Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25CoCsp-1-2025.pdf
PDF · 87.44 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoCsp/1/2025
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobcu: SPRAVBYTKOMFORT, a.s. Prešov so sídlom Volgogradská 88, 080 01 Prešov, IČO:31 718 523 právne zastúpený: PETRÁN A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 854 581 proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX B., právne zastúpený: JUDr. Branislav Kahanec, advokát, so sídlom Vajanského 33, 080 01 Prešov, IČO: 42 084 792, o zaplatenie 271,2 EUR s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 9Csp/50/2024 - 117 zo dňa 23.9.2024 v spojení s opravným uznesením č.k. 9Csp/50/2024 - 124 zo dňa 2.10.2024 takto
r o z h o d o l :
I. Z r u š u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výrokoch II. a IV. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
II. O d m i e t a odvolanie proti výroku I.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd I. inštancie“ alebo ,,prvoinštančný súd“) výrokom I. napadnutého rozsudku zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na OS Prešov pod sp. zn. 11C/93/2023, výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 268,20 EUR s prísl, výrokom III. žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a výrokom IV. priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 97,94 %. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca je správcom bytového domu, v ktorom je žalovaný vlastníkom bytu. Žalovaná suma predstavuje nedoplatky žalovaného ním včas a riadne neuhradené. Žalovaný tvrdil, že na Okresnom súdu Prešov pod sp. zn. 11C/93/2023 (súdom I. inštancie žaloba zamietnutá) prebieha iný spor, kde sa vlastníci bytov a nebytových priestorov vo vzťahu k správcovi domáhajú nového vyúčtovania odberov tepla, teplej úžitkovej vody resp. tepelnej energie za roky 2020 - 2021 v bytovom dome, v ktorom sú vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 8a ods.2, § § 8b ods.1, § 8b ods.2 písm. e), § 9, § 10 ods. 1 a 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Aplikoval aj ust. § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a ust. § 499 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z povahy výkonu správy vyplýva, že ide o odplatnú činnosť, za ktorú platia vlastníci odmenu za vykonanie ročného vyúčtovanie priamo správcovi. Na tzv. zákonnú zodpovednosť za vady podľa ust. § 499 OZ je potrebné aplikovať aj ust. § 504 OZ vzhľadom na to, že uplatnenie záručnej zodpovednosti za vady, ktoré podlieha režimu ust. § 505 OZ je v prípade absencie zmluvnej úpravy v zmluve o výkone správy vylúčené. Podľa ust. § 504 OZ platí, že nadobúdateľ môže uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady na súde len vtedy, ak vytkol vady bez zbytočného odkladu po tom, čo mal možnosť vec prezrieť. Nadobúdateľ môže vadu vytknúť najneskôr do šiestich mesiacov, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Ak v tejto lehote nevytkne vadu, právo zanikne ex lege, na čo súdy prihliadajú z úradnej povinnosti. Keďže v prejednávanej veci žalovaný netvrdil a nepreukázal, žeby v 6 - mesačnej prekluzívnej lehote vadu vyúčtovania vytkol, nemôže mať jeho
obrana o jeho nesprávnosti v tomto konaní relevanciu. Rovnako relevanciu nemal ani návrh na doplnenie dokazovania odpoveďou na otázku podľa akého ustanovenia vyhlášky 240/2016 Z.z. bolo vykonané vyúčtovanie, pretože aj prípadná nesprávnosť tohto vyúčtovania by nemohla byť z dôvodu nedostatku včasnej reklamácie reparovaná. Žaloba je dôvodná ohľadom nedoplatku za roky 2021 a 2022 v celkovej sume 268,20 €. V časti o zaplatenie upomienok - 3 € (3 x 1 €) je žaloba nedôvodná pre nepreukázanie ich zaslania a nepreukázanie ich výšky „Sadzobníkom poplatkov“ žalobcu. Súd poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 5 Co 792/2014. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP.
2. Proti výrokom I,. II. a IV. rozsudku podal žalovaný odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), g) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Žalovaný namietal skutkový záver súdu prvej inštancie o tom, že nenamietal rozúčtovanie za rok 2022. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na žalobu podanú proti žalobcovi, ktorú žalovaný predložil prvoinštančnému súdu, a v ktorej sa v bode 10 uvádza, že: „vo výzve bol žalovaný opakovane upozornený, že rozpočítanie za rok 2020 – 2022 vykonal nesprávne a nezákonne.“ Žalovaný považuje za nesprávny aj postup súdu v tom, že neprerušil konanie do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11C/93/2023, ktorého predmetom je uloženie povinnosti správcovi vykonať riadne rozúčtovanie. Nesúhlasí ani s odkazom prvoinštančného súdu na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/792/2014 a na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 26Cdo/312/2028 zo dňa 15.10.2018, 26Cdo/4742/2010, 26Cdo/1261/2015, 26Cdo/4404/2017 a sp. zn. 26Cdo/312/2018. závery súdnych autorít v uvedených rozhodnutiach sú aplikovateľné aj v podmienkach právneho poriadku SR. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie sa v rámci odôvodnenia rozhodnutia nevenoval argumentácii žalovaného o nesprávnosti rozúčtovania za roky 2021 a 2022.
3. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu v súvislosti s argumentáciou žalovaného o uplatnení vád rozúčtovania v zákonom stanovenej lehote poukázal na ust. § 132 ods. 1 CSP, podľa ktorého opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. V prejednávanej veci, a to ani vo vyjadrení k žalobe a ani na ústnom pojednávaní, žalovaný netvrdil a ani nepreukázal, že by v zákonom stanovenej lehote vadu vytkol. V nadväznosti na uvedené žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.
4. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok súdu I. inštancie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu I. inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej I. nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
6. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov podľa ust. § 365 ods. 1 CSP písm. f) odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012).
Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu. K námietke nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto nesprávnosť môže byť spôsobená buď chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov, alebo nesprávnym vyhodnotením vykonaných dôkazov, alebo je tu predpoklad tzv. dotvorenia skutkového stavu ďalšími prípustnými prostriedkami procesnej obrany alebo útoku. Odvolací súd zisťoval, či v prejednávanej veci prvoinštančný súd vykonal všetky navrhované dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu.
7. Zmluva o výkone správy je svojim charakterom spotrebiteľská zmluva. V zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 30.6.2024, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je zrejmé, že vlastníci ako fyzické osoby spĺňajú legálnu definíciu spotrebiteľov (ust. § 52 ods. Občianskeho zákonníka). Rovnako tak správca je ako podnikateľ dodávateľom, lebo pri uzatváraní a plnení zmluvy o výkone správy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na to, že prejednávaná vec má základ v spotrebiteľskej zmluve, je potrebné v konaní aplikovať aj procesné predpisy upravujúce spory s ochranou slabšej strany.
8. Podľa ust. § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi obchodníkom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa ust. § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
9. Ustanovenie § 295 CSP predstavuje jedno z kľúčových ustanovení prelamujúce dispozičný princíp v civilnom procese s cieľom poskytnúť spotrebiteľovi čo najväčšiu mieru ochrany jeho práv garantovaných hmotným právom. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany, ktorú chce smernica 93/13/EHS dosiahnuť, Súdny dvor EÚ viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Judikatúra Súdneho dvora EÚ rovnako zaväzuje súd aby v prípade potreby ex offo prijal potrebné opatrenia na vykonanie dokazovania s cieľom doplniť súdny spis tým, že účastníkov konania pri dodržaní kontradiktórnosti vyzve, aby mu predložili vysvetlenia a doklady potrebné na tento účel. Na túto povinnosť nemá žiaden vplyv prípadné zastúpenie spotrebiteľa advokátom (SDEÚ vo veci C-511/17, Lintner, analogicky SDEÚ vo veci C-429/05, Rampion a Godard).
10. V súvislosti s § 295 CSP je v individuálnych spotrebiteľských sporoch potrebné aplikovať aj ustanovenie § 132 ods. 3 CSP (Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.). Nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa, ak v žalobe iba označí, ale nepripojí všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení. V dôsledku informačného deficitu, ktorý je pre spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch obvyklý, musí dôkaznú povinnosť za spotrebiteľa suplovať súd, a to aj v prípade, ak spotrebiteľ nepredložil alebo nemôže predložiť dôkazy vlastnou vinou. Obdobné platí aj v prípade, ak je spotrebiteľ žalovaný a nepripojí všetky dôkazy k vyjadreniu k žalobe. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že v spotrebiteľských sporoch je relativizovaná nielen dôkazná povinnosť spotrebiteľa, ale aj jeho povinnosť tvrdenia.
11. V prejednávanej veci, ako správe právne posúdil súd prvej inštancie, je rozhodujúcou otázkou uplatnenie reklamácie v zákonnej 6 – mesačnej prekluzívnej lehote. Prvoinštančný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný netvrdil ani nepreukázal , že by v 6 – mesačnej prekluzívnej lehote vadu vyúčtovania vytkol. Z obsahu spisu je však zrejmé, že žalovaný k podaniu zo dňa 19.4.2024 – Odpor proti platobnému rozkazu, priložil žalobu, ktorú ako jeden zo žalobcov podal proti spoločnosti SPRAVBYTKOMFORT, a.s. Prešov. Obsahom tejto žaloby je aj tvrdenie, že žalovaný, spolu s ostatnými vlastníkmi bytov, výzvou zo dňa 10.11.2023 upozornili žalobcu, že rozpočítanie za roky 2020 – 2022 vykonal nesprávne a nezákonne.
12. Súd I. inštancie, majúc vedomosť o existencii takejto výzvy, bol, vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, povinný postupovať v súlade s ust. § 295 CSP a vyzvať žalovaného na uvedenie konkrétnejších skutkových tvrdení ohľadom tejto výzvy a predloženia dôkazov, a to za účelom zistenia, či predmetná výzva nemôže predstavovať uplatnenie reklamácie v zmysle ust. § 504 Občianskeho zákonníka. Keďže súd I. inštancie takto nepostupoval, nemal dostatočne zistený skutkový stav potrebný na rozhodnutie vo veci.
13. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok súdu I. inštancie v napadnutých výrokoch II. a IV. podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v súlade s ust. § 391 CSP. Úlohou súdu prvej inštancie bude doplniť dokazovanie za účelom zistenia, či bola alebo nebola v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote uplatnená reklamácia zo strany žalovaného, vysporiadať sa so všetkými návrhmi a tvrdeniami strán sporu a na základe týchto zistení vo veci opätovne rozhodnúť. V novom rozhodnutí prvoinštančný súd opätovne rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane odvolacieho.
14. Odvolanie proti výroku I. rozsudku, ktorým prvoinštančný súd zamietol návrh na prerušenie konania odvolací súd podľa ust. § 386 písm. c) v spojení s ust. § 357 písm. n) a contrario CSP odmietol ako odvolanie podané proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon podanie odvolania nepripúšťa. Podľa ust. § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164 CS. Z tohto zákonného znenia úpravy možnosti odvolania vyplýva, že odvolanie je prípustné len proti rozhodnutiu, ktorým sa návrhu na prerušenie konania vyhovelo. A contrario, pokiaľ bol návrh na prerušenie konania zamietnutý, odvolanie prípustné nie je.
15. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).