Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Tos-87-2025.pdf
PDF · 72.1 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/87/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD. a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 18.03.2025, č.k. 7Nt/6/2025 - 34, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 11.09.2025 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Trnava uznesením (ďalej len „prvostupňový súd“ v príslušnom gramatickom tvare) zo dňa 18.03.2025, č.k. 7Nt/6/2025 - 34 rozhodol tak, že podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku zamietol návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXX, t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Leopoldov (ďalej len „odsúdený“), na povolenie obnovy konania vedeného pred (aktuálne) Okresným súdom Trnava pod sp. zn. PN-8T/67/2021, ktoré sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 18.10.2021, sp. zn. 8T/67/2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.01.2022, sp. zn. 6To/92/2021, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku. 2. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený, v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva na podanie sťažnosti. 3. Sťažnosť podaná odsúdeným prostredníctvom svojho obhajcu podaním zo dňa 20.03.2025 nebola bližšie odôvodnená. 4. V sťažnosti odsúdeného zo dňa 08.04.2025 odsúdený uviedol, že podľa jeho názoru, za skutočnosť súdu skôr neznámu podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku treba rozumieť akúkoľvek okolnosť, resp. skutočnosť, ktorá je spôsobilá odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste, čo v tomto prípade je novelou Trestného zákona znížená trestná sadzba, ktorá zároveň mení druhovú závažnosť tohto trestného činu z obzvlášť závažného zločinu na zločin a kumulácia týchto dvoch zmien má na neho zásadný dopad, pretože súd nie je obligatórne povinný uložiť ochranný dohľad a rovnako tak doba pre podanie žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu z 3/4 na 2/3. Uvádza, že zotrváva na dôvodoch obnovy konania, tak ako ich uviedol v podanom návrhu a má za to, že uložený trest je v zjavnom nepomere k závažnosti činu vzhľadom na novelu Trestného zákona (nová okolnosť), čo je zákonný dôvod pre povolenie obnovy konania. Navrhuje, aby sťažnostný súd napadnuté uznesenie zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že obnovu konania povolí. 5. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak a) nie je prípustná, b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.
6. Krajský súd v Trnave (ďalej len ,,sťažnostný súd“ v príslušnom gramatickom tvare) na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, pričom zistil nasledovné. 7. V trestnej veci vedenej na prvostupňovom súde pod sp. zn. 7Nt/6/2025 odsúdený dňa 22.01.2025 podal návrh na obnovu konania vedeného na tomto súde pod sp. zn. PN-8T/67/2021. Návrh odôvodnil novelizáciou Trestného zákona, o ktorej uvádza, že pre jeho osobu kreuje priaznivejší právny stav. Podrobný popis dôvodov podaného návrhu je uvedený v odôvodnení napadnutého uznesenia. 8. Prvostupňový súd zamietol návrh na povolenie obnovy konania na základe dokazovania vykonaného na verejnom zasadnutí, keď nezistil žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spĺňali atribúty § 394 Trestného poriadku. 9. V odôvodnení napadnutého uznesenia prvostupňový súd uviedol, že z návrhu na povolenie obnovy konania vyplýva, že odsúdený sa návrhom na povolenie obnovy konania domáha primárne zmeny právoplatného rozhodnutia v dôsledku novelizácie Trestného zákona, ktorá má byť pre odsúdeného priaznivejšia. Prvostupňový súd ďalej skonštatoval, že z povahy inštitútu obnovy konania vyplýva, že tento inštitút rieši skutkové otázky, nie právne otázky, pričom právne otázky sa riešia prostredníctvom dovolania. Inak povedané, súd v rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania nie je oprávnený riešiť právne otázky v tom smere, že by skúmal správnosť právnych úvah, právneho posúdenia v pôvodnom konaní. Ani zmena právnych predpisov (vrátane zmeny zásad ukladania trestov), hoci aj pre odsúdeného priaznivejšia, preto nemôže zakladať dôvod na povolenie obnovy konania. Uvedené platí aj z dôvodu, že novšiu právnu úpravu nemožno uplatňovať spätne z dôvodu zákazu retroaktivity (spätného pôsobenia) na už právoplatne skončené trestné veci; výnimkou z uvedeného je len postup podľa § 405a a nasl. Trestného poriadku - preskúmanie rozhodnutia v dôsledku zmeny zákona. Ďalej prvostupňový súd uviedol, že dôvody na postup podľa § 405a a nasl. Trestného poriadku súd v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania neskúma, pričom postup podľa § 405a a nasl. Trestného poriadku je možné uplatniť len vtedy, ak dôjde k zánik trestnosti činu, teda to, čo trestným činom bolo, po novelizácii trestných predpisov už trestným činom nie je. Zmena trestných sadzieb, prípadne zmena iných ustanovení Trestného zákona a Trestného poriadku, sama o sebe nie je dôvodom na postup podľa § 405a a nasl. Trestného poriadku, ak trestný čin zostal aj po novelizácii trestným činom. V závere skonštatoval, že nezistil podmienky pre povolenie obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku, pretože odsúdený neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy. 10. So záverom prvostupňového súdu, ktorý je uvedený v predchádzajúcom bode tohto uznesenia, sa sťažnostný súd v plnom rozsahu stotožňuje. 11. Odsúdený tak v prvostupňovom konaní, ako aj v opravnom konaní uplatnil rovnakú argumentáciu, na základe ktorej sa domáha povolenia obnovy konania vedeného na prvostupňovom súde (predtým na Okresnom súde Piešťany) pod spisovou značkou PN-8T/67/2021. Argumentom odsúdeného je novelizácia Trestného zákona, z pohľadu ktorej sa mu javí právoplatne uložený trest ako neprimerane vysoký. 12. Tak ako uviedol prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, zmena Trestného zákona, vo vzťahu k ustanoveniam, ktoré sa uplatnili pri ukladaní trestu odsúdeného pred nadobudnutím tejto novely Trestného zákona, nie je dôvodom na povolenie obnovy konania odsúdeného. Prvostupňový súd dal odsúdenému dostatočne zrozumiteľnú a vecne správnu odpoveď na otázku, prečo takáto novelizácia Trestného zákona, nie je v jeho prípade dôvodom na povolenie obnovy konania. Nesprávnosť odôvodnenia napadnutého uznesenia nemožno odôvodňovať iba z toho, že prvostupňový súd nezdieľa názor odsúdeného vo vzťahu k relevancii novelizácie Trestného zákona k možnosti povolenia obnovy konania. 13. K napadnutému uzneseniu sťažnostný súd len dopĺňa, že za skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme v zmysle § 394 ods. 1 Trestného poriadku nemožno považovať zmeny predpisov hmotného práva, keďže táto zmena hmotnoprávneho predpisu v čase vyhlásenia pôvodného rozhodnutia objektívne neexistovala a teda nemohla byť zohľadňovaná prípadne aplikovaná pri procese rozhodovania. 14. Možno uzavrieť, že dôvodom na povolenie obnovy konania preto nie je pre odsúdeného priaznivejšia zmena zákona, ktorá nastala až po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia, keďže podstatou obnovy konania je naprávať možné skutkové omyly, pričom pri zmene zákona sa nemení skutok, ale mení sa právo. V prípade, ak by zmena zákona po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia spôsobila zánik
trestnosti činu, súd nepostupuje podľa ustanovení o obnove konania, ale podľa § 405a a nasl. Trestného poriadku. 15. Pri prieskume napadnutého uznesenia, ako i konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, nezistil sťažnostný súd žiaden dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia, ktoré považuje za vecne správne a zákonné. Konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, bolo tiež vykonané v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku. Preto sťažnosť odsúdeného v celom rozsahu vyhodnotil ako nedôvodnú a zamietol ju.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.