Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_14Co-150-2019.pdf
PDF · 89.2 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/150/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej, v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto SR Bratislava, IČO: 00 603 481, sídlom: Primaciálne nám. č. 1., 814 99 Bratislava, proti žalovanému: Invesco Bratislava hotel Investment a.s., IČO: 34 147 063, sídlo: Karadžičova 16, 821 08 Bratislava, zast.: Wilson & Partners s.r.o., IČO: 34 147 063, sídlom: Pribinova 6, 811 09 Bratislava, o určenie sumy, za ktorú má byť predkupné právo uplatnené, na odvolanie žalobcu voči rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27. apríla 2018, č. k. 15C 83/2016-320, o následnom späťvzatí odvolania, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolacie konanie z a s t a v u j e .
Žiadnej zo strán n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 27. apríla 2018, č. k. 15C 83/2016-320 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia sumy, za ktorú má byť predkúpne právo k nehnuteľnosti na M. ulici č. X v U. uplatnené a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danej veci bola žaloba procesne neprípustná, nakoľko išlo o žalobu o určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d) CSP), ktorej prípustnosť však nevyplývala z osobitného predpisu. V prípade podanej žaloby zo žiadneho osobitného predpisu nevyplývala možnosť domáhania sa určenia, že suma za ktorú má byť uplatnené predkupné právo, má byť určená znaleckým posudkom. Na uvedenú skutočnosť procesnej neprípustnosti žaloby bol žalobca súdom upozornený na prvom pojednávaní, avšak žalobu späť aj napriek tomu nezobral. Vzhľadom na procesnú neprípustnosť podanej žaloby, súd sa potom nezaoberal meritom veci, nakoľko žalobe by z vyššie uvedených dôvodov nebolo možné vyhovieť (podporne poukázal na rozhodnutie KSBA sp. zn. 7Co 429/2016 z 14.11.2016 vo veci nedôkladného opatrenia strán sporu).
3. Súd navyše dospel k záveru, že v danej veci nemá žalobca ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože takýmto určením by sa spornosť práva medzi stranami sporu neodstránila. Žalobca totiž nenavrhoval súdu, aby vyhlásil neplatnosť ponuky na uplatnenie predkupného práva, ale žiadal súd, aby určil sumu, za ktorú má byť predkupné právo resp. bolo uplatnené. Žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neexistencie/existencia právneho vzťahu v tomto prípade ponuky na uplatnenie predkupného práva. Zo skutkového stavu vyplynulo, že žalovaný predložil ponuku na uplatnenie predkupného práva žalobcovi, kde žalobca sa mal vyjadriť k takejto ponuke v zákonnej dvojmesačnej lehote. Žalobca sa k ponuke nevyjadril, ani ju nezamietol a ani neprijal. Ponuka na uplatnenie predkupného práva bola platná. Prípadné rozhodnutie súdu na učenie predkupného práva, by bolo nevykonateľné, nemenilo by žiaden právny vzťah medzi stranami sporu, nakoľko aj v prípade, ak by súd uznal žalobné nároky žalobcu, ten už nemá žiadny právny nárok na kúpu predmetných nehnuteľností
za akúkoľvek kúpnu cenu To, čo požaduje žalobca, teda určenie sumy (za ktorú má byť predkupné právo uplatnené) znaleckým posudkom nijako nevyplýva z kúpnej zmluvy ani z dojednania zmluvných strán o predkupnom práve. Napriek uvedenému žalovaný predložil žalobcovi dôkazy, ktoré preukazujú, že ku rekonštrukcii predmetnej stavby skutočne došlo, že faktúra obsahujúca výšku rekonštrukčných prác bola riadne vystavená a zaúčtovaná v súlade s právnymi predpismi a bola daná do užívania, riadne skolaudovaná. Výšku týchto prác potvrdil aj znalecký posudok č. 169/2016 vypracovaný Ústavom stavebnej ekonomiky, s.r.o. č.l. 136-230 spisu. Žalovaný si splnil všetky povinnosti v zmysle Obč. zákonníka z kúpnej zmluvy a riadne ponúkol predmetné nehnuteľnosti na predaj žalobcovi, pričom ten ak nesúhlasil s výškou ponúknutej ceny, mohol svoju prípadnú neistotu pred iniciovaním sporu odstrániť vypracovaním kontrolného znaleckého posudku, čo ale neučinil, ale žiadal aby cenu predkupného práva, po uplynutí zákonnej 2 mesačnej lehoty na prijatie ponuky z predkupného práva určoval súd. Uvedené potom nutne muselo viesť súd k záveru o neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, pričom otázku naliehavého právneho záujmu, súd riešil v konaní ako predbežnú, a preto súd žalobu zamietol aj z tohto dôvodu.
4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Mal za to, že jeho žaloba je procesne prípustná a existuje i naliehavý právny záujem žalobcu na žalovanom určení.
6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Závery súdu prvej inštancie o procesnej neprípustnosti žaloby a neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobcu na žalovanom určení, považoval za správne.
7. V priebehu odvolacieho konania Z.. R. Ď. doručil súdu prvej inštancie e-mailové podanie, ktorým oznámil svoj vstup (ako intervenienta) do konania. Dôvodil, že na Okresnom súde Bratislava I prebieha konanie pod sp. zn. 25C 102/2016, v ktorom sa ako žalobca domáha určenia vlastníckeho práva k tam označeným nehnuteľnostiam (LV č. XXXX) v prospech Hlavného mesta SR Bratislavy. Predbežnou otázkou v uvedenom spore, ktorú bude musieť súd riešiť, je otázka absolútnej neplatnosti zmluvy č. XXXXXXXXXXXX, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 29.7.1997, vrátane jej dodatku č. 1, z ktorej vychádza žaloba podaná v tomto konaní. Intervenient má za to, že uvedená zmluva bola uzavretá v rozpore s uznesením Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR č. 436/1996 z 19.12.1996. V prípade, že by súd v konaní vedenom pod sp. zn. 25C 102/2016 vyhovel žalobe intervenienta, by konanie o určenie sumy, za ktorú má byť predkúpne právo uplatnené, bolo konaním nadbytočným a nehospodárnym. Na základe uvedeného mal za to, že je jeho právom chráneným právnym záujmom, aby toto konanie bolo prerušené až do právoplatného rozhodnutia veci vednej pod sp. zn. 25C 102/2016.
8. Súd prvej inštancie na uvedené podanie intervenienta neprihliadal s poukazom na ustanovenie § 125 ods. 2 CSP.
9. V priebehu odvolacieho konania žalobca podaním z 29.11.2021 zobral odvolanie voči rozsudku späť a navrhol odvolacie konanie zastaviť s tým, že žiadna zo strán nebude mať právo na náhradu trov odvolacieho konania. Späťvzatie odvolania odôvodnil uzavretím dohody o urovnaní so žalovaným, v ktorej sa okrem iného strany dohodli aj na tom, že žiadna z nich nebude mať nárok na náhradu trov konania a právneho zastúpenia.
10. Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
11. Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.
12. Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
13. Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
14. Späťvzatie odvolania je dispozitívnym úkonom tej strany sporu, ktorá ho podala. Zákon teda priznáva odvolateľovi právo disponovať odvolacím konaním, kým o podanom odvolaní nebolo rozhodnuté. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, súd bez ďalšieho konanie zastaví, teda nerozhoduje o pripustení či nepripustení späťvzatia odvolania, ale priamo odvolacie konanie zastavuje bez toho, aby skúmal dôvod späťvzatia odvolania. Navyše, ak odvolateľ vezme podané odvolanie späť, stráca tým odvolateľ možnosť znovu podať odvolanie, rovnako ako stráca možnosť odvolať späťvzatie odvolania. Zároveň platí, že právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k odvolaniu nebolo došlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, v tomto prípade plynú od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Vzhľadom na to, že žalobca ako odvolateľ vzal svoje odvolanie späť skôr, ako o ňom odvolací súd rozhodol, odvolací súd odvolacie konanie zastavil podľa § 369 ods. 3 CSP.
15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 a § 257 CSP. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania postupoval odvolací súd v súlade s § 396 ods. 1 CSP tak, že najskôr analogicky aplikoval § 256 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto postupu je skutočnosť, že Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách odvolacieho konania v prípade, ak je odvolacie konanie pre späťvzatie odvolania zastavené. Samotný § 396 ods. 1 CSP odkazuje na použite ustanovení o trovách konania pred súdom prvej inštancie. Preto bolo potrebné rozhodnúť o trovách odvolacieho konania podľa analogického použitia § 256 ods. 1 CSP, ktorý upravuje problematiku svojou povahou najbližšiu zastaveniu konania, pretože i v tomto prípade odvolacie konanie končí bez toho, aby odvolací súd rozhodoval vo veci samej. Zároveň však mal odvolací súd za to, že otázku zavinenia na zastavení odvolacieho konania vo fáze rozhodovania o náhrade trov odvolacieho konania v prípade, ak žalobca vezme odvolanie späť z dôvodu „ukončenia sporu“ uzavretím dohody o urovnaní so žalovaným (v ktorej si okrem iného strany dohodli, že žiadna z nich nebude mať právo na náhradu trov konania a právneho zastúpenia), čím dôvod žaloby odpadol, v podstate nemožno pričítať žiadnej zo strán konania, nakoľko k späťvzatiu odvolania viedli žalobcu objektívne dôvody, ktoré nastali (po podaní odvolania) z vôle oboch sporových strán. Ak teda zastavenie konania procesne nezavinila žiadna zo strán konania, prichádza do úvahy postup podľa § 257 CSP. Vychádzajúc z tohto právneho názoru odvolací súd rozhodol, že žiadnej zo strán náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
16. Pokiaľ žalobca žiadal, aby mu bol vrátený súdny poplatok za odvolanie, odvolací súd poukazuje na to, že vo veciach poplatkov rozhoduje orgán, ktorý je oprávnený vykonať poplatkový úkon. Vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde rozhoduje súd, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, ak o poplatku nerozhodol odvolací súd (§ 12 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch). V danej veci súdny poplatok za odvolanie vo výške 99,50 eur žalobcovi vyrúbil súd prvej inštancie (č. l. 330), ako orgán oprávnený vykonať poplatkový úkon. Je teda namieste, aby žalobca o vrátenie súdneho poplatku požiadal súd prvej inštancie.
17. Odvolací súd záverom poznamenáva, že súd prvej inštancie správne neprihliadal na e-mailové podanie Z.. R. Ď. (oznámenie o vstupe intervenienta do konania), nakoľko toto bolo v elektronickej podobe vykonané bez autorizácie podľa osobitného predpisu, a nebolo v lehote 10 dní dodatočne doručené v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu (§ 125 ods. 2 CSP). Navyše Z.. Ď. toto svoje podanie nepodložil žiadnym dôkazom o skutočnostiach v ňom tvrdených, ani len neuviedol na strane ktorej sporovej strany mienil v konaní vystupovať. Napokon iba samotný záujem intervenienta na prerušení konania z dôvodu prebiehajúceho iného konania (sp. zn. 25C 102/2016), v ktorom vystupuje ako strana sporu, nepredstavuje právny záujem na výsledku sporu. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že právny záujem intervenienta na výsledku sporu znamená právny záujem na víťazstve strany, popri ktorej sa na konaní zúčastňuje, teda žalobcu alebo žalovaného. Danosť právneho záujmu intervenienta na výsledku sporu vychádza z hmotného práva. Judikatúra zadefinovala, že právny záujem na výsledku sporu medzi stranami má ten, ktorého právne postavenie bude priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvnené rozsudkom vydaným v danom spore (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. augusta 2010, sp. zn. 6 Sžo 119/2010). Odôvodnenie právneho záujmu na výsledku konania je esenciálnou náležitosťou podania, ktorým intervenient vstupuje do konania (§ 82 ods. 3 CSP). Právny záujem intervenienta na výsledku konania nemožno spájať len s tým, že intervenient bude dotknutý výrokom rozhodnutia, ale aj zisťovaním skutkového a právneho stavu, od ktorého závisí výsledok konania. V ďalšom odvolací súd poukazuje i na to, že (odhliadnuc
od tohto, že Z.. Ď. neuviedol na koho strane mienil vystupovať), so žiadnou zo strán by netvoril tzv. nerozlučné spoločenstvo (§ 77 CSP), a teda by bez ďalšieho sám odvolanie podať nemohol (§ 360 ods. 1 CSP). V prípadoch samostatného procesného spoločenstva by sa aplikoval všeobecný procesný režim intervencie, vyžadoval by sa teda súhlas strany, na ktorej intervenient vystupuje. Lehota na podanie odvolania by však intervenientovi plynula osobitne a neviazala by sa na doručenie rozhodnutia strane, na ktorej vystupuje. Keďže v danej veci by (i v prípade pripustenia Z.. Ď. ako intervenienta) intervenient netvoril nerozlučné spoločenstvo so žiadnou zo sporových strán, na späťvzatie odvolania žalobcom by jeho súhlas potrebný nebol (§ 85 CSP, § 360 ods. 2 CSP). Inak povedané, i prípadný vstup Z.. Ď. do konania ako intervenienta, by nemal žiadne dôsledky na späťvzatie odvolania žalobcom, ani na povinnosť súdu z tohto dôvodu rozhodnúť o zastavení odvolacieho konania.
18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne pomerov hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).