Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoP-77-2025.pdf
PDF · 73.5 KB
Case nature
Subarea
23CoP/77/2025
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členiek senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: F. E., nar. XX.XX.XXXX a S. E., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Z., dieťa rodičov matka: N. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. E., S..X.. D. XX/XX a otec: S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. S. Č.. XX, právne zastúpený JUDr. Ľubošom Bajužikom, advokátom so sídlom Humenné, Nám. Slobody 2, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku otca s maloletými deťmi, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 29.05.2025 č. k. 23P/76/2025 - 6 takto
r o z h o d o l :
Odmieta odvolanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie o podanom návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku otca s maloletými deťmi F. a S. počas letných prázdnin 2025 rozhodol tak, že:
Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu dňa 26.05.2025 zamieta.
2. Proti tomuto uzneseniu podal otec odvolanie, navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť, návrhu vyhovieť a neodkladným opatrením upraviť styk otca s maloletými deťmi počas letných prázdnin tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými F. a S. v mesiaci júl od 01.07. do 15.07. a v mesiaci august od 01.08 do 15.08., pričom otec prevezme maloleté deti na začiatku príslušného intervalu o 10.00 hod v bydlisku matky a po ukončení styku deti odovzdá matke v bydlisku matky.
3. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 03.07.2025 vrátil vec súdu prvej inštancie na odstránenie nedostatkov odvolania (ako aj návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) z dôvodu, že odvolanie (ani návrh), ktoré boli súdu doručené ako elektronické podania, neboli riadne podpísané (boli bez podpisu alebo pečate).
4. Právny zástupca otca nedostatok odvolania odstránil dňa 05.08.2025 (nedostatok návrhu neodstránil) a vec bola opätovne predložená odvolaciemu súdu dňa 22.08.2025.
5. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že odvolanie otca je potrebné odmietnuť.
6. Podľa uznesenia NS SR sp. zn. 3 Cdo 306/2009 zo dňa 14.01.2010 „Rozhodovacia prax súdov pripúšťa, že vydané rozhodnutie súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu (§ 36 zákona o rodine) sa za istých okolností stane neúčinným. K neúčinnosti tohto rozhodnutia dochádza na základe právne významných skutočností, ako sú napríklad rozvod manželstva alebo obnovenie spolužitia rodičmi maloletého (viď R 31/1968 a R 8/1982).“ Podľa názoru odvolacieho súdu tiež platí,
že rozhodnutie o úprave styku na určité obdobie (v tomto prípade na obdobie letných prázdnin 2025) zanikne ukončením tohto obdobia (v tomto prípade ukončením letných prázdnin 2025).
7. V čase rozhodovania odvolacieho súdu už nemalo žiaden praktický význam rozhodovať o úprave styku počas letných prázdnin 2025 (podľa návrhu od 1. dňa júla a augusta do 15. dňa júla a augusta), pretože toto rozhodnutie by sa nikdy nemohlo uplatniť. Navyše pred meritórnym rozhodnutím by bolo ešte potrebné odstrániť nedostatok návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (chýbajúca autorizácia elektronického návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia).
8. Odvolací súd teda konal o odvolaní proti rozhodnutiu, ktoré pred rozhodnutím odvolacieho súdu zaniklo. Ustanovenia CSP ani CMP takúto situáciu neupravujú, čo by znamenalo, že je potrebné napadnuté rozhodnutie riadne preskúmať aj napriek tomu, že vydané meritórne rozhodnutie by malo len akademický význam.
9. Odvolací súd poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo 187/2021 z 29.11.2021, v ktorom NS SR uviedol v obdobnej situácii (odvolací súd konal o odvolaní proti neodkladnému opatreniu, ktoré zaniklo uplynutím času), že: „Účelom odvolacieho konania je v zásade preskúmať vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, a tak ustáliť právny vzťah medzi stranami konečným rozhodnutím odvolacieho súdu. V prípade zaniknutého neodkladného opatrenia takýto prieskum neprichádza do úvahy, pretože predmet odvolacieho konania odpadol...
Civilný sporový poriadok tak výslovne neupravuje spôsob rozhodovania o odvolaní proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré zaniklo uplynutím času, na ktoré bolo nariadené, o podanom odvolaní je však potrebné rozhodnúť...
Dovolací súd k uvedenému poukazuje na to, že v danej veci rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako "ústavný súd") uznesením sp. zn. II. ÚS 14/2021 z 21. januára 2021, kde konštatoval, že ústavnú sťažnosť (ktorú v tomto konaní podal odporca) voči postupu Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 22Co/42/2020 jeho uznesením z 9. septembra 2020 odmieta ako zjavne neopodstatnenú. Odporca ako sťažovateľ považoval aplikáciu analógie práva krajským súdom za nesprávnu a porušujúcu jeho práva zakotvené v čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd v uvedenom rozhodnutí uviedol, že "treba argumentáciu krajského súdu opierajúcu sa o čl. 4 ods. 1 a 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 218 ods. 1 písm. e) skôr platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku považovať za dostatočnú a presvedčivú, a to najmä s poukazom na zásadné závery krajského súdu uvedené v odseku 16 opierajúce sa o odbornú literatúru, ale aj o judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, resp. ústavného súdu. Ústavný súd osobitne zdôrazňuje, že podľa § 333 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. Táto okolnosť výrazným spôsobom posilňuje argumentáciu krajského súdu, podľa ktorej neprichádza do úvahy preskúmavať v odvolacom konaní zaniknuté (právne už neexistujúce) uznesenie."
10. Odvolací súd sa stotožňuje s vyššie uvedenými závermi, že neprichádza do úvahy v odvolacom konaní preskúmavať zaniknuté rozhodnutie. Rovnaká situácia je daná aj vtedy, ak bol návrh prvoinštančným súdom zamietnutý a odvolateľ sa domáha zmeny zamietavého rozhodnutia a navrhuje návrhu vyhovieť (ak by odvolací súd aj upravil stretávanie otca s deťmi počas letných prázdnin 2025, otec by z takéhoto rozhodnutia nemal žiaden prospech, nemohol by sa s deťmi na základe tohto rozhodnutia stretnúť, pretože toto obdobie už uplynulo).
11. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie otca odmietol postupom podľa čl. 4 Základných zásad CSP. Použitie čl. 4 CSP je možné aj v konaniach vedených podľa ustanovení CMP (§ 2 ods. 1 CMP), v tomto prípade najmä z dôvodu, že nedostatok právnej úpravy (ako naložiť s odvolaním proti rozhodnutiu, ktoré zaniklo pred rozhodnutím odvolacieho súdu) sa dotýka všetkých rozhodnutí, nielen rozhodnutí vydaných v režime CMP.
12. Podľa čl.4 Základných zásad CSP:
(1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
(2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
13. Odvolací súd za normu, podľa ktorej vec prejednal, považuje nasledovnú normu: „Odvolací súd odmietne odvolanie proti rozhodnutiu, ktoré zaniklo pred rozhodnutím o odvolaní.“ Jedná sa obsahovo o normu totožnú s ustanovením § 218 ods. 1 písm. e) zrušeného Občianskeho súdneho poriadku.
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).