslom a sumou 18 eur. Z ďalšieho listinného dôkazu vyplýva, že jeho obsahom je text „1000 eur dala som jej, že mi to vráti“ taktiež s podpismi strán. 1.2. Ďalej súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/76/2020 zo dňa 29.10.2020, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste uzavretá medzi prokurátorom Okresnej prokuratúry Nitra a F. B.. Z tejto dohody vyplýva, že vtedy obvinenému F. B. pre trestný čin nebezpečného vyhrážania bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním obvineného F. B. v skúšobnej dobe na 14 mesiacov. Súčasne mu bolo uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.10.2020. 1.3. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanovením § 488, § 489, § 494, § 657 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov).
1.4. Zamietnutie žaloby žalobkyne odôvodnil v podstate tým, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, ani bremeno tvrdenia, pretože bolo povinnosťou žalobkyne preukázať konsenzus zmluvných strán o uzavretí zmluvy o pôžičke a zároveň preukázať prenechanie druhovo určených vecí, v danom prípade, peňazí. Žalovaná od začiatku poprela nárok žalobkyne, ktoré tvrdenie podporil aj jej manžel. Za dôležitú skutočnosť považoval súd aj to, že manžel žalobkyne uviedol, že s manželkou spolu hospodária, pričom vždy vedel o tom, že manželka dala peniaze žalobkyni, pričom požičiavať si mal aj syn žalobkyne. Pokiaľ teda hospodárila žalovaná s manželom - svedkom F. E., tento by určite musel vedieť o tom, že si jeho manželka požičala peniaze od žalobkyne. Nestotožnil sa so záverom odvolacieho súdu uvedenom v zrušujúcom uznesení a ani po doplnení dokazovania nespel k záveru, že žalobkyňa mala poskytnúť žalovanej finančné prostriedky. Písomné doklady absolútne nepreukazujú uzavretie zmluvy o pôžičkovom vzťahu, nevyplýva z nik, kto mal komu dať peňažné prostriedky. Uvedený právny úkon nie je možné za žiadnych okolností vyhodnotiť ako uzavretie zmluvy o pôžičke. Ani po doplnení dokazovania nebolo preukázané, že peňažné prostriedky žalovaná prevzala. Poukázal tiež na vyjadrenie znalca JUDr. Kovalického, ktorý uviedol, že s týmto listinným dôkazom bolo manipulované, pretože na spornej písomnosti sa vyskytuje suma 1000 eur, pričom takýto číselný zápis už voľným okom vykazuje farebný rozdiel v tretej číslici „0“. Farebný rozdiel znalec detegoval aj v textovom zápise „že mi to vráti“ oproti ostatnému textu. Na základe toho súd prvej inštancie dospel k záveru, že takto vyhotovený listinný dôkaz, preukazujúci poskytnutie údajnej pôžičky vo výške 1000 eur vykazuje znaky manipulácie a úpravy, preto názor súdu, že je to „akýsi zdrap papiera“ je len opätovne a nemenne podporený. Ani po doplnení dokazovania žalobkyňa nepreukázala ani uzavretie pôžičkového vzťahu vo výške 1 000 eur so žalovanou, ale ani reálne poskytnutie peňažných prostriedkov. 1.5. Taktiež v žalobnej časti týkajúcej sa pôžičky 170 eur a 18 eur, ktoré mala žalobkyňa poskytnúť žalovanej, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala reálne poskytnutie týchto peňažných prostriedkov, čo má za následok, že právny vzťah nevznikol. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo238/2010. Žalobkyňa vôbec nevedela osvedčiť, v bankovkách akej nominálnej hodnoty, mala požičať peniaze žalovanej, nevedela s presnosťou definovať splatnosť údajnej pôžičky, keď poznamenala, že ich mala vrátiť po tom, ako príde žalovanej dôchodok. Rovnako tiež nevedela ozrejmiť, kedy presnejšie mala uvedené peňažné prostriedky žalovanej poskytnúť. Následne vo výpovedi uviedla, že mala od žalovanej dostať plnenie v naturáliách , t. j. mäso, vajcia a potom aj peniaze. V prípade pôžičke sa však dlžník vždy zaviaže vrátiť veci rovnakého druhu, t. j. peniaze, z čoho je zrejmé, že žalobkyňou uvádzané skutočnosti sú zmätočné, pričom tieto neozrejmila. Žalobkyňa prezentovala, že vyzývala žalovanú ústne na vrátenie finančných prostriedkov, avšak dôkaz o takejto skutočnosti ani nemožno preukázať. Žalobkyňa tak absolútne nepreukázala uzavretie zmluvy o pôžičke, čo je už skutočnosť, ktorá sama o sebe odôvodňuje zamietnutie žaloby. 1.6. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“) tak, že úspešnej žalovanej priznal voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP nevzhliadol.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním žalobkyňa. Dôvodila, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného úkonu, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/ CSP), súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). 2.1. V prvom rade žalobkyňa namieta, že súd prvej inštancie nerešpektoval záväzné právne názory odvolacieho súdu vyslovené v uznesení sp.zn. 25Co/15/2022 zo dňa 25. 01. 2023, podľa ktorého bolo potrebné nárok žalobkyne považovať za preukázaný a bolo na žalovanej, aby ho substancovanými skutkovými tvrdeniami a k tomu predloženými dôkazmi vyvrátila. Žalovaná žiadne skutkové tvrdenia a ani dôkazy neprodukovala, napriek tomu súd prvej inštancie podrobil závery odvolacieho súdu kritike, uviedol, že podľa jeho názoru nekorešpondujú s ustálenou súdnou praxou a preto ich nebude rešpektovať. Listinné dôkazy opätovne označil za „akési zdrapy papiera“. Ďalej dôvodí, že súd prvej inštancie poukázal iba na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/276/2020 zo dňa 24. 08. 2022 a na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.4Cdo/403/2014 zo dňa 16. 12. 2015, ktoré však nie sú “ judikatúrou zverejnenou v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk a samozrejme nie sú ani judikatúrou Ústavného súdu SR. Dodala, že právne závery z oboch citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sú v zhode s právnymi závermi zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu. Obe rozhodnutia totiž zhodne
uvádzajú, že dôkazné bremeno sa prenáša na žalovaného až potom, ako žalobca preukáže uzavretie zmluvy o pôžičke, ako aj reálne odovzdanie peňazí. Toto dôkazné bremeno v konaní tvrdeniami a dôkazmi preukázala, čo napokon odvolací súd pomerne rozsiahlo vysvetľuje. Záver súdu prvej inštancie, ktorý odôvodňuje nerešpektovanie záväzného právneho názoru odvolacieho súdu poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie preto považuje za nezákonný a zmätočný. 2.1.1. Nerešpektovaním záväzného právneho záveru odvolacieho súdu porušil súd prvej inštancie ustanovenie § 391 ods. 2 CSP, čím, naplnil odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Zároveň tým, že v rozpore s obsahom spisu dospelo k skutkovým záverom, že žalobkyňa nepreukázala uzavretie zmluvy o pôžičke a reálne odovzdanie peňazí, naplnil súd odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/ CSP. 2.2. Odvolateľka v podanom odvolaní ďalej namieta, že súd prvej inštancie vyhodnotil zmarenie znaleckého dokazovania v prospech strany, ktorá ho zmarila. Žalovaná navrhla vykonanie znaleckého dokazovania na preukázanie pravosti jej podpisu na listinnom dôkaze. Žalovaná však znalcovi, ktorý bol do konania pribratý, nepredložila dostatočný počet porovnávacích podpisov, ani jeden podpis z relevantného obdobia, čím zmarila možnosť vyhotovenia znaleckého posudku. Následne znalec zaslal do konania iba vyjadrenie bez znaleckej pečiatky a znaleckej doložky, v ktorom súdu oznámil,. Že vzhľadom na počet predložených porovnávacích podpisov žalovanej nepovažuje za hospodárne vyhotoviť znalecký posudok. Súd prvej inštancie označil vyjadrenie JUDr. Kovalického za „listinný dôkaz“ a prihliadal naň ako na odborné vyjadrenie, keď uvádza: “Navyše, z jeho vyjadrenia je zrejmé, že s týmto listinným dôkazom (ohľadne pôžičky 1000 eur) bolo manipulované, pretože na spornej písomnosti sa vyskytuje suma 1000 eur, pričom takýto číselný zápis už voľným okom vykazuje farebný rozdiel v tretej číslici „0“ Inak povedané, takáto číslica bola celkom určite dopísaná (iným perom), ktorá skutočnosť znalcovi neunikla, avšak súd nemohol takúto skutočnosť sám od seba v konaní konštatovať. Farebný rozdiel znalec detegoval aj v textovom zápise „že mi to vráti“ oproti ostatnému textu. Z uvedeného potom rezultuje, že takto vyhotovený listinný dôkaz preukazujúci poskytnutie údajnej pôžičky vo výške 1 000 eur, vykazuje znaky manipulácie a úpravy, preto názor súdu, že ide o „akýsi zdrap papiera“ je len opätovne a nemenne podporený.“. Na námietku, že sa nemôže ísť o odborné vyjadrenie znalca, nakoľko neobsahuje zákonné náležitosti (znalecká pečiatka, doložka o vedomosti o trestnoprávnych následkoch nepravdivého vyjadrenia), súd prvej inštancie reagoval v bode 26. napadnutého rozhodnutia tak, že ju označil “absolútne právne irelevantnú, postrádajúcu akúkoľvek elementárnu logiku”. 2.3. Uviedla, že postup súdu prvej inštancie, ktorý vyhodnotil v prospech žalovanej skutočnosť, že nepredložila dostatočný počet podpisov na vyhotovenie znaleckého posudku, je v hrubom rozpore s princípom spravodlivosti. Napadnuté rozhodnutie v tejto časti zrejme zakladá precedens, podľa ktorého v budúcnosti keď niekto nebude chcieť vrátiť peniaze, na úspech v súdnom konaní mu bude stačiť len tvrdiť, že podpis nie je jeho a následne znalcovi nepredložiť žiadne porovnávacie podpisy. 2.4. Vyjadrenie F. G. nepovažuje za dôkaz vyvracajúci tvrdenie žalobkyne o poskytnutí pôžičky žalovanej. Ak by malo ísť o odborné vyjadrenie znalca, bol znalec povinný priložiť znaleckú pečiatku a znaleckú doložku. Keďže ju nepriložil, jeho vyjadrenie nie je vyjadrením odborne spôsobilej osoby. F. G. vyslovene povedal, že nepodáva znalecká posudok a súd v rozpore s týmto nazval jeho voľnú úvahu mimo jeho znaleckej profesie ako listinný dôkaz – odborné vyjadrenie znalca. 2.5. K záveru súdu prvej inštancie, že s listinnými dôkazmi bolo manipulované, JUDr. Kovalický vo svojom vyjadrení nedospel. Interpretácia súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že JUDr. Kovalický potvrdil, že s listinnými dôkazmi bolo celkom určite manipulované, je nesprávna, nezákonná a neprimerane zvýhodňujúca žalovanú. JUDr. Kovalický v uvedenom vyjadrení uviedol, že to, či bolo s dôkazmi manipulované, možno zistiť iba vykonaním znaleckého dokazovania prostredníctvom Kriminalistickoexpertízneho ústavu, odvetvia kriminalistického skúmania dokumentov. 2.6. Tým že súd prvej inštancie vyhodnotil zmarenie znaleckého dokazovania v prospech strany, ktorá ho zmarila, aby následne rozhodol podľa vyjadrenia neobsahujúceho zákonné náležitosti pre odborné vyjadrenie znalca, z ktorého naviac v prospech žalovanej vydedukoval závery, ktoré z neho vôbec nevyplývajú, konal v rozpore s princípom spravodlivosti. V tejto súvislosti poukázala na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 192/08 zo dňa 28. 08. 2008 v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil nasledovný právny záver: “Vždy je potrebné vychádzať z individuálnych, teda na konkrétnych zisteniach založených rozmerov každej súdom prejednávanej veci. Mnohé prípady a ich špecifické okolnosti môžu byť komplikované a netypické; to však nezbavuje všeobecné súdy urobiť všetko pre nájdenie spravodlivého riešenia, akokoľvek sa to môže javiť zložité“ (I. ÚS 118/2013). Ústavný súd ako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva) hodnotí aj také rozhodnutia, ktorými boli normy
podústavného práva interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti v dôsledku napr. prílišného formalizmu“. 2.7. Odvolateľka v závere konštatovala, že tým že súd prvej inštancie vyhodnotil zmarenie vykonania znaleckého dokazovanie v prospech žalovanej, ktorá ho sama zmarila, konal v rozpore s princípmi spravodlivosti a rovnosti zbraní, porušil tým právo žalobkyne na spravodlivý súdny proces čím došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Zároveň tým, že súd prvej inštancie bez vykonania znaleckého dokazovania (ktoré bolo navrhnuté a ku ktorému žalobkyňa predložila všetky potrebné doklady), dospel k záverom, že žalobkyňa nepreukázala uzavretie zmluvy o pôžičke a odovzdanie peňazí žalovanej súd naplnil odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. g/ CSP. Napokon tým, že súd na podklade vyjadrenia JUDr. Kovalického, dospel k záveru, že s listinnými dôkazmi bolo celkom určite manipulované, súd naplnil odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/ CSP. 2.8. Navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1 188 eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. A priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a odvolacieho konania v rozsahu 100% a štátu priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila. 4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalobkyne podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, po nariadení odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je čiastočne opodstatnené a dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie 188 eur podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a vo zvyšnej časti o zaplatenie 1000 eur podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
5. Predmetom konania v danej veci je žaloba žalobkyne, ktorou sa domáha uloženia povinnosti žalovanej, zaplatiť jej sumu 1 188 eur z titulu pôžičky, ktorú žalovaná žalobkyni nevrátila. Žalovaná nesúhlasí s nárokom žalobkyne, namieta, že nikdy si od žalobkyne žiadnu sumu nepožičala. 5.1. Súd prvej inštancie žalobu žalobkyne prvým rozsudkom zo dňa 08. 11. 2021 zamietol. Dôvodil tým, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o pôžičke a že boli reálne žalovanej odovzdané finančné prostriedky. Tento záver súd prvej inštancie postavil na výpovedi svedka E., manžela žalovanej, pričom výpoveď svedka B., syna žalobkyne, vyhodnotil ako nedôveryhodnú. Neakceptoval listinné dôkazy, ktoré predložila žalobkyňa a označil ich iba ako „zdrap papiera“. 5.2. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnila žalobkyňa, ktorá ho napadla odvolaním, pričom dôvodila tým, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie v navrhnutom smere, nenariadil znalecké grafologické dokazovanie na preukázanie pravosti podpisu žalovanej na listine preukazujúcej prevzatie finančných prostriedkov, neodstránil rozpor vo výpovediach žalovanej a jej manžela, na jednej strane vyhodnotil výpoveď svedka E. ako vierohodnú a na tejto výpovedi založil rozhodnutie, na druhej strane výpoveď svedka B. vyhodnotil ako nedôveryhodnú. Následne vec nesprávne právne posúdil. Odvolací súd v dôsledku tohto odvolania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie uznesením zo dňa 25. 01. 2023 č.k. 25Co/15/2022-133 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalobkyňou, nezaoberaním sa predložených listinných dôkazov žalobkyňou a nevyhodnotením týchto dôkazov a nehodnotením prenesenia dôkazného bremena na žalovanú. 5.3. Súd prvej inštancie následne druhým rozsudkom, ktorý je predmetom preskúmania odvolacieho súdu, po doplnení dokazovania, žalobu žalobkyne opätovne zamietol. Dôvodil tým, že stále nebolo preukázané reálne poskytnutie peňažných prostriedkov, čo má za následok, že právny vzťah z pôžičky nevznikol. Písomný doklad absolútne nepreukazuje uzavretie zmluvy o pôžičkovom vzťahu, a tento právny úkon nie je možné vyhodnotiť ako uzavretie zmluvy o pôžičke. Svoje rozhodnutie tiež oprel o vyjadrenie znalca, ktorý sa v odmietnutí znaleckého posudku pre nedostatočný počet porovnávacích materiálov zo strany žalovanej, zmienil o tom, že s týmto listinným dôkazom mohlo byť manipulované. 5.4. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnila žalobkyňa. V odvolaní namietala nerešpektovanie právneho názoru odvolacieho súdu, ďalej vyhodnotenie zmarenia znaleckého dokazovania v prospech strany, ktorá ho zmarila, t.j. v prospech žalovanej. Namietala tiež, že k záveru, že s listinnými dôkazmi bolo manipulované, JUDr. Kovalický vo svojom vyjadrení nedospel. Interpretácia súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že JUDr. Kovalický potvrdil, že s listinnými dôkazmi bolo celkom určite manipulované, je
nesprávna, nezákonná a neprimerane zvýhodňujúca žalovanú. Dôvodí tiež tým, že súd prvej inštancie porušil právo na spravodlivý súdny proces žalobkyne, tým, že bez vykonania znaleckého dokazovania dospel k záveru, že nepreukázala uzavretie zmluvy o pôžičke a odovzdanie peňazí, ako aj na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
6. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
7. Po preskúmaní spisového materiálu, rozsudku súdu prvej inštancie, odvolania žalovaného, konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie čiastočne zmeniť. Z tohto dôvodu nariadil odvolacie pojednávanie, na ktorom zopakoval dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi na č.l. 4 spisu (kópie, originály na č.l. 248), vyjadrenie znalca na č.l. 328. Odvolací súd nariadil i výsluch svedka F. B.. 7.1.1. Právny zástupca žalobkyne na odvolacom pojednávaní dal do pozornosti súdu skutočnosť, že bola to práve žalovaná, ktorá zmarila znalecké dokazovanie, pričom žalobkyňa dostatok porovnávacích dôkazov predložila. Záverom poznamenal, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa preukázala odovzdanie peňazí žalovanej, ktorá skutočnosť bola preukázaná tak listinnými dôkazmi, výpoveďou žalobkyne, ako aj výpoveďou svedka B.. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, odvolaniu žalobkyne vyhovieť a vyhovieť aj jej žalobe a priznať nárok na náhradu trov konania. 7.1.2. Právny zástupca žalovanej na odvolacom pojednávaní zotrval na svojich doterajších vyjadreniach pred súdom prvej inštancie. Nad rámec uviedol, že v priebehu celého konania nebol žalobkyňou predložený žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval uzavretie zmluvy o pôžičke a poskytnutie finančných prostriedkov. Tvrdenie žalobkyne je vyvrátené výpoveďou žalovanej a jej manžela a listinnými dôkazmi, ktoré predložila sama žalobkyňa. Uzavretie zmluvy o pôžičke v konaní nebolo preukázané, navrhuje preto odvolanie žalobkyne zamietnuť a potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie. 7.1.3. Svedok F. B. sa odvolacieho pojednávania nezúčastnil, predvolanie neprevzal v odbernej lehote a právnemu zástupcovi žalobkyne sa jeho účasť nepodarilo zabezpečiť.
8. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 8.1. Zmluva o pôžičke, upravená v ustanovení § 657 Občianskeho zákonníka, má charakter reálnej (nielen konsenzuálnej) zmluvy. To znamená, že k vzniku právneho vzťahu k pôžičke je potrebné odovzdanie veci dlžníkovi. Bez toho nedôjde k vzniku právneho vzťahu pôžičky. Z reálnej povahy zmluvy o pôžičke vyplýva, že samotná zmluva neposkytuje veriteľovi žalobný nárok na odovzdanie predmetu zmluvy. Vznik pôžičky predpokladá jednak dohodu strán a tiež skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom, odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Odovzdanie má za následok zánik tejto povinnosti, resp. oprávnenie a vznik povinnosti dlžníka vrátiť prijaté požičané veci. Ku skutočnému odovzdaniu predmetu pôžičky nemusí nutne dôjsť iba v čase uzavretia zmluvy o pôžičke. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je dohoda veriteľa a dlžníka o prenechaní veci (reálnom odovzdaní), druhovom určení veci, povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a o určení času vrátenia. Pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 325/2009 zo dňa 30. 06. 2010). Samotný vznik pôžičky, teda okrem uzatvorenia zmluvy o pôžičke predpokladá aj ďalší úkon, ktorým je prenechanie (odovzdanie) predmetu pôžičky. Veriteľ môže s úspechom uplatniť žalobu o vrátenie pôžičky, ak vie svoj nárok preukázať. Dôkazné bremeno spočíva na žalujúcom veriteľovi, ktorý musí preukázať, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, žalovanému poskytol finančné prostriedky a žalovaný nezaplatil dlh riadne a včas. Na veriteľovi spočíva dôkazné bremeno nielen ohľadne tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o pôžičke, ale že bolo podľa nej dlžníkovi plnené. Túto skutočnosť môže veriteľ preukázať písomnou zmluvou o pôžičke. Ak veriteľ nemá takúto písomnosť k dispozícii alebo ak je písomný doklad neplatný, musí poskytnutie pôžičky preukázať inými dôkaznými prostriedkami (napr. svedkami). Ak sú tieto skutočnosti preukázané, potom veriteľ uniesol dôkazné bremeno (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 16. 01. 2002 sp.zn. 25Cdo 98/2000). Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré ako rozhodné musia byť preukázané, ako aj to, kto je nositeľom dôkazného bremena, vyplýva z hmotného práva, teda uvedeného zákonného ustanovenia. Žalujúci veriteľ má povinnosť preukázať uzatvorenie zmluvy o pôžičke, ako aj
reálne odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Táto povinnosť vyplýva veriteľovi aj z ustálenej súdnej praxe (napr. rozhodnutia NS ČR zo dňa 14. 05. 2004 sp.zn. 21Cdo 2217/2003, z 11. 12. 2009 sp.zn. 21Cdo 4520/2007, zo dňa 29. 09. 2010 sp.zn. 33Cdo 4312/2008, 11. 12. 2009 sp.zn. 21Cdo 4520/2007).
9. Poukazujúc na vyššie uvedené závery súdnej praxe, odvolací súd, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, zopakovania dokazovania odvolacím súdom na odvolacom pojednávaní, dospel k záveru, že záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia o uzavretí zmluvy o pôžičke na sumu 1 000 eur, nie je správny. Navyše odvolací súd dáva do pozornosti, že súd prvej inštancie, napriek tomu, že ustanovenie § 391 ods. 2 CSP upravuje, že súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v danom rozhodnutí odignoroval záver odvolacieho súdu uvedený v uznesení o zrušení prvého rozsudku zo dňa 25. 01. 2023 sp.zn. 25Co/15/2022.
10. Súd prvej inštancie tak v prvom rozhodnutí, ako aj v tomto druhom, odvolacím súdom preskúmavanom rozsudku, napriek záverom odvolacieho súdu úplne odignoroval listiny preukazujúce poskytnutie finančných prostriedkov žalobkyňou žalovanej, keď tieto listiny opätovne vyhodnotil iba ako „akési zdrapy papiera“, neobsahujúce podstatné údaje potrebné pre platnosť zmluvy o pôžičke.
11. K pôžičke vo výške 1 000 eur odvolací súd uvádza: 11.1. Žalobkyňa v priebehu konania predložila súdu prvej inštancie listinu, ktorá je písaná rukou, na obyčajnom papieri, bez označenia strán sporu, obsahom ktorej je: „1 000 eur E. dala som jej B., že mi to vráti“, s podpismi oboch strán tak E., ako aj B.. Je nesporné, že táto listina bola vyhotovená jednoduchými osobami, ktoré nie sú znalé práva, ktoré nemuseli vedieť, čo majú do tejto listiny vpísať, preto je potrebné hodnotiť túto listinu podľa jej obsahu. Minimálne z obsahu týchto listín vyplýva, že žalobkyňa mala žalovanej poskytnúť finančné prostriedky. Napriek záveru odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení, súd prvej inštancie opätovne túto listinu nehodnotil podľa obsahu, ale iba podľa toho, že neobsahuje všetky podstatné náležitosti a opätovne ju označil ako „zdrap papiera“. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že zmluva o pôžičke je reálna zmluva, ktorá nemusí byť uzavretá písomne, môže byť uzavretá aj ústnou formou, avšak za predpokladu, že boli finančné prostriedky reálne odovzdané. V danom prípade je nesporné, že predmetný listinný dôkaz nie je možné vyhodnotiť ako platne písomne uzavretú zmluvu o pôžičke, ale je potrebné na tento dôkaz prihliadať, ako na dôkaz, ktorým žalobkyňa preukazuje, že finančné prostriedky v sume 1 000 eur žalovanej poskytla. Tak žalobkyňa, ako aj žalovaná potvrdili skutočnosť požičania peňazí žalobkyňou žalovanej svojimi podpismi. Žalovaná svoj podpis síce spochybnila, avšak znalecké dokazovanie v tomto smere sama zmarila a iný dôkaz na vyvrátenie tvrdenia žalobkyne nepredložila. Tento listinný dôkaz je umocnený ešte výpoveďou syna žalobkyne, svedka F. B., ktorý potvrdil, že bol pri tom, keď matka odovzdávala finančné prostriedky v sume 1 000 eur žalovanej. Súd prvej inštancie však na túto výpoveď neprihliadol a zotrval na svojom závere, že žalobkyňa nepreukázala odovzdanie finančných prostriedkov žalovanej a listinný dôkaz opätovne vyhodnotil ako „zdrap papiera“. 11.2. Spochybňovanie výpovede svedka B. súdom prvej inštancie nie je v súlade s rozhodovacou praxou. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. III. ÚS 276/2014 prijal záver, že: „Spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď účastníkov konania či svedkov majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľom a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí, či tvrdení účastníkov konania“. Súd prvej inštancie práve tým, že neuznal svedeckú výpoveď svedka B., ktorý tvrdil, že bol pri tom, keď jeho matka (žalobkyňa) odovzdávala žalovanej sumu 1000 eur, prijal záver o neunesení dôkazného bremena žalobkyňou. 11.3. Za situácie, že z vykonaného dokazovania (predloženia listinného dôkazu zo strany žalobkyne o poskytnutí sumy 1000 eur žalovanej, ako aj výpovede svedka B.), vyplýva, že žalobkyňa poskytla žalovanej finančné prostriedky v sume 1 000 eur, a ak žalovaná prevzatie a poskytnutie tejto sumy popiera, bolo na nej, aby preukázala, že k tomuto odovzdaniu finančných prostriedkov nedošlo. Je nesporné, že preukázať negatívnu skutočnosť nie je možné, avšak je na žalovanej, aby sa o tom minimálne pokúsila a aby predložil aj keď nepriame dôkazy, svedčiace v prospech jej obrany. Žalovaná v priebehu konania navrhovala vykonanie znaleckého dokazovania, v ktorom mal znalec posúdiť,
že podpis na tomto listinnom dôkaze nie je jej. V rámci doplnenia dokazovania súd prvej inštancie skutočne nariadil vykonanie znaleckého dokazovania, ustanovil znalca JUDr. Kovalického a stranám sporu nariadil, aby znalcovi predložili dostatočný počet porovnávacích materiálov. Samotná žalovaná, ktorá navrhovala znalecké dokazovanie však toto zmarila tým, že nepredložila dostatočné množstvo porovnávacích materiálov a znalec nemohol tak znalecké dokazovanie vykonať. Posúdiť následne takéto zmarenie znaleckého dokazovania žalovanou v jej prospech súdom prvej inštancie, keď svoje rozhodnutie založil na vyjadrení znalca, bez toho, aby podal znalecký posudok, nebolo správne. 11.4. Znalec pri oznamovaní nemožnosti vykonať znalecké dokazovanie pre nepredloženie porovnávacích podpisov zo strany žalovanej, dal do pozornosti, že na listinnom dôkaze, predloženom žalobkyňou („1000 eur E. dala som jej B., že mi to vráti“), číselný zápis vykazuje farebný rozdiel v tretej číslici „0“, ako aj v texte „že mi to vráti“, avšak s konštatovaním, že iba znalec v odbore Kriminalistika, odvetvie Kriminalistické skúmanie dokumentov, by mohol v prípade potreby súdu sa vyjadriť, či zápisy na spornej písomnosti sú vyhotovené jedným druhom písacieho prostriedku, prípadne, či tretia číslica „0“ v zápise „1000E“ a textový zápis „že mi to vráti“ je vyhotovený iným písacím prostriedkom. Predmetné oznámenie nebolo vyhotovené ako znalecký posudok, resp. odborné vyjadrenie, ale iba ako oznámenie znalca o nemožnosti vykonania znaleckého dokazovania, s určitou jeho úvahou o farebnom rozdiele v jednej číslici a v čiastočnom texte. Znalecký posudok však v tomto smere podaný nebol. Z tohto dôvodu odvolací súd síce zobral do úvahy predmetné upozornenie znalca, avšak vzhľadom na iba jeho úvahu a nie ani ako odborné vyjadrenie, či dokonca vyjadrenie znalca, svoje rozhodnutie o túto úvahu neoprel. 11.5. Odvolací súd, berúc do úvahy výsledky vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, zopakovanie dokazovania na odvolacom súde, dospel k záveru, že súd prvej inštancie, neriadiac sa záväzným právnym názorom odvolacieho súdu v tejto časti, ktorý vyslovil v zrušujúcom uznesení, opakovane dospel k nesprávnemu záveru. Žalobkyňa tým, že predložila listinný dôkaz, ktorý síce nie je zmluvou o pôžičke, ale z obsahu možno vyvodiť záver, že žalobkyňa požičala žalovanej sumu 1000 eur a táto jej ju vráti, uniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že žalovanej predmetnú sumu požičala. Táto skutočnosť je umocnená aj výpoveďou svedka F. B., ktorý vo svojom výsluchu potvrdil, že bol pri tom, keď matka odovzdávala žalovanej predmetnú sumu. 11.6.Naopak, žalovaná, žiadnym spôsobom svoje tvrdenie o tom, že žiadnu sumu jej žalobkyňa nepožičala, nedoložila žiadnym dôkazom, resp. ani tvrdenie žalobkyne sa nepokúsila relevantne a účinne vyvrátiť a spochybniť. Skutočnosť, že jej tvrdenie podporil iba jej manžel, nie je postačujúce, nakoľko napriek tomu, že spoločne hospodária, ani sám nemusel vedieť, že si jeho manželka požičala predmetnú sumu. Bez predloženia ďalších relevantných dôkazov je jeho výpoveď iba v rovine jeho subjektívnej pravdy. V konečnom dôsledku sama žalovaná, ktorá navrhla znalecké dokazovanie na overenie pravosti jej podpisu, toto znalecké dokazovanie zmarila tým, že nepredložila dostatočný počet porovnávacích materiálov. 11.7. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie 1000 eur žalovanou žalobkyni zmenil podľa § 388 CSP tak, že zaviazal žalovanú, aby zaplatila žalobkyni predmetnú sumu, nakoľko nebol dôvod na potvrdenie napadnutého rozsudku a ani na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie.
12. K pôžičke v sume 170 eur a 18 eur: 12.1. Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy aj 188 eur dôvodiac, že požičala žalovanej raz sumu 170 eur a druhýkrát sumu 18 eur. Toto svoje tvrdenie preukázala listinným dôkazom na č.l. 4 spisu (kópia) a č.l. 248 (originál). Z obsahu tejto listiny vyplýva, že: „B. požičala mi 170 eur“ a podpisy E. a B.. Na tej iste listine sa nachádza i poznámka: „E. D., telefónne číslo, za 18 eur O2“. Súd prvej inštancie v tejto časti taktiež žalobu žalobkyne zamietol s tým, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že žalovanej predmetnú sumu požičala a odovzdala. 12.2. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti, ako aj z vykonaného dokazovania a dokazovania na odvolacom pojednávaní, dospel k záveru o správnosti záveru súdu prvej inštancie v tejto časti. Je nesporné, že predmetný listinný dôkaz nezakladá dôvod o prijatí záveru, že bola uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou písomná zmluva o pôžičke. Vzhľadom však na skutočnosť, že aj ústnu zmluvu o pôžičke je potrebné preukázať právne relevantnými dôkazmi, v danom prípade to splnené nebolo. Predmetný listinný dôkaz v časti sumy 170 eur by mohol odôvodňovať záver, že žalobkyňa poskytla žalovanej sumu 170 eur, avšak tento záver, vzhľadom na nepredloženie iného dôkazu, ako aj vzhľadom na popretie žalovanou, že žalobkyňa by jej túto sumu odovzdala, a tiež s poukazom na skutočnosť, že svedok F. B. potvrdil, že bol iba pri odovzdaní sumy 1000 eur, je nedostatočne preukázaný. Z uvedeného listinného dôkazu tak bez podpory ďalším dôkazom nie je možné vyvodiť záver o unesení dôkazného bremena žalobkyňou.
12.3. V časti o zaplatenie sumy 18 eur, ktoré mala žalobkyňa požičať žalovanej, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie v tom smere, že žalobkyňa dôkazné bremeno, že žalovanej túto sumu požičala, neuniesla. Žalobkyňa preukazuje požičanie tejto sumy iba listinným dôkazom, na ktorom sa nachádza text: „E. D. XXXXXXXXXX, zo 18.E O2“. Z uvedeného textu vôbec nevyplýva, že by žalobkyňa mala predmetnú sumu žalovanej požičať. Za situácie, že žalovaná popiera požičanie tejto sumy zo strany žalobkyne a za absencie ďalšieho, resp. iného dôkazu zo strany žalobkyne (okrem jej tvrdenia), nie je možné konštatovať, že žalobkyňa v tejto časti uniesla dôkazné bremeno tvrdenia, že žalovanej predmetnú sumu požičala. Z tohto dôvodu sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v tejto časti.
13. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
14. Ustanovenie § 387 ods. 3 CSP ukladá odvolaciemu súdu povinnosť vysporiadať sa s podstatnými námietkami uvedenými v podanom odvolaní. 14.1. V danej veci odvolanie podala žalobkyňa, odvolací súd v prevažnej miere jej odvolaniu vyhovel a preto nie je potrebné zaoberať sa jej námietkami uvedenými v podanom odvolaní. Odvolací súd vyhovel žalobe žalobkyne v časti o zaplatenie 1 000 eur, vo zvyšnej časti (188 eur) potvrdil zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie stotožniac sa so záverom, že žalobkyňa v tejto časti neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia. Námietky žalobkyne v časti o zaplatenie 188 eur boli totožné s námietkami v časti o zaplatenie 1 000 eur. Odvolací súd sa s týmito vysporiadal v odôvodnení tohto rozhodnutia. 14.2. Žalovaná vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne nepodala, v odvolacom konaní žiadne skutočnosti nenamietala, s jej námietkami prednesenými v konaní pred súdom prvej inštancie sa súd prvej inštancie vysporiadal v dostatočnom rozsahu.
15. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 2 CSP. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia sumy 1 188 eur, odvolací súd vyhovel jej návrhu v časti o zaplatenie 1 000 eur, žalobkyňa bola teda úspešná v pomere 84,17% a neúspešná v pomere 15,83%, čistý úspech žalobkyne potom predstavuje pomer 68,34%. V tomto pomere jej prináleží náhrada trov konania tak na súde prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní voči žalovanej. O výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).