Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8CoPr-3-2025.pdf
PDF · 83.68 KB
Case nature
Subarea
8CoPr/3/2025
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariana Hoffmanna PhD., v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D., proti žalovanému: HURKA s.r.o., so sídlom na Tablách 14022/1, 080 06 Prešov, IČO: 46 158 685, právne zastúpený: JUDr. Marek Bujdoš, advokát, so sídlom Hlinky 262/6, 091 01 Stropkov, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č. k. 16Cpr/4/2024-55 zo dňa 18.06.2024 takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e uznesenie vo výroku II. a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Prešov, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým uznesením konanie zastavil (I. výrok) a určil, že žalovaný má vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto uznesenia (II. výrok).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 21.06.2024 zobral žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že po podaní žaloby Sociálna poisťovňa zmenila svoje pôvodné rozhodnutie tak, že navrhovateľovi vyhovela a priznala mu predčasný starobný dôchodok, čím zanikol pôvodný právny dôvod, na základe ktorého musel podať žalobu. Žalobca navrhol konanie zastaviť a o trovách rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
3. Súd prvej inštancie na základe tohto späťvzatia žaloby konanie zastavil a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vo vzťahu k trovám konania citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 7MCdo/4/2010 a uviedol, „Nárok na náhradu trov má teda v zmysle § 256 ods. 1 CSP žalovaný, keďže súd nezistil žiadny dôvod pre použitie ust. § 257 CSP“.
4. Proti výroku o trovách konania podal odvolanie žalobca s tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne a odôvodnenie rozhodnutia za formalistické. Žalobca poukázal na to, že na základe dohody so zamestnávateľom (žalovaným) uzavrel dňa 20.09.2023 dohodu o skončení pracovného pomeru v súlade s § 60 Zákonníka práce, v ktorej bol ako deň skončenia pracovného pomeru dohodnutý 30.11.2023. Dohoda bola pripravená a vypracovaná žalovaným, ktorý ju riadne podpísal a potvrdil pečiatkou. Žalovaný po podpise dohody túto žiadnym spôsobom nenamietal, pričom od jej podpísania do skončenia pracovného pomeru prešlo viac ako 50 (správne 70) dní. Žalobca v súlade s dohodou o skončení pracovného pomeru odovzdal dňa 30.11.2023 priamemu nadriadenému všetky pracovné prostriedky, resp. pomôcky a svoj pracovný pomer ku dňu 30.11.2023 považoval za skončený. Na základe tejto skutočnosti podal dňa 01.12.2023 žiadosť o predčasný dôchodok v Sociálnej poisťovni, pobočke Prešov, kde mu bolo oznámené, že od posledného zamestnávateľa (žalovaného) si vyžiadajú zápočtový list.
Listom zo dňa 12.12.2023 mu však bolo právnym zástupcom žalovaného oznámené, že dohodu o skončení pracovného pomeru považuje žalovaný za neplatnú a dňa 12.02.2024 mu bolo Sociálnou poisťovňou doručené rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na priznanie predčasného starobného dôchodku z dôvodu nesplnenia podmienok, keďže ku dňu vzniku nároku je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec. Táto skutočnosť ho viedla k podaniu tejto žaloby (žaloba o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a platnosť dohody o ukončení pracovného pomeru). Jediným a rozhodujúcim dôvodom pre podanie žaloby bolo neopodstatnené dodatočné správanie sa žalovaného v súvislosti s platnou dohodou o skončení pracovného pomeru, pričom Sociálna poisťovňa mu odmietla priznať predčasný dôchodok z dôvodu, že jej žalovaný nedoručil požadované listiny, čo žalobca nemohol nijako ovplyvniť. V mesiaci marec 2024 vydala Sociálna poisťovňa rozhodnutie o prerušení konania na základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne zo dňa 30.01.2024, z ktorého vyplýva, že žalobcovi nevznikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku, pretože je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec, pričom až po zániku dôchodkového poistenia bude možné posúdiť splnenie podmienok na predčasný starobný dôchodok. Po odvolaní žalobcu a jeho podrobnom vysvetlení Sociálna poisťovňa prehodnotila svoje pôvodné rozhodnutie a uznala nepôvodnosť postupu žalovaného a vydala nové rozhodnutie, ktorým žalobcovi priznala predčasný starobný dôchodok. Žalobca poukázal na to, že práve konanie žalovaného, keď prvotne nedoručil Sociálnej poisťovni zápočtový list a urobil to až následne, spôsobilo to, že žalobcovi bola zamietnutá žiadosť o priznanie predčasného starobného dôchodku. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie pri odôvodnení rozhodnutia o trovách konania iba dal do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7MCdo/4/2010, bez toho, aby vysvetlil ako, a či sa vôbec zaoberal otázkou, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, pričom z tohto dôvodu je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Uviedol, že vydanie takéhoto rozhodnutia nemá svoje právne opodstatnenie a je ho potrebné vždy zrušiť, najmä z hľadiska ústavou zaručeného práva na spravodlivé súdne konanie. Rovnako sa vada nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia týka aj záveru súdu prvej inštancie o tom, že nezistil žiadny dôvod pre použitie § 257 CSP, pričom ani tento záver žiadnym spôsobom neodôvodnil. V súvislosti s aplikáciou tohto zákonného ustanovenia žalobca uviedol, že vzhľadom na správanie žalovaného nemal inú možnosť ako sa domáhať zákonného nároku na starobný dôchodok, iba podať túto žalobu. Žalobca má za to, že na základe ním opísaných skutočností je zjavný postoj žalovaného pred a v tomto konaní, čo predstavuje výnimočné okolnosti tohto prípadu, keď žalobcovi pri jeho výrazne zhoršenom zdravotnom stave bolo prístupom žalovaného zabránené domôcť sa priznania zaslúženého dôchodku. Žalobca má za to, že rozhodnutie o trovách konania naplnilo znaky neprimeranej tvrdosti voči žalobcovi a zároveň došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, nakoľko v súdnom konaní je nevyhnutné posudzovať intenzitu zásahu do práva na spravodlivý proces a jednotlivé porušenia procesných práv je potrebné hodnotiť v kontexte celého súdneho konania, v kontexte dopadu na ďalšie procesné postupy a možnosti strany namietať alebo zvrátiť nesprávny postup súdu. Vzhľadom na uvedené preto žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, resp. aby v tejto časti rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Žalovaný k odvolaniu žalobcu uviedol, že jeho späťvzatie žaloby nesúvisí s okolnosťami, ktoré uvádza vo svojom písomnom odvolaní, a to najmä v súvislosti s priznaním predčasného starobného dôchodku, keďže podal žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, z ktorého mali vyplývať skutočnosti, ktoré nepreukázal, pričom počas konania zobral účelovo žalobu späť. Súd prvej inštancie musel vychádzať z ust. § 256 ods. 1 CSP a priznať trovy konania strane, ktorá nezavinila zastavenie konania. Žalobca mohol v konaní bez ohľadu na rozhodnutie Sociálnej poisťovne pokračovať, pričom by sa preukázalo, že žaloba je nedôvodná. Preto navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.
6. Krajský súd v Prešove, ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (CSP)), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 CSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodov uvedených v odvolaní, ako aj konanie, ktoré rozhodnutiu súdu prvej inštancie predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
7. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie, okrem toho, že citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu, v odôvodnení svojho rozhodnutia neozrejmil, z akých konkrétnych dôvodov žalobca procesne zavinil zastavenie konania a taktiež neozrejmil z akého dôvodu nie je možné na prejednávanú vec aplikovať ust. § 257 CSP, pričom z týchto dôvodov, teda z dôvodu nedostatočného a formalistického odôvodnenia súdneho rozhodnutia došlo k porušenia jeho práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Odvolací súd sa s týmito dôvodmi odvolania stotožňuje, nakoľko súd prvej inštancie skutočne iba citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu a následne uviedol, že nárok na náhradu trov má teda v zmysle § 256 ods. 1 CSP žalovaný, keďže nezistil dôvody pre použitie § 257 CSP, bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia tohto konštatovania.
8. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie dostatočne nevysporiadal s dôvodmi, ktoré viedli žalobcu k podaniu žaloby a ani s dôvodmi, ktoré ho viedli k späťvzatiu žaloby. Žalobca podal žalobu z dôvodu, že žalovaný ako jeho zamestnávateľ neakceptoval dohodu o ukončení pomeru, z dôvodu, že túto dohodu nemal podpísať štatutárny zástupca žalobcu, pričom následne žalobcovi doručil okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, keďže žalobca prestal dňom 01.12.2023, tak ako vyplýva tento termín ukončenia pracovného pomeru z dohody o skončení pracovného pomeru, chodiť do práce, pričom žalobcu naďalej evidoval ako zamestnanca a z tohto dôvodu Sociálna poisťovňa prvotne zamietla žiadosť žalobcu o priznanie predčasného starobného dôchodku. V súvislosti s uzavretou dohodou žalobca uviedol, že túto pripravil samotný žalovaný, čo žalovaný ani nerozporoval, ktorý ju aj riadne podpísal a opečiatkoval. Odvolací súd má za to, že pokiaľ by túto dohodu teoreticky nepodpísal štatutár žalovaného (čo ale v konaní nebolo exaktne preukázané, keďže nebolo vykonané žiadne dokazovanie týkajúce sa merita veci), tak táto skutočnosť nemôže byť na ujmu samotného žalobcu, keďže žalobca neplatnosť tejto dohody nespôsobil. Pokiaľ žalovaný uviedol, že túto dohodu mala podpísať vedúca pracovníčka žalobcu, tak vôbec nie je nelogické, že žalobca, ako bežný zamestnanec, sa mohol dôvodne domnievať, že jeho nadriadená môže takúto dohodu podpísať. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že z konania žalobcu nemožno dedukovať, aby tento nejakým spôsobom konal nedobromyseľne resp. chcel uviesť žalovaného do omylu, pretože hneď nasledujúci deň po skončení pracovného pomeru dňa 30.11.2023 navštívil pobočku Sociálnej poisťovne v Prešove, kde si podal žiadosť o predčasný starobný dôchodok, pričom tejto žiadosti nebolo vyhovené iba z dôvodu, že žalovaný žalobcovi neukončil pracovný pomer a naďalej ho evidoval ako povinne dôchodkovo poisteného, preto Sociálna poisťovňa nemohla jeho žiadosti vyhovieť a urobila tak až následne, keď najprv prerušila svoje konanie do skončenia výkonu vonkajšej kontroly u žalovaného z dôvodu, že bolo nevyhnutné získať podklady, ktoré budú výsledkom výkonu vonkajšej kontroly Sociálnej poisťovne a poskytnutia súvisiacej súčinnosti zo strany Inšpektorátu práce Prešov. Po preverení všetkých potrebných skutočností Sociálna poisťovňa rozhodnutím zo dňa 21.03.2024 priznala žalobcovi predčasný starobný dôchodok od 01.12.2023, a to aj s ohľadom na to, že žalovaný Sociálnej poisťovni poskytol všetky podklady potrebné pre rozhodnutie o žiadosti žalobcu. Po priznaní starobného dôchodku žalobca zobral žalobu späť.
9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že žalobca mohol v tomto konaní pokračovať bez ohľadu na rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pričom by sa preukázalo, že jeho žaloba nie je dôvodná. Odvolací súd nepovažuje toto vyjadrenie žalovaného za právne korektné, pretože bez toho, aby bolo vo veci prebehlo riadne dokazovanie, nemožno uzavrieť, že žaloba žalobcu je nedôvodná, pričom je ale nepochybné, čo bolo dôvodom podania žaloby a čo bolo dôvodom späťvzatia žaloby, teda priznanie predčasného starobného dôchodku žalobcovi. Žalobca podal žalobu z dôvodu, že jeho zamestnávateľ, teda žalovaný, neakceptoval dohodu o skončení pracovného pomeru k 30.11.2023 a z dôvodu, že s ním žalovaný okamžite ukončil pracovný pomer, keďže od 01.12.2023 už žalobca nenastupoval do práce, nakoľko podľa uzavretej dohody so žalovaným mu pracovný pomer skončil k 30.11.2023. Z týchto dôvodov žalobca podal žalobu o určenie platnosti dohody o skončení pracovného pomeru a o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Je nesporné, že následne, po súčinnosti zo strany žalovaného, bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok od 01.12.2023, teda od termínu, ktorý nasledoval po ukončení pracovného pomeru k 30.11.2023. Tieto okolnosti prejednávanej veci, je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné považovať za natoľko výnimočné, že predstavujú dôvod hodný osobitného zreteľa týkajúci sa veci samej, ktorý je potrebné náležite preskúmať a hlavne odôvodniť pri rozhodnutí o trovách tohto konania. Je zároveň nesporné, že zamestnávateľ vystupuje v pracovnoprávnych sporoch ako slabšia strana, a že v danom prípade z jeho konania možno úplne jasne zistiť dôvody podania žaloby a dôvody späťvzatia žaloby, čo v danom prípade predstavuje legálna žiadosť žalobcu o priznanie predčasného starobného dôchodku, ktorý mu prvotne nebol priznaný
z dôvodov na strane jeho zamestnávateľa (žalovaného), keď tento neakceptoval ním pripravenú a podpísanú dohodu o skončení pracovného pomeru, čo ale nemôže ísť na ujmu zamestnávateľa, teda žalobcu.
10. Súd prvej inštancie teda nedostatočným a formalistickým odôvodnením rozhodnutia o trovách konania znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces , a preto odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP uznesenie súdu prvej inštancie v časti trov konania (II. výrok) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. Súd prvej inštancie s poukazom na závery odvolacieho súdu vo veci opätovne rozhodne, pričom najprv posúdi, ktorá z procesných strán zavinila zastavenie konania, a to aj s poukazom na to, či k späťvzatiu žaloby nedošlo pre správanie (poskytnutie náležitej súčinnosti Sociálnej poisťovni) žalovaného. Pri takomto vyhodnotení zastavenia konania, by mal nárok na náhradu trov konania žalobca, pričom je potrebné skúmať či mu v tomto konaní trovy konania vznikli. V prípade pokiaľ by súd prvej inštancie zistil, že konanie procesne zavinil žalobca, tak v takomto prípade, sa s poukazom na vyššie uvedené, zreteľne javí, že v danom prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa týkajúce sa veci samej v zmysle § 257 CSP, pre nepriznanie trov konania žalovanému.
12. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).