Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4To-20-2025.pdf
PDF · 120.39 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/20/2025
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Jaroslava Bugeľa, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.09.2025 v trestnej veci obžalovaného A. B. C., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a iné, o odvolaniach obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 28.01.2025, sp. zn. 2T/14/2019, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolania obžalovaného npráp. A. B. C. a prokurátora.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 28.01.2025, sp. zn. 2T/14/2019 bol obžalovaný A. B. C. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
- dňa 27.05.2018 v čase okolo 02.00 hod. počas kultúrneho podujatia Šaffova ostroha 2018 na terase pred barom D., ktorý je situovaný v budove E. F. G. H. C. I. ul. H. č. XXX/XX, okr. G. nad J., bezdôvodne fyzicky napadol a opakovane udrel päsťou do oblasti tváre poškodeného H. C., v dôsledku čoho tento spadol na zem, kde ho opakovane kopal do oblasti celého tela, čím mu takto spôsobil viacpočetné pomliaždeniny a odreniny na tvári, pomliaždenie nosa s krvácaním nosa, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie hrudnej steny, pomliaždenie brušnej steny vpravo a pomliaždenie bedrovej oblasti vpravo s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 15 dní.
Za uvedený skutok mu súd uložil podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, pri rovnováhe jednej poľahčujúce okolnosti uvedenej v § 36 písm. j/ Tr. zákona a jednej priťažujúce okolnosti uvedenej v § 37 písm. h/ Tr. zákona, s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona úhrnný peňažný trest vo výmere 500,- eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený obžalovanému ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému H. C. škodu vo výške 1.527,- eur.
Proti uvedenému rozsudku riadne a včas, podaním doručeným súdu prvého stupňa elektronickými prostriedkami s kvalifikovaným podpisom dňa 10.02.2025 podal odvolanie prokurátor a podaním doručeným súdu prvého stupňa elektronickými prostriedkami s kvalifikovaným elektronickým podpisom prostredníctvom obhajkyne dňa 26.05.2025 podal odvolanie obžalovaný.
Obžalovaný namietal, že z odôvodnenia rozsudku na strane 20 a 21 vyplýva, že pri uznaní viny súd vychádzal z výpovedí poškodeného a svedkov, manželky poškodeného J. C., K. C., A. A., B. H., A. A. a matky poškodeného A. H.. Je zrejmé, že výpovede týchto svedkov si súd nekriticky osvojil a naopak, úplne sa opomenul vysporiadať so svedeckými výpoveďami svedkov L. M., C. M. a D. M.. Čo sa týka manželky poškodeného, už len pre túto skutočnosť, že je blízka osoba poškodeného ju nemožno považovať za nestranného a nezaujatého svedka, preto priebeh skutku je potrebné preukázať objektívnymi dôkazmi. Pokiaľ ide o svedka K. C., súd si jeho výpoveď nekriticky osvojil, hoci existujú viaceré skutočnosti, pre ktoré vyhodnotenie jeho výpovede by malo byť podrobené prieskumu. Predovšetkým, poškodený v deň skutku, t.j. 27.05.2018 o 04:50 ráno podal na OO PZ Vranov nad Topľou trestné oznámenie, v rámci ktorého uvádzal osoby, ktoré označil za svojich kamarátov a ktoré mali byť svedkami predmetného skutku. Ako svedkov označil B. H., svoju priateľku a osobu H. N.. Svedka K. C. vôbec nespomenul, hoci trestné oznámenie podával krátko po údajnej udalosti. Tohoto svedka spomínal až pri svojej výpovedi v prípravnom konaní, kde naopak vynechal svedka H. N.. Svedok K. C. bol následne v prípravnom konaní vypočutý, kde opísal skutok tak, že to mal byť práve obžalovaný, kto mal na terase udrieť poškodeného a spôsobiť mu zranenia. Na to bol svedok vypočutý na hlavnom pojednávaní dňa 20.04.2022, kde spontánne neuviedol vôbec nič a prakticky na každú položenú otázku odpovedal, že si nepamätá a že sa nevie vyjadriť. Z uvedeného dôvodu prokurátor navrhol čítanie celej výpovede svedka, čo obhajoba namietala a čo tiež považuje za vadu tohto konania, pretože čítať výpoveď svedka ako celok nie je v zmysle Tr. poriadku možné. Čítaním časti výpovede sa odstraňujú rozpory vo výpovedi s tým, že sa prečíta časť výpovede z prípravného konania, ktorá odporuje výpovedi na hlavnom pojednávaní a svedok sa k tomu vyjadrí. To, že si svedok na nič nepamätá, nie je možné považovať za rozpor a nie je možné takto umožniť čítanie celej výpovede z prípravného konania, čo obžalovaný považuje za chybu konania. Nie je vylúčené, aby si svedkovia čo to z predchádzajúcej výpovede v prípravnom konaní nepamätali, avšak je takmer vylúčené, aby si zrazu nepamätali vôbec nič. Tento svedok sa obhajobe javí ako vyprodukovaný následne poškodeným. Jeho náhla amnézia na hlavnom pojednávaní tomu nasvedčuje a možno mať pochybnosti o hodnovernosti a pravdivosti jeho výpovede. Pokiaľ ide o svedkyňu A. H., matku poškodeného, nie je z rozsudku vôbec zrejmé, ako jej výpoveď súd presvedčila o tom, že mal dňa 27.05.2018 okolo 02.00 hod. na terase pred barom D. bezdôvodne napadnúť poškodeného, keďže jej výpoveď z prípravného konania bola z dôvodu opakovanej neprítomnosti na hlavnom pojednávaní prečítaná. Jednoznačne z nej vyplýva, že dňa 21.01.2019, čo bolo len pár mesiacov po skutku, na otázku vyšetrovateľa PZ ,,Povedal vám syn, kto ho fyzicky napadol v ten večer?“ uviedla ,,Áno povedal mi, že vraj C. skákal do môjho manžela, H. ho chcel odtiahnuť a C. sa otočil a hneď mu vrazil päsťou do tváre a potom ho kopal. Povedala mi to synova priateľka a H. kamaráti. Aj syn mi to povedal takto, že on nečakal, že dostane pecku.“ Z uvedeného je zrejmé, že to, ako opísal udalosť poškodený vlastnej mame, sa nezhoduje s tým, ako ju opísal v tomto konaní. Z toho, čo vypovedala matka poškodeného je zrejmé, že podľa samotného poškodeného sa udalosť mala odohrať za účasti jeho otčima, matkinho manžela a bezprostredne nadväzovala na roztržku medzi ním a otčimom poškodeného. Poškodený pritom v konaní pred súdom uviedol, že vonku pred barom na terase jeho otčim nebol a nevie, kde v tom čase bol. To, že mal dať päsťou poškodenému v tomto konaní priznal a rovnako v zhode s tým, ako to uvádzala matka poškodeného uviedol, že roztržka začala konfliktom medzi ním a jemu v tom čase neznámym mužom, ktorým bol práve otčim poškodeného. Okrem toho, matka poškodeného vypovedala, že ona, jej manžel a syn H. v bare pili alkohol a uviedla, že pili, ale nie tak veľa, bolo to jednoducho do nálady. Poškodený pritom vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 11.07.2018 uviedol, že v bare žiaden alkohol nepil. V tomto vidí značný rozpor medzi tým, čo uviedol poškodený svojej matke a tým, čo vypovedal pred súdom. Rovnako vo výpovedí poškodeného je ďalší významný rozpor v tom, že podľa vlastného tvrdenia, k roztržke medzi ním a jeho otčimom malo dôjsť pred polnocou. Podľa jeho vlastného tvrdenia von z baru vyšiel ihneď potom a on sa mal tam objaviť asi za 5 minút. Z obžaloby je však zrejmé, že k údajnej roztržke na terase baru malo dôjsť až o druhej ráno a polícia bola volaná ešte neskôr. Vo výpovedi poškodeného preto existujú významné rozpory, a to ako v časovom opise skutkových okolností oproti reálnym časom, tak aj v tom, čo uviedol svojej mame a čo vypovedal v tomto konaní. Rovnako nie je zrejmé, ako súd vyvodil jeho vinu z výpovede svedkyne A. A., ktorej výpoveď z prípravného konania bola prečítaná na hlavnom pojednávaní, ktorá je tiež v rozpore s tým, čo vypovedá poškodený. Svedkyňa A. síce opisuje konflikt pred barom, ale z jej opisu je zrejmé, že nedošlo k pádu poškodeného na zem, jednak preto, že žiaden pád neuvádza a jednak preto, že uviedla, že ľudia oddeľovali od seba dve osoby, pričom oddeľovať od seba možno len dve stojace osoby. Naviac uviedla, že sa mohli biť dvaja, ktorých ona bližšie popísať nevie. Dokonca uviedla, že videla nejaké strkania, ale nebola to bitka. K zraneniu, ktoré opisuje znalec, a to kopance do brucha, môže dôjsť až po páde osoby na zem, pretože je technicky veľmi obtiažne kopnúť
do brucha stojacu osobu. Z uvedeného vyplýva, že k týmto zraneniam nemohlo dôjsť pri udalosti, ktorú opísala svedkyňa. Svedok A. A. je v odôvodnení rozsudku uvedený ako svedok, ktorého výpoveďou malo byť preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Pritom svedok A. na hlavnom pojednávaní dňa 23.06.2023 uviedol, že na akcii Šaffova ostroha bol ako člen kapely, hrali tam a on vlastnými zmyslami videl práve len konflikt vo vnútri baru, a aj ten nepozoroval dlhšie, ale len čiastočne a uviedol, že nevie či poškodený v rámci neho neudrel obžalovaného. Z uvedeného vyplýva, že svedok vo vzťahu k výroku rozsudku a skutkovej vete, v zmysle ktorej skutok sa mal stať na terase baru D., vôbec nie je svedkom preukazujúcim, že skutok sa vôbec stal, pretože vonku vôbec nebol. Na otázku prokurátora svedok uviedol, že on vie len o konflikte, ktorý sa odohral dnu a nevie čo sa dialo vonku. Rovnako nie je zrejmé v čom výpoveď svedka B. H. mala prispieť k jeho odsúdeniu a prisvedčiť priebehu skutkového deja tak, ako je uvedený v rozsudku. Tento svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal, že tam bol nejaký konflikt, ale na viac si nespomína, ani kto bol účastníkom skutku. Následne bola svedkovi čítaná výpoveď z prípravného konania, kde pred vyšetrovateľom uviedol, že vie, že na terase bola nejaká strkanica, ale nevnímal to ako bitku medzi C. (asi chyba v písaní) a C., ale presne sa k tomu nevie vyjadriť, pričom oni ich rozdelili a svedok išiel k baru. Svedok pritom na otázky obhajoby na hlavnom pojednávaní uviedol, že väčšinou sa zdržiaval vonku a tiež ozrejmil, že pod pojmom strkanica rozumie, keď sa ľudia naťahujú. Ak súd nepovažoval výpoveď jeho, jeho syna a manželky ako blízkych osôb za dostatočne nestranné, nezaujaté a vierohodné, vo veci boli vypočutí aj ďalší svedkovia, ktorých možno považovať za nestranných priamych svedkov, a s ktorých výpoveďami sa súd nijako nevysporiadal, hoci výpovede v rozsudku uvádza, avšak bez toho, aby z nich vyvodil závery a ako jednotlivo, tak v ich vzájomnej súvislosti ich vyhodnotil, a to L. M., C. M. a D. M.. Nie je možné v rozsudku len prezentovať obsah jednotlivých výpovedí bez toho, aby ich súd nevyhodnotil a nevyvodil z nich závery. Všetci títo svedkovia opisujú konflikt vo vnútri baru, nie vonku s tým, že tento konflikt nevyvolal on ako obžalovaný a rovnako len on sám nebol jeho účastníkom. Rozhodnutie súdu pritom musí vychádzať z vykonaného dokazovania, v rámci ktorého existuje jednoznačný záver, že žalovaný skutok spáchala určitá osoba. V zmysle zásady in dubio pro reo platí, že pokiaľ existujú o otázke viny naďalej rozumné pochybnosti, ktoré nie je možné odstrániť inými dôkazmi, je nutné rozhodnúť v jeho prospech. V tomto prípade je v prvom rade potrebné poukázať na výpoveď jeho samotného, ktorý od svojej prvej výpovede až po poslednú výpoveď vypovedal rovnako o všetkých skutkových okolnostiach, nikdy neodmietol vypovedať a vždy odpovedal aj na všetky otázky OČTK, prokurátora a súdu. Nikdy nevyužil svoje právo nevypovedať a na hlavnom pojednávaní odpovedal na všetky položené otázky. Je síce právom obžalovaného vypovedať a nie jeho povinnosťou, ale on od začiatku trestného konania nikdy neodmietol vypovedať. Z vykonaného dokazovania jednoznačne nevyplynulo, že by skutok sa stal tak, ako je opísaný v obžalobe, ani to, že práve on ho spáchal. Z výpovedí svedkov vyplýva, že konflikt sa odohral vo vnútri baru, za účasti viacerých osôb a zranenia opísané v obžalobe poškodenému mohla spôsobiť aj iná osoba. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie.
Prokurátor svoje odvolanie odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa elektronickými prostriedkami s kvalifikovaným elektronickým podpisom dňa 23.06.2025. Namietal, že s rozhodnutím súdu, pokiaľ ide o výrok o treste a výšku uloženého peňažného trestu, sa nestotožňuje a považuje uložený peňažný trest za príliš mierny, nízky a v rozpore s individuálnou a generálnou prevenciou. Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu a jednak ako prvok individuálnej, ale aj generálnej prevencie. Uloženie peňažného trestu v stanovenej výmere považuje za neadekvátne nízke s poukazom na účel trestu, z aspektu zásady generálnej prevencie trestu i z pohľadu nedostatočného vyjadrenia odsúdenia konania obžalovaného navonok voči spoločnosti. Rovnako tak, berúc do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie a pohnútku, správanie sa obžalovaného po spáchaní trestného činu (odídenie, resp. útek z miesta skutku), zastáva názor o nepriliehavosti úvah súdu vo vzťahu k výmere uloženého trestu. Napokon poukazuje aj na postoj obžalovaného k poškodenému, keď žiadnym relevantným spôsobom neprejavil úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu. Pokiaľ súd v súvislosti s ukladaním výmery trestu odňatia slobody poukázal na dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku je potrebné uviesť, že vyšetrovanie bolo ukončené a obžaloba podaná po cca jednom roku od skutku, pričom súdne konanie trvalo takmer 5 rokov. S poukazom na uvedené navrhol zrušiť napadnutý rozsudok okresného súdu a pri nezmenenej právnej kvalifikácii obžalovanému uložiť úhrnný peňažný trest vo výmere 1.000,- eur a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený uložiť mu náhradný trest vo výmere tri mesiace.
Na základe takto riadne a včas podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolania obžalovaného, ani prokurátora nie sú dôvodné.
Prvostupňový súd odvolaniami napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že obžalovaného usvedčuje zo spáchania žalovaného skutku výpoveď svedka poškodeného H. C., svedkyne J. C. a svedka K. C.. Títo svedkovia zhodne vypovedali, že niekedy po polnoci došlo k potýčke medzi obžalovaným a otčimom poškodeného M. H.. Bolo to vo vnútri v bare, niekde pri vchodových dverách, potom poškodený pristúpil k otčimovi, ktorý ležal na zemi, začal odťahovať otčima a spolu s ním, aj s priateľkou J. C. vyšli von na terasu. Keď sa poškodený rozprával so svedkom C., svedkyňa C. stala pri poškodenom bližšie k vchodu, obžalovaný vyšiel von na terasu a bez varovania udrel poškodeného päsťou do tváre, po tom ho ďalej udieral do tváre a následne sa poškodený zapotácal, spadol na zem, kde tie útoky pokračovali, a kde ho obžalovaný bil a kopal do rôznych častí tela. Keď obžalovaný útočil na poškodeného nechtiac lakťom udrel priateľku poškodeného J. C., ktorá stála za ním, do tváre a ktorá videla krv na zemi, bola v šoku a začala plakať. Svedok C. sa rozbehol k obžalovanému v snahe pomôcť poškodenému, ktorý si chránil hlavu a podarilo sa mu obžalovaného od poškodeného odtlačiť, následkom čoho sa obžalovaný otočil k svedkovi a tlačil ho smerom k stolom na terase, čo trvalo pár sekúnd a potom kamaráti pomohli poškodenému postaviť sa a odísť z miesta k hlavnej ceste. Svedkyňa A. požičala poškodenému telefón a tento si zavolal políciu a po príchode polície mu policajti kázali zavolať záchranku. Po incidente mal poškodený rozbitý a napuchnutý nos, škrabance na tvári, napuchnutú peru, tiekla mu krv z pery aj z nosa, mal modriny na bruchu. Aj svedok A. A. uviedol, že v bare si všimol slovný konflikt medzi obžalovaným a otčimom poškodeného, potom počul ako nadával obžalovaný poškodenému, že ma tretieho otca a pod. Návštevníci zabránili fyzickému konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným, poškodeného vytiahli pred bar a obžalovaného ku stolu, pri ktorom sedel. Potom obžalovaný išiel pred bar a tak svedok išiel pred bar na terasu a videl ako ľudia sa snažia oddeliť od seba obžalovaného a poškodeného. Potom sa svedok vrátil dnu do baru a o 15 minút vyšiel pred bar, kde videl ako poškodený stojí pri ceste s priateľkou a matkou, všimol si, že je od krvi a držal si tvár, dosť krvácal. Svedok vylúčil, aby v ten večer poškodeného niekto iný fyzicky napadol. V priebehu večera sa s poškodeným rozprával, ak by ho niekto napadol, tak by mu to poškodený bol povedal. Svedok potvrdil výpovede vyššie uvedených svedkov, že v bare vo vnútri nedošlo k žiadnej bitke. Svedok B. H. uviedol, že po polnoci išiel na terasu pred bar D., pri príchode si podal ruku s poškodeným, na terase bola nejaká strkanica, kde sa vrátil do baru a o 10 - 15 minút išiel von, išiel smerom k ceste, videl poškodeného s priateľkou a ešte niekým. Poškodený mal zranenia na tvári, videl krv na jeho tvári, pričom poškodenému povedal, že ho napadol obžalovaný, čo mu potvrdila aj priateľka poškodeného. Ani on nevidel, ani nepočul o žiadnej hromadnej bitke v čase jeho prítomnosti vo vnútri baru D.. Svedkyňa A. A. vo svojej výpovedi potvrdila, že po polnoci v bare Relax bol nejaký slovný konflikt a nejaké strkania a nebola tu bitka, potom si išla zafajčiť pred bar na terasu a až vtedy sa tam bili, mohli byť dvaja, ostatní sa ich snažili odtiahnuť, pričom všimla si na terase jedno dievča, ktoré plakalo, asi ju niekto udrel alebo do nej hodil stoličku. Svedkyňa potvrdila, že poškodenému požičala svoj telefón, aby zavolal políciu. Svedkyňa A. H., matka poškodeného, uviedla, že keď sa vracala z toalety, zastavila ju jedna žena, povedala, že obžalovaný zbil poškodeného, že do neho kopal. Keď svedkyňa hľadala poškodeného, vyšla von z baru a videla ako poškodený stojí pred obecným úradom na chodníku, bola pri ňom jeho priateľka, bola celá rozklepaná, poškodený bol celý skrvavený, tiekla mu krv z úst, nosa a mal preťaté pery. Svedok H., otčim poškodeného, vypovedal, že bol na Šaffovej ostrohe v kultúrnom dome s manželkou. Potvrdil, že tam bola aj polícia a záchranka a poškodený mal konflikt s obžalovaným, pobili sa a potom išiel na ošetrenie. Svedkovia A. A., B. H. a K. C. zhodne uviedli, že po tom, ako obžalovaný napadol poškodeného na terase, v čase príchodu polície a záchranky aj vtedy, keď sanitka vzala poškodeného do nemocnice, obžalovaný sa nachádzal spolu so svojím synom a manželkou vonku pred barom, stál pri stánku pred obecným úradom. Na vierohodnosť výpovede poškodeného poukazuje jeho správanie sa po skutku, keď zavolal políciu a záchranku, ktorá ho odviezla do nemocnice, kde boli on a jeho priateľka na ošetrenie a hneď po ošetrení podal trestné oznámenie. Vierohodnosť výpovede poškodeného a vyššie uvedených svedkov J. C. a K. C. potvrdzujú aj dôkazy objektívneho charakteru, a to lekárske správy, znalecký posudok A. H. O., kde znalec uviedol, že mechanizmus vzniku poranenia zodpovedá tomu, ako to uvádza vo svojich výpovediach poškodený a svedkyňa C., prepis hovoru na linku 158, z ktorého vyplýva, že poškodený ohlásil napadnutie obžalovaným 27.05.2018 o 02:12 hodine. Súd neuveril tvrdeniam obžalovaného a jeho obranu považuje za účelovú a tieto sú v rozpore s tvrdeniami poškodeného a svedkov J. C., K. C., A. A., B. H., A. A. a A. H., podľa ktorých vo vnútri v bare nedošlo
k žiadnej bitke, došlo len k slovnému konfliktu medzi obžalovaným a otčimom poškodeného, ktorý sa udial pri vchodových dverách. Tieto tvrdenia sú v rozpore s tvrdeniami svedkyne A. P. C. a svedkyne C. M.. Taktiež sa javí súdu byť nepravdepodobné, že by obžalovaný pri ním opísanom incidente vo vnútri baru neutrpel žiadne viditeľné zranenia, keď sám uviedol, že nepotreboval lekárske ošetrenie, mal len modrinu na ruke, manželka uviedla, že ho bolela len hlava, žiadne krvácanie, ani stopy neboli žiadne, mal len malé poškrabanie na ruke, na lekárske ošetrenie nešiel, nevesta obžalovaného C. M. uviedla, že obžalovaný mal len zranenie na pravej ruke po údere päsťou a svedok L. M. uviedol vo svojej výpovedi, že obžalovaný po incidente vo vnútri baru nemal žiadne viditeľné zranenia.
Po preskúmaní odvolaniami napadnutého rozsudku, ako aj obsahu predloženého spisu odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vykonanie dôkazov týkajúcich sa skutku, ktorý bol posúdený ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona. Vo vzťahu k tomuto skutku boli pred súdom prvého stupňa vykonané dôkazy v rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti, pričom tieto majú oporu aj vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Tieto skutkové okolnosti považuje aj krajský súd za správne, stotožnil sa s nimi a keďže súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu veci vychádzal, odvolací súd na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu, z dôvodu neopakovania tých istých okolností a skutočností odkazuje. Krajský súd rovnako konštatuje, že aj prípravné konanie bolo vykonané procesným spôsobom a dôkazy boli zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcom podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa s týmito dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu, a to aj s prihliadnutím na návrhy a námietky procesných strán. Úplnosť vykonaných dôkazných prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ aj pre konanie nadriadeného súdu, ktorá spočívalo v zhodnotení vykonaných dôkazov v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 12 Tr. poriadku, na vytvorenie záveru o tom, či došlo k spáchaniu skutku, ak áno ako, a k akému. Z obsahu uvedeného rozsudku súdu prvého stupňa zároveň vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom logického myslenia.
Výsledky vykonaného dokazovania tvoria ucelený celok tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť záver, že obžalovaný npráp. A. B. C. spáchal skutok tak, ako ho ustálil súd prvého stupňa.
V prejednávanej trestnej veci je nesporné, že došlo ku konfliktu medzi obžalovaným npráp. A. C. a poškodeným C., avšak sporné ostalo miesto, kde ku konfliktu došlo, ako aj okolnosti jeho spáchania. V prejednávanej trestnej veci sa vytvorili dve skupiny dôkazov, na jednej strane výpoveď obžalovaného a v súlade s jeho výpoveďou vypovedajúcich svedkov C., M., M. a C. A., ktorí zhodne popisovali, že ku konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným došlo vo vnútri baru D. a to z dôvodu, že otčim poškodeného mal mať najprv konflikt s obžalovaným, do ktorého zasiahol poškodený C. s tým, že mal zozadu napadnúť údermi päsťou do hlavy obžalovaného, ktorý sa mal otočiť a udrieť ho päsťou do tváre, po čom sa mala strnúť hromadná bitka, kde mali obžalovaného aj poškodeného stiahnuť na zem, biť ich na zemi a kopať bližšie nestotožnené osoby. Takto opísaný priebeh skutku mal preukazovať to, že síce ku konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným došlo, avšak zranenia, ktoré utrpel poškodený mu mohli byť spôsobené aj inými osobami pri hromadnej bitke, ktorá sa mala udiať vo vnútri baru. Druhú skupinu dôkazov tvoria výpovede poškodeného a svedkov potvrdzujúcich jeho výpoveď, a to C. a C., ktorí opisujú konflikt medzi obžalovaným a poškodeným tak, že po tom čo poškodený mal mať konflikt s obžalovaným vo vnútri baru, kde k bitke nedošlo, následne vyšiel obžalovaný za poškodeným na terasu, kde ho udrel do tváre, po tom opakovane bil päsťami a kopal na zemi. Vzhľadom na uvedené krajský súd skúmal, ktorej skupine dôkazov je potrebné uveriť. V prípade oboch skupín svedkov ide o rodinných príslušníkov a to na jednej strane obžalovaného a na druhej strane poškodeného. Svedkyňa C. je manželka obžalovaného, svedok C. A.. je syn obžalovaného, svedkyňa M. je priateľka syna obžalovaného, svedok M. je otec priateľky syna obžalovaného a svedkyňa C. je manželka poškodeného. Krajský súd, po oboznámení sa s obsahom predloženého spisu dospel k záveru, že je potrebné uveriť svedkovi poškodenému a skupine svedkov vypovedajúcich v súlade s jeho výpoveďou, nakoľko priebeh skutkového deja tak, že k napadnutiu poškodeného došlo na terase pred barom D. obžalovaným tým spôsobom, že ho mal udrieť päsťou do tváre a následne udieral päsťou a kopať do neho, je preukázaný aj výpoveďami ďalších osôb, ktoré je potrebné považovať za nestranné. Z týchto osôb svedkyňa A., uviedla, že síce po polnoci bol v bare D. nejaký slovný konflikt, strkanie, avšak nie bitka, ale potom sa na terase bili dvaja a ostatní sa ich snažili odtiahnuť, jedno dievča plakalo, išla k stánkom a tam za ňou prišiel chlapec, ktorému tiekla
krv, pýtal servítky, poznal ho z videnia, žiadal zavolať políciu, tak mu dala telefón a tento políciu zavolal, svedok A., ktorý sa na predmetnej akcii zúčastnil ako člen hudobnej skupiny, ktorá na tejto vystupovala, uviedol, že videl ako sa pohádal obžalovaný s poškodeným, ale bol to len slovný konflikt, aj keď nevie, čo sa dialo vonku, ale keď vyšiel von, bola tam sanitka a v nej H. C., pričom nevidel, aby poškodený C. bol napadnutý aj niekým iným, on videl ako bol slovný konflikt medzi obžalovaným a otčimom poškodeného, potom počul obžalovaného nadávať poškodenému C. a návštevníci sa snažili zabrániť konfliktu, C. vytiahli pred bar a obžalovaného k stolu, na čo vyšiel obžalovaný na terasu a keď vyšiel na terasu on, videl ako sa ľudia snažia oddeliť od seba obžalovaného a poškodeného a o 15 minút vyšiel opäť na terasu pred bar a videl stáť poškodeného na ceste s priateľkou a matkou, dosť krvácal, prišla sanitka, pričom v bare žiadnu hromadnú bitku nevidel a vylučuje, aby niekto iný napadol poškodeného. Uvedené výpovede čiastočne potvrdzuje aj výpoveď svedka B. H., ktorý uviedol, že v ten večer vie, že bola strkanica medzi C. a C., oni ich rozdelili a išli do baru, pričom na terase stretol C., ktorý mal zranenia na tvári a povedal mu, že ho napadol C. a volal políciu s tým, že hromadnú bitku nevidel, ani o nej nepočul, C. bol v ten večer agresívny a aj voči ďalším osobám a C. priateľka potvrdila, že ho napadol C.. Aj keď obhajoba v odvolacej námietke uvádza, že zrejme malo ísť o chybu v písaní a svedok mal na mysli konflikt medzi obžalovaným a poškodeným a nie medzi obžalovaným a C., krajský súd uvádza, že z výpovede svedka C. vyplýva, že po tom, čo došlo ku konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným, svedok mal odťahovať obžalovaného od poškodeného, na čo obžalovaný mal mať konflikt aj s ním a mal ho tlačiť k stolom, po čom ich odťahovali iné osoby, teda krajský súd uvedené nepovažuje za chybu v písaní. Ďalším dôvodom prečo aj krajský súd uveril výpovedi poškodeného a skupine svedkov vypovedajúcich v súlade s jeho výpoveďou, je skutočnosť, že tieto výpovede sú potvrdzované aj ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi a to prepisom hovoru na linku 158, kde poškodený bezprostredne po skutku oznamoval napadnutie obžalovaným, lekárskymi správami poškodeného, ako aj znaleckým posudkom znalca A. O. Q., ktorý uviedol rozsah zranení poškodeného a zároveň konštatoval, že mechanizmus vzniku zranení zodpovedá tomu ako to uvádzal poškodený. Z uvedených dôvodov ani odvolací súd neuveril výpovediam obžalovaného a v jeho prospech vypovedajúcich svedkov, a to manželky obžalovaného, ich syna, synovej priateľky a otca synovej priateľky o tom, že k skutku malo dôjsť tak, že vo vnútri baru, po konflikte medzi obžalovaným a otčimom poškodeného, mal poškodený napadnúť obžalovaného a tento ho mal jedenkrát udrieť päsťou do hlavy, do tváre, nakoľko takýto priebeh skutkového deja neopisujú žiadni ďalší vo veci vypočutí svedkovia. Zároveň z výpovedí týchto svedkov zhodne vyplýva, že obžalovaný mal sedieť celý čas pri stole a na terasu nemal vôbec vyjsť, resp. že bol po celý čas s nimi vo vnútri baru a z baru vyšli spolu všetci von, čo malo preukazovať, že obžalovaný nemohol spáchať skutok na terase, keďže tam sa ani nemal zdržiavať, čo je v rozpore so samotnou výpoveďou obžalovaného, ktorý uviedol, že bol aj na terase, ale nevie o tom, aby tam v tom čase bol aj C., nekomunikoval s ním, ani s ním nemal konflikt. Z uvedených dôvodov považoval krajský súd výpovede týchto svedkov za tendenčné a účelové v snahe napomôcť obžalovanému zbaviť sa trestnej zodpovednosti. O tom, že obžalovaný mal byť v ten večer agresívny svedčí aj prepis hovoru na linku polície v čase dňa 27.05.2018 v čase o 02:14 hod., kde nestotožnená osoba kontaktujte políciu a oznamuje, že „tu je Šaffova ostroha, je tu policajt, je tu aj C. a robia problémy, bitku so synom tu robí C., B. C., aby prišli na Dlhé Klčovo“.
Vzhľadom na uvedené aj krajský súd dospel k záveru, že obžalovaný tým, že inému úmyselne ublížil na zdraví a dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného, tak po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke naplnil skutkové podstaty žalovaných prečinov. Na základe uvedeného aj krajský súd má za to, že správne prvostupňový súd konanie obžalovaného posúdil ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.
Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prvého stupňa správne zhodnotil všetky okolnosti prípadu a prihliadal aj na osobu obžalovaného, pričom správne u obžalovaného konštatoval poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, že obžalovaný viedol riadny život, ako aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona, že obžalovaný spáchal viac trestných činov. Vzhľadom na skutočnosť, že z odpisu registra trestov obžalovaného, ako aj z výpisu z centrálnej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že obžalovaný v týchto nemá žiaden záznam, krajský súd dospel k záveru, že peňažný trest vo výmere 500,- eur a náhradný trest odňatia slobody pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený vo výmere 3 mesiace, je možno považovať za trest primeraný a zákonný, vzhľadom na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, aj s poukazom na individuálnu a generálnu prevenciu, zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 Tr. zákona.
Vo vzťahu k odvolacej námietke prokurátora, že uvedený trest je neprimerane mierny, nezodpovedajúci zásadám ukladania trestov a je nedostatočný na dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie krajský súd udáva, že ku skutku malo dôjsť dňa 27.05.2018, teda pred približne sedem a pol rokmi a práve značný časový odstup od skutku po právoplatné rozhodnutie súdu o ňom, je dôvodom, aby obžalovanému nebol ukladaný iný druh trestu a ani vo vyššej výmere ako mu bol uložený. Aj keď sa odvolací súd stotožňuje s argumentáciou prokurátora, že prípravné konanie v prejednávanej trestnej veci trvalo jeden rok a súdne konanie viac ako šesť rokov, krajský súd má za to, že uvedené nemôže byť pričítané na ťarchu obžalovanému.
Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že súd pri uznaní viny vychádzal z výpovedí poškodeného a svedkov, manželky J. C., K. C., A. A., B. H., A. A. a matky poškodeného A. H. a naopak opomenul sa vyporiadať so svedeckými výpoveďami svedkov L. M., C. M. a D. M., krajský súd udáva, že v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal s tým, prečo uveril svedkom vypovedajúcim v prospech poškodeného a neuveril svedkom vypovedajúcich v prospech obžalovaného.
Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného poukazujúcej na to, že poškodený vo svojej výpovedi pri podávaní trestného oznámenia, uviedol ako svedka skutku osobu H. N. a svedka C. nespomínal a toho spomenul až v ďalšom konaní, krajský súd dodáva, že svedok poškodený C. už vo svojej výpovedi v prípravnom konaní ozrejmil tento rozpor, keď uviedol, že osobou, ktorá videla konflikt bol K. C. a vo svojom oznámení uviedol osobu H. N., lebo bol rozrušený, po napadnutí mal bolesti a v danej chvíli sa mu zdalo, že to bol H. N..
Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že svedok K. C. na hlavnom pojednávaní nevedel opísať skutok, neuviedol vôbec nič a na každú otázku odpovedal, že si nepamätá a sa nevie vyjadriť, preto bola čítaná celá jej výpoveď z prípravného konania, čo obhajoba namietala, krajský súd uvádza, že uvedené tvrdenie nie je pravdivé, nakoľko zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 20.04.2022, na ktorom bol svedok C. vypočutý, vyplýva, že svedok C. spontánne vypovedal v rozsahu dva a pol strany a až následne mu bola čítaná jeho výpoveď z prípravného konania, pričom tento svedok vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní opísal priebeh skutku, miesto, kde k nemu malo dôjsť, ako aj osoby, ktoré sa ho zúčastnili, len už si nepamätal detaily skutku, čo, vzhľadom na skutočnosť, že vypovedal cca po štyroch rokoch od samotného skutku, neodôvodňuje jeho nehodnovernosť.
Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že svedkyňa A. H., matka poškodeného, mala uviesť, že synova priateľka a H. kamaráti jej mali povedať, že mal vraj C. skákať do jej manžela, H. ho chcel odtiahnuť a C. sa otočil a hneď mu vrazil päsťou do tváre a potom ho kopal, čo je v rozpore s výpoveďou poškodeného o priebehu skutku, je potrebné uviesť, že daná svedkyňa prítomná pri skutku nebola, v čase skutku sa mala nachádzať na toalete, po čom keď vyšla, mala jej nejaká osoba uviesť, že obžalovaný mal zbiť poškodeného a následne sa mala o priebehu skutku, podľa jej tvrdenia, dozvedieť od synovej priateľky a jeho kamarátov, teda ide o osobu, ktorá mala mať informácie o priebehu skutku iba sprostredkovane, pričom na druhej strane je tu skupina svedkov a ďalších dôkazov, ktoré priebeh skutku preukazujú tak, ako ho ustálil súd prvého stupňa vo výroku rozsudku, s čím sa odvolací súd už vysporiadal v odôvodnení tohto rozhodnutia.
Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že podľa tvrdenia poškodeného, k roztržke medzi ním a jeho otčimom malo dôjsť pred polnocou a von na terasu vyšiel ihneď po tom, ale z obžaloby je zrejmé, že k roztržke malo dôjsť až o druhej ráno, krajský súd má za to, že čas skutku je ustálený z telefonického hovoru poškodeného na linku 158, teda je zrejmé, že ku skutku malo dôjsť v čase okolo 02.00 hod. Ak obžalovaný poukazuje na rozpory vo výpovediach poškodeného, krajský súd má za to, že uvedené rozpory mohli vzniknúť aj v dôsledku požitia alkoholických nápojov poškodeným, čo tento nepoprel, avšak nie sú tak významného charakteru, aby súd výpoveď poškodeného považoval za nevierohodnú, a to najmä aj s poukazom na ďalšie vo veci vykonané dôkazy.
Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného poukazujúcej na to, že nie je mu zrejmé z akého dôvodu súd uveril výpovediam svedkov A., A. a B. H. a neuveril výpovediam svedkov L. M., D. M. a C. M., krajský súd dodáva, že s uvedeným sa vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia vyššie. Nad rámec uvedeného, vo vzťahu k svedkovi D. M. udáva, že síce svedok M. uviedol, že vo vnútri mal mať obžalovaný konflikt a cestou k stolu sa niečo zomlelo, ale on to nevidel a pri konflikte bolo veľa ľudí, ale nevie presne kto, ani nevie či v tom čase C. v bare bol a či bol účastný konfliktu, ale videl, že mu tiekla
krv z nosa, pričom od konfliktu v bare, kým spozoroval C. s krvavým nosom, uplynulo asi štyri až päť hodín, čo nie je možné vyhodnotiť ako výpoveď v prospech obžalovaného, ale skôr výpoveď v prospech poškodeného, keď svedok sám nevidel konflikt medzi obžalovaným a otčimom poškodeného, ani nevie či v tomto konflikte bol následne poškodený C., či tento v tom čase bol v bare, ale potvrdzuje že C. videl s krvavým nosom, čo bolo asi až o štyri až päť hodín neskôr, čo zodpovedá výpovedi poškodeného.
Na základe uvedených skutočností krajský súd vyhodnotil rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne a zákonné, odvolania obžalovaného a prokurátora za nedôvodné a preto tieto odvolania postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.