Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-146-2021.pdf
PDF · 89.41 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/146/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členov senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a Mgr. Miriam Kamenskej, v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B., o vymoženie pohľadávky 2.251,08 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie, Exekútorský úrad so sídlom Moyzesova 669/15, 031 01 Liptovský Mikuláš, pod sp.zn. EX 3358/2007, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 11Er/4240/2007-23 zo dňa 11. novembra 2016, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 11Er/4240/2007-23 zo dňa 11. novembra 2016 v napadnutej časti prvej výrokovej vety p o t v r d z u j e .
II. Odvolanie oprávneného proti druhej výrokovej vete uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 11Er/4240/2007-23 zo dňa 11. novembra 2016 o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením sp.zn. 11Er/4240/2007-23 zo dňa 11. novembra 2016 prvou výrokovou vetou exekúciu zastavil a druhou výrokovou vetou oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi nevyhnutné trovy exekúcie.
2. Na odôvodnenie uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Krnáčom sp.zn. RK-287/07-MK zo dňa 25.05.2007 na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL Slovakia spol. s.r.o. (bod 18.2), na ktoré odkazuje zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi povinným a oprávneným dňa 02.06.2006. Konštatoval, že medzi povinným a oprávneným nebola uzavretá rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy.
3. Zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným súd prvej inštancie posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Preto mal za zrejmé, že spotrebiteľ, v tomto prípade povinný, nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, mohol zmluvu, ktorej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky iba prijať alebo odmietnuť ako celok. Predmetná rozhodcovská doložka je pripravená ako súčasť všeobecných obchodných podmienok oprávneného a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Uvedená rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom a nie je možné od nej ani dodatočne odstúpiť. Súd prvej inštancie vyhodnotil takéto dojednanie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach zmluvných strán. Takto dojednaná rozhodcovská doložka je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.
4. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na neplatnom právnom úkone, súd prvej inštancie dospel k záveru, že predložený exekučný titul nikdy nenadobudol materiálnu vykonateľnosť a exekúciu zastavil.
5. Súd prvej inštancie o trovách exekúcie rozhodol v súlade s § 200 ods. 5, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a podľa § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie opätovne preskúmaval platnosť rozhodcovskej zmluvy po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, čím splnenie podmienok podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku jeho vydaním jednoznačne a nepochybne deklaroval. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za arbitrárne a pre nedostatok dôvodov za nepreskúmateľné. Z formulácie rozhodcovskej doložky v článku 18 ods. 18.1 zmluvy vyplýva, že osoba podávajúca žalobu (žalobca), ktorou môže byť tak veriteľ (dodávateľ), ako aj dlžník sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami, atď. Z jej obsahu je zrejmé, že rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je len alternatívne, t.j. nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Preto nepovažoval za pravdivé tvrdenie súdu prvej inštancie o tom, že rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na pokračovanie v exekúcii. Zároveň navrhol, aby súd zaviazal povinného na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 % v celkovej výške 130,78 Eur.
7. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.
8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného proti prvej výrokovej vete napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie nie je možné vyhovieť, a preto podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti prvej výrokovej vety ako vecne správne potvrdil. Ďalej dospel k záveru, že odvolanie oprávneného smeruje aj proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, a preto podľa ust. § 386 písm. c) CSP odmietol odvolanie oprávneného proti napadnutej druhej výrokovej vete, ktorým oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. 9. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 14.12.2007 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor žiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 28.12.2007 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnom konaní je rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-287/07-MK zo dňa 25.05.2007, vydaný rozhodcom Mgr. Michalom Krnáčom, so sídlom Mydlárska 185, Žilina. Z exekučného titulu je zrejmé, že rozhodcovským rozsudkom bolo vyhovené návrhu žalobcu (oprávneného) v časti o zaplatenie sumy 2.251,08 Eur (67.816,-- Sk) s príslušenstvom. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 06.06.2006. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu prvou výrokovou vetou exekúciu zastavil a druhou výrokovou vetou oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi nevyhnutné trovy exekúcie.
10. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
11. Z Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný v ktoromkoľvek štádiu konania skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky). To znamená, že exekučný súd je už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť, či oprávneným označený exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý mal právomoc vec rozhodnúť, pretože ak exekučný titul vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti a na jeho
základe nemožno viesť nútený výkon rozhodnutia. Odvolací súd dáva do pozornosti, že aj v prípade, ak spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, je okresný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej doložky (zmluvy).
12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere (02.06.2006) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
13. Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
14. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Preto je potrebné na tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Tomuto zisteniu bolo potom potrebné podriadiť, ako to správne urobil okresný súd, ďalší procesný postup okresného súdu.
15. Odvolací súd konštatuje, že do slovenskej legislatívy boli prebraté viaceré smernice Európskej rady a Parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo, či nepriamo dotýkajú. Takouto smernicou je aj smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktorú v napadnutom rozhodnutí odkazuje okresný súd. Smernica je v podľa článku 288 Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok 249 Zmluvy o založení ES) záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok ktorý sa má dosiahnuť. Smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola implementovaná do slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (§ 52 až § 54 Občianskeho zákonníka) a ktorý nadobudol účinnosť 01. 04. 2004.
16. Úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nie je možné považovať za taxatívnu, pričom je možné vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinnej v čase uzavretia zmluvy o úvere predovšetkým z ust. § 2 písm. a) a b) definujúcich zmluvné strany a z ust. § 6 zakotvujúceho zákaz diskriminácie spotrebiteľa. Podľa ust. § 6 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby; môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
17. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. V ust. § 53 ods. 3 Občiansky zákonník len príkladmo ustanovuje, ktoré podmienky je možné považovať za neprijateľné Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
18. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú neplatnosť zmluvy podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pričom tieto podmienky sú aj v rozpore s dobrými mravmi.
19. Podľa článku 3 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
20. Zmluva o revolvingovom úvere č. I. zo dňa 02.06.2006, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, obsahuje podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Takouto podmienkou je rozhodcovská doložka, ktorú súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako neplatnú. V danom prípade rozhodcovská doložka je súčasťou Zmluvného dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r.o.. V článku 18, bode 18.2. tohto zmluvného dojednania si zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným zo štyroch uvedených rozhodcov.
21. V posudzovanom prípade rozhodcovská doložka nie je v zmluve dojednaná individuálne, čo vyplýva aj z jej zaradenia do Zmluvného dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r.o. ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Z uvedeného vyplýva, že takto dojednanou rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Podpisom tejto zmluvy sa spotrebiteľ vopred vzdal práva na účinnú procesnú ochranu či už z nevedomosti alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná rozhodcovská doložka je podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so smernicou Rady č. 93/13/EHS o ochrane spotrebiteľov z 05. 04. 1993.
22. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
23. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
24. Odvolací súd uvádza, že pre exekučné konanie bolo zákonodarcom zakotvené pravidlo (zásada), podľa ktorého odvolanie proti uzneseniu v tomto druhu konania o nútenom výkone súdnych rozhodnutí a iných rozhodnutí nie je prípustné, a že výnimka z tohto pravidla sa uplatní len tam, kde osobitný zákon (Exekučný poriadok) výslovne odvolanie pripúšťa. Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu, ktorým súd rozhodol o náhrade trov exekúcie exekúcie osobitný zákon (Exekučný poriadok) nepripúšťa.
25. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti prvej výrokovej časti, ktorou exekúciu zastavil vecne správne, preto ho v tejto časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a odvolanie oprávneného proti druhej výrokovej vete napadnutého uznesenia, ktorou súd prvej inštancie oprávnenému uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. 26. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).