Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9S/41/2025

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, P.O.BOX 218, IČO: 31 820 174, právne zastúpeného Tkáč & Partners, s. r. o., Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO 53 929 691, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Ružinov, so sídlom Mierová 21, 827 05 Bratislava, v konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SU-4507/18048/2025/LLO-49 zo dňa 15.04.2025, konajúc o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 08.07.2025 zamieta .

o d ô v o d n e n i e :

1. Združenie domových samospráv, o. z., (ďalej len „žalobca“) sa žalobou zo dňa 08.07.2025 doručenou Správnemu súdu v Bratislave toho istého dňa domáhalo preskúmania zákonnosti rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Ružinov (ďalej len „žalovaný“) č. SU-4507/18048/2025/LLO-49 zo dňa 15.04.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný ako príslušný špeciálny stavebný úrad pre miestne a účelové komunikácie III. a IV. triedy a účelové komunikácie podľa o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, podľa o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov a podľa a 4 vydal stavebné povolenie na stavbu: A. - B., C., D. E.XX.XX Komunikácie a spevnené plochy (ďalej len „stavba“), stavebníkovi: BILLA REALITY SLOVENSKO, spol. s r. o., so sídlom Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 30 109 019 v zastúpení JFcon, s. r. o., so sídlom Družstevná 942/6, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 46 347 909, zastúpená spoločnosťou, MFJ support, s. r. o., Vajnorská 3371/142, 831 04 Bratislava, IČO: 54 109 019, miesto stavby: ulica A., A.

- C., stavba so súpisným číslom XXXX, pozemky reg. C-KN parc. č. XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/ XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX v katastrálnom území C., vo vlastníctve navrhovateľa, podľa LV č. XXXX, druh stavby: inžinierska stavba - rekonštrukcia, v rozsahu stavebných objektov: E.XX.XX Komunikácie a spevnené plochy, účel stavby: inžinierska stavba.

2. Žalobca v podanej žalobe zároveň navrhol, aby správny súd podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „“) priznal správnej žalobe odkladný účinok.

3. Žalobca uviedol, že okamžitým výkonom alebo následkami žalovaného rozhodnutia hrozí závažná ujma a iný vážny nenapraviteľný následok a zároveň, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom a odcitoval o životnom prostredí v znení neskorších predpisov. Žalobca poukázal na princíp prevencie a princíp predbežnej opatrnosti ako princípy ochrany životného prostredia, ktorých použitie je možné aj v prípadoch, ak hrozí závažná ujma na životnom prostredí, ktorá nesmie byť nepatrná. V tejto súvislosti poukázal na dôsledok dĺžky súdnych konaní,

kde rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo už medzičasom realizované, avšak spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie. Pri princípe predbežnej opatrnosti nie je potrebná preukázaná vedomosť, ale postačuje neistota škodlivosti posudzovanej činnosti. Žalovaný ďalej poukazuje na rozdiely medzi princípom predbežnej opatrnosti a princípom prevencie. Zdôrazňuje osobitný charakter správnej žaloby podľa , kedy dochádza k stotožneniu rozhodnutia o žalobe a uznesenia o predbežnom opatrení. Dôvodnosť žaloby je nutný, avšak nie je postačujúci dôvod pre uznesenie o odkladnom účinku. Poukazuje na úvahu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018, z ktorej odvádza, že takáto súdna ochrana je iluzórna a nesúladná s princípom prevencie a predbežnej opatrnosti. Včasnosť súdneho zásahu je pre reálnu ochranu životného prostredia rozhodujúcim faktorom. Nepriznaním odkladného účinku hrozí nenávratné zničenie osobitne chránenej zložky životného prostredia, a to drevín, ktoré v rámci krajiny vo všetkých pásmach ochrany poskytujú mitigačné efekty.

4. V konaní sa nekonalo so žalobcom ako s reprezentantom zainteresovanej verejnosti chrániacej verejný záujem životného prostredia. Zamedzením takéhoto prístupu hrozí priama hrozba životnému prostrediu. Zásada predbežnej opatrnosti prikazuje prijať opatrenia na zamedzenie naplnenia hrozby životnému prostrediu, ak je reálnosť tejto hrozby sporná. Z toho priamo vyplýva, že v dôsledku zásady predbežnej opatrnosti, je nutné vždy priznať odkladný účinok žaloby podľa . Žalobca poukázal na to, že stavebník si nesplnil celý rad svojich zákonných povinností na úseku životného prostredia, ktoré bližšie popisuje v časti 6 svojej správnej žaloby. S prihliadnutím na absenciu posudzovania vplyvov na životné prostredie pred vydaním rozhodnutia nastal absolútny nedostatok kvantifikovania zásahov do jednotlivých častí životného prostredia, čím boli podľa žalobcu naplnené dôvody na priznanie odkladného účinku z dôvodu hrozby poškodenia životného prostredia.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 02.09.2025 uviedol, že nesúhlasí s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Zdôraznil, že dôvody uvedené žalobcom sú všeobecné a nekonkrétne a nie je z nich zrejmé, akým konkrétnym spôsobom by mohlo dôjsť k vzniku hrozby závažnej ujmy na životnom prostredí. Uviedol, že navrhovaná činnosť nepodliehala posudzovaniu podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov.

6. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

7. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

8. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Podľa písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

10. K právnej úprave týkajúcej sa priznania odkladného účinku správnej žalobe správny súd uvádza, že znenie ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti spojené s nastúpením odkladného účinku. Takáto úprava je daná tým, že správny súdny prieskum sa týka len právoplatných rozhodnutí, resp. konečných opatrení orgánov verejnej správy, a teda nastúpenie odkladného účinku by malo predstavovať iba určitú výnimku, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v , ktoré sa vo svojej podstate blížia účinkom vyhovenia správnej žalobe. Nastúpenie odkladného účinku je normatívne konštituované ako výnimka a nie ako pravidlo.

11. v vymenúva procesné podmienky, za ktorých splnenia môže správny súd svojím rozhodnutím priznať správnej žalobe odkladný účinok. Týmito procesnými podmienkami sú:

- návrh žalobcu, keďže možnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe je plne ovládaná dispozičnou zásadou,

- vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu,

- naplnenie dôvodov na priznanie odkladného účinku.

12. Dôvodom priznania odkladného účinku je hrozba (nevyžaduje sa naplnenie príslušného následku), že s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia môže byť spojený následok spočívajúci v:

- závažnej ujme,

- značnej hospodárskej škode či finančnej škode,

- závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne

- inom vážnom nenapraviteľnom následku

13. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním. Správny súd každý návrh, a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku žalobe, posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci. Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe však neobsahuje žiadne dôkazy na preukázanie hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí a ďalších bezprostredne hroziacich následkov, predpokladaných v a ani z administratívneho spisu hrozba závažnej ujmy z dôvodu okamžitého výkonu rozhodnutia orgánu verejnej správy nevyplýva. Žalobca dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe dostatočne neodôvodnil a len všeobecné poukázanie na princípy ochrany životného prostredia, dĺžku súdnych konaní, či úvahu o tom, že správna žaloba zainteresovanej verejnosti by vždy mala mať odkladný účinok vo vzťahu k rozhodnutiam, ktoré sa dotýkajú ochrany životného prostredia, je bez ďalšieho na priznanie odkladného účinku nepostačujúce.

14. Na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nestačí len samotné tvrdenie, ale je potrebné tvrdené skutočnosti preukázať. Žalobca nevysvetlil, akú závažnú ujmu na životnom prostredí, resp. závažná ujma, či iný vážny nenapraviteľný následok, by mohol mať výkon napadnutého rozhodnutia v danom konkrétnom prípade, čím si žalobca nesplnil svoju procesnú povinnosť preukázať svoje tvrdenia dôkazmi ( ), a teda neuniesol dôkazné bremeno. Preukázanie závažnej ujmy na životnom prostredí, resp. závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, pritom podľa názoru správneho súdu treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Na uvedenú myšlienku, mimochodom, priamo poukazuje aj samotný žalobca, keď cituje rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018: „Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie nepatrná alebo musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní ( ), alebo v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku Krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal,“ no napriek tomu sa správnemu súdu ani len nepokúsil konkrétne vysvetliť, v čom vidí rozpor stavby povolenej napadnutým rozhodnutím s požiadavkami na ochranu životného prostredia.

15. Návrh na priznanie odkladného účinku musí obsahovať všeobecné náležitosti podania ( ) a zároveň dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“ (v tomto prípade na životnom prostredí, či inom vážnom nenapraviteľnom následku), ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či súd prizná správnej žalobe odkladný účinok alebo návrh zamietne. Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia orgánu verejnej správy. Základným zmyslom odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy nastala konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom závažná ujma na životnom prostredí.

16. Správny súd, po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vyjadrením žalovaného a súvisiacim spisovým materiálom, nezistil zákonný dôvod na jeho priznanie. Žalobca ako dôvod pre vyhovenie jeho návrhu uviedol, že výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma, iný vážny nenapraviteľný následok a závažná ujma na životnom prostredí. Žalobca má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby nielen tvrdiť, ale tieto dôvody musí správnemu súdu aj preukázať. Pokiaľ žalobca dôvody, pre ktoré by mal súd priznať správnej žalobe odkladný účinok, konkrétne nešpecifikoval a správnemu súdu nepreukázal, správny súd je toho názoru, že žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma, iný vážny nenapraviteľný následok a závažná ujma na životnom prostredí v konkrétnom prípade vymedzenom v napadnutom rozhodnutí. Žalobca teda dôvodnosť svojho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadnym spôsobom nepreukázal. Správny súd konštatuje, že žalobca k návrhu na priznanie odkladného účinku nepredložil žiadne dôkazy, na základe ktorých by súd mohol vyvodiť záver o osvedčení existencie dôvodov priznania odkladného účinku žalobe.

17. Nie je pritom úlohou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku a je výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu, závažnú ujmu na životnom prostredí, či iný vážny nenapraviteľný následok správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do práv, nielen všeobecnými tvrdeniami a hypotézami a zároveň, aby na účel tohto osvedčenia predložil súdu relevantné dôkazy.

18. Správny súd ďalej uvádza, že argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného pre priznanie odkladného účinku je právne irelevantná. Správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z

19. Správny súd okrem toho poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 479/2017-44 zo dňa 20.09.2017 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neodôvodnil a neosvedčil, keď len všeobecne skonštatoval, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

20. Vzhľadom na to, že neboli naplnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd návrh na priznanie odkladného účinku s poukazom na zamietol.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [ ].