Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1S-47-2023.pdf
PDF · 100.47 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/47/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľudevíta Fafaľáka (sudca spravodajca) a členov senátu Mgr. Slavomíra Podhorského a JUDr. Zuzany Berežnej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: D. XX, XXX XX D. B., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, so sídlom: Masarykova 10, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaPO-/25690/2020-111919/2023 zo dňa 20.09.2023, takto
r o z h o d o l :
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Administratívne konanie
1. Dňa 27.11.2020 bol Centru právnej pomoci, Kancelárii Prešov (ďalej aj ako „CPP“), doručený list žalobcu zo dňa 24.11.2020 (pôvodne zaevidovaný pod č. spisu KaPO/25690/2020), z obsahu ktorého vyplývalo, že požiadal o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci ústavnej sťažnosti pre porušenie jeho základných práv a slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „NS SR“) sp. zn. 3Cdo/194/2019 zo dňa 14.10.2020.
2. Dňa 28.12.2020 CPP vydalo rozhodnutie č. KaPO/25690/2020, ČRZ: 142063/2020, ktorým žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznalo, vrátane predbežného neposkytnutia právnej pomoci v právnej veci ústavnej sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd žalobcu uznesením NS SR sp. zn. 3Cdo/194/2019 zo dňa 14.10.2020. Proti tomuto rozhodnutiu CPP podal žalobca správnu žalobu, o ktorej Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „pôvodný správny súd“) rozhodol rozsudkom sp. zn. KE-7S/17/2021 zo dňa 19.10.2022 tak, že zrušil rozhodnutie CPP zo dňa 28.12.2020, ako žalovaného, a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Proti tomuto rozsudku pôvodného správneho súdu podalo CPP kasačnú sťažnosť, o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „NSS SR“) sp. zn. 7Svk 6/2023 zo dňa 31.05.2023. Týmto rozsudkom, ktorý bol CPP doručený dňa 13.07.2023, NSS SR kasačnú sťažnosť zamietol.
3. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalovaný v právnej veci žalobcu rozhodol opätovne, a to rozhodnutím č. KaPO-/25690/2020-111919/2023 zo dňa 20.09.2023, žalobcovi doručeným dňa 20.10.2023, ktorým tomuto v právnej veci ústavnej sťažnosti pre porušenie jeho základných práv a slobôd uznesením NS SR sp. zn. 3Cdo/194/2019 zo dňa 14.10.2020, nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznal, a to z dôvodu, že:
- ústavná sťažnosť žalobcu v predmetnej právnej veci bola dňa 26.01.2021 doručená Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „ÚS SR“), pričom o tejto bolo rozhodnuté uznesením ÚS SR I. ÚS
186/2021-10 zo dňa 05.05.2021, právoplatným dňa 15.06.2021, a to tak, že táto bola odmietnutá, zároveň jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ÚS SR sa nevyhovelo
- keďže v období pred vydaním napadnutého rozhodnutia uznesenie ÚS SR I. ÚS 186/2021-10 zo dňa 05.05.2021 o odmietnutí ústavnej sťažnosti žalobcu nadobudlo právoplatnosť, predmet žiadosti, a teda aj právna vec, s ktorou sa tento na CPP obrátil odpadol, a z týchto dôvodov malo CPP za to, že táto vec je zrejme bezúspešná (úspešným žiadateľom v konaní o priznanie nároku na právnu pomoc môže byť len ten, kto súčasne preukáže splnenie všetkých troch podmienok podľa § 6 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.) (ďalej aj ako „zákon č. 327/2005“)
Správna žaloba
4. Správnou žalobou zo dňa 23.10.2023, doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 26.10.2023 sa žalobca domáhal zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f), g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“).
5. Žalobca v správnej žalobe namietal, že:
- žalovaný správny orgán sa podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vôbec ničím nezaoberal, opäť si zistil a našiel iba to čo mu vyhovovalo a na základe toho rozhodol, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza iba dve zistenia z ÚS SR, ale neuvádza z akého dôvodu rozhodol po dvoch rokoch a deviatich mesiacoch, rozhodnutie teda považuje za nedostatočne odôvodnené, navyše, spomínanou dĺžkou rozhodovania sa podľa názoru žalobcu jednoznačne žalovaný priznáva k zaujatosti, nerešpektovaniu zákona č. 327/2005 a zneužívaniu tohto zákona vo svoj prospech, čím žalobcovi úmyselne spôsobuje škodu
- nie je pravdou, že žalobca nesplnil podmienku priznania právnej pomoci, žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom č. 327/2005
- napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré nekorešponduje s uznávanými súdnymi rozhodnutiami - autoritami v oblasti správneho súdnictva
- rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej
Vyjadrenie žalovaného, replika
6. Žalovaný sa k podanej správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 19.04.2024, doručeným súdu dňa 03.05.2024 v ktorom uviedol, že:
- v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia zrozumiteľne vysvetlil právne úvahy, ktoré ho viedli k nepriznaniu právnej pomoci žalobcovi (nesplnenie jednej z podmienok na jej priznanie – „nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu“)
- čo sa týka námietky žalobcu o tom, že žalovaný rozhodol až po dvoch rokoch a deviatich mesiacoch tak to z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/17/2021 zo dňa 19.10.2022 a NSS SR sp. zn. 7 Svk 6/2023 zo dňa 31.05.2023, po tom, čo pôvodný správny súd zrušil pôvodné rozhodnutie žalovaného č. KaPO/25690/2020, ČRZ: 142063/2020
zo dňa 28.12.2020, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie, a následne NSS SR zamietol kasačnú sťažnosť žalovaného proti rozhodnutiu pôvodného správneho súdu
- napadnuté rozhodnutie o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci žalobcovi je zákonné a v plnom rozsahu zotrváva na skutkových a právnych záveroch uvedených v jeho odôvodnení, v konaní o nároku žalobcu na poskytnutie právnej pomoci v predmetnej právnej veci postupoval zákonne, zadovážil si dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, zistil vo veci skutočný stav, jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a obsahovalo zákonom predpísané náležitosti; súdu navrhol, aby podanú žalobu zamietol
7. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe vyjadril svojim podaním zo dňa 09.06.2024, doručeným správnemu súdu dňa 21.06.2024 v ktorom uviedol, že žalovaný sa v ňom nevyjadril k podanej správnej žalobe, ale len útržkovito a stručne uviedol, čo mu vyhovuje.
8. Dňa 23.07.2024 bolo súdu doručené doplňujúce podanie žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe v ktorom uviedol, že vyjadrenie žalovaného odmieta, napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné, žalovaný absolútne nezistil skutkový stav predmetnej veci, jeho rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom a súdu navrhol, aby jeho žalobe vyhovel.
9. Na výzvu na dupliku a vyjadrenie sa k doplňujúcemu podaniu už žalovaný nereagoval.
Konanie na správnom súde
10. Na prejednanie veci Správny súd v Košiciach nariadil pojednávanie na deň 11.09.2025 o 10:30 hod. Žalovaný dňa 26.08.2025 doručil správnemu súdu ospravedlnenie z nariadeného pojednávania z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti, zároveň uviedol, že pojednávanie odročiť nežiada, a súhlasí s rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti. Žalobca na pojednávaní prítomný nebol, svoju neúčasť neospravedlnil.
Relevantná právna úprava
11. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
12. Podľa § 1 zákona č. 327/2005 Z. z, účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti (ďalej len "protispoločenská činnosť") alebo osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov.
13. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
14. Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z. z., pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.
15. Podľa § 47 ods. 3 zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej aj ako „SP“), v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými
úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
16. Podľa čl. 127 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Ústava SR“), ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach proti právoplatným rozhodnutiam ústredných orgánov štátnej správy, miestnych orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ktorými boli porušené základné práva a slobody občanov, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
17. Podľa § 122 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ústavnú sťažnosť môže podať osoba (ďalej len „sťažovateľ“), ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej základné práva a slobody.
18. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Právny názor správneho súdu 19. Správny súd v Košiciach ako súd správny preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, ako aj s obsahom administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že podaná správna žaloba nie je dôvodná, a preto je potrebné správnu žalobu zamietnuť.
20. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný rozhodol o žiadosti žalobcu na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci tak, že tento nárok žalobcovi nepriznal.
21. Účelom zákona č. 327/2005 Z. z. je v súlade s jeho § 1 vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv. Zároveň tento zákon stanovuje podmienky poskytovania právnej pomoci, postup fyzických osôb a príslušných orgánov v konaní o nároku na priznanie právnej pomoci a inštitucionálne zabezpečenie poskytovania právnej pomoci.
22. Z vyššie uvedeného vyplýva, že osoby v materiálnej núdzi majú podľa tohto zákona nárok na právnu pomoc, zároveň ale táto je poskytnutá iba v prípade splnenia taxatívne určených podmienok.
23. Tieto podmienky stanovuje § 6 predmetného zákona, a teda fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch, pričom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne čo znamená, že nato, aby bola žiadosť o poskytnutie právnej pomoci posúdená kladne, je nevyhnutné splniť všetky v uvedenom zákonnom ustanovení upravené podmienky.
24. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžo/9/2016 zo dňa 30.11.2017 podľa ktorého: „Pozitívny záväzok štátu umožniť prístup k spravodlivosti i osobám materiálne znevýhodneným sa realizuje i prostredníctvom zákona č. 327/2005 Z. z., keď z ustanovenia § 1 tohto zákona vyplýva, že jeho účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. Preto je celkom namieste, aby v právnej norme stanovil podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť. V snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy i v prípadoch, v ktorých by nešlo o spravodlivé uplatnenie alebo bránenie práva je jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci skutočnosť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Samozrejme, nie je úlohou správneho orgánu prejudikovať výsledok konania vo veciach podľa § 3 zákona č. 327/2005 Z. z. z vecnej stránky. Za plne opodstatnené však treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva, alebo napríklad či už zo skutkových tvrdení žiadateľa nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožno
vyhovieť napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi. Za obdobnú treba považovať aj situáciu, ak žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené v iných konaniach alebo ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech z procesných dôvodov, napr. z dôvodu včasného nepodania opravného prostriedku, resp. jeho neprípustnosti podľa procesných predpisov.“
25. Úlohou konajúceho správneho orgánu je teda posúdiť splnenie týchto podmienok, a to na základe podania písomnej žiadosti žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci.
26. Obsahom podanej žiadosti žalobcu a obsahom administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že žalobca listom zo dňa 24.11.2020, doručeným žalovanému dňa 27.11.2020 žalovaného žiadal o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci ústavnej sťažnosti pre porušenie jeho základných práv a slobôd uznesením NS SR sp. zn. 3Cdo/194/2019 zo dňa 14.10.2020.
27. Ako už správny súd zhrnul v časti týkajúcej sa administratívneho konania, o tejto žiadosti žalobcu žalovaný rozhodol rozhodnutím č. KaPO/25690/2020, ČRZ: 142063/2020 zo dňa 28.12.2020 (ďalej aj ako „pôvodné rozhodnutie žalovaného“), ktorým žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci nepriznal, vrátane predbežného neposkytnutia právnej pomoci v predmetnej veci. Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu, o ktorej rozhodol pôvodný správny súd rozsudkom sp. zn. KE-7S/17/2021 zo dňa 19.10.2022 tak, že pôvodné rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal žalovaný včas kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol NSS SR rozsudkom sp. zn. 7Svk 6/2023 zo dňa 31.05.2023 tak, že túto zamietol.
28. Ak teda žalobca v podanej správnej žalobe namietal dĺžku rozhodovania žalovaného v jeho veci, takáto námietka je absolútne irelevantná z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach ako pôvodného správneho súdu sp. zn. KE-7S/17/2021 zo dňa 19.10.2022 a NSS SR sp. zn. 7 Svk 6/2023 zo dňa 31.05.2023, po tom, čo pôvodný správny súd zrušil pôvodné rozhodnutie žalovaného č. KaPO/25690/2020, ČRZ: 142063/2020 zo dňa 28.12.2020 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie, a následne NSS SR zamietol kasačnú sťažnosť žalovaného proti rozhodnutiu pôvodného správneho súdu.
29. Keďže sám žalobca podal správnu žalobu proti pôvodnému rozhodnutiu žalovaného, rovnako bol aj účastníkom kasačného konania, mal o týchto prebiehajúcich konaniach vedomosť, a teda vyjadrenia o tom, že žalovaný mu chcel dĺžkou svojho rozhodovania zámerne poškodiť, nie sú na mieste.
30. Pokiaľ ide o žalobcom namietané porušenie zákona č. 327/2005, a taký postup žalovaného v prípade žalobcu, ktorý sa tomuto zákonu prieči, na základe obsahu administratívneho spisu správny súd konštatuje, že žalovaný v rámci opätovného rozhodovania v tu súdenej veci starostlivo skúmal kumulatívne splnenie zákonom požadovaných podmienok žalobcom.
31. Žalovaný v čase skúmania negatívnej podmienky bezúspešnosti sporu disponoval informáciou Kancelárie ÚS SR, tlačového a informačného odboru o prijatí ústavnej sťažnosti žalobcu v predmetnej veci a o stave tohto konania zo dňa 07.09.2023, rovnopisom uznesenia ÚS SR I. ÚS 186/2021-10 zo dňa 05.05.2021 a informáciou Kancelárie ÚS SR, tlačového a informačného odboru zo dňa 14.09.2023 o právoplatnosti tohto uznesenia, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že žalobca po vydaní pôvodného rozhodnutia žalovaného, ktorým mu tento nárok na právnu pomoc nepriznal, medzičasom ÚS SR ústavnú sťažnosť v predmetnej veci doručil, a to konkrétne dňa 26.01.2021, o ktorej sa viedlo konanie I. ÚS 186/2021, a o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté uznesením I. ÚS 186/2021-10 zo dňa 05.05.2021, právoplatným dňa 15.06.2021, ktorým bola táto odmietnutá, a zároveň jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ÚS SR vyhovené nebolo.
32. Žalovaný tak celkom správne v žalobou napadnutom rozhodnutí ustálil, že keďže v období pred vydaním touto žalobou napadnutého rozhodnutia uznesenie ÚS SR I. ÚS 186/2021-10 zo dňa 05.05.2021 o odmietnutí ústavnej sťažnosti žalobcu nadobudlo právoplatnosť, predmet jeho žiadosti, a teda aj právna vec, s ktorou sa žalobca na CPP obrátil, odpadol.
33. Z uvedeného potom vyplýva, že vo veci žalobcu, s ktorou sa tento na CPP obrátil, nebola splnená podmienka, že spor nie je zrejme bezúspešný, čím žalobca v postavení žiadateľa o právnu pomoc, nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok, nevyhnutných na jej priznanie.
34. Keďže žalobca nesplnil taxatívne určené podmienky na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci žalovaný nemohol postupovať inak, ako nárok na právnu pomoc žalobcovi nepriznať.
35. Na základe vyššie uvedeného správny súd konštatuje, že preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a nezistil žiadne nedostatky napadnutého rozhodnutia, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie. Napadnuté rozhodnutie súd považuje za dostatočne odôvodnené, logické a zákonné.
36. Takisto správny súd v rámci súdneho prieskumu nezistil ani žiadne procesné pochybenia v jeho procesnom postupe, ktoré by prípadne mohli mať za následok zrušenie preskúmavaného rozhodnutia.
37. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a teda žalobu v súlade s § 190 SSP ako nedôvodnú, zamietol.
38. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.