Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_54Ek-2238-2025.pdf
PDF · 79.34 KB
Case nature
Subarea
54Ek/2238/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., zast. JUDr. Marianna Kováčová, IČO: 50863134, Viničná 12, 951 97 Žitavany, proti povinnému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, XXX XX G., o vymoženie výživného na maloleté deti: H. F. a E. F., rozhodujúc o sťažnosti oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/2238/2025 zo dňa 02.09.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Súd sťažnosť oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/2238/2025 zo dňa 02.09.2025 z a m i e t a.
II. Oprávnená n e m á nárok na náhradu trov sťažnostného konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 18.08.2025 prostredníctvom právneho zástupcu domáhala od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 1.064 eur a bežného výživného vo výške 250 eur na dve maloleté deti a to na základe exekučného titulu – rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 39P/61/2025 zo dňa 19.05.2025.
2. Uznesením sp. zn. 54Ek/2238/2025 zo dňa 02.09.2025 súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku zamietol. Oprávnenému náhradu trov konania nepriznal. Predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že po oboznámení sa s návrhom na vykonanie exekúcie a jeho prílohami zistil, že v návrhu na vykonanie exekúcie je ako oprávnená osoba uvedená matka - A. B.. Pokiaľ je dieťa maloleté, návrh na vykonanie exekúcie pre vymáhanie výživného voči jednému z rodičov je v mene dieťaťa oprávnený podať a v konaní ho zastupovať je zákonný zástupca - rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Výživné je však nárokom dieťaťa a nie rodiča, ktorý dieťa zastupuje. Platí to aj v prípade, keď súd v základnom konaní svojím rozhodnutím určil, že povinný rodič má platiť výživné maloletého dieťaťa do rúk druhého rodiča (toho ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti).. Takýmto rozhodnutím súd vymedzil subjekt tzv. platobné miesto, ktorému sa výživné poukazuje, keďže ho nemožno plniť do rúk subjektu nespôsobilého na právne úkony (maloletého dieťaťa). Takýmto vymedzením rodiča prijímajúceho výživné v mene dieťaťa nespôsobilého na právne úkony nedochádza k prechodu výživného na tohto rodiča. Pri vymáhaní pohľadávky výživného je teda oprávneným dieťa, v prospech ktorého je výživné priznané a povinným je rodič, ktorému bola uložená povinnosť platiť výživné. Pri zastupovaní maloletého dieťaťa v exekučnom konaní na vymoženie výživného od povinného rodiča sa pripúšťa aby pri podaní návrhu na exekúciu zastupoval dieťa druhý rodič (R21/1981). Súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s ustanovením paragrafu 48 odsek 2 Exekučného poriadku, preto v súlade s citovaným ustanovením paragrafu 53 odsek 3 písmena a) Exekučného poriadku návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie zamietol
3. Proti uvedenému uzneseniu podala oprávnená v zákonom stanovenej lehote sťažnosť ktorú odôvodnila tým, aby súd zohľadnil skutočnosť a to nesprávne označenie oprávnených v návrhu na vykonanie exekúcie, ako odstrániteľnú vadu podania, aby súd umožnil nápravu tak aby konanie mohlo pokračovať v prospech maloletých detí. Skutočnými oprávnenými sú maloleté deti zastúpené matkou ako zákonnou zástupkyňou, čo je z obsahu exekučného titulu zrejmé. Samotná formálna nepresnosť v označení oprávnených by nemala viesť k zamietnutiu návrhu, keďže z podania bolo jednoznačne zrejmé, v čí prospech je nárok uplatňovaný. Ak by na uvedenú nepresnosť bolo v konaní poukázané, táto by bola okamžite odstránená. Vzhľadom na to, že predmetné konanie sa týka výživného pre maloleté deti a matka sa nachádza v situácii, keď jej finančné prostriedky objektívne chýbajú, sú presvedčení, že je v najlepšom záujme maloletých, aby bola oprava návrhu akceptovaná a v konaní sa pokračovalo. Na odstránenie vady pôvodného podania opravujú oprávnení návrh tak že oprávnenými sú maloleté deti v zastúpení matkou a povinným je E. F..
4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
6. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami preskúmal napadnuté rozhodnutie a po preskúmaní veci sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka. Súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za správne a námietky voči nemu zo strany oprávnenej uvedené v sťažnosti tak logicky za nedôvodné. Súd má za to, že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 5 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas a argumentáciu oprávnenej prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, sa súd nad rámec zákona (§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku) rozhodol doplniť odôvodnenie napádaného rozhodnutia.
12. Podľa § 36 ods. 1, 2 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu. Prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra.
13. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
14. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.
15. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. V danej veci nebolo sporné, že ako oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie je označená matka maloletých detí A. B., pričom zo súdneho spisu mal súd preukázané, že v exekučnom konaní sa má vymáhať výživné v prospech maloletých detí a to H. F. a E. F. voči ich otcovi – povinnému a to na základe exekučného titulu rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 39P/61/2025 zo dňa 19.05.2025. Výživné nie je výsledkom realizácie právneho vzťahu, ktorého by matka detí bola subjektom v postavení oprávneného. Oprávneným z výživného podľa zákona o rodine (§ 62 - § 65) sú výlučne deti a teda aktívne vecne legitimovanými v exekučnom konaní, v ktorom sa vymáha zameškané a bežné výživné, sú len deti. Iba z dôvodu nedostatku spôsobilosti maloletého dieťaťa na procesno-právne úkony (teda nedostatku procesnej legitimácie) je potrebné, aby bolo zastúpené rodičom, ktorý ho je oprávnený zastupovať. Keďže H. a E. F. sú maloletí, návrh na vykonanie exekúcie pre vymáhanie výživného voči povinnému rodičovi bola v mene detí oprávnená podať a v konaní ich zastupovať ako zákonný zástupca (a aj sa tak v návrhu označiť) – matka maloletých. Výživné je v každom prípade nárokom dieťaťa (nie rodiča). Matka maloletého dieťaťa má síce procesnú subjektivitu podľa § 61 CSP, ale nemá vecnú spôsobilosť vystupovať ako účastník, pretože nie je spôsobilá brať na seba práva alebo povinnosti v konkrétnom právnom vzťahu, ktorý je predmetom konania. Ide o prípad na strane oprávnenej, keď nemôže byť nositeľom oprávnenia podľa exekučného titulu, a to pre neexistenciu právneho vzťahu k predmetu konania. V dôsledku chýbajúceho právneho vzťahu oprávnenej k predmetu konania, nie je splnená základná podmienka pre to, aby mohla byť oprávnená nositeľom práv, núteného výkonu ktorých sa domáha. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie vedie vždy k zamietnutiu návrhu na začatie konania meritórnym rozhodnutím.
17. Súd ďalej konštatuje, že na odstránenie vád podania v tomto rozsahu oprávnenú postupom podľa § 52 Exekučného poriadku nevyzýval. Oprava návrhu na vykonanie exekúcie totižto prichádza do úvahy postupom podľa § 52 Exekučného poriadku, a to vtedy, ak sú v návrhu na vykonanie exekúcie chyby v písaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, v dôsledku ktorých je návrh nejasný alebo neúplný. Nejasnosť alebo neúplnosť návrhu na vykonanie exekúcie čo do nejasnosti alebo neúplnosti označenia účastníkov konania spočíva v tom, ak je niektorý z identifikačných znakov použitý vadne (skomolene, s pisárskou chybou, vynechaním slova vo viacslovnom názve) a neúplne, ak niektorý z týchto znakov v návrhu chýba. Avšak označenie subjektu, ktorému neprislúcha právo z exekučného titulu, nemožno považovať za nejasnosť alebo neúplnosť návrhu na vykonanie exekúcie podľa ust. § 52 Exekučného poriadku. Zmena osoby oprávnenej v exekučnom konaní prichádza do úvahy len postupom podľa § 36 a nasl. Exekučného poriadku, a to v prípade, keď dôjde k prechodu alebo prevodu práv z exekučného titulu. Nakoľko ani jedna z vyššie uvedených skutočností v posudzovanom exekučnom konaní nenastala, za oprávneného v danom exekučnom konaní treba naďalej považovať matku, ako sa sama označila v návrhu na vykonanie exekúcie.
18. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd sťažnosť oprávnenej proti uzneseniu tunajšieho súdu vydaného vyšším súdnym úradníkom sp. zn. 54Ek/2238/2025 zo dňa 02.0.2025 ako nedôvodnú zamietol. Uvedená skutočnosť však nie je prekážkou tomu, aby si maloleté deti v zastúpení matky podali opätovný návrh na vykonanie exekúcie a domáhali sa tak zameškaného ako aj bežného výživného z titulu rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 39P/61/2025 zo dňa 19.05.2025 .
19. Podľa ust. § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.
20. Nakoľko návrh na vykonanie exekúcie bol súdom zamietnutý, pričom do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania výlučne oprávnený, súd rozhodol, že tento nemá nárok na náhradu trov sťažnostného konania z dôvodu, že oprávnený nebol vo veci podaného návrhu na vykonanie exekúcie úspešný; v tomto štádiu konania je účastníkom exekučného konania výlučne
oprávnený a teda niet subjektu, ktorého by bolo možné k náhrade trov konania zaviazať, povinný sa stáva účastníkom exekučného konania až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný poriadok v ustanovení § 199a taxatívnym spôsobom vymenúva, čo považuje za trovy účastníkov konania. Na strane oprávneného sú to výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Tieto trovy v zmysle § 199b Exekučného poriadku platí oprávnený. Na ich náhradu od povinného má však nárok len v prípade, že súd vyhodnotí jeho návrh na vykonanie exekúcie ako dôvodný a teda vydá poverenie na vykonanie exekúcie, v ktorom sa tieto trovy uvedú a na jeho základe vymáhajú. V zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku má totiž oprávnený voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie. Argumentum a contrario ak teda súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydá, pretože návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietne ako nedôvodný, oprávnený nemá nárok na náhradu trov exekučného konania, ktoré platil. Na ich náhradu teda nemá nárok, keďže úspech v konaní nemal a neexistuje subjekt, ktorého by bolo možné na náhradu trov zaviazať.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).