Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/33/2025

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Lajoša a sudcov JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Kataríny Krochtovej, v sporovej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX B. proti žalovaným: 1/ C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX B., 2/ C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX D. - F., 3/ G. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, XXX XX I. - J. K., 4/ G. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX B., o vykonanie opatrenia na odvrátenie hroziacej škody a iné s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. 5C/19/2024-113 zo 17.03.2025 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutých výrokoch I. a II.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie 27.03.2024 sa žalobca domáha vydania rozsudku, ktorým by súd:

- žalovaným 1/ až 4/ uložil povinnosť „zabezpečiť na H. XX, H. XX také opatrenia na odvrátenie ďalšej možnej hroziacej škody záplavovou povodňovou vodou pred zatopením parcely H. XX L. H. XX, vykopaním dostatočnej hlbokej odvodňovacej priekopy, aby táto povodňovú záplavovú vodu z H. XX L. H. XX bezpečne odvedie vodu do koryta potoka späť, aby sa zabránilo ďalšiemu zaplaveniu H. XX L. H. XX a to v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku alebo uložením povinnosti neodkladným opatrením do 30 dní od obdŕžania návrhu“;

- žalovaným 1/ až 4/ uložil povinnosť „zabezpečiť namontovanie žľabu a zvodu na strechu stodoly postavenej na H. XX, zachytávanie a odvádzanie dažďovej vody z tejto strechy a túto ďalej potrubím do potoka, nadzemou či podzemou“;

- žalovaným 1/ až 4/ uložil povinnosť „odstrániť postavené oplotenie medzi H. XX L. H. XX, postavené dňa 21.03.2023, na podklade oznámenia z 13.10.2021 obcou - stavebným úradom, nakoľko toto oznámenie z 13.10.2021, sp.zn. č. XX/XXXX/XXX/J. XX/XXXX-XXX nie je stavebným povolením k stavbe oplotenia medzi H. XX L. H. XX“,

- žalovaným 1/ až 4/ uložil povinnosť „zaplatiť sumu 2000,- Eur a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, v prípade nesplnenia lehoty 30 dní požaduje 6 % úrok z omeškania“;

- žalovaní 1/ až 4/ uložil povinnosť „spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy konania a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia“; V prípade nedohody s výškou škody 2 000,00 Eur so žalovanými 1/ až 4/ nadväzne navrhol, aby bola určená stavebná firma, ktorá vykoná práce opísané v bode 14, a za týmto účelom sa vec vyčlení do novej sp. značky.

2. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) v priebehu ním realizovaného konania uznesením č. k. 5C/19/2024-113 zo 17.03.2025 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) v spojení s dopĺňacím uznesením č. k. 5C/19/2024-155 zo 17.07.2025 rozhodol o žalobcových návrhoch takto, cit:

„I. Konanie o žalobnom návrhu v časti odstránenia stavby - oplotenia medzi H. XX L. H. XX v kat. úz. B. z titulu nepovolenej stavby zastavuje a vec postupuje C. M. K. B., B. XXX, XXX XX B..

II. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia o d m i e t a .

III. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu vylučuje na samostatné konanie.“

3. Svoje rozhodnutie založil na aplikácii § 2, § 3, § 4, § 9, § 10 ods. 1, § 161 ods. 2, § 166 ods. 2, § 324 ods. 1 a 3, a 2, a 2, v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ako aj , a o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

4. K zastavenej časti konania vecne konštatoval, že neoprávnenou stavbou je stavba postavená na cudzom pozemku bez toho, aby vlastník stavby mal k jej postaveniu na cudzom pozemku občianskoprávne oprávnenie, zatiaľ čo nepovolenou stavbou, stavba realizovaná v rozpore so stavebnými predpismi, najmä bez stavebného povolenia. Poukázal na to, že v zmysle § a 4 súdy v sporovom konaní prejednávajú všetky právne záležitosti súkromnoprávneho charakteru, no iné právne záležitosti iba na základe konkrétneho zákonného ustanovenia. Pokiaľ by určitá právna záležitosť nebola v kompetenčných predpisoch pokrytá vôbec, teda nespadala by do právomoci žiadneho iného orgánu ochrany práva, platí nevyvrátiteľná domnienka, že patrí do právomoci súdu. Nadväzne konštatoval, že základným právnym predpisom, ktorý zo stavebného hľadiska upravuje realizáciu stavieb je , ktorý okrem iného upravuje podmienky realizácie stavieb, ich zmeny a udržiavacie práce, ktoré môžu byť uskutočňované iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu ( a nasl.). Konštatoval, že označený zákon podrobne upravuje, kto môže požiadať o vydanie stavebného povolenia, aké náležitosti musí obsahovať žiadosť o stavebné povolenie, komu sa uvedená žiadosť podáva, kto je účastníkom stavebného konania, priebeh stavebného konania aj náležitosti stavebného povolenia. Zároveň z vyplýva, že stavebným úradom je obec a pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy. Z uvedeného zákonného vymedzenia stavebného konania, vrátane stavebného povolenia mal za to, že záležitosť ohľadne stavebného povolenia na stavbu nie je súkromnoprávnou záležitosťou, ale ide o verejnoprávnu záležitosť, keďže tu na jednej strane vystupuje stavebný úrad ako orgán verejnej moci, ktorý koná na základe stavebného zákona a na základe žiadosti stavebníka a stavebné povolenie vydáva za podmienok upravených v stavebných predpisoch. Následne uzavrel, že spor ohľadne stavby bez stavebného povolenia nie je súkromnoprávnym sporom, z dôvodu ktorého nie je daná právomoc súdu v zmysle vo veci konať, pričom ani z osobitného predpisu nevyplýva právomoc súdu konať o takomto spore; práve naopak, z stavebného zákona jednoznačne vyplýva, že právnu záležitosť odstránenia nepovolenej stavby, t.j. stavby bez stavebného povolenia prejednáva a rozhoduje stavebný úrad, ktorým je obec. Vzhľadom na záver o nedostatku právomoci súdu konať a rozhodovať v civilnom sporovom konaní o odstránení nepovolenej stavby, prvým výrokom napadnutého uznesenia v časti týkajúcej sa žalobného nároku na odstránenia stavby konanie s odkazom v spojení s zastavil a vec postúpil stavebnému úradu, ktorým je v danom prípade obec B., keďže predmetná stavba sa nachádza v jej katastrálnom území.

5. K časti podania, ktorým mal žalobca požadovať nariadenie neodkladného opatrenia vecne konštatoval, že neodkladné opatrenie môže súd v zmysle nariadiť iba na návrh, a to pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení a že v zmysle musí návrh na nariadenie neodkladného opatrenia popri náležitostiach žaloby podľa obsahovať opis rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, pričom z neho musí byť súčasne zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Nadväzne konštatoval, že pokiaľ sa podanou žalobou okrem iného domáhal uloženia povinnosti žalovaným 1/ až 4/ zabezpečiť na pozemkoch H. F. N. XX L. XX, kat. úz. B. opatrenia na odvrátenie ďalšej možnej hroziacej škody záplavovou povodňovou vodou pozemkov H. F. N. XX L. H. XX, vykopaním dostatočnej hlbokej odvodňovacej priekopy tak, aby táto povodňovú záplavovú vodu z pozemkov H. F. N. XX L. XX bezpečne odviedla späť do koryta potoka, v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku alebo uloženia povinnosti neodkladným opatrením do 30 dní od obdŕžania návrhu, žalobca uvedený žalobný návrh uplatňoval ako vec samu a zároveň/alebo ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukazujúc na uzavrel, že žalobca v návrhu

neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce potrebu žalobcom uvedenej neodkladnej úpravy pomerov ani svedčiace o obave ohrozenia prípadnej exekúcie. Podľa súdu prvej inštancie žalobca v podanej žalobe rozsiahlo opísal dlhodobé vlastnícke pomery k pozemkom, priebeh a okolnosti zasypania priekop, ako aj skutočnosť, že im povodňová voda mala spôsobiť škodu, avšak žiadne skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Zároveň konštatoval neurčitosť navrhovaného neodkladného opatrenia, nakoľko z neho nie je zrejmé aký dlhý, hlboký a široký odvodňovací priekop by mali žalovaní vykopať, aby povodňová voda z pozemkov H. F. N. XX L. XX bola bezpečne odvedená do koryta potoka. Z týchto dôvodov návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol postupom podľa .

6. Proti napadnutému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, obsahovo sa dotýkajúce jeho výrokov I. a II. V doručenom odvolaní uviedol, že sudcovi súdu prvej inštancie, ktorému bola vec pridelená na konanie vyslovoval nedôveru listom zo 17.06.2024, že žiadal vylúčenie tohto sudcu z prejednania veci, poukazujúc na to, že napadnutým uznesením obchádza žalobný návrh vedome a úmyselne s cieľom poškodzovania žalobcu žalovanými, a že špekulatívne konštatuje neurčitosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa žalobcu bol žalobný návrh v bode 1. jeho žaloby dostatočne určitý, k čomu poukazoval na existenciu dvoch priekop určených na odvodnenie, ktoré žalovaní 30.10.2021 zasypali, z dôvodu ktorého v spojení s drevitým porastom popri potoku nemala sa voda ako dostať do koryta potoka z pozemkov H. F. N. XX L. XX, kat. úz. B.. Argumentoval, že z odôvodnenia žaloby bolo zrejmé, že stodola stojaca na pozemku H. I. F. N. XX nemá žľab ani zvody, z dôvodu čoho sa voda v prípade silného dažďa dostáva na garáž žalobcu postavenú na pozemku H. I. F. N. XX, kat. úz. B.. Uvedené mal vec prejednávajúci sudca súdu prvej inštancie podľa žalobcu známe z odôvodnenia žalobného návrhu, ako aj z konania vedeného súdom prvej inštancie pod sp. zn. 8C/14/2018, no pre svoju zaujatosť žalobný návrh obišiel, čím žalobcu poškodil. Z tohto dôvodu, ako aj z dôvodu, že žalobca neudelil súhlas, aby v tejto veci mohol konať namietal zaujatosť sudcu súdu prvej inštancie, ktorý vo veci vydal napadnuté uznesenie. Vo vzťahu k výroku I. napadnutého rozsudku mal za to, že vo vzťahu k stavbe oplotenia bez stavebného povolenia nemá obec žiaden záujem vo veci konať, a nesúhlasil s názorom, že obec B. vydala stavebníkom uvedeného oplotenia ohlásenie, keďže ohlásenie majú podávať stavebníci. Podľa žalobcu bol jeho návrh bezdôvodne odmietnutý, nakoľko obec nemá k dispozícii inštitút neodkladného opatrenia určeného na zjednanie nápravy.

7. Krajský súd v Prešove funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. (ďalej len „odvolací súd“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez nariadenia pojednávania (v zmysle ust. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov nastal vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne a v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

10. Z obsahu doručeného odvolania je možné vyvodiť nesúhlas odvolateľa s právnym vyhodnotením splnenia procesných podmienok konania súdom prvej inštancie o žalobnom nároku na odstránenie stavby - oplotenia medzi pozemkami H. I. F. N. XX L. XX, kat. úz. B., ako aj s posúdením zákonom vyžadovaných náležitostí jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, čo spadá pod odvolací dôvod v zmysle , t. j. nesprávne právne posúdenie týchto častí žaloby (uplatnených nárokov).

11. K označenému odvolaciemu dôvodu (t. j. podľa ust. / ) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu nedošlo. Vo vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi má odvolací súd za to, že výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súdu prvej inštancie) musí byť v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).

12. Po vykonaní odvolacieho prieskumu napadnutého rozhodnutia odvolací súd konštatuje že súd prvej inštancie vecne správne uzavrel, že o návrhu žalobcu na odstránenie stavby oplotenia postavenej medzi pozemkami H. I. F. N. XX L. XX, kat. úz. B. ako stavby postavenej bez stavebného povolenia, t.j. nepovolenej, nemá právomoc rozhodnúť, nakoľko táto právomoc svedčí podľa súdom prvej inštancie citovaných ustanovení stavebného zákona (§ 88a, § 117 ods. 1 a § 118 ods. 1) stavebnému úradu, ktorým je v danom prípade obec, ktorá disponuje pôsobnosťou stavebného úradu ako preneseného výkonu štátnej správy. Úvahy súdu prvej inštancie uvedené v ods. 13. až 18. odôvodnenia napadnutého uznesenia sú konzistentné a vecne správne, z dôvodu ktorého na ne odvolací súd v celom rozsahu poukazuje a v plnom rozsahu sa s nimi aj stotožňuje.

13. Na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia, ktorým bolo súdne konanie o nároku na odstránenie stavby - oplotenia zastavené a vec postúpená stavebnému úradu odvolací súd dodáva, že už z základných princípov vyplýva, že spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu. To znamená, pokiaľ konkrétny zákonný predpis zveruje inému orgánu právomoc konať v prípade porušenia alebo ohrozenia subjektívnych práv, právomoc civilného súdu na prejednanie takéhoto sporu daná nie je. V danom prípade súd prvej inštancie správne uzavrel, že o odstránení stavby bez stavebného povolenia t.j. ako stavby nepovolenej nemá ako všeobecný súd vo veci právomoc konať, z dôvodu ktorého u neho (a ani u odvolacieho súdu) nie sú splnené procesné podmienky na konanie o návrhu na jej odstránenie. Preto bolo správne rozhodnuté o zastavení konania o tomto nároku výrokom I. napadnutého uznesenia a správne bolo podľa rozhodnuté aj o bezodkladnom postúpení tejto veci obci B., do ktorej právomoci ako stavebnému úradu daná vec patrí.

14. Vecne správne bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie aj pokiaľ ide o odmietnutie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia výrokom II. napadnutého uznesenia postupom opierajúcim sa o . Z normatívneho znenia označeného ustanovenia vyplýva, že súd prípadné vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neodstraňuje a ustanovenia a 129 OSP sa nepoužijú. Toto všeobecné pravidlo je nevyhnutné interpretovať v nadväznosti na diferenciáciu medzi podaním vo veci samej a podaním, ktoré nie je podaním vo veci samej. Toto ustanovenie je plne aplikovateľné v prípade, ak smeruje k rozhodnutiu, ktoré nekonzumuje vec samú, t.j. existuje tu bezprostredná väzba na konanie vo veci samej na základe žaloby. To bol aj daný prípad, keď zo žaloby žalobcu nepochybne vyplýva, že v žalobe uplatnenými žalobnými nárokmi žiadal ako uloženie povinnosti „zabezpečiť namontovanie žľabu a zvodu na strechu stodoly postavenej na H. XX, zachytávanie a odvádzanie dažďovej vody z tejto strechy a túto ďalej potrubím do potoka, nadzemou či podzemou“, tak aj uloženia povinnosti „zaplatiť sumu 2000,- Eur a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, v prípade nesplnenia lehoty 30 dní požaduje 6 % úrok z omeškania“, a iba popri týchto nárokoch žiadal aj nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bolo žalovaným 1/ až 4/ uložené „zabezpečiť na H. XX, H. XX také opatrenia na odvrátenie ďalšej možnej hroziacej škody záplavovou povodňovou vodou pred zatopením parcely H. XX L. H. XX, vykopaním dostatočnej hlbokej odvodňovacej priekopy, aby táto povodňovú záplavovú vodu z H. XX L. H. XX bezpečne odvedie vodu do koryta potoka späť, aby sa zabránilo ďalšiemu zaplaveniu H. XX L. H. XX a to v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku alebo uložením povinnosti neodkladným opatrením do 30 dní od obdŕžania návrhu“.

15. Podanie adresované súdu musí spĺňať všeobecné náležitosti podania stanovené ustanovením . Všeobecnou náležitosťou podania stanovenou v je označenie, ktorému súdu je

určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. V prípade, že podanie strany nemá zákonom stanovené náležitosti, hovorí sa o vadách. Za vadu podania sa považuje predovšetkým absencia niektorej obsahovej náležitosti stanovenej zákonom pre podanie. Ide o tzv. neúplné podanie. Vadou je aj nezrozumiteľnosť alebo neurčitosť podania. Nezrozumiteľným podaním je najmä také podanie, ktoré vzbudzuje pochybnosti o obsahu podania, predovšetkým z hľadiska jeho náležitostí. Nezrozumiteľné podanie znamená, že si ten, kto podanie urobil svojimi tvrdeniami vzájomne odporuje, ponecháva nedokončené vety, uvádza nezmyselné argumenty nesúvisiace s vecou a podobne. Neurčité je také podanie, ktoré vzbudzuje pochybnosť napríklad o individualizácii veci alebo identifikácii strán, alebo pochybnosť o právnych následkoch, ktoré má spôsobiť.

16. V súdenom prípade založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na závere o absencii opisu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov v zmysle a na závere o jeho neurčitosti, keď z návrhu nepovažoval za zrejmé ako dlhý, hlboký a široký odvodňovací priekop by mali žalovaní vykopať, aby bola povodňová voda z pozemkov H. I. F. N. XX L. XX do koryta potoka bezpečne odvedená. Podľa odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v súdenej veci opodstatnene návrhu vytkol nedostatočnú individualizáciu obsahu povinnosti, ktorej uloženia sa navrhovaným neodkladným opatrením domáha. Je nutné súhlasiť s tým, že každý navrhovateľ musí obsah svojej žalobnej žiadosti (aj návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) vyjadriť tak, aby bola splnená požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia, teda, aby ho bolo možné prevziať do výroku jeho výroku a tento bolo možné vykonať niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie. V okolnostiach veci by teda z neho mali byť jednoznačne určiteľné fyzické parametre priekopu, ktorého vybudovanie navrhovateľ od žalovaných 1/ až 4/ žiada.

17. S ohľadom na uvedené sa odvolací súd stotožňuje s úvahami súdu prvej inštancie vyjadrenými v bodoch 26. až 28. odôvodnenia napadnutého uznesenia, pre ktoré bol vo veci odmietnutý aj návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a na označené body v podrobnostiach poukazuje.

18. Z vyššie uvedených dôvodov tak odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. ako vecne správne potvrdil ( a 2 ).

19. Vzhľadom na súbežne vedené konanie o žalobe vo veci samej bude o trovách tohto odvolacieho konania rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa celé konanie skončí.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).